Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 568/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Ladislava Duditša

a Libora Duľu (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , ,

zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Žídkom, PhD., Kpt. Jaroše 13, Brno, Česká republika,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Nitre v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Levice

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedených pod sp. zn.

a sp. zn. .

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľke bolo právoplatným

platobným rozkazom sp. zn. Ro 390/96 z 1. apríla 1996 vydaným Okresným súdom Frýdek-

Místek v Českej republike priznané právo na zaplatenie pohľadávky vo výške 262 380 Kč

s príslušenstvom proti . Sťažovateľka podala 3. decembra 2010 návrh

na vykonanie exekúcie súdnej exekútorke JUDr. Ing. Zuzane Dobrodenkovej, exekútorský

úrad v Skalici. Proti uvedenej exekúcii podal včas námietky povinný – ,

o ktorých rozhodol okresný súd uznesením z 19. decembra 2011, ktorým vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a súčasne ju zastavil.

3. Proti uzneseniu okresného súdu z 19. decembra 2011 podala sťažovateľka

odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 18. decembra 2014, ktorým rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Okresný súd až do roku 2017 vo veci nekonal napriek urgenciám sťažovateľky.

4. Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu podala sťažovateľka predsedovi

okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola v odpovedi z 20. novembra 2017

vyhodnotená ako dôvodná.

5. Okresný súd opätovne rozhodol o námietkach povinného uznesením z 29. júna

2018, ktorým exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Predmetné rozhodnutie

sťažovateľka napadla odvolaním, o ktorom rozhodol krajský súd uznesením sp. zn.

z 30. apríla 2019 tak, že prvoinštančné rozhodnutie potvrdil. Sťažovateľka

spoločne s ústavnou sťažnosťou podala proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie.

6. Okresný súd a krajský súd porušili základné právo sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru tým, že v exekučnom konaní vedenom

na návrh sťažovateľky nevydali právoplatné rozhodnutie viac ako 8 rokov a 7 mesiacov,

pričom prevažnú časť tohto obdobia rozhodovali o námietkach povinného podaných

vo februári 2011. Konanie pred okresným súdom trvalo podľa sťažovateľky štyri a pol roka,

konanie pred krajským súdom takmer štyri roky.

7. Z hľadiska kritérií zohľadňovaných pri posudzovaní, či došlo k porušeniu

označených práv sťažovateľky, zastáva sťažovateľka názor, že exekučné konanie patrí

do bežnej agendy všeobecných súdov, ide o rutinné rozhodovanie. Pokiaľ ide kritérium

správania sťažovateľky, táto k zbytočným prieťahom neprispela žiadnym spôsobom, vždy

včas reagovala na výzvy súdov a doplňovala požadované dokumenty. K tretiemu kritériu,

teda k postupu konajúcich súdov, sťažovateľka uviedla, že k prieťahom došlo v dôsledku

nesprávneho prvoinštančného rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené v odvolacom

konaní, ako aj dlhodobými obdobiami nečinnosti oboch súdov.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom krajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn.

boli porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sťažovateľke priznal finančné

zadosťučinenie v celkovej výške 6 000 eur.

II.

Právomoc ústavného súdu

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa .

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

III.

Právne posúdenie

14. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu a krajského súdu v exekučnom konaní iniciovanom

sťažovateľkou, ktoré bolo 24. júla 2019 právoplatne skončené zastavením exekúcie ako

neprípustnej. Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 30. apríla 2019 podala

sťažovateľka dovolanie, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn.

z 8. septembra 2020 odmietol ako neprípustné.

15. Ústavný súd uvádza, že pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 ústavný súd vychádza zo svojej ustálenej rozhodovacej činnosti, podľa ktorej

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

16. Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy,

ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušovanie označeného práva

ešte mohlo trvať (m. m. , , , ).

Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva podľa ,

ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g)

], pretože konanie o takej ústavnej sťažnosti už nie je spôsobilé

naplniť účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (m. m.

). Uvedený právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m. Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike,

rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. 3. 2009).

17. Ústavný súd taktiež už opakovane judikoval, že jednou zo základných pojmových

náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou namieta porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, to, že musí smerovať

proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že ústavná sťažnosť zohráva

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv

ďalej nepokračovalo (m. m. , , ,

).

18. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh, ako aj zo zistenia ústavného súdu

vyplýva, že napadnuté konanie bolo právoplatne skončené už 24. júla 2019, a teda v čase

podania ústavnej sťažnosti (12. septembra 2019, pozn.) všeobecné súdy, ktoré sťažovateľka

v ústavnej sťažnosti označila ako porušiteľov svojich práv, už nemohli vykonávať žiadne

úkony, a tak spôsobovať v namietanom exekučnom konaní prieťahy. Z uvedeného je

zrejmé, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu tvrdené porušovanie

sťažovateľkou označených práv postupom okresného súdu ani krajského súdu už netrvalo.

Na podanie mimoriadneho opravného prostriedku – dovolania (súčasne s podaním ústavnej

sťažnosti, pozn.) bola síce sťažovateľka oprávnená, ale nijako to nemení jej procesnú

situáciu, teda to, že v dôsledku právoplatného skočenia veci bola jej právna istota už

nastolená.

19. Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. novembra 2020

Miroslav Duriš predseda senátu