Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 327/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátom JUDr. Dušanom

Remetom, Masarykova 2713/2, Prešov, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Humenné

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom súdneho exekútora JUDr. Kamila

Líšku, Grösslingová 62, Bratislava, v konaní vedenom pod sp. zn. EX 1901/2009, a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Grösslingová 62, Bratislava, v konaní

vedenom pod sp. zn. EX 1901/2009 p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Humenné p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Súdnemu exekútorovi JUDr. Kamilovi Líškovi, Grösslingová 62, Bratislava,

p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. EX 1901/2009 konal bez zbytočných

prieťahov.

4. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie spolu v sume 3 000 €

(slovom tritisíc eur), ktoré s ú jej p o v i n n í vyplatiť Okresný súd Humenné

v sume 1 500 € a súdny exekútor JUDr. Kamil Líška, Grösslingová 62, Bratislava,

v sume 1 500 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 562,86 € (slovom

päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov), ktorú s ú Okresný súd Humenné

a súdny exekútor Kamil Líška v rozsahu každý po jednej polovici p o v i n n í vyplatiť

na účet JUDr. Dušana Remetu, Masarykova 2713/2, Prešov, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. apríla 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) a postupom

súdneho exekútora JUDr. Kamila Líšku, Grosslingová 62, Bratislava (ďalej len „exekútor“),

v konaní vedenom pod sp. zn. EX 1901/2009 (ďalej len „konanie vedené exekútorom“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení

oprávnenej v napadnutom exekučnom konaní vedenom okresným súdom na podklade

exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.

z 27. marca 2009, ktorým bolo uložené povinnému zaplatiť sťažovateľke sumu 1 883,75 €

z titulu náhrady nákladov na pohreb a sumu 4 000 € z titulu náhrady nemajetkovej ujmy

spôsobenej smrťou manžela sťažovateľky pri dopravnej nehode.

3. Sťažovateľka uviedla, že exekučné konanie sa začalo 6. augusta 2009.

Upovedomeniami z 26. februára 2010 exekútor upovedomil povinného o začatí exekúcie

a spôsobe vykonania exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu povinného

na nehnuteľnostiach. Exekučným príkazom z 26. septembra 2012 súdny exekútor zriadil

na viacerých nehnuteľnostiach vo vlastníctve, resp. spoluvlastníctve povinného exekučné

záložné právo. Vzápätí na to súdny exekútor prostredníctvom exekučných príkazov

z 26. septembra 2012 pristúpil k výkonu exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.

K postupu exekútora sťažovateľka uviedla:

„... súdny exekútor je v exekučnom konaní takmer v celom rozsahu nečinný a celkom

evidentne nevykoná exekúciu v zmysle až 3 o v zmysle

§ 1 ods. 2 Etického kódexu súdneho exekútora, čo rovnako tak spôsobuje zbytočné prieťahy

v exekučnom konaní.

Sťažovateľ v tomto smere namieta najmä to, že súdny exekútor od prvotného

zisťovania majetku povinného v roku 2010 nepristúpil ku žiadnym iným krokom smerujúcim

ku vymoženiu pohľadávky v prospech oprávneného. Súdny exekútor pritom podľa zákona

č. disponuje množstvom oprávnení, ktoré však súdny exekútor v danom

prípade vôbec nevyužil.

Súdny exekútor mal podľa sťažovateľa pristúpiť k osobnému zisťovaniu majetku

povinného priamo na adrese bydliska povinného (napr. v súvislosti so spôsobom výkonu

exekúcie predajom hnuteľných vecí) či bezprostredne pristúpiť ku predaju jednotlivých

spoluvlastníckych podielov povinného k viacerým nehnuteľnostiam.

Oprávnený nemá vedomosť o tom, aby súdny exekútor oslovil súdneho znalca

za účelom ocenenia príslušných spoluvlastníckych podielov povinného ku ďalším krokom

smerujúcim ku výkonu exekúcie predajom spoluvlastníckeho podielu.

Rovnako tak nemá oprávnený vedomosť ani o tom, aby súdny exekútor zisťoval

(s výnimkou zisťovania v roku 2010) ďalší majetok, resp. iné majetkové právo povinného,

nakoľko od prvotného začatia exekúcie uplynula neúmerne dlhá doba.“

4. Vo vzťahu k postupu okresného súdu sťažovateľka uviedla, že povinný sa

opakovanými podania zo 6. apríla 2010, 5. novembra 2010, 8. januára 2013, 4. mája 2015

a 18. júna 2018 domáhal zrušenia exekúcie z rovnakých právne irelevantných dôvodov.

Okresný súd o týchto podaniach rozhodoval v neprimeraných lehotách (6 mesiacov,

19 mesiacov, 13 mesiacov, 15 mesiacov) a o ostatnom z nich ku dňu podania sťažnosti

nebolo rozhodnuté ani v lehote 13 mesiacov.

„Z uvedeného vyplýva, že Okresný súd Humenné strávil nad rozhodovaním

o návrhoch a podaniach povinného doposiaľ celkovo 63 mesiacov. Čo je už viac ako päť

rokov z trvania doterajšej exekúcie. To znamená, že z takmer desať rokov trvajúcej

exekúcie, polovicu doby nekonal bez prieťahov exekučný súd a polovicu tejto doby exekútor

nič nevymohol. Uvedené predstavuje významný zásah do garantovaných práv

sťažovateľa, o to viac, že vymáhaný je nárok titulom nemajetkovej ujmy sťažovateľa za smrť

manžela, ktorú spôsobil povinný pri dopravnej nehode dňa 21.09.2003.“

5. Sťažovateľka vec nepovažuje za právne či skutkovo náročnú a uviedla,

že k predĺženiu konania neprispela. Návrh na priznanie finančného zadosťučinenia

sťažovateľka odôvodňuje tým, že exekučné konanie trvá už 10 rokov a „Okresný súd

Humenné navyše pri rozhodovaní o návrhoch povinného spôsobuje zbytočné prieťahy

v konaní, čo naďalej prehlbuje celkovú (najmä citovú a hmotnú) ujmu, ktorú sťažovateľ

pôvodne utrpel, a to v dôsledku konania povinného, ktoré viedlo ku smrti manžela

sťažovateľa. K tomu sa navyše pridružila extrémna nečinnosť súdneho exekútora, ktorá

v celom rozsahu marí akékoľvek uspokojenie práv oprávneného v exekučnom konaní.“.

6. Na základe tejto sťažnostnej argumentácie sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2

SR v exekučnom konaní postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom

pod č. k. a postupom súdneho exekútora v konaní vedenom pod č. k.

EX 1901/2009 porušené bolo.

Okresnému súdu Humenné v exekučnom konaní vedenom pod č. k.

a súdnemu exekútorovi v exekučnom konaní vedenom pod č. k. EX 1901/2009 prikazuje

konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 3.000 Eur

(slovom tritisíc eur), ktoré sú sťažovateľovi povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne Okresný

súd Humenné a súdny exekútor do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

Okresný súd Humenné a súdny exekútor sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne

sťažovateľovi trovy konania...“

7. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

sp. zn. zo 7. júla 2020 ju prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.

II.

Vyjadrenie odporcu, napadnuté konanie a replika sťažovateľky

8. Predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 4008/20 z 28. júla 2020 oznámil

ústavnému súdu, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti, a k priebehu napadnutého

konania v podstatnom uviedol, že okresný súd konal o jemu predložených podaniach

povinného v primeraných lehotách a poukázal na neprimerané množstvo vecí v exekučnej

agende, ako aj na skutočnosť, že aj počas konania súdu o opravných prostriedkoch

povinného mal súdny exekútor zisťovať a zabezpečovať majetok povinného tak, aby mohol

pristúpiť k výkonu exekúcie po právoplatnosti rozhodnutí okresného súdu o podaniach

povinného.

9. Súdny exekútor Kamil Líška (ďalej len „súdny exekútor“) podaním doručeným

31. júla 2020 uviedol, že z jeho strany sa vo veci koná plynulo a bez prieťahov.

Súdny exekútor podľa jeho vyjadrenia predložil okresnému súdu všetky podania doručené

povinným v zákonnej lehote 5 dní, poukázal na ustanovenie § 52 Exekučného poriadku,

podľa ktorého je oprávnený vydať exekučný príkaz až po právoplatnom rozhodnutí

exekučného súdu o námietkach. Nesúhlasil s tvrdením sťažovateľky o svojej nečinnosti,

pretože okrem prvotných zabezpečovacích úkonov vydal 26. septembra 2012 exekučné

príkazy do peňažných ústavov (podľa vyjadrení bankových ústavov povinný nie je

majiteľom bankového účtu, pozn.) a na zriadenie exekučného záložného práva

na nehnuteľnostiach vo vlastníctve povinného vykonával opakované lustrácie v bankách,

Sociálnej poisťovni, dopytoval (bezvýsledne) Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,

17. decembra 2014 predvolal povinného, ktorý sa nedostavil, a 15. januára 2015 vykonal

bezúspešnú návštevu povinného na adrese jeho trvalého pobytu. V závere uviedol, že:

„Súdny exekútor má za to, že bol od vydania poverenia v procese vymáhania predmetnej

exekúcie aktívny, avšak vzhľadom k tomu, že povinný využíval svoje právo v exekučnom

konaní sa brániť a podával námietky, ktoré majú odkladný účinok, súdny exekútor

vykonával úkony, ktoré majú zabezpečovaciu povahu a nemohol pristúpiť k predaju

predmetných nehnuteľností.“

10. Sťažovateľka podaním zo 4. augusta 2020 zotrvala na ústavnej sťažnosti,

vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania a k veci uviedla, že v exekučnom

konaní, ktoré ku dnešnému dňu trvá 11 rokov bez vymoženia akejkoľvek sumy, došlo

k extrémnym prieťahom. Podiel konajúcich orgánov na týchto prieťahoch je irelevantný,

i keď sa v podstate jeden orgán vyhovára na druhý.

11. Z obsahu podaní, ich príloh a predloženého spisového materiálu okresného súdu

vyplýva tento priebeh konania:

- Okresnému súdu bol 4. septembra 2009 doručený návrh na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie (titul rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.

z 27. marca 2009). Návrh oprávnenej (sťažovateľka, pozn.) na začatie exekúcie bol

doručený súdnemu exekútorovi 6. augusta 2009.

- Okresný súd vydal poverenie na vymoženie uloženej povinnosti 7. septembra 2009.

- Súdny exekútor predložil 13. apríla 2010 okresnému súdu námietky povinného proti

exekúcii doručené exekútorovi 31. marca 2010.

- Oprávnená sa vyjadrila k námietkam podaním doručeným okresnému súdu 10. mája

2010.

- Okresný súd zamietol námietky uznesením zo 14. októbra 2010 (ppl 5. januára

2011).

- Okresný súd uznesením z 2. februára 2011 vyrubil povinnému súdny poplatok

za podané námietky.

- Povinný požiadal 11. marca 2011 o odpustenie poplatku a po výzve 6. mája 2011

predložil potvrdenie o osobných a majetkových pomeroch.

- Okresný súd uznesením zo 16. júna 2011 priznal povinnému oslobodenie

od súdneho poplatku.

- Povinný podal 3. januára 2012 žiadosť o rozhodnutie o námietkach

z 5. novembra 2010.

- Súdny exekútor predložil spis okresnému súdu 8. februára 2012 na rozhodnutie

o námietkach z 5. novembra 2010, ktoré boli podľa jeho vyjadrenia toho istého dňa

doručené exekútorom do elektronickej schránky súdu so ZEP.

- Podľa úradného záznamu VSÚ zo 6. marca 2012 okresnému súdu nebolo podanie

námietok riadne elektronicky doručené (systém vykazoval „neúplné automatické overenie“

podpisu, zoznam priložených dokumentov obsahoval „námietky proti exekúcii“ a v políčku

podpisová politika je uvedené: „SK: Zaručený elektronický podpis v súlade s legislatívou

SR“ – č. l. 54 spisu).

- Okresný súd uznesením VSÚ zo 6. marca 2012 námietky povinného

z 5. novembra 2010 zamietol.

- Povinný podal 5. apríla 2012 odvolanie proti tomuto uzneseniu, o ktorom rozhodol

sudca okresného súdu tak, že uznesením z 8. júna 2012 námietky povinného odmietol ako

oneskorene podané.

- Povinný podal 8. januára 2013 opätovne námietky proti exekúcii (doručené súdu

14. januára 2013), ktorými žiadal zastavenie exekúcie.

- Oprávnená sa vyjadrila k námietkam 16. januára 2013.

- Okresný súd uznesením z 5. apríla 2013 návrh povinného na zastavenie exekúcie

zamietol.

- Povinný podal 2. augusta 2013 odvolanie a 21. októbra 2013 novú žiadosť

o zastavenie exekúcie.

- Okresný súd uznesením vydaným sudcom 24. februára 2014 oba návrhy

na zastavenie exekúcie zamietol (ppl 21. marca 2014).

-19) Exekútor predložil 11. mája 2015 námietky povinného proti exekúcii a proti

ďalším trovám exekúcie zo 4. mája 2015.

- Oprávnená sa vyjadrila k námietkam podaním doručeným okresnému súdu

13. mája 2015.

- Dňom 27. apríla 2016 došlo k zmene zákonného sudcu.

- Okresný súd uznesením z 30. augusta 2016 zamietol námietky povinného proti

exekúcii aj proti ďalším trovám exekúcie (ppl 30. septembra 2016).

- Dňa 24. októbra 2017 došlo k zmene zákonného sudcu (späť pôvodný, pozn.).

- Povinný doručil exekútorovi 18. júna 2018 podanie označené „Žiadam o zrušenie

exekučného konania“, ktoré bolo okresnému súdu postúpené 21. júna 2018.

- Oprávnená podala 3. septembra 2018 urgenciu a poukázala na to, že podania

povinného majú obštrukčný charakter.

- Okresný súd vyzval sťažovateľku na vyjadrenie k podaniu povinného 8. júla 2019,

ktoré oprávnená predložila v ten istý deň.

- Okresný súd uznesením z 21. mája 2020 zamietol žiadosť povinného o zastavenie

exekúcie z 18. júna 2018.

12. Vzhľadom na oznámenia sťažovateľky, predsedníčky okresného súdu a súdneho

exekútora, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých (ďalej len

„“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúra

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu a súdneho exekútora v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru.

15. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

16. Ústavný súd v súvislosti s povahou exekučného konania dáva do pozornosti,

že právomoc je exekučnom konaní rozdelená medzi dva exekučné orgány – všeobecný súd

a súdneho exekútora. Všeobecný súd zodpovedá za riadny výkon exekúcie,

a to predovšetkým vo fázach, kde sa rozhoduje o právach a povinnostiach povinného.

Tak je to napríklad pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pri rozhodovaní

o návrhoch povinného a pod. Naproti tomu, súdny exekútor pri vedení exekúcie

je samostatný, napríklad pri voľbe spôsobu exekúcie a pod. Vychádzajúc z uvedeného,

k zbytočným prieťahom v rámci exekučného konania zo strany všeobecného súdu môže

dochádzať vtedy, ak všeobecnému súdu je zákonom zverená právomoc a povinnosť

rozhodovať. Všeobecný súd v rámci svojej právomoci zabezpečuje plynulý priebeh

exekučného konania tak, aby nedošlo k zbytočných prieťahov a aby bol čo najskôr

odstránený stav právnej neistoty oprávneného a povinného v exekučnom konaní.

16.1 Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

17. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) vyplýva,

že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky fázy súdnych konaní smerujúcich k urovnaniu

sporov o občianskych právach a záväzkoch skončili v primeranej lehote, a to vrátane fáz

nasledujúcich po rozhodnutí v merite veci. Za integrálnu súčasť procesu sa považuje

i výkon rozsudku akéhokoľvek súdu, preto je nutné dodržať primeranosť lehôt aj

v exekučnom konaní (rozsudok ESĽP vo veci Hornsby v. Grécko z 19. 3. 1997, sťažnosť

č. 18357/91).

Európsky súd pre ľudské práva prikazuje súdnym orgánom, aby postupovali

spôsobom, ktorý zaistí splnenie podmienky primeranosti dĺžky konania, a to i pre prípad,

že by strany samotné neboli dostatočne aktívne. Súdy tak majú podniknúť všetky kroky

potrebné na to, aby konanie prebehlo so všetkou rýchlosťou a spravodlivosťou

(rozsudok Scopelliti v. Taliansko z 23. 11. 1993, sťažnosť č. 15511/89).

18. Exekučný poriadok definuje súdneho exekútora ako orgán verejnej moci

a zveruje mu právomoc vykonávať nútený výkon exekučných titulov (§ 2 ods. 1 a § 5 ods. 2

Exekučného poriadku). Túto činnosť je súdny exekútor povinný vykonávať bez zbytočných

prieťahov (§ 29 ods. 3 Exekučného poriadku). Na posudzovanie jeho postupu sú plne

aplikovateľné požiadavky korelujúce garanciám plynúcim z a

ods. 1 dohovoru. Po začatí exekúcie je súdny exekútor povinný zabezpečiť jej vykonanie

(§ 59 ods. 1 Exekučného poriadku), bezodkladne zisťovať majetok povinného postihnuteľný

exekúciou podľa údajov v dostupných registroch, podľa informácií od oprávneného,

a ak tento nie je dostatočný, vyhotoviť zoznam majetku povinného. Podané námietky

povinného je súdny exekútor povinný doručiť súdu do 5 dní od ich doručenia

súdnemu exekútorovi (§ 50 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku v znení účinnom

do 31. marca 2017). Po doručení právoplatného negatívneho rozhodnutia o námietkach

súdny exekútor vydá exekučný príkaz (§ 52 ods. 1 Exekučného poriadku). Podanie

včasných a odôvodnených námietok teda podľa právnej úpravy účinnej do 31. marca 2017

malo odkladný účinok. Návrh na zastavenie exekúcie má odkladný účinok, len ak je podaný

do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a je riadne odôvodnený (§ 61k

ods. 2 Exekučného poriadku). Neskôr podané návrhy na zastavenie exekúcie odkladný

účinok nemajú (§ 61k ods. 4 Exekučného poriadku).

19. Pri posudzovaní otázky, či v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu, resp. iného

orgánu verejnej moci. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

IV.

Právne posúdenie veci

20. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že predmet konania, ktorým je náhrada škody a nemajetkovej ujmy

v súvislosťou s usmrtením blízkej osoby, je v zmysle judikatúry ústavného súdu aj ESĽP

časovo mimoriadne priorizovaný. Vykonávacie konanie právoplatných rozhodnutí je

všeobecným predmetom činnosti súdnych exekútorov, ako aj exekučných súdov.

21. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka neprispela k predĺženiu predmetného

konania, a práve naopak, podávala početné urgencie postupu v konaní.

22. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu a postupu

súdneho exekútora v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

). Rovnaké kritériá platia aj pre posudzovanie postupu iných orgánov verejnej

moci.

23. Z popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že okresný súd opakovane

nedodržal 60-dňovú zákonnú lehotu na rozhodnutie o námietkach, ktoré boli povinným

podávané opakovane z tých istých a právne bezvýznamných dôvodov už prima facie

po uplynutí lehoty 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Išlo teda

o podania, o ktorých malo byť rozhodnuté bez zbytočného odkladu po ich doručení.

Zároveň exekučný súd nesie zodpovednosť za neuplatnenie žiadneho zo svojich

dohľadových oprávnení vo vzťahu k súdnemu exekútorovi, ak bol toho názoru, že nekoná

bez zbytočných prieťahov.

24. Ústavný súd pri posudzovaní konania z hľadísk garantovaných čl. 6 ods. 1

dohovoru prihliadol na celkovú dĺžku konania, ktorá ku dňu podania sťažnosti

predstavovala 10 a pol roka, čo je pri vykonávacom konaní právoplatného súdneho

rozhodnutia ústavne neakceptovateľné, zvlášť s prihliadnutím na mimoriadne citlivý

predmet konania (náhrada nemajetkovej ujmy za smrť manžela, pozn.). Ide o excesívne

neprimeranú dĺžku exekučného konania bez výsledkov vo vzťahu k uspokojeniu

pohľadávky sťažovateľky.

25. Pokiaľ okresný súd poukazuje na nedostatočné personálne obsadenie súdu

a množstvo nevybavených súdnych prípadov, k tomu ústavný súd v zhode so svojou

doterajšou ustálenou judikatúrou (pozri napr. , , ,

, ) konštatuje, že nedostatočné materiálno-technické vybavenie

a poddimenzované personálne obsadenie súdu nemôže byť na ťarchu účastníkov konania

a nemôže zbaviť všeobecný súd zodpovednosti za vzniknuté prieťahy.

26. Pokiaľ ide o postup súdneho exekútora, jeho obrana, že v konaní vykonal

zaisťovacie úkony a bol povinný vyčkať na právoplatnosť rozhodnutia súdu o námietkach,

je relevantná vo vzťahu k včas podaným a odôvodneným námietkam. Už prvé podanie

námietok zo 6. apríla 2010 bolo vyhodnotené ako oneskorené uznesením okresného súdu

zo 14. októbra 2010, keďže upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené

19. marca 2010. Všetky ďalšie námietky s obsahovo opakujúcim sa odôvodnením boli

podané celkom zjavne po uplynutí zákonnej lehoty na ich podanie. Pokiaľ ide o návrh

povinného na zastavenie exekúcie doručený 18. júna 2018, tento ani formálne

nepredstavoval prekážku ďalšieho postupu súdneho exekútora pri vykonávaní exekúcie,

pretože nemá odkladný účinok (§ 61k ods. 4 Exekučného poriadku). Preto ústavný súd

konštatuje, že najneskôr od 30. augusta 2016, keď okresný súd uznesením zamietol

námietky povinného proti trovám exekúcie zo 4. mája 2015, neexistovala právna prekážka

ďalšieho postupu súdneho exekútora v exekúcii. Súdny exekútor vydal 26. septembra 2012

exekučné príkazy na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach povinného,

dosiaľ však nevykonal súpis hnuteľných vecí povinného pre účely ich predaja ani

nepristúpil k výkonu exekúcie predajom nehnuteľností vo vlastníctve povinného. Uvedený

postup ústavný súd nepovažuje za efektívne smerujúci k uspokojeniu vymáhanej

pohľadávky.

27. Ústavný súd preto aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, zistenú nečinnosť

a neefektívny postup okresného súdu, ako aj súdneho exekútora dospel k záveru,

že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný súd

rozhodol, že postupom okresného súdu, ako aj súdneho exekútora v napadnutom konaní

bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústav a právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

28. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

29. Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania

ústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal

okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. , aj súdnemu

exekútorovi, aby v konaní vedenom ním pod sp. zn. EX 1901/2009, konali bez zbytočných

prieťahov (bod 2 a 3 výroku tohto nálezu).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia

vyplýva, že ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán

verejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi

priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

32. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

33. Zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu dĺžku

napadnutého vykonávacieho konania v mimoriadne citlivej veci a neefektívny postup

okresného súdu, ako aj súdneho exekútora, dospel ústavný súd k záveru, že v danom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v požadovanej sume 3 000 € primerané

konkrétnym okolnostiam prípadu. Vzhľadom na porušenie povinností okresným súdom, ako

aj súdnym exekútorom porovnateľnej intenzity uložil ústavný súd povinnosť každému

z nich podieľať sa na vyplatení finančného zadosťučinenia rovnakou sumou po 1500 €

(bod 4 výroku tohto nálezu).

VI.

Trovy konania

34. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

35. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za tri úkony právnej

služby v roku 2020 (prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a podanie vyjadrenia)

a režijného paušálu k nim podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Takto určená suma predstavuje

celkom sumu 562,86 € (výrok 5 nálezu).

36. Priznanú náhradu trov konania sú okresný súd a súdny exekútor, každý v rozsahu

jednej polovice priznanej sumy (t. j. 281,43 €), povinní zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona o ústavnom

súde v spojení s ).

37. Podľa toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu