Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 401/2020
PDF · 108.11 KB
No categories available
III. ÚS 401/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2020
v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku (sudca
spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , a ,
, , obaja zastúpení advokátom JUDr. Jozefom Polákom,
Aleja slobody 50, Dolný Kubín, pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny
základných práv a slobôd a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 15 Co 83/2020 z 26. júna 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra
2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
, a , ,
(ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie v záhlaví označených práv
zaručených Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Listinou základných práv
a slobôd (ďalej len „listina“) a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“). K namietanému porušeniu uvedených práv malo dôjsť uznesením
Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 15 Co 83/2020 z 26. júna 2020
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené uznesenie
Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 19 C 115/2019
z 20. novembra 2019 (ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“), ktorým bolo sťažovateľom
(v spore žalovaným) nariadené neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladania
s nehnuteľnosťami.
2. Nariadenie neodkladného opatrenia súdy odôvodnili poukázaním na neúčelnosť
nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (nehnuteľnosti už ušli z majetku dlžníka do majetku
sťažovateľov); na splatnosť peňažnej pohľadávky dlžníka voči žalobcovi v hodnote
porovnateľnej k hodnote blokovaných nehnuteľností; na konanie o vymoženie predmetnej
pohľadávky (iniciované žalobcom proti dlžníkovi) vedené pred okresným súdom pod sp. zn.
15 C 149/2014; na konanie o odporovacej žalobe proti ukracujúcemu úkonu dlžníka
a taktiež na systematickosť ukracujúcich úkonov dlžníka a snahu sťažovateľov
nehnuteľnosti previesť na ďalšie osoby.
3. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou napádajú vecnú správnosť napadnutého
rozhodnutia v tomto rozsahu: spochybňovanie dôvodnosti odporovacej žaloby;
spochybňovanie bezodkladnej potreby k dočasnej úprave pomerov; spochybňovanie
primeranosti neodkladného opatrenia vzhľadom na výšku pohľadávky a napokon
spochybňovanie ústavnej udržateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nedostatočné
odôvodnenie.
4. V závere ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd vyslovil
porušenie označených práv, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil krajskému súdu
na ďalšie konanie a aby im priznal náhradu trov konania.
II.
5. Ústavný súd je podľa čl. 124 ústavy nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Podľa čl. 127 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických
osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.
6. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje
inak.
7. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Uvedené ustanovenie dáva v záujme racionality a efektivity konania ústavnému
súdu právomoc posúdiť prijateľnosť návrhu pred tým, ako dospeje k záveru, že o návrhu
rozhodne meritórne (nálezom). Ide o špecifickú časť konania, ktorá nemá charakter konania
kontradiktórneho a kedy ústavný súd môže rozhodnúť len na základe tvrdení uvedených
v ústavnej sťažnosti a obsahu napadnutých rozhodnutí priložených k ústavnej sťažnosti.
Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd takú sťažnosť, keď uplatnené námietky
(vady vytýkané rozhodnutiu) nie sú spôsobilé spochybniť jeho ústavnosť. Inými slovami,
ide o situácie, keď ústavnej sťažnosti chýba ústavnoprávna dimenzia (porovnaj napr.
I. ÚS 66/98, II. ÚS 123/2020, ako aj Ústavný súd Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1811/20,
II. ÚS 2429/20, II. ÚS 2354/20, II. ÚS 2404/20, III. ÚS 2167/20, dostupné
na nalus.usoud.cz). Typickou bude situácia, keď sťažovateľ spochybňuje právne závery
všeobecného súdu výlučne poukázaním na ich nesprávnosť. V takom prípade totiž stavia
ústavný súd do role ďalšej prieskumnej inštancie, ktorá mu neprináleží. O takú situáciu ide
aj v posudzovanom prípade.
9. Ako už bolo uvedené v bode 3 uznesenia, sťažovatelia sa pred ústavným súdom
domáhajú znovuotvorenia prípadu, argumentujúc nesprávnosťou napadnutého rozhodnutia.
Úlohou ústavného súdu však nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy (I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).
10. Sťažovatelia ústavnou sťažnosťou síce formálne (dovolávaním sa ústavného
imperatívu zachovania základného práva na súdnu ochranu) tvrdia ústavnú nonkonformitu
napadnutého rozhodnutia, za týmto formálnym tvrdením však neuvádzajú argumentáciu,
ktorá by označovala (ad maius zakladala) presah tvrdenej nesprávnosti napadnutého
rozhodnutia do roviny ústavných princípov, ktoré tvoria obsah označeného základného
práva.
11. Sťažovatelia kritizujú odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súčasťou obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia
(napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový
a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne
realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 209/04). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby
v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento
argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).
Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom záujme, pretože je
jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že
rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.
12. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia
(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych
noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces.
13. Ako už ústavný súd uviedol, nariadenie neodkladného opatrenia súdy odôvodnili
poukázaním na neúčelnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia (nehnuteľnosti už ušli
z majetku dlžníka do majetku sťažovateľov); na splatnosť peňažnej pohľadávky dlžníka
voči žalobcovi v hodnote porovnateľnej k hodnote blokovaných nehnuteľností; na konanie
o vymoženie predmetnej pohľadávky (iniciované žalobcom proti dlžníkovi) vedené pred
okresným súdom pod sp. zn. 15 C 149/2014; na konanie o odporovacej žalobe proti
ukracujúcemu úkonu dlžníka a taktiež na systematickosť ukracujúcich úkonov dlžníka
a snahu sťažovateľov nehnuteľnosti previesť na ďalšie osoby.
14. Sťažovatelia s právnym názorom všeobecných súdov jednoducho nesúhlasia.
Základné právo na súdnu ochranu garantované ústavou však neznamená právo na úspech
v konaní pred všeobecným súdom a nemožno ho ani účelovo chápať tak, že jeho naplnením
je vyhovenie návrhu účastníka konania (napr. II. ÚS 4/94, I. ÚS 8/96).
15. Ústavný súd z uvedených dôvodov nenašiel priestor pre spochybnenie
napadnutého rozhodnutia a ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. októbra 2020
Martin Vernarský predseda senátu