Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 448/2020
PDF · 281.6 KB
No categories available
IV. ÚS 448/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava
Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
HHB advokátska kancelária s. r. o., Kopčianska 8/A, Bratislava, IČO 52 274 896,
zastúpenej HOMOLA advokátskou kanceláriou s. r. o., Kopčianska 8/A, Bratislava, v mene
ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Homola, vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Re 2633/2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti HHB advokátska kancelária s. r. o.
o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2020
doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti HHB advokátska kancelária s. r. o.,
Kopčianska 8/A, Bratislava, IČO 52 274 896 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Re 2633/2020 (ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka elektronicky podala
28. februára 2020 na okresnom súde návrh na zápis zmien zapísaných údajov o spoločnosti
do obchodného registra. Riadne a v zákonnej lehote zaplatila súdny poplatok za návrh
a emailom bola informovaná o priradení veci vyššiemu súdnemu úradníkovi 5. marca 2020.
Okresný súd od uvedeného momentu 3 mesiace nekonal napriek splneniu všetkých
podmienok a napriek zákonnej lehote uvedenej v § 8 ods. 1 zákona č. 530/2003 Z. z.
o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov. Sťažovateľka podala 2. júna 2020 sťažnosť predsedovi okresného súdu na
prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená upovedomením z 25. júna 2020. Predseda súdu ju
považoval za dôvodnú, za spôsobené prieťahy a zdržanie pri výkone jej podnikateľskej
činnosti sa ospravedlnil. K zápisu zmien zapísaných údajov došlo 18. júna 2020, teda
takmer 4 mesiace od podania návrhu, a preto podľa sťažovateľky došlo k porušeniu jej
označených práv.
3. Závažnosť porušenia práv sťažovateľky odôvodňuje uplatnenie primeraného
finančného zadosťučinenia. Požadovaná (symbolická) suma je odôvodnená s prihliadnutím
na takmer štvormesačné zdržanie zápisu zmien údajov sťažovateľky do obchodného
registra, čo jej spôsobilo značné komplikácie a administratívnu záťaž. Návrhom žiadala
zapísať zmenu obchodného mena. Omeškanie so zápisom jej spôsobilo komplikácie,
pretože v súvislosti s touto zmenou pripravovala „rebranding“ svojho podnikania
spočívajúci v zmene loga, doménového mena, webstránky atď. Sťažovateľka žiadala
zapísať aj prokúru. V súvislosti s konštitutívnymi účinkami zápisu spôsobilo omeškanie
sťažovateľke komplikácie a zdržanie v riadnom a plánovanom spôsobe výkonu
podnikateľskej činnosti, pretože nová prokuristka nemohla do zápisu zastupovať
sťažovateľku z titulu funkcie prokuristky. Podľa sťažovateľky aktuálna situácia zaťaženosti
obchodného registra vedeného pri okresnom súde nemôže ísť na úkor dĺžky napadnutého
konania ani iných konaní. Štát má zabezpečiť riadne fungovanie súdu a jeho personálne
obsadenie. Návrh sťažovateľky nebol komplikovaný a rýchle rozhodnutie pre ňu malo
veľký význam ako pre každú inú obchodnú spoločnosť očakávajúcu rozhodnutie o návrhu
na zápis zmien zapísaných údajov do obchodného registra v čo najkratšom čase.
4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prerokovaní ústavnej sťažnosti
rozhodol, že označené práva sťažovateľky boli postupom okresného súdu porušené. Žiadala
priznať finančné zadosťučinenie vo výške 500 € a uložiť okresnému súdu povinnosť uhradiť
jej ho spolu s trovami právneho zastúpenia.
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5.1 Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5.2 Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56
ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
6.1 Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
8. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je možné kvalifikovať ako
ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122 a nasl.
9. Na predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil že ústavná sťažnosť sťažovateľky
obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde), všeobecné
náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné náležitosti
ústavnej sťažnosti (§ 123 zákona o ústavnom súde). Odpoveď na otázku dodržania lehoty
podľa § 124 zákona o ústavnom súde vzhľadom na svoju ustálenú rozhodovaciu prax
v obdobných veciach ústavný súd spojil s odpoveďou na otázku opodstatnenosti ústavnej
sťažnosti uvedenou ďalej. Ústavná sťažnosť je podaná procesne legitimovanou osobou
(§ 122 zákona o ústavnom súde), po vyčerpaní právnych prostriedkov nápravy priznaných
zákonom (§ 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Na naplnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,
11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06)
sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.
Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,
ústavný súd ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú.
12. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,
že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná sťažnosť zohráva
významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa
v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05,
II. ÚS 67/06). Táto prax ústavného súdu bola odobrená aj Európskym súdom pre ľudské
práva vo viacerých konaniach vedených proti Slovenskej republike, napr. Obluk proti
Slovensku z 28. júna 2016 k sťažnosti č. 65302/11, bod 61, resp. Mazurek proti Slovensku z
3. marca 2009 k sťažnosti č. 16970/05.
13. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu,
teda 27. júla 2020, už okresný súd nemohol byť porušovateľom označeného základného
práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru. Konanie o zápise údajov do obchodného
registra nie je „typické“ súdne konanie, ale ide o formalizovaný postup, ktorý je zavŕšený
bez vydania súdneho rozhodnutia úkonom registrového súdu (zápisom údajov alebo
oznámením o odmietnutí vykonania zápisu).
14. Okresný súd vykonal zápis 18. júna 2020 s právnymi účinkami k 19. júnu 2020.
Sťažovateľka bola vyrozumená o výsledku konania doručením potvrdenia o vykonaní
zápisu a zaslaním výpisu z obchodného registra. Zásah do označených práv v čase podania
ústavnej sťažnosti už netrval. Konanie o takej ústavnej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť
účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. II. ÚS 89/2017). Bol totiž
už nastolený stav požadovaný sťažovateľkou tak, že do obchodného registra boli zapísané
ňou požadované údaje. Za uvedenej situácie bolo bez právneho významu, že ústavná
sťažnosť bola podaná v lehote do dvoch mesiacov od vykonania zápisu okresným súdom.
14.1 Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na prejednanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd uvádza, že podstatou konania o zápise
údajov do obchodného registra nie je rozhodovanie o občianskoprávnych nárokoch, preto
jeho aplikácia vôbec neprichádza do úvahy.
15. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky po predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
16. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu
zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2020
Miroslav DURIŠ predseda senátu