Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 278/2020
PDF · 413.97 KB
No categories available
II. ÚS 278/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne
Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpenej advokátkou
, , ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cpr 4/2016, a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cpr 4/2016
p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 19 Cpr 4/2016 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 562,86 € (slovom
päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky ,
, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
20. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cpr 4/2016 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení
žalobkyne účastníčkou napadnutého konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, ktorú jej dal 26. februára 2016 zamestnávateľ ,
a určenie, že predmetný pracovný pomer trvá. Žaloba bola podaná 10. mája 2016.
Po dvojročnej nečinnosti okresného súdu sťažovateľka bezvýsledne požiadala o nariadenie
termínu pojednávania a následne 27. mája 2019 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť
na prieťahy v konaní, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú listom z 27. júna 2019. Okresný súd
podľa vyjadrenia sťažovateľky nariadil pojednávanie na 19. november 2019 (zrušené
z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne, pozn.), na 3. december 2019 (zrušené
z dôvodov na strane žalovaného, pozn.), na 21. január 2020 (zrušené z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne, pozn.) a na 17. marec 2020, ktoré bolo zrušené
z preventívnych dôvodov (COVID-19). Ku dňu podania ústavnej sťažnosti sa neuskutočnilo
žiadne pojednávanie vo veci a ani nie je nariadené.
3. Sťažovateľka uviedla, že od podania návrhu uplynuli 4 roky, pojednávania boli
odročované z rôznych dôvodov a s nedostatočným časovým predstihom, čo ju neprimerane
zaťažovalo, pretože je invalidná. Prejednávaná vec nie je zložitá a od vyriešenia otázky
platnosti závisí aj ďalšie konanie vedené okresným súdom o nároku na náhradu mzdy
sťažovateľky. Sťažovateľka navrhuje priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €
z dôvodu dlhotrvajúcej právnej neistoty a vynaloženého úsilia a prostriedkov na dosiahnutie
riadnej súdnej ochrany v konaní bez prieťahov.
4. Na základe tejto sťažnostnej argumentácie sťažovateľka žiada, aby ústavný súd
po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:
„Základné právo ... na spravodlivé prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 19Cpr4/2016 porušené bolo.
Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 19Cpr 4/2019
sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000,- €,
ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia
nálezu.
Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť ... trovy právneho
zastúpenia v sume 346,42 €...“
5. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením
sp. zn. II. ÚS 278/2020 z 9. júna 2020 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného
porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
II.
Vyjadrenie odporcu, napadnuté konanie a replika sťažovateľky
6. Predseda okresného súdu listom sp. zn. 1 SprV 627/2020 z 3. júla 2020 oznámil
ústavnému súdu, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti, a k priebehu napadnutého
konania v podstatnom uviedol, že sťažovateľkina sťažnosť na prieťahy bola predsedom
súdu vyhodnotená ako dôvodná vo vzťahu k obdobiu 12. júla 2016 až 27. júna 2019,
pretože súd v tomto období nekonal. K nečinnosti však došlo z objektívnych dôvodov –
dlhodobá práceneschopnosť prvej zákonnej sudkyne a nadmerná zaťaženosť zákonnej
sudkyne, ktorej bola vec prerozdelená, čo viedlo k tomu, že prvý termín pojednávania bol
nariadený až na 19. november 2019. Po zaradení veci medzi sledované spisy s režimom
kontroly okresný súd konal plynulo, nariadil pojednávania, ktoré boli zrušené
z objektívnych dôvodov (práceneschopnosť zákonnej sudkyne, kolízia termínov žalovanej
a prevencia COVID-19). Okresný súd navrhol zvážiť požadovanú výšku finančného
zadosťučinenia, ktoré považuje za neprimerane vysoké.
7. Z pripojeného prehľadu procesných úkonov a predloženého spisového materiálu
vyplýva tento priebeh napadnutého konania:
- žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola okresnému súdu doručená
12. mája 2016 (pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Kučerovej),
- 6. júna 2016 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe,
- 19. januára 2017 bola vec prerozdelená novej zákonnej sudkyni (JUDr. Lišková),
- 22. novembra 2018 sťažovateľka požiadala o nariadenie termínu pojednávania,
- 11. decembra 2018 bola vec prerozdelená zákonnej sudkyni JUDr. Tulejovej,
- 27. mája 2019 sťažovateľka podala sťažnosť predsedovi okresného súdu
na prieťahy, ktorá bola vybavená listom z 27. júna 2019 ako dôvodná,
- okresný súd stanovil termín pojednávania na 19. november 2019 (zrušený z dôvodu
práceneschopnosti sudkyne), na 3. december 2019 (zrušený z dôvodu kolízie pojednávaní
zástupkyne sťažovateľky), na 21. január 2020 (zrušený z dôvodu práceneschopnosti
sudkyne), na 17. marec 2020 (zrušený pre epidemiologickú situáciu) a na 28. júl 2020.
8. Sťažovateľka podaním z 22. júla 2020 zotrvala na ústavnej sťažnosti, vyjadrila
súhlas s upustením od ústneho pojednávania a k veci uviedla, že zotrváva na podanej
ústavnej sťažnosti, ako aj výške požadovaného zadosťučinenia. Poukázala na dôvod podania
ústavnej sťažnosti, ktorým je fakt, že ani po 4 rokoch od podania žaloby sa neuskutočnilo
jediné pojednávanie, a nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby v takejto situácii
upustila od ochrany a uplatnenia svojich práv vo veci skončenia pracovného pomeru,
na ktoré sú naviazané i ďalšie jej nároky.
9. Vzhľadom na oznámenia sťažovateľky a predsedu okresného súdu, že netrvajú
na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil
od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať
ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúra
10. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom
okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade
s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“
13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CSP“), ako aj z čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd
v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) ústavný súd v rámci
prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho
význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených
kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.
IV.
Právne posúdenie veci
15. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd
konštatuje, že rozhodovanie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru je bežnou súčasťou
rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, s ustálenou judikatúrou a ani konkrétne
okolnosti tejto veci nesvedčia v prospech záveru o špecifickej komplikovanosti prípadu.
Predmet konania je v zmysle judikatúry ústavného súdu, ako aj ESĽP časovo zvlášť
priorizovaný, pretože určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru má dopad na citlivú
sociálnu oblasť ďalšieho obstarávania živobytia sťažovateľky.
16. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom,
sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd
zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka neprispel k predĺženiu predmetného
konania, naopak, konanie urgovala a žiadala o nariadenie pojednávania.
17. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle
ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
18. Z popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že okresný súd od podania
žaloby 12. mája 2016 bol prakticky nečinný (okrem preposlania žaloby žalovanému, pozn.)
do nariadenia prvého termínu pojednávania na 19. november 2019. Ani jedno z nariadených
pojednávaní sa však neuskutočnilo. Stav, keď po štyri a pol roku konania nielenže nebolo
vydané meritórne rozhodnutie, ale sa ani neuskutočnilo pojednávanie, nezodpovedá
naliehavosti predmetu konania pre sťažovateľku. Popísaný postup okresného súdu v konaní
nemožno hodnotiť ako sústredený a efektívne smerujúci k odstráneniu stavu právnej
neistoty sťažovateľky, a preto je z ústavného hľadiska neakceptovateľný.
19. Ústavný súd pri posudzovaní konania z hľadísk garantovaných čl. 6
ods. 1 dohovoru prihliadol na celkovú dĺžku konania, ktorá ku dňu podania sťažnosti
predstavovala viac ako 4 roky na súde prvej inštancie, bez meritórneho rozhodnutia
a bez uskutočnenia jediného pojednávania. Uvedená dĺžka konania je neprimeraná predmetu
konania.
20. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že obdobie nečinnosti z dôvodu opatrení
v súvislosti s mimoriadnou situáciou (pandémia COVID-19, pozn.) ústavný súd hodnotí
ako objektívnu prekážku, za ktorú okresný súd nenesie zodpovednosť. Pokiaľ okresný súd
poukazuje na nedostatočné personálne obsadenie súdu a množstvo nevybavených súdnych
prípadov, k tomu ústavný súd v zhode so svojou doterajšou ustálenou judikatúrou
(pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) konštatuje,
že nedostatočné materiálno-technické vybavenie a poddimenzované personálne obsadenie
súdu a ani opakovaná zmena zákonného sudcu nemôže byť na ťarchu účastníkom konania
a nemôže zbaviť okresný súd zodpovednosti za vzniknuté prieťahy.
21. Ústavný súd preto aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, zistenú nečinnosť
a neefektívny postup okresného súdu, ako aj význam konania pre sťažovateľku dospel
k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný
súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné
právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
22. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
23. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu ešte
právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu,
aby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 Cpr 4/2016 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2
výroku tohto nálezu).
V.
Primerané finančné zadosťučinenie
24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
25. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde
vyplýva, že ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán
verejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi
priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
26. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
27. Súc viazaný rozsahom požadovaného zadosťučinenia a zohľadňujúc konkrétne
okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu dĺžku napadnutého konania, obdobie
nečinnosti a neefektívny postup okresného súdu, dospel ústavný súd k záveru, že v danom
prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v rozsahu požadovanom sťažovateľkou,
t. j. v sume 2 000 €, primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto
nálezu).
VI.
Trovy konania
28. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne
alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
29. Úspešná sťažovateľka si uplatnil právo na náhradu trov konania.
30. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3 a § 13a
ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za tri úkony právnej
služby v roku 2020 (prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a podanie vyjadrenia)
a režijného paušálu k nim podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Takto určená suma predstavuje
celkom sumu 562,86 € (výrok 4 nálezu).
31. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej
zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona
o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
32. Podľa čl. 133 ústavy toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. novembra 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu