Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 379/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného Mgr. Pavlom Balážom, advokátom, Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava,

pre namietané porušenie jeho základných práv podľa čl. 1 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2

a práv podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

z 25. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

v záhlaví označených práv zaručených (ďalej len „“)

a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. K namietanému porušeniu

práv malo dôjsť uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 25. júna 2020, ktorým bolo s definitívnou platnosťou rozhodnuté

o trovách konania vedeného pred krajským súdom pod sp. zn. na podklade

žaloby sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“).

2. Ústavnou sťažnosťou napadnutým rozhodnutím krajský súd na podklade odvolania

žalovaného zmenil rozhodnutie vydané vyšším súdnym úradníkom č. k. -426

z 26. februára 2020 tak, že žalovanému uložil nahradiť sťažovateľovi trovy konania

v sume 143,60 € z titulu súdnych poplatkov a v sume 1 561,71 € z titulu právneho

zastúpenia. Tým de facto znížil sumu, ktorá bola sťažovateľovi priznaná rozhodnutím

vyššieho súdneho úradníka ako náhrada za trovy právneho zastúpenia (pôvodne bola

sťažovateľovi priznaná suma 1 887,30 €). Krajský súd uznal námietky žalovaného

a na rozdiel od vyššieho súdneho úradníka nepriznal sťažovateľovi náhradu trov za 2 úkony,

a to účasť na pojednávaní 27. novembra 2018 (pretože sťažovateľ zavinil jeho odročenie)

a za písomné podanie vo veci samej zo 6. decembra 2018 (pretože nebolo urobené na výzvu

súdu, ale z vlastnej iniciatívy sťažovateľa). Sťažnosť sťažovateľa, ktorou sa bránil proti

nepriznaniu náhrady trov konania za 4 úkony právnej služby (návrh na odročenie

pojednávania z 2. februára 2015, žiadosť o odročenie pojednávania z 1. apríla 2015,

prevzatie a príprava zastúpenia zo 4. apríla 2016 a písomné podanie z 15. októbra 2015),

považoval za nedôvodnú z dôvodov, ktoré podrobne rozviedol v bodoch 55 – 65

rozhodnutia. V stručnosti – čo sa týka úkonov z 2. februára 2015 a 1. apríla 2015, krajský

súd vysvetlil, prečo ich nepovažuje za úkony vo veci samej podľa § 55 ods. 2 Správneho

súdneho poriadku; k úkonu zo 4. apríla 2016 uviedol, že k zmene právneho zástupcu

nedošlo z objektívnych dôvodov, a nebol teda dôvod uložiť trovy konania za nové prevzatie

veci žalovanému; úkon (vyjadrenie) z 15. októbra 2015 krajský súd nepovažoval za účelne

vynaložený výdavok, pretože nebol urobený na výzvu súdu ani ním žalobca nereagoval

na žiadne vyjadrenie žalovaného.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že dôvody, pre ktoré mu krajský súd

odmietol priznať náhradu trov konania, sú arbitrárne a ako také popierajú právo sťažovateľa

na právnu pomoc, krajský súd porušil princíp právnej istoty, keď sa odklonil od svojej

vlastnej rozhodovacej praxe a rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

a tento odklon neodôvodnil, nedostatočne a protirečivo odôvodnil svoje rozhodnutie

a porušil právo sťažovateľa na majetok z dôvodu, že mu nepriznal náhradu účelne

vynaložených trov. Sťažovateľ na podporu svojej argumentácie poukazuje na judikatúru

ústavného súdu, konkrétne nález sp. zn. (konkrétne záver, podľa ktorého

súd má poznať a zohľadniť vlastnú judikatúru), a

(z ktorých vyplýva povinnosť riadne odôvodniť rozhodnutie), (z ktorého

ma vyplývať, že za účelné sa považujú výdavky na odmenu advokáta za podania vo veci

samej, na výzvu súdu a za zastupovanie v pojednávaní) a nález sp. zn.

(podľa ktorého súčasťou práva na právnu pomoc je právo na úhradu účelne vynaložených

trov). V ďalšej časti sťažnosti rozvádza dôvody, pre ktoré mu mali byť trovy za jednotlivé

úkony priznané. V závere žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených základných

práv, napadnuté rozhodnutie zrušil, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal

mu náhradu trov konania.

II.

Predbežné prerokovanie návrhu

4. Ústavný súd je podľa nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

5. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ...

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Uvedené ustanovenie dáva v záujme racionality a efektivity konania ústavnému

súdu právomoc posúdiť prijateľnosť návrhu predtým, ako dospeje k záveru, že o návrhu

rozhodne meritórne (nálezom). Ide o špecifickú časť konania, ktorá nemá charakter konania

kontradiktórneho a kedy ústavný súd môže rozhodnúť len na základe tvrdení uvedených

v ústavnej sťažnosti a obsahu napadnutých rozhodnutí priložených k ústavnej sťažnosti.

Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd takú sťažnosť, keď uplatnené námietky

(vady vytýkané rozhodnutiu) nie sú spôsobilé spochybniť jeho ústavnosť. Inými slovami,

ide o situácie, keď ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia (porovnaj Ústavný súd

Českej republiky sp. zn. , , , ,

, dostupné na nalus.usoud.cz). Typickou bude situácia, keď sťažovateľ

spochybňuje právne závery všeobecného súdu výlučne s poukazom na ich nesprávnosť.

V takom prípade totiž stavia ústavný súd do role ďalšej prieskumnej inštancie, ktorá mu

neprináleží. O takú situáciu ide aj v posudzovanom prípade.

7. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti opakuje výhrady, ktoré už uplatnil

v konaní pred krajským súdom. Ten sa jeho námietkami zaoberal vyčerpávajúcim

spôsobom, čo vyplýva aj z rekapitulácie jeho rozhodnutia (pozri bod 2 uznesenia ústavného

súdu).

8. Už zo samotnej argumentácie sťažovateľa vyplýva, že nesúhlasí s dôvodmi, prečo

krajský súd považoval náklady vynaložené na sporné úkony právnej služby za neúčelné,

a ústavnému súdu prekladá argumenty, prečo tieto náklady mali byť hodnotené ako účelne

vynaložené. Teda domáha sa prehodnotenia záverov krajského súdu. Táto argumentácia je

už z povahy veci nespôsobilá spochybniť ústavnosť napadnutého rozhodnutia.

9. Ústavný súd v napadnutom rozhodnutí nenašiel žiadne extrémne vybočenie,

ktoré by ako jediné mohlo odôvodniť jeho kasačný zásah (sťažovateľ napokon na žiaden

výkladový či aplikačný exces ani nepoukazuje). Napadnuté rozhodnutie nijakým spôsobom

neodporuje sťažovateľom citovanej judikatúre – neúčelnosť trov je riadnym

a logickým spôsobom odôvodnená (v súlade s požiadavkami nálezov

a ), a contrario, na danú vec sa nevzťahujú závery nálezu

sp. zn. (ktorý pojednáva o práve na náhradu účelne vynaložených trov),

údajný právny názor vyslovený v náleze sp. zn. (podľa ktorého sa

za účelné vždy považujú výdavky na odmenu advokáta za podania vo veci samej, na výzvu

súdu a za zastupovanie na pojednávaní) nie je nosným dôvodom a ani právnym názorom

ústavného súdu (ani nemôže byť, pretože úlohou ústavného súdu nie je posudzovať

účelnosť vynaložených trov), ale len citáciou pasáže z literatúry; účelnosť musí

v konkrétnych okolnostiach posúdiť všeobecný súd, pričom v posudzovanom prípade tak

urobil v neprospech sťažovateľa, avšak ústavne konformným spôsobom.

10. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť

sťažovateľa podľa ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu