Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 22/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-79

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. októbra 2020 v pléne

zloženom z predsedu Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a zo sudcov Jany Baricovej,

Ladislava Duditša, Libora Duľu, Miroslava Duriša, Rastislava Kaššáka, Jany Laššákovej,

Miloša Maďara, Petra Molnára, Petra Straku, Ľuboša Szigetiho, Roberta Šorla a Martina

Vernarského predbežne prerokoval návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky,

zastúpeného prvou námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky, na začatie

konania podľa o súlade uznesenia vlády

Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu

podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneného

v Zbierke a nariadenia vlády

Slovenskej republiky č. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých

opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na

zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

a s až 4 a až 3 ústavného zákona

č. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu v znení neskorších predpisov a návrh skupiny poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky, zastúpenej advokátskou kanceláriou KALLAN Legal, s. r. o.,

Súmračná 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Robert Kaliňák, na

začatie konania podľa o súlade uznesenia vlády

Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu

podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneného

v Zbierke s

Slovenskej republiky a až 3 ústavného o bezpečnosti

štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov a o súlade opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej

republiky pri ohrození verejného zdravia sp. zn. z 30. septembra 2020

a sp. zn. z 1. októbra 2020 s a Slovenskej

republiky a takto

rozhodol:

1. Návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvou

námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky, p r i j í m a n a ď a l š i e

k o n a n i e v celom rozsahu.

2. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky p r i j í m a n a

ď a l š i e k o n a n i e v č a s t i týkajúcej sa namietaného nesúladu uznesenia vlády

Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu

podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneného

v Zbierke s

Slovenskej republiky a až 3 ústavného o bezpečnosti

štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov.

3. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky v č a s t i týkajúcej

sa namietaného nesúladu opatrení Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri

ohrození verejného zdravia sp. zn. z 30. septembra 2020 a sp. zn.

z 1. októbra 2020 s a

o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

4. Toto uznesenie n a d o b ú d a právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho

prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Predmet predbežného prerokovania návrhov

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 5. októbra

2020 doručený návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky, zastúpeného prvou

námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny

prokurátor“), na začatie konania podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa a nasl. o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) o súlade uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 587

z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona

č. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneného v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky pod č. (ďalej aj „uznesenie vlády o vyhlásení

núdzového stavu z 30. septembra 2020“ alebo „napádané uznesenie vlády“) a nariadenia

vlády Slovenskej republiky č. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých

opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na

zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 (ďalej aj „nariadenie vlády

č. “ alebo „napádané nariadenie vlády“) s a

a až 4 a až 3 ústavného o bezpečnosti štátu

v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „ústavný zákon o bezpečnosti štátu“). Tento návrh bol ústavným súdom

zaevidovaný pod sp. zn. a predmetná vec bola pridelená sudcovi

spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi.

2. Ústavnému súdu bol 5. októbra 2020 doručený aj návrh skupiny poslancov

Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „skupina poslancov“) na začatie konania

podľa a podľa a nasl. o súlade

uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 s

a čl. 5 ods. 1 až 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu a o súlade opatrení Úradu verejného

zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj „úrad verejného zdravotníctva“ alebo „úrad“)

pri ohrození verejného zdravia sp. zn. z 30. septembra 2020 (ďalej aj

„opatrenie úradu z 30. septembra 2020“) a sp. zn. z 1. októbra 2020 (ďalej

aj „opatrenie úradu z 1. októbra 2020“) s a (ďalej spolu aj

„napádané opatrenia úradu“). Tento návrh bol ústavným súdom zaevidovaný pod sp. zn.

a predmetná vec bola pridelená sudcovi spravodajcovi Liborovi Duľovi.

3. Na neverejnom zasadnutí pléna ústavný súd uznesením č. k. -65

zo 7. októbra 2020 (ďalej len „uznesenie o spojení vecí“) spojil návrh generálneho

prokurátora vedený pod sp. zn. a návrh skupiny poslancov vedený pod

sp. zn. na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

(v súčasnosti už pod sp. zn. ). Uznesenie o spojení vecí

nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom.

4. Uznesením č. 587 z 30. septembra 2020 k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu

podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového

stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov uverejneným

v Zbierke , namietaným obidvomi

navrhovateľmi, vláda Slovenskej republiky (ďalej aj „vláda“):

A. schválila: „A.1. návrh na vyhlásenie núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného

o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného

stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov“;

B. vyhlásila: „B.1. v súlade s ústavného

o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu

v znení neskorších predpisov dňom 1. októbra 2020 na obdobie 45 dní na postihnutom

území Slovenskej republiky núdzový stav“;

C. uložila:

podpredsedovi vlády a ministrovi hospodárstva Slovenskej republiky: „C.1.

v spolupráci s ministrom zdravotníctva, ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny,

ministerkou kultúry, ministrom vnútra, ministrom dopravy a výstavby a predsedom Správy

štátnych hmotných rezerv SR predložiť na rokovanie vlády návrh nariadenia vlády

Slovenskej republiky na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie“,

bezodkladne predsedovi vlády: „C.2. zabezpečiť uverejnenie tohto uznesenia vlády

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky“,

bezodkladne ministerke kultúry Slovenskej republiky: „C.3. zabezpečiť vyhlásenie

prijatia tohto uznesenia vlády vo vysielaní Rozhlasu a televízie Slovenska a v TASR“,

bezodkladne členom vlády: „C.4. prijímať opatrenia, ktoré umožnia odvolať núdzový

stav v čo najkratšom čase priebežne.“

5. Nariadením vlády č. z 30. septembra 2020 na vykonanie niektorých

opatrení hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na

zabezpečenie riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19, ktoré nadobudlo účinnosť

1. októbra 2020, namietaným len generálnym prokurátorom, vláda podľa § 7 ods. 4 a 6 a § 8

písm. b) o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona

č. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu

v znení neskorších predpisov v znení (ďalej len ,,zákon

o hospodárskej mobilizácii“) nariadila vykonanie niektorých opatrení hospodárskej

mobilizácie v oblasti organizácie výroby a služieb, zdravotníckeho zabezpečenia,

dopravného zabezpečenia, sociálneho zabezpečenia, ako aj vykonanie niektorých opatrení

hospodárskej mobilizácie týkajúcich sa pracovnej povinnosti, vecného plnenia, poskytnutia

vysielacieho času potrebného na informovanie verejnosti a použitia štátnych hmotných

rezerv či financovania opatrení hospodárskej mobilizácie v čase vyhláseného núdzového

stavu.

6. Opatreniami úradu z 30. septembra 2020 a 1. októbra 2020 (namietanými len

skupinou poslancov) úrad verejného zdravotníctva nariadil z dôvodu pandémie ochorenia

COVID-19 podľa , , a o ochrane,

podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia“)

a podľa o civilnej ochrane

obyvateľstva v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o civilnej ochrane

obyvateľstva“) s účinnosťou od 1. októbra 2020 viaceré povinnosti a obmedzenia týkajúce

sa kontaktu osôb, hromadných podujatí či prevádzky zariadení, v ktorých dochádza

k zhromažďovaniu osôb.

II.

Návrh generálneho prokurátora

7. Generálny prokurátor v návrhu bez toho, aby spochybňoval vážnosť situácie

a potrebu prijatia opatrení zo strany štátu v záujme ochrany života a zdravia jeho

obyvateľstva, uvádza, že napadnuté uznesenie vlády vzbudzuje pochybnosti, nielen čo sa

týka naplnenia materiálnych podmienok na vyhlásenie núdzového stavu, ale najmä vo

vzťahu k nedostatku jeho základných formálnych náležitostí. Právomoc vlády pri

vyhlasovaní núdzového stavu podľa jeho názoru nie je absolútna, ale podlieha ústavným

obmedzeniam, pretože vyhlásením núdzového stavu dochádza k významnej zmene pomerov

v štáte. Riadenie štátu preberá vláda, ktorá postupuje podľa

o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení

neskorších predpisov. Rozhodnutie vlády o vyhlásení núdzového stavu je právnym aktom,

na prijatie ktorého musia byť splnené nielen materiálne podmienky, ale aj procedurálne

predpoklady v čase jeho vyhlásenia a zároveň tento právny akt musí obsahovať formálne

náležitosti. Generálny prokurátor uvádza, že na základe informácií, ktorými disponuje, si

nedovolí hodnotiť, či v čase vyhlásenia núdzového stavu existovali reálne (materiálne)

dôvody na takýto postup (napr. objektívne a relevantné údaje o počte nakazených

a zomrelých osôb, údaje a informácie o podmienkach a možnostiach medzipopulačného

šírenia vírusu COVID-19, údaje a informácie o dopade pandémie COVID-19 na život,

zdravie a majetok osôb). Zastáva názor, že v tejto rovine ide o politickú úvahu exekutívy.

Generálny prokurátor vyjadril presvedčenie, že absencia formálnych náležitostí uznesenia

vlády o vyhlásení núdzového stavu nedovoľuje tento právny akt aplikovať

ústavnokonformným spôsobom a navyše nemožno prehliadnuť skutočnosť, že podľa

verejne dostupných informácií bol núdzový stav vyhlásený len na základe „ústneho návrhu“

nekonkretizovaného subjektu a bez predloženia a prerokovania písomných vecných

podkladov, ktoré by jeho vyhlásenie odôvodňovali.

8. Uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 podľa

generálneho prokurátora nekonkretizuje dôvod, pre ktorý k jeho vyhláseniu došlo, hoci ide

o elementárnu obsahovú náležitosť tohto typu rozhodnutia. Tento nedostatok nie je podľa

generálneho prokurátora konvalidovaný ani vydaním nadväzujúceho nariadenia vlády

č. , ktoré sa týka len hospodárskej mobilizácie. Pochybnosti podľa

generálneho prokurátora vzbudzuje potom i to, či viaceré ustanovenia vrátane prechodných

ustanovení zákonov prijatých s odkazom na trvanie mimoriadnej situácie, núdzového stavu

alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 sú naďalej

platné a účinné. Zdôrazňuje, že v prípade, ak je vyhlásený núdzový stav, prestávajú sa

uplatňovať zákonné ustanovenia týkajúce sa mimoriadnej situácie (§ 3b ods. 4 zákona

o civilnej ochrane obyvateľstva). Znamená to, že z tých istých dôvodov a na tom istom

postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území by mal platiť v danom čase len jeden

právny stav, nie súčasne aj mimoriadna situácia a núdzový stav.

9. Generálny prokurátor ďalej namieta nejasné vymedzenie postihnutého územia

v napadnutom uznesení vlády. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu ustanovuje, že núdzový

stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území (čl. 4

ods. 1 a čl. 5 ods. 1). Podľa napadnutého uznesenia vlády je vyhlásený núdzový stav „na

postihnutom území Slovenskej republiky“. Táto nejasná formulácia teritoriálnej pôsobnosti

núdzového stavu podľa generálneho prokurátora vyvoláva jednak legitímnu otázku, či je

vôbec možné vyhlásiť núdzový stav na celé územie Slovenskej republiky, ale aj otázku, kde

sa konkrétne postihnuté územie Slovenskej republiky nachádza. Ustálenie postihnutého

miesta Slovenskej republiky, t. j. či ide o celé jej územie alebo len niektoré časti, je, ako

generálny prokurátor uvádza, mimoriadne významné v trestnoprávnej rovine (núdzový stav

je súčasťou kvalifikovaných skutkových podstát viacerých trestných činov), pri plnení

zákonných povinností iných subjektov (napr. povinnosť podnikov oprávnených poskytovať

siete alebo služby podľa o elektronických

komunikáciách v znení neskorších predpisov zabezpečiť v nevyhnutnom rozsahu

prednostné volania pre orgány krízového riadenia a pre ostatných účastníkov zaradených do

systému prednostného spojenia a prevádzku tiesňových volaní na postihnutom území), ako

aj pri spustení mechanizmov osobitného postupu v ustanoveniach iných zákonov (napr. § 1

o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov, podľa

ktorého je v čase núdzového stavu štrajk nezákonný). Vyhlásenie núdzového stavu taktiež

odôvodňuje aj možnosť skráteného legislatívneho konania, v ktorom sa redukujú práva

parlamentnej opozície.

10. Generálny prokurátor argumentuje aj tým, že napadnuté uznesenie vlády

nevymedzuje nevyhnutný rozsah, v akom je núdzový stav vyhlásený. Pravidlo

nevyhnutnosti slúži ako poistka proti zneužitiu alebo nesprávnemu využitiu právomoci

vlády vyhlásiť núdzový stav. Napadnuté uznesenie vlády neobsahuje žiaden skutkový (napr.

uvedenie zákazu uplatňovať právo na štrajk) ani právny rozmer [napr. odkaz na čl. 5 ods. 3

písm. b) ústavného zákona o bezpečnosti štátu] nevyhnutného rozsahu, v ktorom by mal byť

núdzový stav vyhlásený. Generálny prokurátor argumentuje, že nie je zrejmé, ktoré

konkrétne základné práva a slobody osôb sú počas núdzového stavu obmedzené a či vôbec

niektoré obmedzené sú. Je teda možná aj taká interpretácia, že je možné ukladať

širokospektrálne povinnosti, či už inštitúciám, podnikateľom a iným fyzickým osobám

a právnickým osobám, a to v celom rozsahu čl. 5 ods. 3 ústavného zákona o bezpečnosti

štátu. Generálny prokurátor preto považuje za vhodné podrobiť testu proporcionality to, či

obmedzenie základných práv a slobôd v celom rozsahu čl. 5 ods. 3 ústavného zákona

o bezpečnosti štátu bolo primerané účelu, ktorý mal byť vyhlásením núdzového stavu

dosiahnutý. Obsah napadnutého uznesenia vlády totiž podľa generálneho prokurátora

zvádza k názoru, že k vyhláseniu núdzového stavu došlo len z preventívnych dôvodov.

Takýto dôvod vyhlásenia núdzového stavu podľa neho neobstojí, pretože núdzový stav slúži

na elimináciu už vzniknutej krízovej situácie a riešenie jej dôsledkov.

11. Napokon generálny prokurátor namieta aj nadväzujúce napadnuté nariadenie

vlády č. z 30. septembra 2020. Napriek skutočnosti, že uvedené nariadenie

vlády v § 2 až § 10 ustanovuje zoznam opatrení hospodárskej mobilizácie a ich

financovania v čase vyhláseného núdzového stavu, vyslovil pochybnosť, či vláda mala

dostatočné splnomocnenie na jeho prijatie. Za takéto splnomocnenie považuje také

uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu, ktoré by obsahovalo identifikáciu základných

práv a slobôd, ktoré môže v čase núdzového stavu obmedziť.

12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti generálny prokurátor formou eventuálneho

petitu navrhol, aby ústavný súd vo veci samej rozhodol nálezom tak, že:

„1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené

v Zbierke k návrhu na vyhlásenie

núdzového stavu podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. na vykonanie niektorých opatrení

hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie

riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

a až 4 a až 3 ústavného o bezpečnosti

štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov.

2. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené

v Zbierke k návrhu na vyhlásenie

núdzového stavu podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. na vykonanie niektorých opatrení

hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie

riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 sa zrušujú.

in eventum

1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené

v Zbierke k návrhu na vyhlásenie

núdzového stavu podľa ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

a nariadenie vlády Slovenskej republiky č. na vykonanie niektorých opatrení

hospodárskej mobilizácie v súvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie

riešenia druhej vlny koronavírusu COVID-19 nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2

a až 4 a až 3 ústavného o bezpečnosti

štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení

neskorších predpisov.

2. Vláda Slovenskej republiky je povinná doplniť uznesenie vlády Slovenskej

republiky č. 587 z 30. septembra 2020 uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky

pod č. k návrhu na vyhlásenie núdzového stavu podľa ústavného zákona

č. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu

a núdzového stavu v znení neskorších predpisov v súlade s čl. 5 ods. 2 a 3 tohto ústavného

zákona.“

III.

Návrh skupiny poslancov

13. Skupina poslancov v prvom rade namieta nesúlad napadnutého uznesenia vlády

s čl. 5 ods. 1, 2 a 3 ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Skupina poslancov v návrhu

uvádza, že núdzový stav vyhlásený napadnutým uznesením vlády nespĺňa podmienky, ktoré

pre tento postup predpokladá ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čl. 5, a to z dôvodu

absencie podmienky vzniku a bezprostrednej hrozby ohrozenia života a zdravia osôb,

čo ďalej v návrhu tiež štatisticky konkretizuje (porovnaním ochorenia COVID-19 s inými

ochoreniami, napr. respiračnými ochoreniami SARI, kardiovaskulárnymi ochoreniami,

diabetes, onkologickými ochoreniami, respiračnými ochoreniami ARO). Skupina poslancov

tvrdí, že ani jedna z podmienok pre vyhlásenie núdzového stavu v súvislosti s pandémiou

COVID-19 (existencia ohrozenia života a zdravia osôb, bezprostredná hrozba, že dôjde

k ohrozeniu života a zdravia osôb) v Slovenskej republike dosiaľ nenastala, a preto

napádané uznesenie vlády nie je v súlade s čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti

štátu.

14. Vyhlásenie núdzového stavu nespĺňa podľa skupiny poslancov ani ďalšiu

ústavným zákonom o bezpečnosti štátu predpokladanú podmienku – vyhlásenie len na

postihnutom alebo bezprostredne ohrozenom území v nevyhnutnom rozsahu. Napadnuté

uznesenie vlády nekonkretizuje, ktoré oblasti Slovenskej republiky sú „postihnutým územím

alebo bezprostredne ohrozeným územím“. Ako vyplýva z citovaného čl. 5 ods. 1 ústavného

zákona o bezpečnosti štátu, núdzový stav možno plošne bez konkretizácie dotknutého

územia tak, ako k tomu došlo napadnutým uznesením vlády, vyhlásiť len za predpokladu, že

postihnutým alebo bezprostredne ohrozeným územím je celé územie Slovenskej republiky.

Aj v takomto prípade je však nutné túto skutočnosť precizovať v rozhodnutí, teda uviesť, že

postihnutým územím je „územie celej Slovenskej republiky“. Skupina poslancov poukazuje

na to, že veľké regionálne rozdiely v počte infikovaných vylučujú zákonnú možnosť

vyhlásenia núdzového stavu plošne pre celé územie Slovenskej republiky, pretože to

odporuje dikcii čl. 5 ods. 1 (a linea posledná) ústavného zákona o bezpečnosti štátu.

Skupina poslancov ďalej argumentuje, že predkladateľ (predseda vlády)

v predmetnej veci predložil vláde na schválenie iba návrh uznesenia na vyhlásenie

núdzového stavu bez predkladacej správy, dôvodovej správy alebo akéhokoľvek iného

relevantného dokumentu argumentačne odôvodňujúceho nevyhnutnosť vyhlásenia

núdzového stavu. Preto nie je zrejmé, aké konkrétne skutkové okolnosti predkladateľa viedli

k predloženiu návrhu na schválenie vyhlásenia núdzového stavu a aké právne úvahy

predchádzali uzneseniu vlády o vyhlásení núdzového stavu.

Skupina poslancov, citujúc dôvodovú správu, je toho názoru, že zákonodarca

koncipoval dikciu čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu tak, aby nebolo možné

svojvoľne zneužívať inštitút núdzového stavu plošne bez toho, aby právne dôsledky

núdzového stavu boli limitované len na tie územia republiky, ktoré možno považovať za

územia postihnuté alebo ohrozené.

15. Napádané uznesenie vlády podľa skupiny poslancov neobsahuje z hľadiska

nevyhnutného rozsahu žiadnu identifikáciu rozsahu obmedzenia základných práv a slobôd

ani presné uvedenie povinností, ktoré sa osobám ukladajú. Je teda zrejmé, že vláda pri

vyhlásení núdzového stavu postupovala svojvoľne, pretože tak pozitívnoprávny, ako aj

teleologický výklad čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu úplne ignorovala.

16. Skupina poslancov ďalej namieta nesúlad napadnutého uznesenia vlády s čl. 1

ods. 1 z dôvodu nejasnosti a nepresnosti uznesenia vlády (narušenie princípu právnej

istoty a predvídateľnosti práva). Napadnutý akt podľa skupiny poslancov nespĺňa nároky

kladené podľa v materiálnom právnom štáte na kvalitu právneho aktu.

Napadnuté uznesenie vlády nekonkretizuje, ktoré oblasti Slovenskej republiky sú

„postihnutým územím alebo bezprostredne ohrozeným územím“, a preto nie je zrejmé, na

ktoré územie Slovenskej republiky sa právne dôsledky spojené s vyhlásením núdzového

stavu vzťahujú. Pre zabezpečenie predvídateľnosti práva je pri vyhlásení núdzového stavu

nevyhnutné, aby právny akt, ktorý núdzový stav ako stav mimoriadny zakladá, špecifikoval

„postihnuté územie alebo bezprostredne ohrozené územie“, v opačnom prípade dochádza

ku vzniku právnej neistoty v tých oblastiach práva, ktoré so vznikom krízovej situácie

(ktorou je aj núdzový stav) spájajú konkrétne právne dôsledky. Takou oblasťou práva, ktorú

vzhľadom na inštitúty, ktorými z hľadiska obmedzovania najdôležitejších ľudských práv

(právo na osobnú slobodu) disponuje, možno považovať v tomto smere za kľúčovú, je

trestné zákonodarstvo. V tejto súvislosti skupina poslancov poukázala na následky v trestnej

oblasti. Nie je tiež zrejmé, či vyhlásenie núdzového stavu v danom prípade zakladá

obmedzenie všetkých základných práv a slobôd taxatívne vymedzených v čl. 5 ods. 3

ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Takýto právny stav spôsobený nejasnosťou

a neurčitosťou právneho aktu predstavujúceho právny základ možnosti obmedzovania

základných práv a slobôd odporuje podľa skupiny poslancov základným princípom

právneho štátu, a preto je nesúladný s .

17. Skupina poslancov v návrhu napáda aj opatrenia úradu verejného zdravotníctva

z 30. septembra 2020 a 1. októbra 2020. K vydaniu napádaných opatrení úradu verejného

zdravotníctva v súvislosti s pandémiou šírenia ochorenia COVID-19 (podľa skupiny

poslancov nadväzujúcich na napádané uznesenie vlády o vyhlásení núdzového stavu

z 30. septembra 2020) nedošlo podľa skupiny poslancov z formálno-právneho hľadiska

ústavne súladným spôsobom napriek tomu, že predstavujú závažný zásah do základných

práv a slobôd fyzických a právnických osôb, a to z týchto dôvodov: a) napadnuté opatrenia

vydal orgán (úrad verejného zdravotníctva), ktorý nie je oprávnený vydávať opatrenia

v čase núdzového stavu a v súvislosti s ohrozením zdravia II. stupňa, b) napadnuté

opatrenia, v dôsledku ktorých dochádza k zásahu do práv a slobôd, nemajú ústavne

konformný legislatívno-právny základ.

18. Skupina poslancov na základe svojich argumentov preto navrhuje ústavnému

súdu vydať takýto nález:

„1. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020, vyhlásené

v Zbierke , nie je v súlade s a ,

ods. 2, ods. 3 ústavného o bezpečnosti štátu v čase vojny,

vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

2. Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození

verejného zdravia zo dňa 30.09.2020, sp. zn. , nie je v súlade s čl. 1 ods. 1,

.

3. Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození

verejného zdravia zo dňa 01.10.2020, sp. zn. , nie je v súlade s čl. 1 ods. 1,

.

4. Uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 587 z 30. septembra 2020, vyhlásené

v Zbierke . Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva

Slovenskej republiky pri ohrození verejného zdravia zo dňa 30.09.2020, sp. zn.

a Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri

ohrození verejného zdravia zo dňa 01.10.2020, sp. zn. , sa zrušujú.“

IV.

Vyjadrenie vlády

19. Vláda predložila svoje stanovisko k návrhom generálneho prokurátora a skupiny

poslancov podaním č. 6795/2020/LO doručeným ústavnému súdu 12. októbra 2020.

Vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu oboch návrhov uviedla, že považuje za sporné,

či je prípustné konať o napádanom nariadení vlády a napádaných opatreniach úradu pred

ústavným súdom v konaní podľa a až zákona o ústavnom

súde.

20. Napádané nariadenie vlády bolo totiž prijaté a vyhlásené ako všeobecne záväzný

právny predpis s neobmedzenou platnosťou a účinnosťou. Vláda ním nariaďuje vykonanie

niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie a ich financovanie v čase vyhláseného

núdzového stavu podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu bez ohľadu na to,

aký bol dôvod vyhlásenia núdzového stavu.

v stanovuje právomoc ústavného súdu preskúmať, či

rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie

nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s alebo s ústavným zákonom.

a rozlišujú pri právomociach ústavného súdu konania,

predmetom prieskumu ktorých sú nariadenia vlády ako všeobecne záväzné právne predpisy

[ ], a rozhodnutia (opatrenia, iné zásahy a pod.) vlády, ktoré

majú, resp. môžu mať inú povahu než povahu normatívnych právnych aktov (napr. v konaní

podľa , a ods. 1 alebo ).

Ak teda rozlišuje medzi nariadením vlády ako normatívnym právnym aktom

a rozhodnutím vlády ako verejnoprávnym aktom inej povahy, potom by tak mal rozlišovať

aj ústavný súd pri uplatnení svojich právomocí podľa príslušných článkov

a jednotlivých typoch konania podľa .

Nariadenie vlády vo svojom obsahu neukladá povinnosti konkrétnym adresátom

právnych noriem, t. j. fyzickým osobám alebo právnickým osobám, ani neobmedzuje ich

konkrétne subjektívne (ústavné alebo zákonné) práva, čo by potenciálne svedčilo o povahe

nariadenia ako o istej forme rozhodnutia vlády nadväzujúceho na vyhlásený núdzový stav.

Podľa názoru vlády preto nemožno preskúmavať napádané nariadenie vlády (ktoré je

všeobecne záväzným právnym predpisom) v začatom konaní podľa ,

ale výlučne v konaní podľa na základe kvalifikovaného

a odôvodneného návrhu aktívne legitimovaného subjektu.

21. Obdobne napádané opatrenia úradu ako príslušného orgánu štátnej správy na

úseku verejného zdravotníctva podľa a

o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov boli vydávané z dôvodu výskytu pandémie ochorenia COVID-

19 na území Slovenskej republiky a nariadené podľa § 48 ods. 4 písm. c), d), e) a h) zákona

č. a

o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov. Neboli teda prijímané ako

reakcia na vyhlásenie núdzového stavu vládou alebo z pokynu vlády.

Aj z odôvodnenia opatrenia úradu z 30. septembra 2020 (opatrením úradu

z 1. októbra 2020 sa len mení a dopĺňa opatrenie úradu z 30. septembra 2020) je zrejmé, že

napádané opatrenia úradu nemajú súvis s vyhláseným núdzovým stavom: „Vláda Slovenskej

republiky vyhlásila podľa

o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov počnúc dňom 12.03.2020 od

6:00 hod. mimoriadnu situáciu z dôvodu ohrozenia verejného zdravia. Generálny riaditeľ

Svetovej zdravotníckej organizácie vyhlásil dňa 11. 3. 2020 pandémiu ochorenia COVID-

19... Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v nadväznosti na zhoršenie

epidemiologickej situácie spôsobené zvýšeným počtom pozitívne testovaných osôb na

ochorenie COVID-19 v Slovenskej republike vydal vyššie uvedené opatrenie...“

Vláda taktiež dodáva, že pokiaľ je ustálené, že napádané opatrenia úradu nie je

možné v tomto prípade preskúmavať v konaní podľa ako rozhodnutia

nadväzujúce na vyhlásený núdzový stav, je taktiež sporné, či je skupina poslancov aktívne

legitimovaným subjektom pre podanie návrhu na preskúmanie týchto opatrení v inom type

konania podľa a . Podľa jej názoru vzhľadom na charakter

napádaných opatrení úradu a na ustálenú judikatúru ústavného súdu k povahe obdobných

verejnoprávnych aktov orgánov verejnej moci tomu tak nie je. Preto ani nie je možné návrh

skupiny poslancov v tejto časti vylúčiť na akýkoľvek iný typ konania podľa a zákona

o ústavnom súde.

22. Na základe uvedených skutočností vláda navrhla, aby ústavný súd po

predbežnom prerokovaní návrhov prijal toto rozhodnutie: „1. Návrh generálneho

prokurátora Slovenskej republiky zastúpeného prvou námestníčkou generálneho

prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania o súlade nariadenia vlády Slovenskej

republiky č. na vykonanie niektorých opatrení hospodárskej mobilizácie

vsúvislosti s vyhlásením núdzového stavu na zabezpečenie riešenia druhej vlny

koronavírusu - 19 s a a

ods. 1 až 4 a až 3 ústavného o bezpečnosti štátu v čase

vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov

vylučuje na samostatné konanie podľa .

2. Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania

o súlade opatrenia Úrodu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri ohrození

verejného zdravia č. z 30. septembra 2020 s ,

Slovenskej republiky a opatrenia Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pri

ohrození verejného zdravia č. z 1. októbra 2020 s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2

odmieta pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

3. Návrhy generálneho prokurátora Slovenskej republiky zastúpeného prvou

námestníčkou generálneho prokurátora Slovenskej republiky a skupiny poslancov Národnej

rady Slovenskej republiky vo zvyšnej časti prijíma na ďalšie konanie.“

V.

Predbežné prerokovanie návrhov na začatie konania

23. Podľa je ústavný súd nezávislým orgánom ochrany ústavnosti.

24. Podľa rozhoduje ústavný súd o tom, či rozhodnutie

o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce

ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s alebo s ústavným zákonom.

25. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 .

26. V súlade s rozhoduje ústavný súd

v pléne vo veciach ustanovených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b),

čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3,

a a a 3 .

27. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri

predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní

odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

28. Podľa prvej vety Slovenská republika je zvrchovaný,

demokratický a právny štát.

29. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

30. Podľa čl. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu

(1) Slovenská republika vykonáva štátnu moc s cieľom zachovať mier a bezpečnosť

štátu, najmä brániť svoju zvrchovanosť, územnú celistvosť, nedotknuteľnosť hraníc

a demokratický poriadok, chrániť život a zdravie osôb, základné práva a slobody, majetok

a životné prostredie a plniť záväzky vyplývajúce z členstva v organizácii vzájomnej

kolektívnej bezpečnosti a z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika

viazaná. Vypovedať vojnu alebo vyhlásiť vojnový stav, výnimočný stav a núdzový stav

možno len za podmienok ustanovených v tomto ústavnom zákone.

(2) Základnou úlohou verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného

stavu a núdzového stavu je vykonávať všetky potrebné opatrenia na obranu štátu

a zachovanie jeho bezpečnosti, na ochranu života a zdravia osôb, na ochranu majetku, na

dodržiavanie základných práv a slobôd, na odvrátenie ohrozenia alebo na obnovu

narušeného hospodárstva, najmä riadneho fungovania zásobovania, dopravy a verejných

služieb v obciach a na riadne fungovanie ústavných orgánov.

(3) Bezpečnosť je stav, v ktorom je zachovávaný mier a bezpečnosť štátu, jeho

demokratický poriadok a zvrchovanosť, územná celistvosť a nedotknuteľnosť hraníc štátu,

základné práva a slobody a v ktorom sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné

prostredie.

(4) Krízová situácia je obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo

narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených

v tomto ústavnom zákone na jej riešenie vypovedať vojnu, vyhlásiť vojnový stav alebo

výnimočný stav, alebo núdzový stav.

31. Podľa čl. 5 ústavného zákona o bezpečnosti štátu (Núdzový stav):

(1) Núdzový stav môže vláda vyhlásiť len za podmienky, že došlo alebo

bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, a to aj v príčinnej súvislosti

so vznikom pandémie, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových

hodnôt v dôsledku živelnej pohromy, katastrofy, priemyselnej, dopravnej alebo inej

prevádzkovej havárie; núdzový stav možno vyhlásiť len na postihnutom alebo na

bezprostredne ohrozenom území.

(2) Núdzový stav možno vyhlásiť v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas,

najdlhšie na 90 dní.

(3) V čase núdzového stavu možno v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas

podľa závažnosti ohrozenia obmedziť základné práva a slobody a uložiť povinnosti na

postihnutom alebo na bezprostredne ohrozenom území, a to najviac v tomto rozsahu:

a) obmedziť nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia evakuáciou na určené miesto,

b) uložiť pracovnú povinnosť na zabezpečenie zásobovania, udržiavania pozemných

komunikácií a železníc, vykonávania dopravy, prevádzkovania vodovodov a kanalizácií,

výroby a rozvodu elektriny, plynu a tepla, výkonu zdravotnej starostlivosti, udržiavania

verejného poriadku alebo na odstraňovanie vzniknutých škôd,

c) obmedziť výkon vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na rozmiestnenie vojakov,

príslušníkov ozbrojených zborov, zdravotníckych zariadení, zásobovacích zariadení,

záchranných služieb a uvoľňovacích a iných technických zariadení,

d) obmedziť výkon vlastníckeho práva k hnuteľným veciam zákazom vjazdu

motorových vozidiel alebo obmedzením ich používania na súkromné účely a na podnikanie,

e) obmedziť nedotknuteľnosť obydlia na ubytovanie evakuovaných osôb,

f) obmedziť doručovanie poštových zásielok,

g) obmedziť slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v určenom čase

a zákazom vstupu na postihnuté alebo bezprostredne ohrozené územie,

h) obmedziť alebo zakázať uplatňovanie práva pokojne sa zhromažďovať alebo

zhromažďovanie na verejnosti podmieniť povoľovaním,

i) obmedziť právo slobodne rozširovať informácie bez ohľadu na hranice štátu

a slobodu prejavu na verejnosti,

j) zabezpečiť vstup do vysielania rozhlasu a televízie spojený s výzvami

a informáciami pre obyvateľstvo,

k) zakázať uplatňovanie práva na štrajk,

l) vykonať opatrenia na riešenie stavu ropnej núdze.

32. Ústavný súd návrhy generálneho prokurátora a skupiny poslancov predbežne

prerokoval na neverejnom zasadnutí pléna podľa .

Na základe výsledkov predbežného prerokovania dospel k záveru, že oba návrhy v časti,

v ktorej sa týkajú namietaného nesúladu uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu

z 30. septembra 2020 s označenými referenčnými ustanoveniami a ústavného zákona

o bezpečnosti štátu, obsahujú všetky náležitosti uvedené v § 43 a § 191 a nasl. zákona

o ústavnom súde a spĺňajú procesné podmienky, za splnenia ktorých môže ústavný súd vec

prerokovať a o nej rozhodnúť.

33. Návrhy v častiach namietajúcich rozpor napádaného uznesenia vlády s

a s ústavným zákonom o bezpečnosti štátu podali včas ( )

aktívne legitimovaný generálny prokurátor (k možnosti podávať návrhy námestníkom

generálnej prokuratúry porovnaj , , )

a stanovený počet poslancov národnej rady [ ].

Návrhy smerujú proti rozhodnutiu (uzneseniu) o vyhlásení núdzového stavu [§ 190 písm. c)

], ktoré vydala vláda ( ). Návrhy

obsahujú vymedzenie napadnutého rozhodnutia aj dôvody, pre ktoré navrhovatelia považujú

napádané rozhodnutie za odporujúce ústave alebo ústavnému zákonu (§ 192 zákona

o ústavnom súde). Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde (Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrh na začatie konania neodmietne

alebo ho nezamietne podľa § 57, prijme ho na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí

vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.) rozhodol tak, ako to je uvedené v bodoch 1 a 2

výroku tohto uznesenia.

34. Generálny prokurátor navrhol ústavnému súdu vysloviť aj rozpor napádaného

nariadenia vlády s a a s až 4 a až 3

ústavného zákona o bezpečnosti štátu, a to z dôvodu absencie ústavne konformného

splnomocnenia vlády na jeho vydanie spôsobenej podľa jeho názoru samotným nesúladom

uznesenia vlády o vyhlásení núdzového stavu z 30. septembra 2020 s označenými

referenčnými ústavnými normami. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní

návrhu generálneho prokurátora v tejto časti preto bolo predovšetkým ustáliť, či napádané

nariadenie vlády je subsumovateľné pod kategóriu rozhodnutia nadväzujúceho na

rozhodnutie o vyhlásení núdzového stavu tak, ako to má na mysli

a .

35.1 Pojem rozhodnutia podľa uvedených dvoch ustanovení je potrebné vnímať

autonómne, a nestotožňovať ho z rýdzo procesualistických hľadísk s právnymi aktmi

individuálno-právnej povahy. Môže tu teda ísť o rozhodnutia individuálno-právne,

normatívne i zmiešané. Podstatné je, aby vykazovali črtu nadväznosti na vyhlásenie

núdzového stavu. Pre jej posúdenie je podstatné i východisko, podľa ktorého nie je dôvodné

zaradiť do skupiny podľa také právne akty, ktoré sú

preskúmateľné v inom type konania, na ktoré má ústavný súd alebo dokonca iný orgán

verejnej moci právomoc.

35.2 Ústavný súd v tejto súvislosti taktiež konštatuje, že konanie podľa čl. 129 ods. 6

so svojím účelom a procesnými špecifikami je pri prieskume núdzového stavu

striktne zamerané na prieskum takých nadväzujúcich rozhodnutí, ktoré predpokladá ústavný

zákon o bezpečnosti štátu. Podľa čl. 5 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu núdzový

stav vyhlasuje vláda. Podľa čl. 11 ods. 1 ústavného zákona o bezpečnosti štátu rozhodnutia

o (a) vyhlásení núdzového stavu, (b) o jeho skončení a (c) o obmedzení základných práv

a slobôd a uložení povinností sa bezodkladne vyhlasujú v tlači a vo vysielaní rozhlasu

a televízie a ich vydanie sa oznamuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Z uvedeného

vyplýva, že ústavný zákon o bezpečnosti štátu predpokladá uzavretý okruh vládou

prijímaných aktov týkajúcich sa núdzového stavu. Aj v zmysle dôvodovej správy k čl. 129

(tlač 643, II. vol. obdobie, s. 115) by malo ísť o rozhodnutia vydávané podľa

osobitného ústavného zákona vydaného podľa ústavnej blankety upravenej v čl. 102 ods. 3

. Ústavodarca teda aj vo vzťahu k núdzovému stavu predpokladal prieskum výlučne

rozhodnutí vlády prijatých na pôde ústavného zákona o bezpečnosti štátu, v relevantnom

kontexte ide o ústavnú úpravu predpokladanú v . Pre úplnosť možno

dodať, že aj prípadné rozhodnutia bezpečnostných rád vydané na základe ustanovení tohto

ústavného zákona by podliehali prieskumu.

35.3 Nariadenie vlády je z formálneho hľadiska všeobecne záväzným právnym

predpisom, na prieskum ktorého má ústavný súd podľa výslovnej dikcie čl. 125 ods. 1

písm. b) právomoc v konaní o súlade právnych predpisov. Napriek tomu ústavný súd

dospel po vyhodnotení obsahovej stránky napádaného nariadenia vlády k záveru, že je

dôvodné zaradiť ho do kategórie rozhodnutí nadväzujúcich na vyhlásenie núdzového stavu

a v dôsledku toho ho preskúmať v konaní podľa . Regulatívny obsah

napádaného nariadenia vlády totiž v sebe inkorporuje aj uloženie povinností (pracovná

povinnosť, povinnosť vecného plnenia) stotožniteľných s povinnosťami, ktoré umožňuje

v období núdzového stavu uložiť aj ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čl. 5 ods. 3. Vláda

síce nevyužila právomoc tieto povinnosti uložiť už v napádanom uznesení o vyhlásení

núdzového stavu, pre sféru hospodárskej mobilizácie však k tomuto kroku pristúpila

v napádanom nariadení vlády, ktoré bolo bezodkladne vyhlásené v Zbierke zákonov

Slovenskej republiky.

35.4 Pre vyhodnotenie jeho povahy z obsahového hľadiska preto podľa názoru

ústavného súdu nie je podstatné, že v uvádzacej vete napádaného nariadenia vlády je

právomoc na jeho prijatie odvodená z § 7 ods. 4 a 6 a § 8 písm. b) zákona o hospodárskej

mobilizácii. Rozhodujúcim je zistenie, že napádané nariadenie vlády vykazuje tieto

obsahové charakteristiky:

- zakotvuje povinnosti, ktorých uloženie, ako aj rozsah uloženia má priamu oporu

v ústavnom zákone o bezpečnosti štátu (čl. 5 ods. 3),

- zakotvuje povinnosti, ktoré v podobe opatrenia hospodárskej mobilizácie aj podľa

zákona o hospodárskej mobilizácii možno uložiť len v čase núdzového stavu (alebo

výnimočného stavu),

- ide o formu právneho aktu, ktorého vydanie je zákonom exkluzívne rezervované

vláde, teda tomu istému orgánu, ktorý má právomoc podľa ústavného zákona o bezpečnosti

štátu núdzový stav vyhlásiť.

35.5 Súhrn popísaných čŕt spolu s potrebou naplniť účel konania o súlade

rozhodnutia o vyhlásení núdzového stavu vyjadrený okrem iného aj zákonným príkazom

rozhodnúť v extrémne krátkej lehote (10 dní od doručenia návrhu) odôvodňujú, aby

napádané nariadenie vlády ústavný súd preskúmal v konaní podľa .

35.6 Po zistení, že niet iných prekážok podľa ,

ktoré by viedli k odmietnutiu návrhu generálneho prokurátora smerujúceho proti

napádanému nariadeniu vlády, ústavný súd predmetný návrh v tejto časti prijal podľa § 56

ods. 5 na ďalšie konanie tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku

tohto uznesenia.

36. Napokon ústavný súd pri predbežnom prerokovaní oboch spojených návrhov

pristúpil k vysporiadaniu sa s tou časťou návrhu skupiny poslancov, ktorou sa domáhajú

prieskumu napádaných opatrení úradu verejného zdravotníctva. Tie boli prijaté úradom (ako

tieto opatrenia výslovne uvádzajú) podľa § 5 ods. 4 písm. j) a k) a § 48 ods. 4 písm. c), d), e)

a h) zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a § 7 zákona o civilnej ochrane

obyvateľstva, a nie vládou podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Z týchto

skutočností možno dôvodiť, že v režime konania o súlade núdzového stavu ústavný súd

nemá právomoc označené opatrenia preskúmať, a preto je nutné návrh skupiny poslancov

v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci. K právnej povahe opatrení úradu

verejného zdravotníctva a k právomoci ústavného súdu, resp. iného orgánu ich preskúmavať

sa už ústavný súd vyjadril vo viacerých svojich senátnych rozhodnutiach (napr. uznesenia

ústavného súdu sp. zn. z 24. septembra 2020,

z 24.septembra 2020, z 8. októbra 2020 alebo sp. zn.

z 24. septembra 2020). Na základe týchto argumentov ústavný súd podľa § 56 ods. 2

písm. a) rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto

uznesenia.

37. S prihliadnutím na zákonnú lehotu na rozhodnutie ústavného súdu v tejto veci

( ) ústavný súd podľa

rozhodol, že toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho

prijatia ústavným súdom (bod 4 výroku tohto uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. októbra 2020

Ivan Fiačan

predseda pléna Ústavného súdu

Slovenskej republiky