Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 508/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, Hurbanovo námestie 1, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

k vodojemu 464/30, Žilina (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. Michalom Mudrákom, Hurbanovo námestie 1, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie okresného súdu“) a postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté konanie

krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa žalobou

z 9. mája 2014 domáhal v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

zaplatenia peňažného plnenia s príslušenstvom. Sťažovateľ uvádza, že okresný súd spôsobil

zbytočné prieťahy v napadnutom konaní jednak svojou nečinnosťou a jednak neefektívnou

činnosťou. Ako príklad neefektívnej činnosti uvádza vyrubenie súdneho poplatku

za podanie žaloby napriek tomu, že je ako spotrebiteľ od platenia súdnych poplatkov

oslobodený. O jeho odvolaní proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na vrátenie súdneho

poplatku musel rozhodovať odvolací súd, čím sa konanie vo veci samej predĺžilo.

Sťažovateľ poukazuje na to, že okresný súd nekonal vo veci samej vyše dva roky, prvé

pojednávanie nariadil po takmer štyroch rokoch od podania žaloby.

3. Dňa 2. februára 2018 rozhodol okresný súd rozsudkom sp. zn. vo veci

samej tak, že žalobu zamietol, pričom písomné vyhotovenie rozsudku bolo sťažovateľovi

doručené v druhej polovici mája 2018. Sťažovateľ podal proti rozhodnutiu súdu prvej

inštancie 1. júna 2018 odvolanie. Po tom, čo ostal okresný súd vyše pol roka nečinný,

vyrubil sťažovateľovi poplatok za odvolanie napriek tomu, že ako spotrebiteľ je od súdnych

poplatkov oslobodený a toto oslobodenie sa vzťahuje i na odvolacie konanie. Po rozhodnutí

sudcu o zrušení uznesenia, ktorým bol sťažovateľovi vyrubený súdny poplatok

za odvolanie, bola vec predložená krajskému súdu 27. mája 2019 na rozhodnutie o odvolaní

vo veci samej. Podľa názoru sťažovateľa sa i postup odvolacieho súdu vyznačuje prieťahmi

spôsobenými jeho nečinnosťou.

4. Sťažovateľ namieta celkovú dĺžku konania, ktoré trvá pred všeobecnými súdmi

vyše šesť rokov, pričom poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

5. Sťažovateľ tiež uvádza, že podal sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu,

ktorý ju listom z 9. decembra 2016 uznal za dôvodnú. Sťažnosť na prieťahy v konaní

adresovaná predsedovi okresného súdu sa ukázala ako neúčinný prostriedok nápravy,

keďže v napadnutom konaní dochádzalo k ďalším prieťahom.

6. Sťažovateľ zastáva názor, že jeho právna vec nie je skutkovo ani právne náročná,

sám k prieťahom v konaní neprispel a ich vznik pripisuje výlučne všeobecným súdom.

7. Sťažovateľ sa domáha finančného zadosťučinenia v sume 6 000 €,

ktoré odôvodňuje pretrvávajúcim „pocitom bezradnosti a straty viery vo fungovanie

súdneho systému ako i stavom právnej neistoty“.

8. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a na rozhodnutie v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. a v konaní vedenom

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. (ako celku, t. j. vrátane

odvolacieho konania a súvisiacich konaní) bolo porušené.

II. Krajskému súdu v Bratislave v konaní pod sp. zn. prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000,-

Eur, ktoré sú Okresný súd Bratislava I a Krajský súd v Bratislave povinní vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi voči Okresnému súdu Bratislava I

a Krajskému súdu v Bratislave náhradu trov právneho zastúpenia.“

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

13. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,

preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých (ďalej len „“).

15. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania:

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Sťažovateľ namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru.

18. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

19. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu.

Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány

vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

20. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

21. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu je zjavne neopodstatnená aj sťažnosť,

prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v takom konaní

pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním

sťažnosti ústavnému súdu podľa (m. m. ).

22. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti zistil, že krajský súd rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn.

z 28. mája 2020. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému

súdu (31. júla 2020) už krajský súd nemohol porušovať označené základné právo

sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru. Preto ústavný súd považuje ústavnú

sťažnosť vo vzťahu k postupu krajského súdu v napadnutom konaní za zjavne

neopodstatnenú.

23. Keďže verejné vyhlásenie rozhodnutia krajského súdu bolo zverejnené na úradnej

tabuli krajského súdu, ako i na jeho webovej stránke, ústavný súd vychádza z toho,

že sťažovateľ musel mať vedomosť, že v jeho právnej veci došlo k meritórnemu

rozhodnutiu odvolacieho súdu pred podaním ústavnej sťažnosti. Z vyžiadaného spisu

okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že okresný súd bezprostredne

po vrátení spisového materiálu krajským súdom doručoval odvolacie rozhodnutie sporovým

stranám, pričom v deň doručenia ústavnej sťažnosti (31. júla 2020) mal sťažovateľ

odvolacie rozhodnutie už niekoľko dní uložené na pošte, o čom bol poštovým podnikom

informovaný. Meritórne prvoinštančné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení

s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu 4. augusta 2020. V okolnostiach posudzovanej

veci považuje ústavný súd ústavnú sťažnosť vo vzťahu k postupu okresného súdu

v napadnutom konaní za účelovú a zjavne neopodstatnenú, pretože nesmeruje

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu do základných práv sťažovateľa.

24. Ústavný súd dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti

ako celku, preto ju v zmysle

po jej predbežnom prerokovaní odmietol (výrok rozhodnutia). Vzhľadom na odmietnutie

sťažnosti ako takej sa ústavný súd ďalšími sťažovateľom uplatnenými návrhmi nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu