Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 364/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-96

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť ,

,

zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Belicom, M. R. Štefánika 36, Martin, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. po podaní dovolania

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

16. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konania“), ako aj v nadväzujúcich odvolacích

a dovolacích konaniach v týchto veciach.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v roku 2007 inicioval podaním žalôb tri súdne

konania pred okresným súdom, ktoré sa podľa jeho tvrdení „stále riešia na rôznych

stupňoch súdov...“.

Sťažovateľ ďalej poukázal na judikatúru ústavného súdu, z ktorej sťažovateľ vyvodil,

že „konanie o dĺžke 6 rokov je porušením práva...“.

Poukázal aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), „že

do celkovej dĺžky konania treba zarátať aj dobu, kedy sa vec prejednáva pred súdmi

rozhodujúcimi o mimoriadnych opravných prostriedkoch, vrátane konania pred ústavným

súdom, lebo rozhodnutie týchto súdov nemôže nemať vplyv na výsledok súdnej žaloby, sporu

a pod. – Poiss vs. Rakúsko, Bock vs. Nemecko, Kraska vs. Švajčiarsko, a iné“.

Na základe uvedeného sťažovateľ uzavrel, že „... je nesporné, že táto ústavná

sťažnosť je v plnom rozsahu dôvodná, keďže konania vo všetkých 3 uvedených súdnych

sporoch, sa pred slovenskými súdmi riešia už 13 rokov!“.

Sťažovateľ sa domáha aj priznania finančného zadosťučinenia v sume 20 000 €.

3. Na základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný

súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo , na prejednanie veci v primeranej

lehote a bez zbytočných prieťahov zaručené v Dohovoru a v

SR v konaniach č. , a na Okresnom súde

Bratislava I, na Krajskom súde Bratislava a Najvyššom súde SR porušené bolo.

2. ... sa priznáva zadosťučinenie vo výške 20 000 €, ktoré je mu

OS BA I, KS BA a NS SR povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne...“

4. V súčinnosti s okresným súdom ústavný súd zistil stav napadnutých konaní.

Z vyjadrenia okresného súdu z 8. novembra 2019 vyplýva, že v konaní sp. zn.

bolo právoplatne rozhodnuté v dovolacom konaní 3. decembra 2018, vo veci

sp. zn. bolo právoplatne rozhodnuté v dovolacom konaní 30. júla 2019

a v konaní vo veci sp. zn. sťažovateľ podal dovolanie 4. decembra 2017, ktoré

bolo postúpené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

25. októbra 2019 a o ktorom prebieha dosiaľ neskončené dovolacie konanie pod sp. zn.

.

5. Právna zástupkyňa sťažovateľa (ustanovená na jeho žiadosť Centrom právnej

pomoci) doplnila ústavnú sťažnosť podaním doručeným ústavnému súdu 5. februára 2020,

v ktorom popísala priebeh napadnutých konaní a navrhla, aby ústavný súd o sťažnosti

nálezom takto rozhodol:

„Základné právo ... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa

Čl. 48 ods. 2 a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Základné právo ... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Základné právo ... na prerokovanie bez zbytočných prieťahov podľa

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I. v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ... finančné

zadosťučinenie vo výške 30.000,- € ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktoré je povinný

zaplatiť porušovateľ do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.

Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov konania...“

6. Sťažovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 13. februára 2020 vzal v celom

rozsahu späť doplnenie ústavnej sťažnosti vykonané právnou zástupkyňou 5. februára 2020,

uviedol, že v celom rozsahu trvá na svojom podaní doručenom 16. októbra 2019,

ako porušovateľa svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru uviedol I. Okresný súd Bratislava I, II. Krajský súd v Bratislave (ďalej len

,,krajský súd“), III. najvyšší súd, IV. štát – Slovenskú republiku, zastúpenú Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, a V. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Sťažovateľ zároveň upravil petit sťažnosti tak, že požaduje vyslovenie porušenia uvedených

práv vo všetkých napadnutých konaniach porušovateľmi v I. až V. rade a žiada uložiť

porušovateľom I. až V. rade spoločne a nerozdielne povinnosť zaplatiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €. Sťažovateľ požaduje preskúmať celkovú dĺžku

konania na všetkých stupňoch sústavy súdov.

7. Sťažovateľ doručil 14. mája 2020 plnú moc udelenú advokátovi JUDr. Petrovi

Belicovi 10. apríla 2020 na zastupovanie v konaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa vo veci

vedenej okresným súdom sp. zn. a v odvolacom a dovolacom konaní.

Nový právny zástupca doplnil ústavnú sťažnosť s tým, že požaduje vyčkať s rozhodovaním

ústavného súdu do 31. júla 2020 pre účely nahliadnutia do spisu na všeobecných súdoch

a vypracovania presného opisu skutkových okolností, ktoré pre mimoriadne opatrenia toho

času nie je umožnené. Zároveň takto upravil petit ústavnej sťažnosti:

„I. Základné právo ... podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru v ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn.: a postupom Krajského súdu

Bratislava v odvolacom konaní... a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v dovolacom konaní... porušené BOLO.

II. ... sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

10.000 Eur..., ktoré sú Okresný súd Bratislava I a Krajský súd Bratislava a Najvyšší súd

Slovenskej republiky povinní spoločne a nerozdielne vyplatiť mu do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia na bankový účet jeho právneho zástupcu.

III. Okresný súd Bratislava I je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania

vo výške 375,24 €...“

8. Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením sp. zn.

z 23. júna 2020 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia základného

práva podľa a práva dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. po podaní dovolania a postupom najvyššieho

súdu v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. . Vo zvyšnej časti bola

ústavná sťažnosť odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľa

9. Predseda okresného súdu listom sp. zn. z 28. augusta 2020

ústavnému súdu oznámil, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti, a k priebehu

napadnutého konania v podstatnom uviedol, že okresný súd priebežne konal, čo má oporu

v spise, a preto nemožno konštatovať jeho nečinnosť.

10. Predseda najvyššieho súdu listom č. k. -330 z 23. júla 2020 oznámil

ústavnému súdu, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a k dĺžke konania

zákonná sudkyňa uviedla, že na najvyššom súde konanie prebieha osem a pol mesiaca

a k zbytočným prieťahom nedochádza.

11. Sťažovateľ podaním zo 14. septembra 2020 zotrval na ústavnej sťažnosti,

oznámil svoj súhlas s upustením od pojednávania, oznámil, že netrvá na podanej námietke

zaujatosti vo vzťahu k všetkým sudcom ústavného súdu a k meritu opakovane uviedol,

že žiada posúdiť dĺžku konania ako celku vrátane konania pred okresným súdom a krajským

súdom. Zároveň požiadal, aby bolo jeho právnemu zástupcovi umožnené nahliadnuť

do spisového materiálu okresného súdu. Právny zástupca sťažovateľa podaním

z 30. septembra 2020 v podstate zopakoval stanovisko sťažovateľa. Ústavný súd oznámil

právnemu zástupcovi vrátenie spisu okresnému súdu z 29. septembra 2020 a ponechal

časový priestor na nahliadnutie do spisu v rozsahu 5 dní.

12. Vzhľadom na oznámenia sťažovateľa a predsedu okresného súdu a predsedu

najvyššieho súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný

súd v súlade s o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože dospel

k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Priebeh napadnutého konania

13. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu okresného súdu zistil tento priebeh

napadnutého dovolacieho konania:

- Sťažovateľ podal 4. decembra 2017 na poštovú prepravu dovolanie proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 21. septembra 2017, ktorý mu bol doručený

14. novembra 2017. Okresnému súdu bolo dovolanie doručené 6. decembra 2017.

- Žalovaní v I. a II. rade doručili okresnému súdu 1. marca 2018 vyčíslenie trov

konania a žiadosť o ich priznanie.

- Okresný súd uznesením sp. zn. z 27. augusta 2018 priznal žalovaným

v I. a II rade nárok na náhradu trov konania a žalovaným v III. a IV rade nepriznal nárok

na náhradu trov konania.

- Sťažovateľ podaním doručeným okresnému súdu 22. augusta 2018 žiadal

o poskytnutie informácií zo spisu.

- Odpoveď sťažovateľovi bola doručená 19. septembra 2018.

- Okresný súd uznesením z 20. marca 2019 vyzval sťažovateľa na odstránenie vád

dovolania v lehote 10 dní.

- Listom doručeným okresnému súdu 24. mája 2019 oznámil sťažovateľ, že

17. a 18. mája 2018 požiadal Centrum právnej pomoci (ďalej len ,,centrum“) o ustanovenie

advokáta na zastupovanie v dovolacom konaní a požiadal o predĺženie lehoty na odstránenie

vád, kým centrum nerozhodne o právnej pomoci.

- Centrum 28. februára 2019 odoslalo do elektronickej schránky súdu rozhodnutie

o nepriznaní nároku na právnu pomoc vo veci dovolania z 28. mája 2018 (právoplatné

30. mája 2018) a na opakovaný dopyt mailom 11. júna 2019. Z registra vedeného

centrom vyplýva, že žiadosť o ustanovenie zástupcu vo veci dovolania podal sťažovateľ

17. januára 2018.

- Okresný súd listom z 29. júla 2019 (doručený sťažovateľovi 19. septembra 2019)

oznámil sťažovateľovi, že lehotu na doplnenie dovolania nepredlžuje, pretože o nepriznaní

nároku na právnu pomoc v tejto veci bolo rozhodnuté centrom už 28. mája 2018.

- Spis bol na dovolacie konanie doručený najvyššiemu súdu 25. októbra 2019.

- Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 30. júla 2020 odmietol dovolanie

pre nedostatok právneho zastúpenia dovolateľa.

- Dovolací súd spis vrátil okresnému súdu 7. augusta 2020.

IV.

Relevantná právna úprava a judikatúra

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu a najvyššieho súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru.

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ ().

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,CSP), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľa.

V.

Právne posúdenie veci

19. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že úkony okresného súdu súvisiace s predložením veci na dovolacie konanie

tvoria rutinnú administratívnu súčasť činnosti okresného súdu a rovnako posudzovanie

podmienok prípustnosti dovolania na strane najvyššieho súdu. Ani okolnosti prejednávanej

veci neodôvodňujú jej mimoriadnu skutkovú či právnu náročnosť. Predmet konania –

ochrana osobnosti je v zmysle judikatúry ústavného súdu, ako aj ESĽP priorizovaný.

20. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa

uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľ prispel k predĺženiu predmetného

konania rozhodujúcou mierou, keď okresnému súdu neoznámil, že jeho žiadosť

o poskytnutie právnej pomoci centrom bola vybavená negatívne už 28. mája 2018

a, naopak, ešte 24. mája 2019 žiadal okresný súd o predĺženie lehoty na doplnenie dovolania

do času ustanovenia advokáta centrom. V tomto liste sťažovateľ uvádzal, že o ustanovenie

advokáta požiadal 17. a 18. mája 2019. Centrum však v rámci súčinnosti s okresným súdom

tieto údaje nepotvrdilo, keď uviedlo, že žiadosť o ustanovenie advokáta vo veci dovolania

podal sťažovateľ 17. januára 2018. Od právoplatnosti rozhodnutia centra o nepriznaní

nároku na právnu pomoc mal sťažovateľ dostatok času, aby si zvolil zástupcu a udelil mu

plnomocenstvo. Až do rozhodnutia dovolacieho súdu tak neučinil a neudelenie

plnomocenstva zvolenému advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní sa stalo

dôvodom odmietnutia dovolania najvyšším súdom.

21. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

a najvyššieho súdu v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

v zmysle ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

).

22. Z popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že predĺženie vykonania

procesných úkonov pred predložením veci na dovolacie konanie bolo spôsobené tým,

že sťažovateľ podal dovolanie bez právneho zastúpenia, neoznámil bez zbytočného odkladu

okresnému súdu, že mu právna pomoc nebola priznaná, a preto uznesenie o odstránení vád

dovolania okresný súd vydal až 20. marca 2019. Po získaní relevantných informácií

od centra okresný súd listom z 29. júla 2019 oznámil sťažovateľovi, že lehotu na doplnenie

dovolania nepredĺži a vec postúpil dovolaciemu súdu 25. októbra 2019. Aj keď sa teda

obdobie konania okresného súdu takmer dvoch rokov javí ako neprimerané, nemožno mu

pričítať k zodpovednosti predĺženie spôsobené sťažovateľom.

23. Pokiaľ ide o postup najvyššieho súdu v dovolacom konaní, ústavný súd nezistil

excesívnu dĺžku konania, pretože uznesením sp. zn. z 30. júla 2020 bolo

dovolanie pre nedostatok právneho zastúpenia odmietnuté a spis vrátený okresnému súdu

7. augusta 2020. Celková dĺžka konania o dovolaní sťažovateľa (od 4. decembra 2017

do 30. júla 2020) v rozsahu približne 2 a pol roka je ešte z ústavného hľadiska

akceptovateľná, najmä s prihliadnutím na pričinenie sťažovateľa k jeho dĺžke.

24. Ústavný súd preto konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní

v rozhodnom období možno hodnotiť ako smerujúci k nastoleniu právnej istoty sťažovateľa

a predĺženie konania bolo spôsobené okolnosťami na strane sťažovateľa. Postup najvyššieho

súdu nevykazuje znaky pnutia s označenými základnými právami sťažovateľa. Z uvedených

dôvodov ústavnej sťažnosti sťažovateľa nevyhovel ( a contrario).

25. Vo vzťahu k požiadavke sťažovateľa posudzovať dĺžku konania ako celku

vrátane konania pred okresným súdom a krajským súdom spolu s dovolacím konaním

ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa na bod 17 uznesenia z 23. júna 2020 v tejto

veci, kde vo vzťahu k meritórnemu konaniu na súde prvej inštancie a na odvolacom súde

odôvodňuje odmietnutie sťažnosti v tejto časti, keďže tieto konania boli právoplatne

skončené pred podaním ústavnej sťažnosti. Vychádzal pritom zo štandardnej rozhodovacej

praxe ústavného súdu opierajúcej sa o teoretické východiská uvedené v bode 14

predmetného uznesenia.

26. Nad rámec uvedeného ústavný súd pre úplnosť dodáva, že vzhľadom

na späťvzatie námietky zaujatosti, ktorá bola sťažovateľom vznesená pôvodne voči

všetkých sudcom ústavného súdu, neskôr zúžená len vo vzťahu k členke senátu II. ÚS

Jane Laššákovej a podaním sťažovateľa zo 14. septembra 2020 vzatá späť aj v tomto

zostatkovom rozsahu, ústavný súd o námietke zaujatosti nerozhodoval osobitným

procesným postupom upraveným v rozvrhu práce ústavného súdu a po späťvzatí námietky

na ňu neprihliadal.

27. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania. Sťažovateľ nebol

v konaní úspešný a okresnému súdu a najvyššiemu súdu trovy nevznikli, preto o nich

ústavný súd nerozhodoval.

28. Podľa toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. októbra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu