Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 389/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a zo sudcov Petra Straku

a Roberta Šorla (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, t. č. ,

, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. marca 2019,

rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 12. júla 20108 a rozsudkom

Okresného súdu Topoľčany sp. zn. z 16. mája 2018 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, t. č.

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z. 27. marca 2019

(ďalej len „napadnuté uznesenie“), rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 12. júla 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) a rozsudkom

Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 16. mája 2018

(ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Sťažovateľ v úvode svojej ústavnej sťažnosti požiadal o ustanovenie právneho

zástupcu na podanie kvalifikovaného návrhu na začatie konania, keďže momentálne

vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní desať rokov a nachádza sa

vo finančnej a materiálnej núdzi.

3. Sťažovateľ tvrdí, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo

odmietnuté jeho dovolanie, ako aj vydaním rozsudkov okresného súdu a krajského súdu

súdy porušili jeho právo podľa domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a taktiež mu bolo odopreté právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podstatnou námietkou

sťažovateľa je skutočnosť, že napriek tomu, že spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom

konaní a súdom, nikdy mu nebola ponúknutá dohoda o vine a treste a súdy mu neuložili

trest pod spodnú hranicu trestnej sadzby. Ďalej uvádza, že predtým, ako bol predvedený

pred vyšetrovateľa, absolvoval neoficiálny rozhovor s príslušníkom Policajného zboru,

ktorý ho vyzval, aby uviedol päť osôb, ktorým predával marihuanu. Ak ich uvedie, dostane

trest v rozsahu 6 až 7 rokov, v prípade, že to odmietne, hrozí mu trest až vo výške desať

rokov. Preto sa z obavy priznal. Zároveň spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom

konaní v jeho trestnej veci a poukázal aj na inú trestnú činnosť. No napriek uvedenému

pri stanovovaní výšky trestu súd prihliadal najmä na skutočnosti v jeho neprospech

a skutočnosti v jeho prospech opomenul. Sťažovateľ poukazuje aj na to, že v iných

závažnejších prípadoch boli z dôvodu spolupráce zastavené trestné stíhania, resp. znížené

tresty.

4. Z uvedeného dôvodu žiada, aby ústavný súd napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu a nadväzujúce rozsudky okresného súdu a krajského súdu zrušil a prikázal im vo veci

opätovne konať.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) navrhovateľovi, ktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže ustanoviť právneho zástupcu, ak to

odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti.

7. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Predbežné prerokovanie návrhu

10. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutím najvyššieho

súdu o odmietnutí jeho dovolania, ako aj rozsudkami nižších súdov, ktoré sťažovateľovi

neuložili trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby.

11. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa vykazovala ústavná

sťažnosť viaceré nedostatky obsahových náležitostí, avšak ústavný súd nepovažoval

za potrebné vyzývať sťažovateľa na doplnenie jeho podania, keďže obsahovo bola sťažnosť

dostatočne zrozumiteľná, aby umožnila ústavnému súdu realizovať ústavný prieskum

(m. m. , ).

12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti bližšie nešpecifikoval svoje námietky vo vzťahu

k jednotlivým súdom v rámci sústavy všeobecného súdnictva a uplatnil ich v rovnakom

rozsahu voči všetkým odporcom.

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu

13. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pritom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

14. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov.

15. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti

rozsudku okresného súdu opravný prostriedok, o ktorom bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť krajský súd, ktorý v prípade zistenia zásahu prvostupňového súdu do základných

práv alebo slobôd sťažovateľa bol zároveň povinný týmto právam alebo slobodám

poskytnúť ochranu. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom

prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. a) z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu

16. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie ním v ústavnej sťažnosti

označených práv rozhodnutím odvolacieho súdu, ku ktorému malo dôjsť tým, že súdy

neuložili sťažovateľovi trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, ústavný súd

poznamenáva, že tieto námietky tak, ako ich formuloval v ústavnej sťažnosti sťažovateľ,

predniesol aj v dovolaní, o ktorom konal a rozhodoval najvyšší súd. Aj v tomto prípade tak

právomoc najvyššieho súdu poskytnúť ochranu základným právam sťažovateľa predchádza

oprávneniam ústavného súdu, a to vzhľadom na už uvedený princíp subsidiarity zakotvený

v . Z uvedeného dôvodu bolo možné prijať záver, že v súvislosti s touto

časťou ústavnej sťažnosti existuje dôvod na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 písm. a)

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.3 K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu

17. Úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného

posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného

súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo

namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

18. Ústavný súd zdôrazňuje, že pri posúdení v ústavnej sťažnosti namietaného

rozhodnutia najvyššieho súdu nebolo jeho úlohou preskúmať správnosť skutkových

a právnych záverov, o ktoré konajúci súd oprel svoje rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa

v danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa všeobecný súd s právne relevantnou

argumentáciou sťažovateľa vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či výklad

aplikovaných právnych noriem neodporuje ich podstate a zmyslu, teda či je označené

uznesenie najvyššieho súdu ústavnoprávne akceptovateľné.

19. V súvislosti s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa mimoriadneho zníženia

trestu ústavný súd považoval za vhodné poukázať na príslušné ustanovenia zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

20. Podľa kto neoprávnene c) dovezie, vyvezie,

prevezie alebo dá prepraviť, d) prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku,

psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa

odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa odňatím slobody na desať rokov až

pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším

spôsobom konania.

21. Podľa závažnejším spôsobom konania sa rozumie

páchanie trestného činu b) po dlhší čas, j) na viacerých osobách.

22. Podľa a poľahčujúcou okolnosťou je to, že

páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval, a to, že

napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

23. Podľa pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí

súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich

okolností.

Podľa ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností,

znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa

ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa prvej vety zníženie hornej hranice alebo

zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci

zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby

je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

24. Podľa ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo

vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto

zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti

postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu

trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa pri ukladaní trestu pod zákonom

ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako päť

rokov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia

slobody aspoň desať rokov.

25. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ podal

dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h) (že bol uložený trest mimo zákonom

ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za trestný čin

nepripúšťa), a i) (rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia;

správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“). Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia vysvetlil, že výrok o treste

možno napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu

podľa [a nie písmena i), pozn.] , a tento dovolací

dôvod nemôže byť naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39

, lebo pokiaľ súd trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby,

nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú .

Nepoužitie ustanovenia tak nezakladá žiadny dovolací dôvod.

26. Najvyšší súd zároveň poukázal na skutočnosť, že krajský súd sťažovateľovi trest

mimoriadne znížil, keď pri určovaní výmery trestu odňatia slobody postupoval tak, že

vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností podľa znížil

hornú hranicu zákonnej trestnej sadzby (10 rokov až 15 rokov) o jednu tretinu na 10 rokov

až 13 rokov a 4 mesiace a následne po takto upravenej trestnej sadzbe podľa § 38 ods. 5

(opätovný zločin) zvýšil dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby o jednu

polovicu na 11 rokov a 8 mesiacov až 13 rokov a 4 mesiace. Následne krajský súd

vzhľadom na dve výrazné poľahčujúce okolnosti a pri absencii priťažujúcich okolností

a vzhľadom na okolnosti prípadu (predaj ľahkej drogy v nepravidelných intervaloch)

aplikoval ustanovenia a a uložil sťažovateľovi trest odňatia

slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu vo výmere 10 rokov. Pokiaľ nepoužitie

nezakladá žiadny dovolací dôvod, o to viac to platí v prípade, ak súd

toto ustanovenie použije, avšak v menšom rozsahu, ako očakával sťažovateľ.

27. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom

odpovedal na ťažiskové dovolacie argumenty sťažovateľa, o ktorých možno konštatovať, že

sa zhodujú aj s predloženou sťažnostnou argumentáciou. Z už uvedeného tak vyplýva, že

sťažnostná námietka sťažovateľa, že súdy nepostupovali v zmysle § 39 ods. 1 Trestného

zákona a neznížili mu trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a neprihliadali na poľahčujúce

okolnosti, nie je dôvodná. Nezodpovedá totiž skutočnostiam, ktoré vyplývajú z odôvodnení

rozhodnutí vydaných v sťažovateľovom trestnom konaní.

28. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti konštatuje,

že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a obsahom práv, ktorých porušenie

sťažovateľ namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom

prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný

súd preto sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva podľa

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho

súdu odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

IV. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

29. Vo vzťahu k žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom je potrebné poznamenať, že ústavný súd môže v zmysle ustanovenia

ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe

právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery

a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri

predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť

splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno

právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (m. m. ).

30. S prihliadnutím na výsledok posúdenia aktuálnej ústavnej sťažnosti ústavným

súdom (ako to vyplýva z časti III odôvodnenia tohto uznesenia) je evidentné, že išlo

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, teda v danom prípade

neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným

súdom. Z tohto dôvodu ústavný súd tejto žiadosti sťažovateľa podľa § 37 ods. 1 zákona

o ústavnom súde nevyhovel.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2020

Martin Vernarský

predseda senátu