Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 622/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

AFG s. r. o., Dlžiny 122/40, Turčianske Teplice, IČO 36 383 422, zastúpenej Advokátskou

kanceláriou JUDr. Michal Krnáč, s. r. o., Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina, v mene ktorej

koná advokát a konateľ JUDr. Michal Krnáč, vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. -479 z 9. januára 2020

a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

VI/1 Pz 58/20/1000 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti AFG s. r. o. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2020

doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti AFG s. r. o., Dlžiny 122/40, Turčianske

Teplice, IČO 36 383 422 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základných podľa (ďalej len „“) a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. -479 z 9. januára

2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie okresného súdu“) a postupom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom

pod sp. zn. VI/1 Pz 58/20/1000 (ďalej len „napadnutý postup generálnej prokuratúry“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že uznesením okresného

súdu č. k. -170 zo 4. apríla 2019 (ďalej len „uznesenie o nariadení

neodkladného opatrenia“) bolo na návrh žalobkyne (ďalej len

„žalobkyňa“) nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo sťažovateľke ako žalovanej

zakázané previesť, prenajať alebo akokoľvek zaťažiť podnik, časť podniku alebo akýkoľvek

hnuteľný alebo nehnuteľný majetok navrhovateľa nad rámec bežného obchodného styku,

a to najmä podpísať akúkoľvek scudzovaciu, nájomnú alebo inú zmluvu, predmetom ktorej

je prevod, prenájom alebo zaťaženie podniku, časti podniku alebo akéhokoľvek hnuteľného

alebo nehnuteľného majetku navrhovateľa nad rámec bežného obchodného styku, a to až

do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, ďalej žalobkyni bola uložená povinnosť podať

na súde žalobu proti spoločnosti (spoločník sťažovateľky), o určenie,

že žalobkyňa je spoločníkom sťažovateľky (ďalej len „žaloba o určenie“), a to do 30 dní

odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia, inak súd neodkladné opatrenie zruší.

3. Sťažovateľka podala proti uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia

odvolanie, ktoré bolo Krajským súdom v Bratislave odmietnuté uznesením č. k.

-346 z 25. júla 2019 z dôvodu jeho podania neoprávnenou osobou.

4. Z dôvodu odmietnutia odvolania podaného sťažovateľkou uznesenie okresného

súdu o nariadení neodkladného opatrenia nadobudlo právoplatnosť už 6. mája 2019.

Od tohto momentu začala žalobkyni plynúť 30-dňová lehota na podanie žaloby o určenie

v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia.

5. Podľa tvrdenia sťažovateľky žalobkyňa žalobu o určenie nepodala ani k 31. júlu

2019, nesplnila si svoju povinnosť v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia, čo malo

byť dôvodom na zrušenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia.

6. Sťažovateľka podala 17. septembra 2019 na okresnom súde návrh na zrušenie

uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia z dôvodu podľa § 336 ods. 3 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

v zmysle ktorého súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba

nebola v lehote podaná.

7. Napadnutým rozhodnutím okresného súdu bol návrh sťažovateľky na zrušenie

uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zamietnutý. Žalobkyňa podala žalobu

o určenie 19. augusta 2019. Proti napadnutému uzneseniu nebol prípustný žiadny riadny

opravný prostriedok. Sťažovateľka podala 17. marca 2020 podnet na podanie dovolania

generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) generálnej

prokuratúre.

8. Prípisom č. k. VI/1 Pz 58/20/1000-5 z 13. mája 2020 generálna prokuratúra

upovedomila sťažovateľku, že nezistila dôvody na podanie dovolania generálneho

prokurátora.

9. Sťažovateľka podanou ústavnou sťažnosťou napáda jednak rozhodnutie okresného

súdu o zamietnutí jej návrhu na zrušenie uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia, ako

aj postup generálnej prokuratúry, ktorá nepodala proti napadnutému rozhodnutiu okresného

súdu mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora.

10. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu okresného súdu sťažovateľka uvádza, že

je arbitrárne, neodôvodnené a zjavne nesprávne. Prieči sa zákonnej dikcii ,

a to s odôvodnením, ktoré neprimerane zvýhodňuje žalobkyňu na úkor sťažovateľky.

11. Sťažovateľka rovnako napáda aj postup generálnej prokuratúry pri vybavení jej

podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom. Generálna

prokuratúra podľa jej mienky nesprávne aplikovala a vykladala ,

opomenula sa vysporiadať aj s tvrdeným porušením zásady „vigilatibus iura scripta sunt“ –

„práva patria bdelým“ a v rozpore s platnou právnou úpravou vybavila podnet na podanie

dovolania generálnym prokurátorom nevyhovením.

12. Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súd

nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru napadnutým rozhodnutím okresného súdu a postupom generálnej prokuratúry,

napadnuté rozhodnutie okresného súdu žiada zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie

konanie. Sťažovateľka si zároveň uplatňuje nárok na náhradu trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

16. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

18. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie

nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov

zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto

písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,

začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto

zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie

ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným

prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom

opravnom prostriedku.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spravodlivosti.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je

tvrdené porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a

ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým

rozhodnutím okresného súdu a postupom generálnej prokuratúry. Sťažovateľka je toho

názoru, že okresný súd arbitrárnym spôsobom priečiacim sa doslovnému zneniu § 336

ods. 3 odmietol zrušiť uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, hoci na to boli

splnené podmienky. Tento nedostatok neidentifikovala ani generálna prokuratúra, ktorá

z uvedených dôvodov mala podať mimoriadny opravný prostriedok a napraviť zjavnú

nezákonnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Keďže tak neučinila, rovnako podľa

sťažovateľky zasiahla do jej základných práv a slobôd, ktorých ochrany sa domáha.

III.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 a listiny a práva podľa dohovoru napadnutým

rozhodnutím okresného súdu

23. Ústavný súd v súlade s v prvom rade skúma,

či tu nie sú prítomné dôvody na prípadné odmietnutie podanej ústavnej sťažnosti.

24. V tomto ohľade ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť v časti, ktorou

napáda rozhodnutie okresného súdu, je podaná oneskorene. Sťažovateľka lehotu na podanie

ústavnej sťažnosti počítala odo dňa doručenia prípisu generálnej prokuratúry, ktorým jej

bolo oznámené, že tu nie sú dôvody na podanie dovolania generálnym prokurátorom, teda

od 14. mája 2020. Ústavnú sťažnosť podala 9. júla 2020.

25. V nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že mimoriadne opravné prostriedky, ktoré

sťažovateľ nemôže uplatniť osobne, nemožno považovať za účinné právne prostriedky

nápravy, ktoré sú mu priamo dostupné. K takýmto mimoriadnym opravným prostriedkom

patrí aj dovolanie generálneho prokurátora. Príslušné právne predpisy totiž neukladajú

generálnemu prokurátorovi povinnosť (a podnecovateľovi nevzniká právny nárok) vyhovieť

každému podnetu. Je na voľnej úvahe generálneho prokurátora rozhodnúť, či podá alebo

nepodá dovolanie (táto voľná úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné

podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie

dovolania generálnym prokurátorom preto nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná

ústavnoprávna ochrana (napr. , , , ).

26. Z uvedených dôvodov ústavný súd nemohol vychádzať pri posudzovaní toho,

či ústavná sťažnosť bola podaná v rámci dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 124 zákona

o ústavnom súde, zo skutočnosti, že sťažovateľka podala podnet na podanie dovolania

generálneho prokurátora. Za daných okolností bol pre posúdenie tejto otázky relevantný deň

nadobudnutia právoplatnosti napadnutého rozhodnutia okresného súdu.

27. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 1. marca 2020.

Z toho vyplýva, že ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ústavnému súdu doručená úplne

zjavne po uplynutí lehoty uvedenej v .

28. Na základe uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia ňou označených práv

napadnutým rozhodnutím okresného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom

súde odmietol z dôvodu, že bola podaná oneskorene.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 a listiny a práva podľa dohovoru napadnutým

postupom generálnej prokuratúry

29. Sťažovateľka porušenie označených práv napadnutým postupom generálnej

prokuratúry odvíja od skutočnosti, že podnetu na podanie dovolania generálnym

prokurátorom nebolo vyhovené. Ďalej je toho názoru, že tu existovali zákonné dôvody

na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku, preto jeho nepodaním došlo

k porušeniu jej základného práva v zmysle , listiny a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

30. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa , ako aj podľa listiny a obsahom práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z tohto

vyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich

porušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické (),

a preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.

31. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že na vyhovenie podnetu na podanie

dovolania generálneho prokurátora nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe alebo fyzickej

osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká právo na jeho akceptovanie a generálny

prokurátor nemá povinnosť takémuto podnetu vyhovieť.

32. Aj vo svojej rozhodovacej činnosti (vo vzťahu k inštitútu mimoriadneho

dovolania podľa a nasl. ) už ústavný súd vyslovil,

že oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je

poskytovaná ústavnoprávna ochrana (, ). Z toho dôvodu generálny

prokurátor nemôže odložením podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, t. j. jeho

neakceptovaním, spôsobiť porušenie základných práv sťažovateľa (napr. ).

33. Rovnako stabilnou súčasťou rozhodovacej činnosti ústavného súdu je názor,

že súčasťou žiadneho zo základných práv (podľa alebo medzinárodnej zmluvy) nie je

aj povinnosť orgánu štátu podať mimoriadny opravný prostriedok na základe návrhu

podnecovateľa (m. m. ).

34. V prípade podnetu na podanie mimoriadneho dovolania nemôže ísť o právo

sťažovateľa, ktorého využitie by bolo možné zahrnúť pod , podľa

ktorého každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

35. Uvedené právne závery vzťahujúce sa na inštitút mimoriadneho dovolania možno

podľa názoru ústavného súdu aplikovať aj na existujúci inštitút dovolania generálneho

prokurátora podľa a nasl. . Aj pri tomto procesnom inštitúte možno konštatovať,

že ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorého využitie patrí iba generálnemu

prokurátorovi. Právna úprava neukladá generálnemu prokurátorovi povinnosť vyhovieť

každému podnetu, to znamená že strane, ktorá ho podala podnet, nevzniká právny nárok

na podanie dovolania generálnym prokurátorom. Voľná úvaha generálneho prokurátora

o tom, či podá alebo nepodá mimoriadne dovolanie, je limitovaná existenciou zákonných

dôvodov na jeho podanie.

36. Súčasťou základného práva podľa je aj základné právo na inú

právnu ochranu, ktorého obsahom je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich

práv príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného

podnetu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry

zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho

vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale

právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (mutatis mutandis

, , ).

37. Z hľadiska nároku sťažovateľky, aby sa dotknutý orgán relevantným spôsobom

zaoberal jej podnetom a aby o spôsobe jeho vybavenia bola aj adekvátne vyrozumená,

ústavný súd neidentifikoval žiadne porušenie základného práva na inú právnu ochranu.

Sťažovateľka podala podnet na podanie dovolania generálneho prokurátora 17. marca 2020.

Prípisom z 13. mája 2020, doručeným sťažovateľke 14. mája 2020, jej bolo oznámené, že tu

nie sú dôvody na podanie dovolania generálneho prokurátora. Záver generálnej prokuratúry

bol riadne odôvodnený s akcentom na obsah práva na spravodlivý súdny proces.

38. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

39. Na základe uvedeného ústavný súd musel ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti

namietajúcej porušenie základného práva podľa , listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom generálnej prokuratúry

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, keďže neidentifikoval žiadne porušenie

sťažovateľkou označených práv.

40. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok už pri jej

predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci

stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. decembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu