Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 374/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

Mgr. Martinom Černákom, advokátom, Zochova 5, Bratislava, pre namietané porušenie

jeho základného práva vlastniť majetok podľa

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 28. júna 2018 a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. októbra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie v záhlaví označeného práva zaručeného

(ďalej len „ústava“). K namietanému porušeniu práva malo dôjsť rozsudkom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 28. júna 2018

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 24. októbra 2019

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu“). Napadnutými rozhodnutiami bolo

s konečnou platnosťou rozhodnuté o preskúmaní postupu a rozhodnutia Okresného úradu

Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky, ktorý na odvolanie potvrdil prvostupňové

rozhodnutie mestskej časti Bratislava-Rača č. 14170/1937/2014UPSP-LU

z 23. októbra 2014, ktorým bola stavebníkom v územnom konaní spojenom so stavebným

konaním povolená rekonštrukcia a dostavba rodinného domu.

2. Sťažovateľ v konaní pred správnym orgánom aj súdmi namietal, že realizovaním

dostavby a rekonštrukcie rodinného domu dôjde k výraznému obmedzeniu výkonu

vlastníckeho práva k jeho susediacemu rodinnému domu tým, že sa zníži jeho preslnenie,

bude dochádzať k obťažovaniu dymom a pachmi a zníži sa trhová hodnota domu. Uvedené

námietky odôvodňoval nedodržaním odstupových vzdialeností podľa § 6 vyhlášky

Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. ,

ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu

a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou

schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška“).

3. Krajský súd a najvyšší súd v napadnutých rozhodnutiach poukázali na to, že k veci

bolo pristupované s odbornou starostlivosťou (vo veci bol stavebníkmi vypracovaný

znalecký posudok), ktorý nebol sťažovateľom spochybnený, že rekonštrukcia stavby

kopíruje pôvodnú pôdorysnú hranicu stavby a zároveň v lokalite sú stiesnené pomery,

takže nebolo potrebné viac zdôvodňovať odstup stavieb podľa vyhlášky (k tomu porovnaj

napr. bod 50 a 51 napadnutého rozhodnutia krajského súdu, bod 4 a 21 napadnutého

rozhodnutia najvyššieho súdu).

4. Podanou ústavnou sťažnosťou sťažovateľ opakuje námietky vznesené

pred správnym orgánom aj súdmi. Je názoru, že „tým, že sa všeobecné súdy stotožnili

s argumentáciou stavebného úradu a konštatovali, že prestavba rodinného domu

stavebníkov nemá žiadny relevantný vplyv na kvalitu jeho bývania, došlo takýmto

ich postupom a rozhodnutím k legalizovaniu stavby porušujúcej jeho vlastnícke práva

a súčasne k zásahu do jeho ústavného práva vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky“.

5. V závere ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jeho základného práva napadnutými rozhodnutiami, aby zrušil napadnuté

rozhodnutie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a napokon aby priznal

sťažovateľovi náhradu trov konania.

II.

6. Ústavný súd je podľa nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

8. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc.

9. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy

sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť, a preto je právomoc

ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných

súdov (m. m. ). Vychádzajúc z uvedeného a zároveň z dôvodu, že v konaní

o kasačnej sťažnosti je právnou úpravou poskytnutý priestor pre plnohodnotný vecný

prieskum sťažovateľovho prípadu (čo sťažovateľ využil), ústavný súd odmietol ústavnú

sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu krajského súdu podľa § 56

ods. 2 písm. a) z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie.

10. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. Uvedené ustanovenie dáva v záujme racionality a efektivity konania ústavnému

súdu právomoc posúdiť prijateľnosť návrhu predtým, než dospeje k záveru, že o návrhu

rozhodne meritórne (nálezom). Ide o špecifickú časť konania, ktorá nemá charakter konania

kontradiktórneho, a kedy ústavný súd môže rozhodnúť len na základe tvrdení uvedených

v ústavnej sťažnosti a obsahu napadnutých rozhodnutí priložených k ústavnej sťažnosti.

Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd takú sťažnosť, keď uplatnené námietky

(vady vytýkané rozhodnutiu) nie sú spôsobilé spochybniť jeho ústavnosť. Inými slovami,

ide o situácie, keď ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia

(porovnaj napr. , , ako aj Ústavný súd Českej republiky

sp. zn. , , , , ,

dostupné na nalus.usoud.cz). Typickou bude situácia, keď sťažovateľ spochybňuje právne

závery všeobecného súdu výlučne s poukazom na ich nesprávnosť. V takom prípade totiž

stavia ústavný súd do role ďalšej prieskumnej inštancie, ktorá mu neprináleží.

O takú situáciu ide aj v posudzovanom prípade.

12. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti opakuje výhrady, ktoré už uplatnil

v konaní pred správnym orgánom, krajským súdom aj najvyšším súdom. Všetky orgány

sa jeho námietkami zaoberali vyčerpávajúcim spôsobom, čo vyplýva z rekapitulácie

ich rozhodnutí (pozri bod 2 a 3 uznesenia ústavného súdu).

13. Z argumentácie sťažovateľa vyplýva, že sa nestotožňuje s dôvodmi,

pre ktoré bola stavebníkom povolená prestavba a rekonštrukcia rodinného domu,

bez ohľadu na ich opodstatnenosť. Táto argumentácia je z povahy veci nespôsobilá

spochybniť ústavnosť napadnutého rozhodnutia.

14. Ústavný súd v napadnutom rozhodnutí najvyššieho súdu nenašiel žiadne

extrémne vybočenie, ktoré by mohlo odôvodniť kasačný zásah (a sťažovateľ na žiaden

výkladový či aplikačný exces ani nepoukazuje). Ústavný súd konštatuje, že vo veci

konajúce súdy sťažovateľovi primerane vysvetlili, že jeho vlastnícke právo bolo s plnou

vážnosťou pomeriavané k takému istému právu jeho susedov a že výsledkom tohto procesu

bolo nájdenie rozumnej hranice obmedzenia jedného aj druhého práva. Sťažovateľ

bol oboznámený s konkrétnymi dôvodmi, ktoré sú objektívneho charakteru a na ktorých

je hranica rozpačitého susedského spolužitia založená (pozri bod 3 uznesenia). Ústavný súd

nenašiel priestor tieto dôvody spochybňovať, naopak, pevne verí, že účastníci správneho

konania nebudú hľadať v existencii objektívnych okolností zdroj sváru, ale dôvod

pre vzájomné pochopenie.

15. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť v časti

smerujúcej proti napadnutému rozhodnutiu najvyššieho súdu podľa § 56 ods. 2 písm. g)

ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu