Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)II. ÚS 447/2020
PDF · 462.92 KB
No categories available
II. ÚS 447/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020
v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej
a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpeného
advokátkou JUDr. Veronikou Tóthovou, PhD., Ku Potoku 5, Košice, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P 165/2018 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P 165/2018 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
19 P 165/2018 konal bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €
(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 375,24 €
(slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktoré j e Okresný súd Košice II
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Veroniky Tóthovej, PhD.,
Ku Potoku 5, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 447/2020-15 z 8. októbra 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z.
o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú
sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 P 165/2018 ( ďalej len „napadnuté konanie“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní
rozhoduje o návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného proti otcovi
(sťažovateľovi). Návrh na začatie konania bol okresnému súdu podaný 23. júla 2018.
Sťažovateľ poukazuje na to, že návrh na začatie konania mu bol doručený až po piatich
mesiacoch a následne ostal súd rok a pol nečinný, preto podal 16. júna 2020 sťažnosť
na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý na ňu ku dňu podania ústavnej sťažnosti
nereagoval. Okresný súd určil na 3. august 2020 termín pojednávania, pričom sťažovateľ
zastáva názor, že naň nebol riadne a včas predvolaný. Keďže v čase doručovania čerpal
dovolenku, zásielka bola uložená na pošte s tým, že lehota na jej vyzdvihnutie uplynula
10. augusta 2020, pričom pojednávanie bolo určené na 3. august 2020. Okresný súd vec
prerokoval v neprítomnosti sťažovateľa, za účasti jeho právnej zástupkyne, ktorá oznámila
prevzatie právneho zastúpenia 28. júla 2020 a predvolanie na pojednávanie jej
bolo doručené mailom 29. júla 2020. Následne okresný súd odročil pojednávanie
na 12. október 2020.
3. Podľa názoru sťažovateľa došlo dlhodobou nečinnosťou okresného súdu
k prieťahom v konaní a k porušeniu jeho označeného základného práva podľa ústavy,
pričom poukazuje na charakter posudzovanej právnej veci, ako i skutočnosť, že svojím
správaním neprispel k jeho predĺženiu.
4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, navrhol, aby
ústavný súd nálezom rozhodol, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní na okresnom súde pod sp. zn. 19 P 165/2018
bolo porušené, a súčasne sa domáhal, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných
prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania.
5. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 21. októbra 2020
vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval,
aby oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.
6. Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu podaním
sp. zn. 1 SprV/755/2020 z 26. októbra 2020, v ktorom poukázal na svoje skoršie vyjadrenie
sp. zn. 1 SprV/624/2020 zo 17. septembra 2020, súčasťou ktorého bol chronologický
prehľad úkonov v napadnutom konaní:
„- návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa bol podaný na tunajšom súde
dňa 23. 7. 2018 a sťažovateľ má v konaní procesné postavenie odporcu.
- dňa 4. 9. 2018 boli sporovým stranám zaslané procesné poučenia, odporcovi bol
zaslaný návrh na vyjadrenie v lehote 10 dní, maloletej bol ustanovený kolízny opatrovník,
ktorý bol požiadaný o prešetrenie pomerov v rodine v lehote 30 dní a boli zisťované zárobky
účastníkov konania za posledných 12 mesiacov.
- správy o zárobkových pomeroch boli súdu doručené v mesiaci október 2018, správa
kolízneho opatrovníka 5. 11. 2018 a vyjadrenie otca po opakovanom doručovaní návrhu
dňa 4. 1. 2019.
- dňa 12. 3. 2019 bolo vyjadrenie otca zaslané matke (navrhovateľke) s tým, že má
možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 10 dní.
- dňa 29. 3. 2019 požiadala matka o zaslanie celého vyjadrenia odporcu, nakoľko
toto nebolo kompletné.
- dňa 21. 6. 2019 bol za tým účelom (doplnenie vyjadrenia) kontaktovaný odporca.
- na výzvu reagoval 10. 7. 2019.
- dňa 15. 7. 2019 oznámila právna zástupkyňa sťažovateľa ukončenie právneho
zastúpenia.
- dňa 16. 6. 2020 podala JUDr. Veronika Tóthová, PhD., advokátka, v mene
sťažovateľa sťažnosť na prieťahy v danom konaní (č. l. 94 spisu). V tom čase však
sťažovateľa v danom konaní nezastupovala. Urobila tak až 20. 7. 2020 (č. l. 120 a 121
spisu).
- dňa 16. 6. 2020 určila zákonná sudkyňa termín pojednávania na deň 3. 8. 2020
(z dôvodu, že sťažovateľ v tom čase nebol zastúpený právnym zástupcom, nebol
na pojednávanie ani volaný). Zároveň bola žiadaná aktuálna správa kolízneho opatrovníka
z prešetrenia pomerov a aktuálne zárobkové pomery účastníkov konania.
- dňa 28. 7. 2020 oznámila JUDr. Veronika Tóthová, PhD., advokátka, že
dňa 20. 7. 2020 prevzala právne zastupovanie v predmetnom konaní a predložila plnú moc
zo dňa 20. 7. 2020.
- dňa 3. 8. 2020 sa uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti sťažovateľa, ktoré bolo
za účelom ďalšieho dokazovania odročené na deň 12. 10. 2020.“
7. Predseda okresného súdu zároveň uznal, že sťažnosť na prieťahy adresovaná jemu
ako predsedovi okresného súdu bola zažurnalizovaná omylom v spise bez toho, aby mu bola
predložená, pričom zodpovednosť za vznik tejto situácie momentálne zisťuje, avšak
poukázal i na fakt, že táto sťažnosť bola podaná právnou zástupkyňou sťažovateľa,
ktorá v čase jej podania sťažovateľa nezastupovala.
8. V súvislosti s predvolaním sťažovateľa na pojednávanie nariadené
na 3. august 2020 predseda okresného súdu uvádza, že predvolanie na predmetné
pojednávanie bolo okresným súdom odoslané 17. júla 2020. Právna zástupkyňa sťažovateľa
oznámila súdu prevzatie právneho zastúpenia 28. júla 2020, preto je mu „nejasné“
konštatovanie právnej zástupkyne sťažovateľa, že „je nemysliteľné, aby súd predvolával
právneho zástupcu prostredníctvom mailovej komunikácie“, a poukazuje na ustanovenie
§ 100 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
9. V ďalšej časti svojho vyjadrenia predseda okresného súdu uviedol, že sťažovateľ
nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré zákon na jeho ochranu v súvislosti s konaním
súdu poskytuje, a vo vzťahu k požadovanému finančnému zadosťučineniu vyjadril názor, že
„toto vyčíslil sťažovateľ ako kompenzáciu dlžného výživného v prípade, že súd návrhu
matky v celom rozsahu vyhovie, čo je evidentné z článku IV. podanej sťažnosti. Finančným
zadosťučinením ale nemožno suplovať rozhodnutie všeobecného súdu.“. Zároveň uznal
prieťahy okresného súdu „v priebehu roka 2019“, resp. konanie označil za „nesústredené,
a to do 16.6.2020, kedy zákonná sudkyňa určila termín pojednávania“.
10. V stanovisku sp. zn. 1 SprV 755/2020 z 26. októbra 2020 predseda
okresného súdu uviedol, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 19 P 165/2018
z 12. októbra 2020, pričom za prieťahy, ktoré spôsobil v napadnutom konaní sťažovateľ,
označil jeho neúčasť na pojednávaní 3. augusta 2020. Oznámil, že v ostatom sa pridržiava
svojho predchádzajúceho stanoviska a že netrvá na konaní ústneho pojednávania a súhlasí
s upustením od neho.
11. Na výzvu ústavného súdu zaslala právna zástupkyňa sťažovateľa k vyjadreniam
predsedu okresného súdu stanovisko, ktoré bolo ústavnému súdu doručené
11. novembra 2020. Okrem iného uviedla, že na 3. august 2020 súd nariadil termín
pojednávania, na ktoré predvolal sťažovateľa s tým, že predvolanie mu bolo doručené
22. júla 2020 (do poštového priečinka), ktoré si však sťažovateľ z dôvodu svojej
neprítomnosti (čerpaná dovolenka) nevyzdvihol. Právna zástupkyňa poukazuje na to, že
„sťažovateľ ani nevedel v akej veci mu bolo doručené predvolanie (nakoľko je účastníkom
viacerých konaní, u zákonnej sudkyne okrem iného aj konania o úpravu rodičovských práv
a povinností), iba od kolíznej opatrovníčky sa dozvedel, že pojednávanie sa bude konať
3. augusta 2020. Úložná lehota na prevzatie zásielky sťažovateľovi uplynula
10. augusta 2020“, teda sedem dní po termíne pojednávania, z čoho podľa nej vyplýva,
že sťažovateľ sa uvedeného konania nemohol zúčastniť, pretože o pojednávaní nebol riadne
upovedomený. Právna zástupkyňa sťažovateľa zastáva názor, že okresný súd pochybil
pri predvolávaní sťažovateľa na pojednávanie, kde ako otec mal byť prítomný, keďže „súd
musí predvolávať účastníka na konanie riadne a včas. Teda tak, že okrem doručenia musí
rátať súd s odbernou lehotou a taktiež aj s prípravou na pojednávanie a to v zmysle
platných ustanovení CSP.“. Ďalej právna zástupkyňa sťažovateľa uvádza, že z dôvodu
čerpania dlhodobej dovolenky si sťažovateľ ustanovil právneho zástupcu, ktorý sa
telefonicky informoval, či vo veci nie je nariadený termín pojednávania, na čo mu bol
informačnou kanceláriou tento termín oznámený a až po tomto úkone mu bolo zo strany
asistentky zákonnej sudkyne mailom zaslané predvolanie.
12. Podľa názoru sťažovateľa svoju neprítomnosť na pojednávaní zabezpečil práve
právnym zastúpením, postupoval absolútne zodpovedne a aj napriek skutočnosti,
že právnemu zástupcovi bolo predvolanie doručené mailom a nebola dodržaná lehota
na prípravu pojednávania, sa právny zástupca konania zúčastnil, súhlasil so skrátením
lehoty a pojednávanie sa riadne konalo.
13. V súvislosti s posudzovaním sťažnosti predsedovi okresného súdu na prieťahy
v konaní sťažovateľ uvádza, že 10. septembra 2019 udelil právnemu zástupcovi plnú moc,
ktorá „bola podmienená, podaním sťažnosti na prieťahy v konaní, vzhľadom k tomu,
že od podania návrhu zo strany matky ubehol skoro rok, a sťažovateľ stále neevidoval
termín pojednávania, alebo iný úkon vo veci samej, ktorý by mu prinášal pocit právnej
istoty. Vo veci právna zástupkyňa nekonala na pokyn klienta - sťažovateľa a to až do doby
16. 6. 2020, kedy sťažovateľ požiadal o podania tak urgencie vo veci ako sťažnosti
na prieťahy k rukám predsedu súdu.
Z podanej sťažnosti je zrejmé, že právny zástupca deklaruje právne zastúpenie práve
na základe plnej moci zo dňa 10. 9. 2019. Omylom však došlo k skutočnosti, že táto plná
moc, obmedzená len na tento jeden právny úkon vo veci, nebola k sťažnosti pripojená.
V sťažnosti však je jasne uvedené, že ju podáva sťažovateľ v zastúpení a je tam jasne
deklarovaný dátum. V prípade riadneho postupu súdu mal súd vyzvať právneho zástupcu
na deklarovanie plnej moci, čo sa však do dnešného dňa nestalo, keďže súd ani nereagoval
na podanú sťažnosť v lehote, ktorá mu je zo zákona daná. Ak mal súd za to, že sťažnosť
nie je podaná oprávnenou osobou, mal vyzvať sťažovateľa, aby doplnil plnomocenstvo,
resp. odmietnuť túto sťažnosť, ako podanú neoprávnenou osobou, čím by však daný stav
prieťahov v konaní nijakým spôsobom nezmenil, ale sťažovateľ by bol oprávnený opätovne
sťažnosť na prieťahy adresovaný súdu podať, nakoľko odmietnutie sťažnosti by v žiadnom
ohľadne neznačilo res iudicata. Domnievame sa, že súd svojim konštatovaním vo svojom
vyjadrení, sa snaží reparovať, svoj postup, ktorým ignoroval sťažnosť sťažovateľa
na prieťahy a tým sa snaží dosiahnuť, aby sťažovateľovi nebola priznaná právna ochrana,
z dôvodu odmietnutia podanej sťažnosti na prieťahy v konaní pred Ústavným súdom,
z dôvodu nevyužitia všetkých prostriedkov ochrany, ktorým podanie sťažnosti predsedovi
súdu bezpochyby je.“.
14. Právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní
a žiada, aby ústavný súd od neho upustil.
15. Keďže predseda okresného súdu, ako i právna zástupkyňa sťažovateľa súhlasili
s upustením od ústneho pojednávania, ústavný súd od ústneho pojednávania upustil, pretože
dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
16. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
17. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
18. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní.
19. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
20. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním
veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu
právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom
predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným
rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
21. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana
obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
22. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,
aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd
zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť
prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.
24. Predmetom napadnutého konania je zvýšenie výživného na maloleté dieťa.
Pokiaľ ide o posudzovanie zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že obdobné spory tvoria
štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike
existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa
nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Zároveň ústavný súd uvádza, že z vyžiadaného
súdneho spisu nezistil, že by posudzovaná právna vec vykazovala črty mimoriadnej
skutkovej zložitosti.
25. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma
aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú
sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. V danom
prípade možno konštatovať, že sťažovateľ svojím správaním v napadnutom konaní
pred okresným súdom žiadnym spôsobom neovplyvnil jeho dĺžku.
26. V súvislosti s názorom predsedu okresného súdu, uvedeným v jeho vyjadrení
k ústavnej sťažnosti sp. zn. 1 SprV 755/2020 z 26. októbra 2020, že sťažovateľ svojou
neúčasťou na pojednávaní uskutočnenom 3. augusta 2020 prispel k prieťahom v konaní,
ústavný súd uvádza, že z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 19 P 165/2018 zistil,
že pojednávanie nariadené na 3. august 2020 sa uskutočnilo, sťažovateľ bol na ňom
zastúpený povereným právnym zástupcom a vec bola riadne prerokovaná. Sťažovateľ
svojou neprítomnosťou teda nezmaril konanie pojednávania a jeho neprítomnosť nebola ani
dôvodom jeho odročenia (tým bola potreba vykonania ďalšieho dokazovania predložením
listinných dôkazov). Preto ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ svojím správaním
neprispel k vzniku prieťahov v napadnutom konaní.
27. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu
v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej
zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou
všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie
efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
28. Z doterajšieho priebehu konania popísaného predovšetkým v bode 6 odôvodnenia
tohto nálezu vyplýva, že postup okresného súdu v napadnutom konaní je poznamenaný
tak jeho nečinnosťou, ako i neefektívnou činnosťou, spočívajúcou v nesústredenom
postupe pri doručovaní vyjadrení účastníkov konania. Ústavný súd zistil, že v období
od 15. júla 2019, keď bolo matke odoslané vyjadrenie otca k návrhu na začatie konania,
do 16. júna 2020, keď zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania vo veci
(teda 11 mesiacov), bol okresný súd absolútne nečinný.
29. V súvislosti s argumentáciou predsedu okresného súdu, ktorý tvrdí, že sťažovateľ
nevyužil účinný prostriedok nápravy, keďže nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi
okresného súdu, ústavný súd (bez potreby zaujať stanovisko k sťažnosti predsedovi
okresného súdu na prieťahy v konaní, ktorá bola podaná právnym zástupcom sťažovateľa
bez toho, aby k nej bolo pripojené plnomocenstvo) poukazuje na ustálenú judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane vyslovil názor, že sťažnosť predsedovi
súdu nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy (pozri napr. rozsudok Ištván
a Ištvánová proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012, rozsudok Bednár proti Slovenskej
republike z 8. 10. 2013 a iné). Uvedený právny názor si pod vplyvom štrasburgskej
judikatúry osvojil i ústavný súd (napr. nález I. ÚS 103/2019 z 11. júna 2019).
30. Vychádzajúc z uvedeného, a majúc na zreteli predmet konania, ktorým je
zvýšenie výživného na maloleté dieťa, teda konanie vo veci starostlivosti o maloletých
so zvýšenou požiadavkou na efektivitu a rýchlosť týchto konaní, ústavný súd dospel
k záveru, že dĺžka napadnutého konania okresného súdu je neprimeraná a že neefektívnym
a nesústredeným postupom, ako i neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(bod 1 výroku rozhodnutia).
IV.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
31. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo
nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
32. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa
svojou nečinnosťou vo veci konal.
33. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany (a z dôvodu, že ku dňu rozhodnutia
ústavného súdu nie je vec na okresnom súde právoplatne skončená) sťažovateľovi ústavný
súd prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku
rozhodnutia).
34. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
35. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to
požiadal.
36. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
37. Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie
zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote
priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného
ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý
aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
38. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 €, ktoré odôvodňuje svojou právnou neistotou najmä vo vzťahu k určeniu
dlžného výživného a jeho zročnosti, pretože návrh na zvýšenie výživného bol podaný
v roku 2018.
39. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
40. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, neefektívny a nesústredený
postup, ako i neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu a neprimeranú dĺžku rozhodovania
okresného súdu v napadnutom konaní, berúc do úvahy predmet konania, ktorým je zvýšenie
výživného na maloleté dieťa a teda ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých
so zvýšenou požiadavkou na efektivitu a rýchlosť týchto konaní, správanie sťažovateľa
a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania
primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia
základných práv alebo slobôd zaručených ústavou, resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,
považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku
rozhodnutia).
V.
Trovy konania
41. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
42. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu
vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.
43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho
spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie
ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo o úkony právnej
služby vykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020
v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená
odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu
187,62 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2020, t. j. za dva úkony 375,24 €. Pokiaľ ide
o ďalší úkon právnej služby – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 11. novembra
2020, ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne relevantné
skutočnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v samotnej ústavnej sťažnosti, preto jej odmenu
za uvedený úkon nepriznal. Ústavný súd teda priznal úspešnému sťažovateľovi náhradu trov
konania v sume 375,24 € (bod 4 výroku nálezu).
44. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. decembra 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu