Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 401/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca

spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , a ,

, , obaja zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Polákom,

Aleja slobody 50, Dolný Kubín, pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu

ochranu podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. z 26. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

, a , ,

(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie v záhlaví označených práv

zaručených (ďalej len „“), Listinou základných práv

a slobôd (ďalej len „listina“) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“). K namietanému porušeniu uvedených práv malo dôjsť uznesením

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 26. júna 2020

(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené uznesenie

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 20. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“), ktorým bolo sťažovateľom

(v spore žalovaným) nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladania

s nehnuteľnosťami.

2. Nariadenie neodkladného opatrenia súdy odôvodnili poukázaním na neúčelnosť

nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (nehnuteľnosti už ušli z majetku dlžníka do majetku

sťažovateľov); na splatnosť peňažnej pohľadávky dlžníka voči žalobcovi v hodnote

porovnateľnej k hodnote blokovaných nehnuteľností; na konanie o vymoženie predmetnej

pohľadávky (iniciované žalobcom proti dlžníkovi) vedené pred okresným súdom pod sp. zn.

; na konanie o odporovacej žalobe proti ukracujúcemu úkonu dlžníka

a taktiež na systematickosť ukracujúcich úkonov dlžníka a snahu sťažovateľov

nehnuteľnosti previesť na ďalšie osoby.

3. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou napádajú vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia v tomto rozsahu: spochybňovanie dôvodnosti odporovacej žaloby;

spochybňovanie bezodkladnej potreby k dočasnej úprave pomerov; spochybňovanie

primeranosti neodkladného opatrenia vzhľadom na výšku pohľadávky a napokon

spochybňovanie ústavnej udržateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné

odôvodnenie.

4. V závere ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil

porušenie označených práv, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie a aby im priznal náhradu trov konania.

II.

5. Ústavný súd je podľa nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických

osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

6. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak.

7. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Uvedené ustanovenie dáva v záujme racionality a efektivity konania ústavnému

súdu právomoc posúdiť prijateľnosť návrhu pred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu

rozhodne meritórne (nálezom). Ide o špecifickú časť konania, ktorá nemá charakter konania

kontradiktórneho a kedy ústavný súd môže rozhodnúť len na základe tvrdení uvedených

v ústavnej sťažnosti a obsahu napadnutých rozhodnutí priložených k ústavnej sťažnosti.

Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd takú sťažnosť, keď uplatnené námietky

(vady vytýkané rozhodnutiu) nie sú spôsobilé spochybniť jeho ústavnosť. Inými slovami,

ide o situácie, keď ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia (porovnaj napr.

, , ako aj Ústavný súd Českej republiky sp. zn. ,

, , , , dostupné

na nalus.usoud.cz). Typickou bude situácia, keď sťažovateľ spochybňuje právne závery

všeobecného súdu výlučne poukázaním na ich nesprávnosť. V takom prípade totiž stavia

ústavný súd do role ďalšej prieskumnej inštancie, ktorá mu neprináleží. O takú situáciu ide

aj v posudzovanom prípade.

9. Ako už bolo uvedené v bode 3 uznesenia, sťažovatelia sa pred ústavným súdom

domáhajú znovuotvorenia prípadu, argumentujúc nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia.

Úlohou ústavného súdu však nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou

zmluvou podľa (, ).

10. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou síce formálne (dovolávaním sa ústavného

imperatívu zachovania základného práva na súdnu ochranu) tvrdia ústavnú nonkonformitu

napadnutého rozhodnutia, za týmto formálnym tvrdením však neuvádzajú argumentáciu,

ktorá by označovala (ad maius zakladala) presah tvrdenej nesprávnosti napadnutého

rozhodnutia do roviny ústavných princípov, ktoré tvoria obsah označeného základného

práva.

11. Sťažovatelia kritizujú odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súčasťou obsahu

základného práva na súdnu ochranu podľa , resp. práva podľa

dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia

(napr. , , ), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový

a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne

realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. ,

). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby

v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento

argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je

jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že

rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.

12. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia

(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych

noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,

neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces.

13. Ako už ústavný súd uviedol, nariadenie neodkladného opatrenia súdy odôvodnili

poukázaním na neúčelnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (nehnuteľnosti už ušli

z majetku dlžníka do majetku sťažovateľov); na splatnosť peňažnej pohľadávky dlžníka

voči žalobcovi v hodnote porovnateľnej k hodnote blokovaných nehnuteľností; na konanie

o vymoženie predmetnej pohľadávky (iniciované žalobcom proti dlžníkovi) vedené pred

okresným súdom pod sp. zn. ; na konanie o odporovacej žalobe proti

ukracujúcemu úkonu dlžníka a taktiež na systematickosť ukracujúcich úkonov dlžníka

a snahu sťažovateľov nehnuteľnosti previesť na ďalšie osoby.

14. Sťažovatelia s právnym názorom všeobecných súdov jednoducho nesúhlasia.

Základné právo na súdnu ochranu garantované však neznamená právo na úspech

v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením

je vyhovenie návrhu účastníka konania (napr. , ).

15. Ústavný súd z uvedených dôvodov nenašiel priestor pre spochybnenie

napadnutého rozhodnutia a ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský predseda senátu