Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 278/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátkou

, , ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa Slovenskej

republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 562,86 € (slovom

päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky ,

, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len ,,sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je v procesnom postavení

žalobkyne účastníčkou napadnutého konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného

pomeru výpoveďou, ktorú jej dal 26. februára 2016 zamestnávateľ ,

a určenie, že predmetný pracovný pomer trvá. Žaloba bola podaná 10. mája 2016.

Po dvojročnej nečinnosti okresného súdu sťažovateľka bezvýsledne požiadala o nariadenie

termínu pojednávania a následne 27. mája 2019 podala predsedovi okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní, ktorú vyhodnotil ako dôvodnú listom z 27. júna 2019. Okresný súd

podľa vyjadrenia sťažovateľky nariadil pojednávanie na 19. november 2019 (zrušené

z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne, pozn.), na 3. december 2019 (zrušené

z dôvodov na strane žalovaného, pozn.), na 21. január 2020 (zrušené z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne, pozn.) a na 17. marec 2020, ktoré bolo zrušené

z preventívnych dôvodov (COVID-19). Ku dňu podania ústavnej sťažnosti sa neuskutočnilo

žiadne pojednávanie vo veci a ani nie je nariadené.

3. Sťažovateľka uviedla, že od podania návrhu uplynuli 4 roky, pojednávania boli

odročované z rôznych dôvodov a s nedostatočným časovým predstihom, čo ju neprimerane

zaťažovalo, pretože je invalidná. Prejednávaná vec nie je zložitá a od vyriešenia otázky

platnosti závisí aj ďalšie konanie vedené okresným súdom o nároku na náhradu mzdy

sťažovateľky. Sťažovateľka navrhuje priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €

z dôvodu dlhotrvajúcej právnej neistoty a vynaloženého úsilia a prostriedkov na dosiahnutie

riadnej súdnej ochrany v konaní bez prieťahov.

4. Na základe tejto sťažnostnej argumentácie sťažovateľka žiada, aby ústavný súd

po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom v tomto znení:

„Základné právo ... na spravodlivé prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

... priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2 000,- €,

ktoré je Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť jej do dvoch mesiacov od doručenia

nálezu.

Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť ... trovy právneho

zastúpenia v sume 346,42 €...“

5. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval a uznesením

sp. zn. z 9. júna 2020 ju prijal na ďalšie konanie v rozsahu namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

II.

Vyjadrenie odporcu, napadnuté konanie a replika sťažovateľky

6. Predseda okresného súdu listom sp. zn. z 3. júla 2020 oznámil

ústavnému súdu, že netrvá na ústnom prejednaní sťažnosti, a k priebehu napadnutého

konania v podstatnom uviedol, že sťažovateľkina sťažnosť na prieťahy bola predsedom

súdu vyhodnotená ako dôvodná vo vzťahu k obdobiu 12. júla 2016 až 27. júna 2019,

pretože súd v tomto období nekonal. K nečinnosti však došlo z objektívnych dôvodov –

dlhodobá práceneschopnosť prvej zákonnej sudkyne a nadmerná zaťaženosť zákonnej

sudkyne, ktorej bola vec prerozdelená, čo viedlo k tomu, že prvý termín pojednávania bol

nariadený až na 19. november 2019. Po zaradení veci medzi sledované spisy s režimom

kontroly okresný súd konal plynulo, nariadil pojednávania, ktoré boli zrušené

z objektívnych dôvodov (práceneschopnosť zákonnej sudkyne, kolízia termínov žalovanej

a prevencia COVID-19). Okresný súd navrhol zvážiť požadovanú výšku finančného

zadosťučinenia, ktoré považuje za neprimerane vysoké.

7. Z pripojeného prehľadu procesných úkonov a predloženého spisového materiálu

vyplýva tento priebeh napadnutého konania:

- žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola okresnému súdu doručená

12. mája 2016 (pridelená zákonnej sudkyni JUDr. Kučerovej),

- 6. júna 2016 okresný súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k žalobe,

- 19. januára 2017 bola vec prerozdelená novej zákonnej sudkyni (JUDr. Lišková),

- 22. novembra 2018 sťažovateľka požiadala o nariadenie termínu pojednávania,

- 11. decembra 2018 bola vec prerozdelená zákonnej sudkyni JUDr. Tulejovej,

- 27. mája 2019 sťažovateľka podala sťažnosť predsedovi okresného súdu

na prieťahy, ktorá bola vybavená listom z 27. júna 2019 ako dôvodná,

- okresný súd stanovil termín pojednávania na 19. november 2019 (zrušený z dôvodu

práceneschopnosti sudkyne), na 3. december 2019 (zrušený z dôvodu kolízie pojednávaní

zástupkyne sťažovateľky), na 21. január 2020 (zrušený z dôvodu práceneschopnosti

sudkyne), na 17. marec 2020 (zrušený pre epidemiologickú situáciu) a na 28. júl 2020.

8. Sťažovateľka podaním z 22. júla 2020 zotrvala na ústavnej sťažnosti, vyjadrila

súhlas s upustením od ústneho pojednávania a k veci uviedla, že zotrváva na podanej

ústavnej sťažnosti, ako aj výške požadovaného zadosťučinenia. Poukázala na dôvod podania

ústavnej sťažnosti, ktorým je fakt, že ani po 4 rokoch od podania žaloby sa neuskutočnilo

jediné pojednávanie, a nemožno od nej spravodlivo požadovať, aby v takejto situácii

upustila od ochrany a uplatnenia svojich práv vo veci skončenia pracovného pomeru,

na ktoré sú naviazané i ďalšie jej nároky.

9. Vzhľadom na oznámenia sťažovateľky a predsedu okresného súdu, že netrvajú

na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“) upustil

od ústneho pojednávania, pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúra

10. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupom

okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu.“

().

13. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 2

ods. 1 v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,CSP“), ako aj z , podľa ktorého súd postupuje tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

14. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) ústavný súd v rámci

prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených

kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

IV.

Právne posúdenie veci

15. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že rozhodovanie o neplatnosti skončenia pracovného pomeru je bežnou súčasťou

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, s ustálenou judikatúrou a ani konkrétne

okolnosti tejto veci nesvedčia v prospech záveru o špecifickej komplikovanosti prípadu.

Predmet konania je v zmysle judikatúry ústavného súdu, ako aj ESĽP časovo zvlášť

priorizovaný, pretože určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru má dopad na citlivú

sociálnu oblasť ďalšieho obstarávania živobytia sťažovateľky.

16. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom,

sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd

zo zapožičaného súdneho spisu zistil, že sťažovateľka neprispel k predĺženiu predmetného

konania, naopak, konanie urgovala a žiadala o nariadenie pojednávania.

17. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle

ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

18. Z popísaného priebehu súdneho konania vyplýva, že okresný súd od podania

žaloby 12. mája 2016 bol prakticky nečinný (okrem preposlania žaloby žalovanému, pozn.)

do nariadenia prvého termínu pojednávania na 19. november 2019. Ani jedno z nariadených

pojednávaní sa však neuskutočnilo. Stav, keď po štyri a pol roku konania nielenže nebolo

vydané meritórne rozhodnutie, ale sa ani neuskutočnilo pojednávanie, nezodpovedá

naliehavosti predmetu konania pre sťažovateľku. Popísaný postup okresného súdu v konaní

nemožno hodnotiť ako sústredený a efektívne smerujúci k odstráneniu stavu právnej

neistoty sťažovateľky, a preto je z ústavného hľadiska neakceptovateľný.

19. Ústavný súd pri posudzovaní konania z hľadísk garantovaných čl. 6

ods. 1 dohovoru prihliadol na celkovú dĺžku konania, ktorá ku dňu podania sťažnosti

predstavovala viac ako 4 roky na súde prvej inštancie, bez meritórneho rozhodnutia

a bez uskutočnenia jediného pojednávania. Uvedená dĺžka konania je neprimeraná predmetu

konania.

20. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že obdobie nečinnosti z dôvodu opatrení

v súvislosti s mimoriadnou situáciou (pandémia COVID-19, pozn.) ústavný súd hodnotí

ako objektívnu prekážku, za ktorú okresný súd nenesie zodpovednosť. Pokiaľ okresný súd

poukazuje na nedostatočné personálne obsadenie súdu a množstvo nevybavených súdnych

prípadov, k tomu ústavný súd v zhode so svojou doterajšou ustálenou judikatúrou

(pozri napr. , , , , ) konštatuje,

že nedostatočné materiálno-technické vybavenie a poddimenzované personálne obsadenie

súdu a ani opakovaná zmena zákonného sudcu nemôže byť na ťarchu účastníkom konania

a nemôže zbaviť okresný súd zodpovednosti za vzniknuté prieťahy.

21. Ústavný súd preto aj s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania, zistenú nečinnosť

a neefektívny postup okresného súdu, ako aj význam konania pre sťažovateľku dospel

k záveru, že v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom. Na tomto základe ústavný

súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené základné

právo sťažovateľky podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

22. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

23. Keďže napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovania ústavného súdu ešte

právoplatne skončené, ústavný súd podľa prikázal okresnému súdu,

aby v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov (bod 2

výroku tohto nálezu).

V.

Primerané finančné zadosťučinenie

24. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

25. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia

vyplýva, že ak ústavný súd prizná sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán

verejnej moci, ktorý porušil základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi

priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

26. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

27. Súc viazaný rozsahom požadovaného zadosťučinenia a zohľadňujúc konkrétne

okolnosti posudzovanej veci, najmä doterajšiu dĺžku napadnutého konania, obdobie

nečinnosti a neefektívny postup okresného súdu, dospel ústavný súd k záveru, že v danom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v rozsahu požadovanom sťažovateľkou,

t. j. v sume 2 000 €, primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto

nálezu).

VI.

Trovy konania

28. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne

alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

29. Úspešná sťažovateľka si uplatnil právo na náhradu trov konania.

30. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3 a § 13a

ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v rozsahu tarifnej odmeny za tri úkony právnej

služby v roku 2020 (prevzatie zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a podanie vyjadrenia)

a režijného paušálu k nim podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Takto určená suma predstavuje

celkom sumu 562,86 € (výrok 4 nálezu).

31. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

32. Podľa toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu