Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 390/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-61

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , –

zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Petejovou, Hlavná 20, Košice,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a jej práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júna

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

– (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátkou JUDr. Ivetou Petejovou, Hlavná 20, Košice, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a jej práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „namietané

konanie“) a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. .

2. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka ústavný súd oboznamuje, že ako žalobkyňa

podala okresnému súdu 19. novembra 2003 žalobu o náhradu škody. Uznesením z 30. júna

2008 okresný súd konanie proti žalovanej v druhom rade zastavil a účastníkom konania

náhradu trov konania nepriznal, vo zvyšnej časti vylúčil vec sťažovateľky na samostatné

konanie vedené pod sp. zn. (namietané konanie). Sťažovateľka ďalej uvádza,

že v namietanom konaní okresný súd rozsudkom z 22. septembra 2010 žalobu zamietol

a náhradu trov konania účastníkom konania nepriznal, pričom proti uvedenému rozhodnutiu

podala odvolanie sťažovateľka a tiež žalovaná proti výroku o nepriznaní náhrady trov

konania. Krajský súd druhostupňovým rozsudkom z 22. júna 2011 rozsudok okresného súdu

okrem výroku o trovách ako vecne správny potvrdil, vo výroku o trovách napadnutý

rozsudok zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Následne

okresný súd rozhodol o trovách konania uznesením z 18. decembra 2012, ktorým zaviazal

sťažovateľku nahradiť žalovanej trovy konania v špecifikovanej výške. Toto rozhodnutie

okresného súdu napadla sťažovateľka odvolaním, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením

z 29. októbra 2013, ktorým uznesenie okresného súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu

na nové konanie. Okresný súd po vrátení veci opätovne rozhodol uznesením z 26. februára

2020, ktorým stranám konania náhradu trov konania nepriznal. Predmetné rozhodnutie

okresného súdu napadla odvolaním žalovaná. Sťažovateľka na tomto mieste dodáva, že

prípisom z 2. júna 2020 krajský súd okresnému súdu vrátil spisový materiál z dôvodu

chybného procesného postupu.

3. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľka dôvodí, že rozhodnutie v merite veci

síce nadobudlo právoplatnosť 1. augusta 2011, avšak o trovách konania nie je právoplatne

rozhodnuté ani po takmer deviatich rokoch od právoplatnosti meritórneho rozhodnutia.

Takúto situáciu hodnotí sťažovateľka ako ústavne neudržateľnú porušujúcu jej základné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené a jej

právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru.

4. Sťažovateľka v rámci ústavnej sťažnosti predostiera konkrétne argumentačné

námietky, v ktorých poukazuje na neefektívnosť postupu okresného súdu, ktorému bola vec

sťažovateľky podľa jej vyjadrenia zo strany nadriadeného súdu trikrát vrátená, ďalej tiež

na rozsiahle obdobia nečinnosti okresného súdu, keď mal byť tento podľa tvrdenia

sťažovateľky pasívny bez toho, aby mu v tom bránila zákonné prekážka.

5. Sťažovateľka poukazuje v ústavnej sťažnosti aj na to, že v záujme ochrany svojich

práv využila aj zákonný prostriedok, ktorý jej právna úprava poskytuje, a to sťažnosť

na prieťahy v konaní adresovanú okresnému súdu, tento prostriedok však podľa vyjadrenia

sťažovateľky požadovaný účel nesplnil. Sťažovateľka v závere svojej ústavnej sťažnosti

opätovne poukazuje na dobu, ktorá dosiaľ uplynula od právoplatnosti meritórneho

rozhodnutia, bez toho aby konajúce súdy právoplatne rozhodli v otázke náhrady trov

konania. Takýto stav považuje sťažovateľka za neakceptovateľný a z ústavného hľadiska

neospravedlniteľný.

6. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

v jej veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jej základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a jej práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v namietanom konaní a postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

, prikázal okresnému súdu a krajskému súdu konať vo veci sťažovateľky

bez zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €,

ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Východiskové ústavnoprávne normy

7. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

10. Ústavný súd podľa každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia ústavný

súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť

návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý

je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá

náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne

neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery

11. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta porušenie všetkých svojich

označených práv postupom okresného súdu v namietanom konaní a tiež postupom

krajského súdu v označených konaniach, keď sa v jej právnej veci nekoná podľa názoru

sťažovateľky bez zbytočných prieťahov.

12. Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej je účelom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu

(, ).

13. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

je teda požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu

orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza

z princípu, podľa ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako

účinný prostriedok slúžiaci na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že

už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr.

, , , , ).

Ústavný súd preto v rámci svojej rozhodovacej činnosti (napr. , ,

, , , , ) prezentuje už

ustálený záver, že základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

sa poskytuje ochrana len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu

predložená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného základného práva došlo alebo

porušenie v tomto čase ešte trvalo.

14. Ústavný súd konštatuje, že namietané konanie pred okresným súdom bolo v čase

doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu skončené, a to na základe vydania uznesenia

okresného súdu z 26. februára 2020, v zmysle ktorého stranám konania náhradu trov

konania konajúci súd nepriznal.

15. Ústavný súd konštatuje, že si okresný súd z hľadiska požiadavky odstránenia

stavu právnej neistoty svoju úlohu v rámci prvostupňového konania splnil vydaním

predmetného rozhodnutia (aj keď po uplynutí na prvý pohľad neprimeranej doby) a úloha

nastolenia stavu právoplatného rozhodnutia bola po podaní opravného prostriedku

prenesená na nadriadený súd.

16. Sťažovateľka, ktorá sa domáha ochrany svojich označených práv vo vzťahu

k namietanému konaniu okresného súdu, sa so svojou ústavnou sťažnosťou na ústavný súd

obrátila v čase, keď už tento prostriedok nápravy vo vzťahu k namietanému konaniu

okresného súdu nebol objektívne spôsobilý splniť svoj účel (obdobne pozri

, ).

17. Pokiaľ ide o hodnotenie postupu krajského súdu, ktorý rozhodoval v troch

prípadoch o podaných odvolaniach, ústavný súd konštatuje, že vo všetkých troch prípadoch

rozhodol krajský súd o uplatnenom odvolaní v časovom úseku ani nie jedného roka, teda

v lehotách, ktoré na prvý pohľad nesignalizujú neakceptovateľnú dlhodobú nečinnosť

umožňujúcu konštatovať porušenie namietaných práv sťažovateľky. V konkrétnosti ústavný

súd poukazuje na to, že o odvolaniach účastníkov konania podaných proti rozsudku

okresného súdu z 22. septembra 2010 rozhodol krajský súd rozsudkom z 22. júna 2011, teda

s odstupom najviac deviatich mesiacov. V druhom prípade o odvolaní podanom proti

uzneseniu okresného súdu z 18. decembra 2012 rozhodol krajský súd uznesením

z 29. októbra 2013, teda s odstupom najviac desiatich mesiacov. V poslednom prípade

o odvolaní uplatnenom proti uzneseniu okresného súdu z 26. februára 2020 rozhodol

krajský súd uznesením z 25. júna 2020 (podľa zistení ústavného súdu získaných na základe

súčinnosti poskytnutej zo strany okresného súdu).

18. Vzhľadom na uvedené čiastkové závery ústavný súd ústavnú sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú a ďalšími sťažovateľkou uplatnenými nárokmi sa už ďalej nezaoberal.

19. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu