Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 543/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

19. novembra 2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti SETCAR s. r. o.,

Rychvald 816, Česká republika, IČO 27 850 991, podnikajúcej na území Slovenskej

republiky prostredníctvom spoločnosti SETCAR s. r. o. – organizačnej zložky podniku

zahraničnej osoby, Černík 4, Turany, IČO 47 790 857, právne zastúpenej advokátom

JUDr. Tomášom Zbojom, advokátska kancelária, Kuzmányho 4, Martin, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

, práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Poprad

sp. zn. z 18. júla 2019 v spojení s jeho opravným uznesením

sp. zn. z 10. decembra 2019 a tiež rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp. zn. z 9. júla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti SETCAR s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. septembra 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti SETCAR s. r. o., Rychvald 816,

Česká republika, IČO 27 850 991 (ďalej len „sťažovateľka“), podnikajúcej na území

Slovenskej republiky prostredníctvom spoločnosti SETCAR s. r. o. – organizačnej zložky

podniku zahraničnej osoby, Černík 4, Turany, IČO 47 790 857, ktorou namieta porušenie

základného práva vlastniť majetok podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

ako aj práva na pokojné užívanie svojho majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

rozsudkom Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 18. júla 2019 v spojení s jeho opravným uznesením sp. zn.

z 10. decembra 2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) a tiež rozsudkom Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 9. júla 2020 (ďalej len

„rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (žalobkyňa) sa svojou

žalobou na okresnom súde domáhala proti žalovanej (poisťovni) zaplatenia sumy 273,60 €

s príslušenstvom z titulu náhrady škody v zmysle o povinnom

zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodujúcom období majúcej

svoj základ v (poistnej udalosti) totálnom poškodení (zničení) motorového vozidla

poškodeného (právneho predchodcu sťažovateľky, pozn.) 2. októbra 2015 prevádzkou iného

motorového vozidla, u ktorého bola zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho prevádzkou

povinne zmluvne poistená u žalovanej. Žalobou uplatnená pohľadávka predstavuje náklady

(nájomné) spojené s využívaním náhradného (prenajatého) motorového vozidla

poškodeným (nájomcom) poskytnutého mu sťažovateľkou (prenajímateľkou) za obdobie

od 7. októbra 2015 do 12. októbra 2015. V právnej veci žaloby bolo na okresnom súde

konanie vedené pod sp. zn. .

3. Rozsudkom okresného súdu bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť

sťažovateľke sumu 45,60 € spolu s úrokom z omeškania v sume 5,05 % ročne z dlžnej sumy

od 28. novembra 2015 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozsudku. Okresný súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a zároveň

rozhodol, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku okresného súdu v časti výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá,

podala riadne a včas odvolanie sťažovateľka a v časti výroku o nepriznaní náhrady trov

konania podala odvolanie žalovaná. Rozsudkom krajského súdu bolo o odvolaniach

sporových strán rozhodnuté tak, že rozsudok okresného súdu bol v časti výroku o zamietnutí

žaloby ako vecne správny potvrdený a v časti výroku o trovách konania zmenený, t. j. bolo

rozhodnuté, že žalovaná má proti sťažovateľke nárok na náhradu trov prvostupňového

konania v rozsahu 66,66 %. Zároveň krajský súd rozhodol, že žalovaná má proti

sťažovateľke aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Rozsudok

krajského súdu bol podľa sťažovateľky jej právnemu zástupcovi doručený 6. augusta 2020

a podľa zistenia ústavného súdu toho istého dňa nadobudol aj právoplatnosť.

5. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti porušenie označených základných práv

podľa a listiny, ako aj práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu rozsudkom

okresného súdu a tiež rozsudkom krajského súdu odôvodňuje tým, že pokiaľ sa okresný súd,

ako aj krajský súd s jej argumentáciou podstatnou (zásadnou) pre rozhodnutie o veci (pozri

ďalej) nevysporiadali, týmto svojím nesprávnym procesným postupom sťažovateľke

znemožnili uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces.

6. Podstatná námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že „prvoinštančný ani

odvolací súd vo svojich rozhodnutiach vôbec nevysvetlili prečo by sa poškodený, ktorého

vozidlo bolo poškodené len čiastočne, mal nachádzať v lepšom postavení, ako ten, ktorého

vozidlo bolo zničené totálne. Z odôvodnenia rozsudku tak súdu prvého stupňa, ako aj

odvolacieho súdu nevyplýva, aký vplyv má podpísanie zápisu o obhliadke vozidla

poškodeným na jeho faktické postavenie, keďže v tomto štádiu poškodený ešte nemôže

využívať nehodou zničené vozidlo (nález Ústavného súdu ČR sp. zn.

zo dňa 24.07.2018).“.

7. Sťažovateľka rovnako ako už vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu

ďalej namieta, že okresný súd, ako aj krajský súd sa bez náležitého odôvodnenia odklonili

od judikatúry všeobecných súdov Slovenskej republiky v obdobných veciach, konkrétne

od rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 9. júna 2016 a rozsudku

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. z 27. marca 2019, t. j. od aplikačnej

praxe, keď sa nezaoberali otázkou, „... či priznaním náhrady za náhradné vozidlo iba

do okamihu, kedy poisťovňa usúdi, že ide o totálnu škodu, nedôjde ku zhoršeniu postavenia

poškodeného...“.

8. Sťažovateľka rovnako ako už vo svojom odvolaní proti rozsudku okresného súdu

s poukazom aj na nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.

z 24. júla 2018 v obdobnej veci ako preskúmavanej veci uvádza, že „V súvislosti

s poskytovaním náhradného vozidla je potrebné zamyslieť nad tým, aký je jeho zmysel

a účel. Podstatou prenájmu náhradného vozidla je umožniť poškodenému zachovanie

zaužívaného životného štandardu v situácii, kedy dôjde, či už k čiastočnému alebo

totálnemu poškodeniu vozidla. Neexistuje dôvod, pre ktorý by sa poškodený, ktorého vozidlo

bolo poškodené len čiastočne, mal nachádzať v lepšom postavení, ako ten, ktorého vozidlo

bolo zničené totálne. Oba dva poškodení sa nachádzajú v rovnakej životnej situácií, a to, že

z dôvodu škodovej udalosti nemôžu používať vozidlo vlastné, a preto používajú vozidlo

náhradné. Všeobecné súdy sa tak musia vyporiadať so skutočnosťou, akým spôsobom

ovplyvňuje vyhlásenie poisťovne o škode zapôsobenej na vozidle celkovú výšku škody.“,

k čomu v preskúmavanej veci nedošlo.

9. Podľa názoru sťažovateľky „... Premisa odvolacieho súdu by v podstate mohla

platiť iba v prípade, že by súd zisťoval majetkové pomery poškodeného a usúdil, že tento si

môže dovoliť zakúpiť nové vozidlo, bez toho aby čakal na výplatu poistného plnenia.

V opačnom prípade trvá na strane poškodeného stav, kedy reálne nemôže v dôsledku

dopravnej nehody užívať znehodnotené vozidlo... z predmetných rozhodnutí nie je jasné, aký

vplyv má vedomosť poškodeného o totálnej škode a o spôsobe likvidácie poistnej udalosti

na jeho faktické postavenie, ktorý bez ohľadu na záver poisťovne z obhliadky vozidla,

nemôže využívať nehodou zničené vozidlo.“.

10. Sťažovateľka zároveň namieta, že rozsudok okresného súdu, ako aj rozsudok

krajského súdu sú pre absenciu riadneho odôvodnenia nepreskúmateľné, a tým zjavne

svojvoľné a arbitrárne.

11. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie základného práva vlastniť majetok podľa , základného práva

na súdnu ochranu podľa , základného práva podľa ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na pokojné

užívanie svojho majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom okresného súdu

a rozsudkom krajského súdu, tieto žiada zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie. Sťažovateľka žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 273,60 €. Zároveň si

uplatňuje náhradu trov konania.

II.

Relevantná právna úprava

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

14. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

16. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

19. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

K namietanému porušeniu základného práva podľa rozsudkom

okresného súdu a rozsudkom krajského súdu

20. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva podľa ,

ústavný súd konštatuje nedostatočné pomenovanie základného práva podľa čl. 48 ods. 2

. Článok 48 ods. 2 upravuje hneď niekoľko základných parciálnych práv

účastníkov konania, preto sa štandardne vyžaduje, aby sťažovateľka označila základné

práva nielen označením príslušného článku , ale aj ich slovným pomenovaním,

čo sťažovateľka neurobila v petite svojej ústavnej sťažnosti. V tejto súvislosti je potrebné

dodať, že ani z odôvodnenia ústavnej sťažnosti nie je možné bez pochybností jednoznačne

určiť, ktoré parciálne právo podľa označeného článku mala sťažovateľka na mysli.

21. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

22. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať:

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým

podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

23. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia ústavnej sťažnosti v tejto jej

časti v spojení s neurčitým petitom významné procesné dôsledky. Samotný subjektívny

názor sťažovateľky o porušení jej neidentifikovaného základného práva podľa

v spojení s nedostatočným odôvodnením ústavnej sťažnosti v tejto časti spôsobuje taký

rozsah nedostatkov zákonných náležitostí ústavnej sťažnosti, ktoré ústavný súd nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom. Totiž podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou

starostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať

práva a záujmy klienta. Vzhľadom na to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí

sa netýkalo iba formálnych náležitostí, ale obsahových náležitostí (nedostatok odôvodnenia

a neurčitý či nezrozumiteľný petit), ústavný súd nevyzýval na odstránenie nedostatkov tejto

ústavnej sťažnosti.

24. Pretože ústavná sťažnosť v tejto časti neobsahuje náležitosti, ktoré na uplatnenie

právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a to jednoznačné

odôvodnenie ako východiskový rámec ústavnej sťažnosti obsahovo korešpondujúce

s určitým návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom

na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky jej ústavnú sťažnosť v tejto časti

(namietaného porušenia základného práva podľa rozsudkom okresného

súdu a rozsudkom krajského súdu) podľa

odmietol pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

K namietanému porušeniu základných práv podľa a ,

ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu

rozsudkom okresného súdu

25. Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva

z citovaného môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu

alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba

alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi orgánmi

Slovenskej republiky.

26. Podľa v znení

účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „CSP“) proti rozsudku súdu prvej inštancie je

prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

27. Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej

patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej

obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

28. Podľa názoru ústavného súdu teda sťažovateľka mala možnosť domáhať sa

preskúmania rozsudku okresného súdu využitím riadneho opravného prostriedku,

a to odvolania, ktoré sťažovateľka napokon pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému

súdu aj účinne využila, pričom o tomto jej odvolaní bolo rozhodnuté rozsudkom krajského

súdu.

29. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu

ochrany ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou

inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (,

), ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (namietaného

porušenia základných práv podľa a , ako aj práv podľa

ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom okresného súdu) už po jej

predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie

[ ].

K namietanému porušeniu základných práv podľa a ,

ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu

rozsudkom krajského súdu

30. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

31. Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

32. Pojem „procesný postup“ v je potrebné vyložiť v kontexte

pojmu „právo na spravodlivý proces“ [ten v dotknutom ustanovení oproti skoršej úprave

v v znení neskorších

predpisov účinného do 30. júna 2016 pribudol, pozn.], ktoré je dotknutým ustanovením

garantované strane konania, a súčasťou práva na spravodlivý proces je pritom nepochybne

aj náležité odôvodnenie rozhodnutia zodpovedajúce kritériám podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru ().

33. Sťažovateľka, kvalifikovane právne zastúpená advokátom, v ústavnej sťažnosti

poukazuje na to, že v preskúmavanej veci ide o konanie s nízkou hodnotou sporu a táto

okolnosť má brániť podrobeniu rozsudku krajského súdu jeho dovolaciemu prieskumu

dovolacím súdom. Avšak sťažovateľka zrejme opomenula, že nízka hodnota sporu

zakladajúca neprípustnosť dovolania podľa sa vzťahuje iba na podanie dovolania

podľa , ktoré podľa možno odôvodniť iba tým,

že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

34. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti namieta, že pokiaľ sa okresný súd, ako

ani krajský súd s jej argumentáciou podstatnou (zásadnou) pre rozhodnutie o veci

nevysporiadali, dôsledkom čoho je podľa jej názoru rozsudok krajského súdu pre

nedostatok dôvodov tiež nepreskúmateľný, týmto svojím nesprávnym postupom jej

znemožnili uskutočňovať patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva

na spravodlivý proces.

Podľa názoru ústavného súdu však sťažovateľka mala možnosť domáhať sa

preskúmania rozsudku krajského súdu využitím mimoriadneho opravného prostriedku –

dovolania podľa , využitiu ktorého zakotvujúci majetkový

cenzus iba pre podanie dovolania podľa nijako nebránil.

Sťažovateľka tak nevyčerpala účinný právny prostriedok, ktorý jej zákon [§ 420

písm. f) ] na ochranu jej základných práv a slobôd priznáva, pričom nielenže

nepreukázala, ale ani len netvrdila, že tento právny prostriedok nevyčerpala z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

35. Z už uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto

časti (namietaného porušenia základných práv podľa a ,

ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského

súdu) odmietol pre neprípustnosť podľa .

36. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu