Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 378/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku

(sudca spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpeného advokátom ,

, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ako aj práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -770

z 9. januára 2020, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť (zo 6. júla 2020) ,

,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa (ďalej len „“),

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na účinný opravný prostriedok

podľa čl. 13 dohovoru uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“)

č. k. -770 z 9. januára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného

súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 26. marca 2019

(ďalej len ,,prvostupňový rozsudok“) uznaný vinným zo zločinu porušovania domovej

slobody podľa a a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na písm.

d) s poukazom na .

3. Zároveň bol sťažovateľovi uložený trest v zmysle § 194 ods. 3 a § 38

ods. 3 s prihliadnutím na na trest odňatia slobody vo výmere

3 rokov.

Podľa s použitím sa sťažovateľovi

výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného

dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa sa sťažovateľovi určila skúšobná doba

probačného dohľadu v trvaní 3 rokov.

Podľa s použitím sa sťažovateľovi

uložila povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodenej .

4. Sťažovateľ podal proti prvostupňovému rozsudku v časti, ktorou bol uznaný

vinným, odvolanie, ktoré krajský súd zamietol ako nedôvodné podľa § 319 zákona

č. v znení neskorších predpisov.

5. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uviedol: „... Odvolanie sťažovateľ podal

najmä z tých dôvodov, že rozsudok okresného súdu bol v ním napadnutej časti nedôvodný,

neodôvodnený, a teda arbitrárny. Okresný súd pri rozhodovaní nepostupoval v súlade

s ust. , pričom nesprávne vyhodnotil jednotlivé v konaní vykonané

dôkazy.

... okresný súd nepostupoval dôsledne pri hodnotení dôkazov v zmysle ust. § 2

ods. 12 , podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy

získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle

od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

... okresný súd bral na účely skutku porušovania domovej slobody v úvahu selektívne

len dôkazy, resp. tú ich časť, ktorá vyznievala v prospech poškodenej ml.

...

... Opis skutkových zistení v rozsudku bol totiž oproti obsahu reálne vykonaných

dôkazov v ich relevantnej časti výrazne skrátený..., následkom čoho v tomto zostali

opomenuté významné skutočnosti priamo preukazujúce, že skutok porušovania domovej

slobody sa nestal...

Sťažovateľ v odvolaní podanom proti rozsudku okresného súdu priamo namietal,

že citované závery okresného súdu sú nedôvodné, pričom sú v priamom rozpore s obsahom

vykonaných dôkazov...

... Sťažovateľ závery okresného súdu v odvolaním napádanej časti označil za závery,

ktoré sú v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, z ktorého dôvodu

rozsudok v danej časti označil za arbitrárny, stojaci v rozpore so základným právom

na spravodlivý proces, ktorý vyplýva z SR. Súčasne tiež sťažovateľ

rozsudok okresného súdu namietal z pohľadu jeho neodôvodnenosti, a teda pre jeho

nepreskúmateľnosť.

... Dovolanie, ani obnova konania v danom prípade nie sú v zmysle Trestného

poriadku prípustné...

... Sťažovateľ na účely sťažnosti konštatuje, že k porušeniu namietaných práv

krajským súdom došlo tým, že tento aplikoval na jeho vec právne predpisy... spôsobom,

ktorým zásadne poprel účel a význam aplikovanej právnej normy, teda ústavne

nekonformne.“

6. Napokon sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na konanie prijal

nález v tomto znení:

„1. Základné právo sťažovateľa no súdnu a inú právnu ochranu

podľa , právo na spravodlivý súdny proces podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj jeho právo na účinný prostriedok

nápravy zaručené čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. - 770 zo dňa 09.01.2020 porušené bolo.

2. Zrušuje uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. - 770 zo dňa

09.01.2020 o vec vracia Krajskému súdu v Trenčíne, aby v nej znovu konal a rozhodol.

3. Krajský súd v Trenčíne je povinný zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia

na adresu jeho právneho zástupcu , advokáta,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

7. Krajský súd v napadnutom uznesení uviedol: „... Vo vzťahu ku skutkovým

zisteniam tvoriacim podstatu súdených trestných činov je napadnutý rozsudok výsledkom

konania, v ktorom sa postupovalo podľa a v ktorom nedošlo k žiadnym

chybám, ktoré by mohli mat' vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa

vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne

skutkové, ale i právne závery, pričom pri hodnotení dôkazov postupoval dôsledne podľa § 2

ods. 12 , teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel

k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam, ktoré v súlade s ustanovením § 168

ods. 1 aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. Skutočnosť,

že sa obžalovaný a prokurátor nestotožňujú so skutkovými, či právnymi závermi súdu

prvého stupňa v napadnutom rozsudku a naopak ponúkajú iné hodnotenie dôkazov, nemôže

sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

záverov vyslovených súdom prvého stupňa. Naopak je potrebné poukázať na to, že súd

prvého stupňa v rozhodnutí podrobne rozviedol dôkazy, ktoré usvedčujú obžalovaného

zo spáchania skutku pod bodom 1) obžaloby a naopak prečo vykonanými dôkazmi nebolo

nepochybne preukázané spáchanie skutku pod bodom 2) obžaloby. Jeho správne skutkové

a právne závery vo vzťahu k uznanej vine majú dostatočný skutkový základ v riadne

vykonanom dokazovaní, vrátane záveru o naplnení subjektívnej, ako aj objektívnej stránky

zločinu porušovania domovej slobody...

Vo vzťahu tomuto výroku o vine je obžalovaný usvedčovaný výpoveďou svedkyne

, podporenej výpoveďou svedka a mal. ,

pričom okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne vysvetlil aj napriek určitým

rozporom v ich výpovediach, prečo dospel k nepochybnému záveru, že skutok pod bodom 1)

obžaloby sa stal a spáchal ho obžalovaný, keďže na podklade uvedených výpovedí

bol preukázaný vstup obžalovaného do bytu napriek prejavenému nesúhlasu

(ktorá ho posielala preč) s použitím násilia, odstrčením, čo priamo videl

(aj keď len zozadu poškodenej) svedok a skutočnosť, že obžalovaný vstúpil následne

do bytu vyplýva z výpovede i z výpovede mal. , ktorú súd

vyhodnotil ako vykonanú zákonným spôsobom. Správne okresný súd uviedol, že z hľadiska

naplnenia znakov žalovaného trestného činu je v zásade bez významu, či dvere bytu stihol

otvoriť maloletý, alebo poškodená , keďže prvok násilia smerujúci

k vynúteniu vstupu do bytu vyplýva tak z výpovede poškodenej ,

ale i svedka Krajský súd uvádza, že obsiahle odvolacie námietky obžalovaného

sú v podstate len opakovaním obhajobných námietok uvádzaných už pred okresným súdom,

ktorý sa s nimi riadne vysporiadal a v zásadných smeroch odôvodnil prečo obrane

obžalovaného neuveril a naopak prečo uveril výpovediam, na podklade ktorých uznal vinu

obžalovaného z tohto trestného činu. Keďže skutkové zistenia a právne závery okresného

súdu, ako to vyjadril v písomnom vyhotovení svojho rozsudku majú podklad vo vykonanom

dokazovaní, s podrobnejším odôvodnením odvolací súd plne odkazuje na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil a odvolanie obžalovaného voči výroku

o vine nepovažoval za dôvodné.“

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) v čl. I až , až , až ,

a . V zmysle a sa tento zákon použije

aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

14. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, má právo na účinný opravný prostriedok pred vnútroštátnym orgánom

bez ohľadu na to, že porušenie spôsobili osoby pri plnení ich úradných povinností.

III.

Predbežné prejednanie návrhu

15. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza argumenty, ktoré použil v odvolaní proti

prvostupňovému rozsudku a s ktorými sa podľa neho krajský súd buď nevysporiadal vôbec,

prípadne nie dostatočne a neprikladal im takú váhu ako sťažovateľ, ktorý ich, naopak,

pokladal za dostatočný podklad pre ním presadzovaný záver, že skutok, zo spáchania

ktorého bol uznaný vinným, sa nestal.

16. Krajský súd v napadnutom uznesení zhrnul, z akých vykonaných dôkazov

vychádzal okresný súd pri rozhodnutí o vine sťažovateľa, pokiaľ ide o zločin porušovania

domovej slobody, pričom nie je nutné, aby každý vykonaný dôkaz separátne analyzoval,

pretože tomu sa venoval už okresný súd, na ktorého odôvodnenie krajský súd odkazuje,

na ktorý nadväzuje a s ktorým tvorí jeden celok v rámci riadneho konania. Pritom okresný

súd v prvostupňovom rozsudku vyhodnotil argumenty sťažovateľa týkajúce sa najmä

spochybňovania vierohodnosti výpovedí poškodenej a svedkov ako nedôvodné.

17. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne

z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať

tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. , , , ).

18. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením

a základnými právami, ako aj právami, ktorých porušenie sťažovateľ namieta, neexistuje

taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd

preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa podľa § 56

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

19. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej

sťažnosti sťažovateľa (zrušenie napadnutého uznesenia a jeho vrátenie na ďalšie konanie,

ako aj priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu