Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 441/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra

Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa a 3 uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. februára 2020 a takto

rozhodol:

1. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

2. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa a ods. 3 (ďalej len

„ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 13. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn.

z 1. marca 2019 odmietol podanie sťažovateľky z 10. januára 2019. Krajský

súd v Trnave uznesením sp. zn. z 28. mája 2019 uznesenie prvoinštančného

súdu potvrdil ako vecne správe. Proti tomuto odvolaciemu rozhodnutiu podala sťažovateľka

dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol pre nesplnenie náležitostí

dovolania podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uvádza, že považuje napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu za arbitrárne, nedôvodné, protiústavné a nelogické, porušujúce jej

základné práva podľa a ods. 3 a žiada, aby ústavný súd napadnuté

uznesenie najvyššieho súdu zrušil.

II.

Relevantná právna úprava

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa každý m právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa a 3

uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 13. februára 2020

10. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

11. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 je umožniť každému reálny prístup

k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať

a rozhodnúť (napr. , ), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné

garancie v súdnom konaní. K porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť

predovšetkým vtedy, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať

o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby ().

12. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

13. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až 50 ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky a podrobnosti

o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa možno

domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov, ktoré toto

ustanovenie vykonávajú ().

14. V súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 3

ústavný súd konštatuje, že podľa obsahu ide o základné právo hmotnej povahy a nie

procesnej, a to aj napriek jeho nesystémovému zaradeniu v ústave. V okolnostiach

posudzovanej veci vykonávacím zákonom označeného základného práva podľa čl. 51 ods. 1

je o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

15. Sťažovateľka namieta, že najvyšší súd neposkytol ochranu jej základnému právu

podľa čl. 46 ods. 1, ako ani základnému právu podľa čl. 46 ods. 3 z rovnakých dôvodov,

konkrétne vydaním arbitrárneho, nedôvodného, protiústavného a nelogického napadnutého

uznesenia, ktorým odmietol jej dovolanie.

16. Ústavný súd z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu zistil, že

k odmietnutiu dovolania sťažovateľky došlo z dôvodu, že nebola v dovolacom konaní

splnená dovolacia podmienka podľa , pričom nešlo o žiaden z prípadov

uvedených v . Najvyšší súd uviedol, že prvoinštančný súd sťažovateľku

v súlade s uznesením sp. zn. zo 6. novembra 2019 vyzval,

„aby vady dovolania odstránila a predložila splnomocnenie udelené advokátovi na

zastupovanie v dovolacom konaní, predložila dovolanie spísané splnomocneným advokátom

obsahujúce náležitosti dovolania podľa a poučil ju o následkoch neodstránenia

vád podania. Zároveň ju poučil aj v zmysle o možnosti obrátiť sa na

Centrum právnej pomoci“. Napriek vykázaniu riadneho doručenia uznesenia sťažovateľka

naň žiadnym spôsobom nereagovala. Dovolací súd zároveň konštatoval, že nie je splnená

ani osobitná podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z ustanovenia , a preto

nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum.

17. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutého uznesenia dospel

k záveru, že ho nie je možné hodnotiť ako arbitrárne a je nutné ho považovať za výraz

autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého nemá dôvod v tomto prípade zasahovať.

18. Ústavný súd považuje argumentáciu dovolacieho súdu za dostatočnú, jasnú

a zrozumiteľnú, založenú na právnych záveroch, ktoré majú oporu v zákone, resp.

nepopierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení Civilného sporového

poriadku.

19. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu

a označenými základnými právami podľa , ktorých porušenie sťažovateľka namieta,

neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí

ústavnej sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný

súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56

ods. 2 písm. g) ako zjavne neopodstatnenú (bod 2 výroku

rozhodnutia).

III.2 K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

20. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

21. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľky a s tým súvisiacu

žiadosť sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

pristúpil ústavný súd v rámci ústavného prieskumu k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne

splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery

odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku

na ochranu ústavnosti.

22. V súvislosti so zisťovaním predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom ústavný súd vyzval sťažovateľku 19. augusta 2020, aby

preukázala svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery. Sťažovateľka reagovala na výzvu

podaním z 22. septembra 2020 a predložila potvrdenie o svojich osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch spolu s prílohami.

23. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto (okrem iného) nie je splnená vtedy, ak je ústavná

sťažnosť zjavne neopodstatnená. Ak teda ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti

a z výsledku jej posúdenia zistí, že je zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda že nie je splnený jeden

z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, v dôsledku

čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

vyhovieť.

24. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľky z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti (bod 2 výroku rozhodnutia), je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m. ,

).

25. Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu

napriek zdokladovaným osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom ústavný súd

nevyhovel (bod 1 výroku rozhodnutia).

26. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími uplatnenými návrhmi sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu