Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 448/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

HHB advokátska kancelária s. r. o., Kopčianska 8/A, Bratislava, IČO 52 274 896,

zastúpenej HOMOLA advokátskou kanceláriou s. r. o., Kopčianska 8/A, Bratislava, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter Homola, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti HHB advokátska kancelária s. r. o.

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti HHB advokátska kancelária s. r. o.,

Kopčianska 8/A, Bratislava, IČO 52 274 896 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka elektronicky podala

28. februára 2020 na okresnom súde návrh na zápis zmien zapísaných údajov o spoločnosti

do obchodného registra. Riadne a v zákonnej lehote zaplatila súdny poplatok za návrh

a emailom bola informovaná o priradení veci vyššiemu súdnemu úradníkovi 5. marca 2020.

Okresný súd od uvedeného momentu 3 mesiace nekonal napriek splneniu všetkých

podmienok a napriek zákonnej lehote uvedenej v

o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Sťažovateľka podala 2. júna 2020 sťažnosť predsedovi okresného súdu na

prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená upovedomením z 25. júna 2020. Predseda súdu ju

považoval za dôvodnú, za spôsobené prieťahy a zdržanie pri výkone jej podnikateľskej

činnosti sa ospravedlnil. K zápisu zmien zapísaných údajov došlo 18. júna 2020, teda

takmer 4 mesiace od podania návrhu, a preto podľa sťažovateľky došlo k porušeniu jej

označených práv.

3. Závažnosť porušenia práv sťažovateľky odôvodňuje uplatnenie primeraného

finančného zadosťučinenia. Požadovaná (symbolická) suma je odôvodnená s prihliadnutím

na takmer štvormesačné zdržanie zápisu zmien údajov sťažovateľky do obchodného

registra, čo jej spôsobilo značné komplikácie a administratívnu záťaž. Návrhom žiadala

zapísať zmenu obchodného mena. Omeškanie so zápisom jej spôsobilo komplikácie,

pretože v súvislosti s touto zmenou pripravovala „rebranding“ svojho podnikania

spočívajúci v zmene loga, doménového mena, webstránky atď. Sťažovateľka žiadala

zapísať aj prokúru. V súvislosti s konštitutívnymi účinkami zápisu spôsobilo omeškanie

sťažovateľke komplikácie a zdržanie v riadnom a plánovanom spôsobe výkonu

podnikateľskej činnosti, pretože nová prokuristka nemohla do zápisu zastupovať

sťažovateľku z titulu funkcie prokuristky. Podľa sťažovateľky aktuálna situácia zaťaženosti

obchodného registra vedeného pri okresnom súde nemôže ísť na úkor dĺžky napadnutého

konania ani iných konaní. Štát má zabezpečiť riadne fungovanie súdu a jeho personálne

obsadenie. Návrh sťažovateľky nebol komplikovaný a rýchle rozhodnutie pre ňu malo

veľký význam ako pre každú inú obchodnú spoločnosť očakávajúcu rozhodnutie o návrhu

na zápis zmien zapísaných údajov do obchodného registra v čo najkratšom čase.

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prerokovaní ústavnej sťažnosti

rozhodol, že označené práva sťažovateľky boli postupom okresného súdu porušené. Žiadala

priznať finančné zadosťučinenie vo výške 500 € a uložiť okresnému súdu povinnosť uhradiť

jej ho spolu s trovami právneho zastúpenia.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5.1 Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5.2 Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

6.1 Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

8. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je možné kvalifikovať ako

ústavnú sťažnosť v zmysle v spojení s , a nasl.

.

9. Na predbežnom prerokovaní ústavný súd zistil že ústavná sťažnosť sťažovateľky

obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné

náležitosti návrhu na začatie konania ( ) a osobitné náležitosti

ústavnej sťažnosti ( ). Odpoveď na otázku dodržania lehoty

podľa vzhľadom na svoju ustálenú rozhodovaciu prax

v obdobných veciach ústavný súd spojil s odpoveďou na otázku opodstatnenosti ústavnej

sťažnosti uvedenou ďalej. Ústavná sťažnosť je podaná procesne legitimovanou osobou

( ), po vyčerpaní právnych prostriedkov nápravy priznaných

zákonom ( ).

10. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Na naplnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

11. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,

ústavný súd ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú.

12. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná sťažnosť zohráva

významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

). Táto prax ústavného súdu bola odobrená aj Európskym súdom pre ľudské

práva vo viacerých konaniach vedených proti Slovenskej republike, napr. Obluk proti

Slovensku z 28. júna 2016 k sťažnosti č. 65302/11, bod 61, resp. Mazurek proti Slovensku z

3. marca 2009 k sťažnosti č. 16970/05.

13. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu,

teda 27. júla 2020, už okresný súd nemohol byť porušovateľom označeného základného

práva podľa a práva podľa dohovoru. Konanie o zápise údajov do obchodného

registra nie je „typické“ súdne konanie, ale ide o formalizovaný postup, ktorý je zavŕšený

bez vydania súdneho rozhodnutia úkonom registrového súdu (zápisom údajov alebo

oznámením o odmietnutí vykonania zápisu).

14. Okresný súd vykonal zápis 18. júna 2020 s právnymi účinkami k 19. júnu 2020.

Sťažovateľka bola vyrozumená o výsledku konania doručením potvrdenia o vykonaní

zápisu a zaslaním výpisu z obchodného registra. Zásah do označených práv v čase podania

ústavnej sťažnosti už netrval. Konanie o takej ústavnej sťažnosti už nie je spôsobilé naplniť

účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Bol totiž

už nastolený stav požadovaný sťažovateľkou tak, že do obchodného registra boli zapísané

ňou požadované údaje. Za uvedenej situácie bolo bez právneho významu, že ústavná

sťažnosť bola podaná v lehote do dvoch mesiacov od vykonania zápisu okresným súdom.

14.1 Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na prejednanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd uvádza, že podstatou konania o zápise

údajov do obchodného registra nie je rozhodovanie o občianskoprávnych nárokoch, preto

jeho aplikácia vôbec neprichádza do úvahy.

15. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky po predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

16. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu

zaoberať sa ďalšími návrhmi uplatnenými v ústavnej sťažnosti (priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu