Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 654/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Ladislava

Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom

Vanekom, Potočná 85, Skalica, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu

Skalica č. k. -285 z 13. júla 2020 a č. k. -300 zo 16. septembra

2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa a (ďalej len „“), práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu

Skalica (ďalej len „okresný súd“) č. k. -285 z 13. júla 2020 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka“) a uznesením okresného súdu č. k.

-300 zo 16. septembra 2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie vydané

sudcom“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako

žalobca na okresnom súde domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy vo výške

15 000 eur s príslušenstvom. Sťažovateľ vo veci nemal úspech a bol zaviazaný na náhradu

trov konania v prospech žalovaného v rozsahu 100 %. Okresný súd napadnutým

rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka uložil sťažovateľovi zaplatiť žalovanému náhradu

trov konania v sume 7 455,39 eur. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka okresného

súdu podal sťažovateľ sťažnosť. Napadnutým rozhodnutím okresného súdu vydaným

sudcom bola jeho sťažnosť zamietnutá.

3. Sťažovateľ uvádza, že okresný súd nesprávnym spôsobom vyčíslil náhradu trov

konania, pretože zohľadnil aj úkony právnej pomoci, ktoré neboli účelne vynaložené

a nesúviseli s prejednávanou vecou.

4. Konkrétne rozporuje úkon právnej služby oznámenie o prevzatí právneho

zastúpenia a žiadosť o predĺženie lehoty zo 6. augusta 2018 z dôvodu, že nemal súvis

s vecou samou, ďalej neuznáva spolu šesť úkonov právnej služby spočívajúcich v porade

s klientom, pretože prvá z nich sa mala konať bezprostredne po prevzatí a príprave právneho

zastúpenia, vo vzťahu k ďalším poradám nebola preukázaná ich účelnosť, rovnako

spochybňuje úkon vykonaný protistranou v súvislosti s oznámením mena a priezviska

svedka, keďže k jeho výsluchu ani nedošlo, a nesúhlasí ani s priznaním odmeny za úkon

právnej služby vykonaný v súvislosti s podaním vzájomnej žaloby a v súvislosti s podaním

návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.

5. Neúčelnosť, resp. neodôvodnenosť povinnosti nahradenia trov právneho

zastúpenia za už uvedené úkony právnej služby spochybňoval sťažovateľ už v sťažnosti

podanej proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Jeho sťažnosti nebolo vyhovené,

okresný súd nezodpovedal na argumenty predložené sťažovateľom, čím je napadnuté

rozhodnutie okresného súdu vydané sudcom nedostatočne odôvodnené a negatívnym

spôsobom zasahuje do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva

na spravodlivé súdne konanie, ako aj do základného práva vlastniť majetok a práva

na pokojné užívanie majetku.

6. Sťažovateľ sa domáha, aby ústavný súd uložil okresnému súdu dočasne sa zdržať

výkonu právoplatného rozhodnutia, a zároveň žiada, aby aj tretím osobám uložil dočasne sa

zdržať oprávnenia priznaného právoplatným rozhodnutím, čo odôvodňuje výškou trov

konania, ktorá je pre neho likvidačná, pričom odloženie výkonu rozhodnutia nespôsobí

žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi takú ujmu, aká by mohla byť spôsobená

výkonom tohto rozhodnutia.

7. Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ vo veci samej domáha, aby

ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru,

základného práva vlastniť majetok podľa a práva na pokojné užívanie

majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho

úradníka a napadnutým rozhodnutím vydaným sudcom, pričom ich obe žiada zrušiť a vec

vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ si zároveň uplatňuje nárok na náhradu

trov konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

(ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného

zásahu, ak by právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore

s verejným záujmom.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spravodlivosti.

17. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

18. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ústavný súd ustálil, že jej podstatou je

tvrdené porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj základného práva vlastniť

majetok podľa a práva na pokojné užívanie majetku podľa

dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka a napadnutým

rozhodnutím vydaným sudcom z dôvodu, že okresný súd sa podľa sťažovateľa

nevysporiadal s jeho námietkami smerujúcimi proti jednotlivým úkonom právnej služby

poskytovaným právnym zástupcom protistrane, ktoré považoval za neúčelné, resp.

nesúvisiace s prejednávanou vecou. Sťažovateľ sa domáha odkladu vykonateľnosti

napadnutých rozhodnutí v súlade s . Sťažovateľ mal

zrejme na mysli , odklad vykonateľnosti bol upravený v

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení účinnom

do 28. februára 2019, ktorý bol s účinnosťou od 1. marca 2019 nahradený zákonom

o ústavnom súde.

III.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dohovoru a práva podľa

dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka

19. Vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka ústavný súd

konštatuje, že primárne bolo úlohou okresného súdu v rámci konania o sťažnosti podanej

sťažovateľom proti napadnutému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka posúdiť

predmetné rozhodnutie. Ak teda právny poriadok umožňoval sťažovateľovi domôcť sa

ochrany základných práv proti ich porušeniu rozhodnutím okresného súdu podaním

sťažnosti, teda v konaní vedenom pred všeobecnými súdmi, potom podľa čl. 127 ods. 1

niet právomoci ústavného súdu na poskytnutie takejto ochrany.

20. Vzhľadom na to, že je úlohou nielen ústavného súdu, ale aj všeobecných súdov

poskytovať ochranu základným právam, ústavný súd v duchu zásady sebaobmedzenia

s ohľadom na princíp subsidiarity odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti z uvedených

dôvodov (bod 19 tohto odôvodnenia) podľa

pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1

a , práva podľa dohovoru a práva podľa

dodatkového protokolu napadnutým rozhodnutím vydaným sudcom

21. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa je

ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania

v súlade so zákonom (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Robins c. Spojené

kráľovstvo z 23. 9. 1997, č. 22410/93). Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými

súdmi je zásadne výsadou týchto súdov, pri ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého

súdneho rozhodovania. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava

rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania, keďže táto problematika by mohla

dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade, že postup všeobecného súdu extrémne

vybočuje z pravidiel upravujúcich súdne konanie v dôsledku jeho závažného pochybenia

().

22. Na účely posúdenia relevantnosti námietok sťažovateľa formulovaných

v ústavnej sťažnosti proti napadnutému rozhodnutiu vydanému sudcom sa ústavný súd

oboznámil s jeho obsahom.

23. K úkonu právnej služby oznámeniu o prevzatí právneho zastúpenia a žiadosti

o predĺženie lehoty zo 6. augusta 2018 okresný súd uviedol, že tento úkon nebol

žalovanému priznaný, keďže nesúvisel s vecou samou.

24. K sporným šiestim úkonom právnej služby spočívajúcim v porade s klientom

okresný súd poukázal na § 13a ods. 1 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom žalovaný

svojím podpisom potvrdil uskutočnenie týchto porád, na ktoré mal ako klient v rámci

poskytnutia právnych služieb advokátom nárok.

25. Úkon právnej pomoci spočívajúci v oznámení mena a priezviska svedka okresný

súd vyhodnotil ako účelne vynaložený, keďže strana konania má právo navrhovať

vykonanie dôkazov, ktorými sleduje bránenie svojho práva, s čím jej môžu vzniknúť aj

náklady, bez ohľadu na to, ako súd v konečnom dôsledku posúdi tento návrh na vykonanie

dokazovania.

26. Napokon sa okresný súd vysporiadal aj s tvrdenou neúčelnosťou úkonu právnej

služby vykonaného v súvislosti s podaním vzájomnej žaloby a v súvislosti s podaním

návrhu na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď uviedol, že žalovaný v priebehu

konania doručil súdu vzájomnú žalobu, pretože počas konania vyšlo najavo, že žalovaný má

proti žalobcovi vzájomnú pohľadávku súvisiacu s predmetom konania. Vzhľadom

na spornosť tejto pohľadávky okresný súd vylúčil tento nárok na samostatné konanie vedené

na okresnom súde pod sp. zn. s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Aj

napriek vylúčeniu nároku žalovaného na samostatné konanie bol tento úkon účelný a súvisel

s predmetom tohto konania. V súvislosti s podanou vzájomnou žalobou podal žalovaný aj

návrh na oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktorému súd v plnom rozsahu

vyhovel, a preto aj tento úkon spĺňal náležitosti v zmysle vyhlášky.

27. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa s námietkami sťažovateľa, ktoré

sťažovateľ formuloval už v sťažnosti smerovanej proti napadnutému rozhodnutiu vyššieho

súdneho úradníka a následne aj v podanej ústavnej sťažnosti, vysporiadal v súlade

s príslušnou právnou úpravou, t. j.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ako aj s § 13a vyhlášky, a odôvodnenie

tohto rozhodnutia nepredstavuje extrémne vybočenie z pravidiel upravujúcich civilné

sporové konanie.

28. Nemožno prisvedčiť názoru sťažovateľa, že okresný súd napadnuté rozhodnutie

o sťažnosti neodôvodnil. Okresný súd sa jednotlivo vyrovnal s námietkami sťažovateľa, a to

spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, je preskúmateľný a ústavne udržateľný. V zmysle

trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Okresný súd

sťažovateľom rozporované úkony právnej služby vyhodnotil ako účelne vynaložené

a hospodárne. Najmä vo vzťahu k posledným dvom rozporovaným úkonom právnej služby

ústavný súd uvádza, že okolnosti uvedené vo vzájomnom návrhu mohli byť súdom

vyhodnotené aj v rámci prebiehajúceho konania, pričom bolo v právomoci súdu rozhodnúť

aj o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie. Návrh na oslobodenie od súdnych

poplatkov má význam z hľadiska poplatkovej povinnosti žalovaného pre prípad, ak by tento

nebol v spore úspešný a chcel by iniciovať odvolacie, resp. dovolacie konanie, teda tento

úkon je spojený s prístupom žalovaného k súdu, k odvolaciemu, resp. dovolaciemu konaniu.

K sporným poradám advokáta s klientom je potrebné dodať, že tieto úkony právnej služby

spĺňali aj podmienku podľa § 13a ods. 3 vyhlášky, teda medzi jednotlivými poradami došlo

k inému úkonu právnej služby, a to k účasti na nariadenom pojednávaní vo veci samej, resp.

k podaniu vyjadrenia vo veci samej. Podobne vo vzťahu k oznámeniu mena a priezviska

svedka podľa názoru okresného súdu toto podanie spĺňalo podmienky písomného podania

vo veci samej podľa § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky. Aj v prípade pochybnosti o účelnosti

naposledy uvedeného úkonu vo vzťahu k uplatňovaniu, resp. bráneniu práva v spore nie je

možné iba na tejto pochybnosti založiť záver o porušení označených práv, keďže jej

intenzita nedosahuje ústavnoprávny rozmer, a preto ani neumožňuje zásah ústavného súdu

do právoplatného rozhodnutia okresného súdu vydaného sudcom.

29. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ).

30. Na základe uvedeného ústavný súd musel ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti

namietajúcej porušenie základného práva a práva podľa

dohovoru napadnutým rozhodnutím vydaným sudcom odmietnuť ako zjavne

neopodstatnenú, pretože neidentifikoval žiadne porušenie sťažovateľom označených práv.

Rovnaký záver možno vysloviť aj vo vzťahu k namietanému porušeniu

a čl. 1 dodatkového protokolu z dôvodu, že zásah do majetkovej sféry sťažovateľa nebol

vyhodnotený ako priečiaci sa označeným právam.

31. Keďže ústavná sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá ako celok už pri jej

predbežnom prerokovaní, rozhodovanie o ďalších návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci

stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Miroslav DURIŠ predseda senátu