Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 548/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. novembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, a

, zastúpených advokátom JUDr. Vladimírom Komanom,

17. novembra 31, Stará Ľubovňa, vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , , a 3 a Slovenskej

republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. z 23. februára 2018,

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 27. februára 2019

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 29. júla 2019

a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

3. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť ,

(ďalej aj „sťažovateľ“), a , ,

(spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základných

práv podľa , , a 3 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa (ďalej

len „okresný súd“) sp. zn. z 23. februára 2018 (ďalej aj „rozsudok

okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 27. februára 2019 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 29. júla 2019 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“ alebo spolu

ďalej aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sa na okresnom súde domáhali

proti žalovanej obci (ďalej len „žalovaná“) odstránenia kanalizácie, ktorá

prechádza cez pozemky vo vlastníctve sťažovateľov (jeden pozemok je vo výlučnom

vlastníctve sťažovateľa a druhý pozemok majú sťažovatelia v bezpodielovom

spoluvlastníctve).

Sťažovatelia uviedli, že cez ich pozemky bola v minulosti bez potrebnej

dokumentácie a povolenia vybudovaná kanalizácia na odtok dažďovej vody, cez ktorú

v súčasnosti preteká aj splašková voda, ktorá presakuje do pôdy, zapácha a znehodnocuje

ich pozemky. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovatelia majú v pláne pozemky využiť ako

stavebné, žiadali od žalovanej obce odstránenie kanalizácie, resp. jej prekládku na nimi

navrhnuté pozemky vo vlastníctve žalovanej. Na podporu svojich tvrdení sťažovatelia

v konaní predložili protokol o skúške, dohodu medzi obcou a sťažovateľmi, podľa ktorej sa

žalovaná zaviazala do konkrétnej doby odstrániť kanál z predmetného pozemku, a tiež

navrhli vypočutie niekoľkých svedkov.

3. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu sťažovateľov na odstránenie

kanalizácie zamietol, ďalším výrokom určil, že na pozemkoch sťažovateľov spočíva vecné

bremeno pozostávajúce z práva vedenia kanalizácie vo vlastníctve žalovanej, a napokon

sťažovateľom uložil povinnosť uhradiť žalovanej trovy konania.

Proti rozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom krajský súd

rozhodol rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podali sťažovatelia dovolanie, o ktorom najvyšší súd

rozhodol napadnutým uznesením tak, že dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) Civilného

sporového poriadku (ďalej len „CSP“).

4. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti popísali priebeh konania pred všeobecnými

súdmi a uviedli časti odôvodnení jednotlivých napadnutých rozhodnutí, s ktorými

nesúhlasia. Sťažovatelia vnímajú porušenie svojich práv predovšetkým v záveroch súdov,

ktoré považujú za rozporné, založené na nepravdivých tvrdeniach žalovanej. Sťažovatelia

tiež nesúhlasia so „zriadením vecného bremena“ z dôvodu, že toto nie je nevyhnutné,

keďže je možné vykonať preloženie kanalizácie. V ďalšom uviedli zbytočnosť rozsiahleho

dokazovania o možnosti preloženia kanalizácie, pretože žalobou bolo požadované jej

odstránenie.

V závere ústavnej sťažnosti požadovali sťažovatelia odklad vykonateľnosti

napadnutých rozhodnutí, ktorý neodôvodnili.

5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich ústavnej sťažnosti rozhodol týmto

nálezom: „Základné právo a na súdnu ochranu

podľa , ods. 2, ods. 3 , právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo

na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života

podľa , základné právo na vlastníctvo podľa

ods. 1 a právo na majetok podľa Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu životného

prostredia podľa , ods. 2, ods. 3 bolo porušené

Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

29.07.2019, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.02.2019

a rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp .zn. zo dňa 23.02.2018.

2. K porušeniu práv sťažovateľov došlo nerešpektovaním základných zásad civilného

sporového poriadku ako aj hmotnoprávnych noriem , stavebného

poriadku a predpisov na ochranu životného prostredia.

3. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp .zn. zo dňa

29.07.2019, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 27.02.2019

a rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. zo dňa 23.02.2018 sa

zrušuje a vec vracia Okresnému súdu v Starej Ľubovni na nove prejednanie a rozhodnutie.

4. priznal sťažovateľom trovy konania...“

II.

Relevantná právna úprava

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

8. Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

9. Podľa každý má právo vlastniť majetok.

10. Podľa každý má právo na priaznivé životné prostredie.

Podľa každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie

a kultúrne dedičstvo

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

13. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

14. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

15. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

16. Podstata tvrdení sťažovateľov o porušení práv je spojená s nesúhlasom

s výsledkom konania spočívajúcim v zamietnutí žaloby. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti

poukázali na konkrétne závery všeobecných súdov, s ktorými nesúhlasia a považujú ich

za rozporné.

III.1 K namietanému porušeniu práv rozsudkom okresného súdu

17. Ústavnú sťažnosť proti napadnutému rozsudku okresného súdu vo vzťahu

k namietanému porušeniu základných práv je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku

právomoci ústavného súdu podľa .

Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

18. Proti rozsudku okresného súdu sťažovatelia podali odvolanie ako riadny opravný

prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu právam sťažovateľov podľa

a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho konania. Tým je zároveň v uvedenom

rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.

III.2 K namietanému porušeniu práv rozsudkom krajského súdu

19. V rámci predbežného prerokovania tejto časti ústavnej sťažnosti ústavný súd

so zreteľom na sťažovateľmi uplatnenú argumentáciu konštatuje, že ústavnú sťažnosť je

potrebné aj v tejto časti odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie

ústavným súdom.

20. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v ústavnej sťažnosti predniesli argumenty

totožné s námietkami uplatnenými v dovolaní (namietali najmä, že okresný súd ani krajský

súd nevykonali všetky nimi navrhnuté dôkazy, v dôsledku čoho dospeli k nesprávnym

skutkovým zisteniam a nadväzne tento skutkový stav nesprávne právne posúdili).

21. Najvyšší súd sa v napadnutom uznesení (hoci ním dovolanie sťažovateľov

odmietol) uvedenou námietkou sťažovateľov ústavne udržateľným spôsobom

v bodoch 9 a 10.2 odôvodnenia napadnutého uznesenia zaoberal.

Pokiaľ ide o nesprávne právne posúdenie právnej veci sťažovateľov krajským súdom,

najvyšší súd preskúmal námietky sťažovateľov a opätovne sťažovateľom vysvetlil právny

stav v bodoch 14 a 15 uznesenia najvyššieho súdu.

22. Berúc do úvahy závery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ústavný súd

konštatuje, že sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom opakovane predostierajú

argumenty, ktoré už boli najvyšším súdom riadne vyriešené, a teda v tomto smere bola

právam sťažovateľov ústavnoprávna ochrana ( ) poskytnutá.

III.3 K namietanému porušeniu práv uznesením najvyššieho súdu

23. Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie

sťažovateľov, ústavný súd poukazuje na svoj ustálený právny názor, v zmysle ktorého

posúdenie podmienok dovolacieho konania patrí v zásade do právomoci dovolacieho súdu

(m. m. , ). Ústavný súd rešpektuje záver najvyššieho súdu

o tom, že nevykonanie všetkých dôkazov navrhnutých sťažovateľmi a naviac v prípade,

že toto súdy nižších inštancií riadne odôvodnili, nespôsobuje vadu zmätočnosti v zmysle

, takže automaticky nezakladá prípustnosť dovolania (bod 10

napadnutého uznesenia).

Najvyšší súd sa tiež zaoberal časťou dovolania podľa a

a sťažovateľom plne akceptovateľným spôsobom vysvetlil dôvody odmietnutia tejto časti

dovolania (bod 14 napadnutého uznesenia).

Navyše, najvyšší súd sťažovateľom (napriek právnemu zastúpeniu) vysvetlil aj

právny stav v súvislosti s výrokom okresného súdu o vecnom bremene.

24. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd ako súd dovolací v napadnutom uznesení

jasne a zrozumiteľne vyjadril dôvody, pre ktoré dovolanie sťažovateľov odmietol. Z obsahu

napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd preskúmal rozsudky okresného súdu

a krajského súdu, ich odôvodnenia v nadväznosti na sťažovateľmi uplatnené dovolacie

dôvody a tieto riadne vyhodnotil.

Ústavný súd na základe uvedeného zdôrazňuje, že právny záver najvyššieho súdu

v napadnutom uznesení nevykazuje znaky arbitrárnosti, zjavnej neodôvodnenosti

či svojvôle, čo by bolo možné konštatovať len v prípade, ak by sa natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona, že by tým poprel jeho účel a význam

(m. m. , ).

25. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom najvyššieho súdu

nestotožňujú, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu

(m. m. , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu

ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí

rozhodovať v súlade so skutkovým a s právnym názorom účastníkov konania vrátane ich

dôvodov a námietok (m. m. ).

26. Odmietnutie dovolania sťažovateľov nemožno teda považovať za zjavne

arbitrárne alebo ústavne neudržateľné, a preto ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. g)

odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti pre zjavnú

neopodstatnenosť. Bolo preto bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľov (odklad vykonateľnosti), a teda ústavný súd ústavnú sťažnosť z dôvodov

podľa a odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu