Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 447/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. decembra 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej

a sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Veronikou Tóthovou, PhD., Ku Potoku 5, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Košice II

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

19 konal bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €

(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 375,24 €

(slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov), ktoré j e Okresný súd Košice II

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Veroniky Tóthovej, PhD.,

Ku Potoku 5, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -15 z 8. októbra 2020 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

(ďalej len „“) na ďalšie konanie ústavnú

sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ( ďalej len „napadnuté konanie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd v napadnutom konaní

rozhoduje o návrhu matky maloletého dieťaťa na zvýšenie výživného proti otcovi

(sťažovateľovi). Návrh na začatie konania bol okresnému súdu podaný 23. júla 2018.

Sťažovateľ poukazuje na to, že návrh na začatie konania mu bol doručený až po piatich

mesiacoch a následne ostal súd rok a pol nečinný, preto podal 16. júna 2020 sťažnosť

na prieťahy predsedovi okresného súdu, ktorý na ňu ku dňu podania ústavnej sťažnosti

nereagoval. Okresný súd určil na 3. august 2020 termín pojednávania, pričom sťažovateľ

zastáva názor, že naň nebol riadne a včas predvolaný. Keďže v čase doručovania čerpal

dovolenku, zásielka bola uložená na pošte s tým, že lehota na jej vyzdvihnutie uplynula

10. augusta 2020, pričom pojednávanie bolo určené na 3. august 2020. Okresný súd vec

prerokoval v neprítomnosti sťažovateľa, za účasti jeho právnej zástupkyne, ktorá oznámila

prevzatie právneho zastúpenia 28. júla 2020 a predvolanie na pojednávanie jej

bolo doručené mailom 29. júla 2020. Následne okresný súd odročil pojednávanie

na 12. október 2020.

3. Podľa názoru sťažovateľa došlo dlhodobou nečinnosťou okresného súdu

k prieťahom v konaní a k porušeniu jeho označeného základného práva podľa ,

pričom poukazuje na charakter posudzovanej právnej veci, ako i skutočnosť, že svojím

správaním neprispel k jeho predĺženiu.

4. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, navrhol, aby

ústavný súd nálezom rozhodol, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa v konaní na okresnom súde pod sp. zn.

bolo porušené, a súčasne sa domáhal, aby prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných

prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania.

5. Po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd 21. októbra 2020

vyzval predsedu okresného súdu na vyjadrenie k ústavnej sťažnosti a zároveň ho vyzval,

aby oznámil, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci.

6. Na výzvu ústavného súdu reagoval predseda okresného súdu podaním

sp. zn. z 26. októbra 2020, v ktorom poukázal na svoje skoršie vyjadrenie

sp. zn. zo 17. septembra 2020, súčasťou ktorého bol chronologický

prehľad úkonov v napadnutom konaní:

„- návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa bol podaný na tunajšom súde

dňa 23. 7. 2018 a sťažovateľ má v konaní procesné postavenie odporcu.

- dňa 4. 9. 2018 boli sporovým stranám zaslané procesné poučenia, odporcovi bol

zaslaný návrh na vyjadrenie v lehote 10 dní, maloletej bol ustanovený kolízny opatrovník,

ktorý bol požiadaný o prešetrenie pomerov v rodine v lehote 30 dní a boli zisťované zárobky

účastníkov konania za posledných 12 mesiacov.

- správy o zárobkových pomeroch boli súdu doručené v mesiaci október 2018, správa

kolízneho opatrovníka 5. 11. 2018 a vyjadrenie otca po opakovanom doručovaní návrhu

dňa 4. 1. 2019.

- dňa 12. 3. 2019 bolo vyjadrenie otca zaslané matke (navrhovateľke) s tým, že má

možnosť sa k nemu vyjadriť v lehote 10 dní.

- dňa 29. 3. 2019 požiadala matka o zaslanie celého vyjadrenia odporcu, nakoľko

toto nebolo kompletné.

- dňa 21. 6. 2019 bol za tým účelom (doplnenie vyjadrenia) kontaktovaný odporca.

- na výzvu reagoval 10. 7. 2019.

- dňa 15. 7. 2019 oznámila právna zástupkyňa sťažovateľa ukončenie právneho

zastúpenia.

- dňa 16. 6. 2020 podala JUDr. Veronika Tóthová, PhD., advokátka, v mene

sťažovateľa sťažnosť na prieťahy v danom konaní (č. l. 94 spisu). V tom čase však

sťažovateľa v danom konaní nezastupovala. Urobila tak až 20. 7. 2020 (č. l. 120 a 121

spisu).

- dňa 16. 6. 2020 určila zákonná sudkyňa termín pojednávania na deň 3. 8. 2020

(z dôvodu, že sťažovateľ v tom čase nebol zastúpený právnym zástupcom, nebol

na pojednávanie ani volaný). Zároveň bola žiadaná aktuálna správa kolízneho opatrovníka

z prešetrenia pomerov a aktuálne zárobkové pomery účastníkov konania.

- dňa 28. 7. 2020 oznámila JUDr. Veronika Tóthová, PhD., advokátka, že

dňa 20. 7. 2020 prevzala právne zastupovanie v predmetnom konaní a predložila plnú moc

zo dňa 20. 7. 2020.

- dňa 3. 8. 2020 sa uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti sťažovateľa, ktoré bolo

za účelom ďalšieho dokazovania odročené na deň 12. 10. 2020.“

7. Predseda okresného súdu zároveň uznal, že sťažnosť na prieťahy adresovaná jemu

ako predsedovi okresného súdu bola zažurnalizovaná omylom v spise bez toho, aby mu bola

predložená, pričom zodpovednosť za vznik tejto situácie momentálne zisťuje, avšak

poukázal i na fakt, že táto sťažnosť bola podaná právnou zástupkyňou sťažovateľa,

ktorá v čase jej podania sťažovateľa nezastupovala.

8. V súvislosti s predvolaním sťažovateľa na pojednávanie nariadené

na 3. august 2020 predseda okresného súdu uvádza, že predvolanie na predmetné

pojednávanie bolo okresným súdom odoslané 17. júla 2020. Právna zástupkyňa sťažovateľa

oznámila súdu prevzatie právneho zastúpenia 28. júla 2020, preto je mu „nejasné“

konštatovanie právnej zástupkyne sťažovateľa, že „je nemysliteľné, aby súd predvolával

právneho zástupcu prostredníctvom mailovej komunikácie“, a poukazuje na ustanovenie

.

9. V ďalšej časti svojho vyjadrenia predseda okresného súdu uviedol, že sťažovateľ

nevyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré zákon na jeho ochranu v súvislosti s konaním

súdu poskytuje, a vo vzťahu k požadovanému finančnému zadosťučineniu vyjadril názor, že

„toto vyčíslil sťažovateľ ako kompenzáciu dlžného výživného v prípade, že súd návrhu

matky v celom rozsahu vyhovie, čo je evidentné z článku IV. podanej sťažnosti. Finančným

zadosťučinením ale nemožno suplovať rozhodnutie všeobecného súdu.“. Zároveň uznal

prieťahy okresného súdu „v priebehu roka 2019“, resp. konanie označil za „nesústredené,

a to do 16.6.2020, kedy zákonná sudkyňa určila termín pojednávania“.

10. V stanovisku sp. zn. z 26. októbra 2020 predseda

okresného súdu uviedol, že vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom sp. zn.

z 12. októbra 2020, pričom za prieťahy, ktoré spôsobil v napadnutom konaní sťažovateľ,

označil jeho neúčasť na pojednávaní 3. augusta 2020. Oznámil, že v ostatom sa pridržiava

svojho predchádzajúceho stanoviska a že netrvá na konaní ústneho pojednávania a súhlasí

s upustením od neho.

11. Na výzvu ústavného súdu zaslala právna zástupkyňa sťažovateľa k vyjadreniam

predsedu okresného súdu stanovisko, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

11. novembra 2020. Okrem iného uviedla, že na 3. august 2020 súd nariadil termín

pojednávania, na ktoré predvolal sťažovateľa s tým, že predvolanie mu bolo doručené

22. júla 2020 (do poštového priečinka), ktoré si však sťažovateľ z dôvodu svojej

neprítomnosti (čerpaná dovolenka) nevyzdvihol. Právna zástupkyňa poukazuje na to, že

„sťažovateľ ani nevedel v akej veci mu bolo doručené predvolanie (nakoľko je účastníkom

viacerých konaní, u zákonnej sudkyne okrem iného aj konania o úpravu rodičovských práv

a povinností), iba od kolíznej opatrovníčky sa dozvedel, že pojednávanie sa bude konať

3. augusta 2020. Úložná lehota na prevzatie zásielky sťažovateľovi uplynula

10. augusta 2020“, teda sedem dní po termíne pojednávania, z čoho podľa nej vyplýva,

že sťažovateľ sa uvedeného konania nemohol zúčastniť, pretože o pojednávaní nebol riadne

upovedomený. Právna zástupkyňa sťažovateľa zastáva názor, že okresný súd pochybil

pri predvolávaní sťažovateľa na pojednávanie, kde ako otec mal byť prítomný, keďže „súd

musí predvolávať účastníka na konanie riadne a včas. Teda tak, že okrem doručenia musí

rátať súd s odbernou lehotou a taktiež aj s prípravou na pojednávanie a to v zmysle

platných ustanovení .“. Ďalej právna zástupkyňa sťažovateľa uvádza, že z dôvodu

čerpania dlhodobej dovolenky si sťažovateľ ustanovil právneho zástupcu, ktorý sa

telefonicky informoval, či vo veci nie je nariadený termín pojednávania, na čo mu bol

informačnou kanceláriou tento termín oznámený a až po tomto úkone mu bolo zo strany

asistentky zákonnej sudkyne mailom zaslané predvolanie.

12. Podľa názoru sťažovateľa svoju neprítomnosť na pojednávaní zabezpečil práve

právnym zastúpením, postupoval absolútne zodpovedne a aj napriek skutočnosti,

že právnemu zástupcovi bolo predvolanie doručené mailom a nebola dodržaná lehota

na prípravu pojednávania, sa právny zástupca konania zúčastnil, súhlasil so skrátením

lehoty a pojednávanie sa riadne konalo.

13. V súvislosti s posudzovaním sťažnosti predsedovi okresného súdu na prieťahy

v konaní sťažovateľ uvádza, že 10. septembra 2019 udelil právnemu zástupcovi plnú moc,

ktorá „bola podmienená, podaním sťažnosti na prieťahy v konaní, vzhľadom k tomu,

že od podania návrhu zo strany matky ubehol skoro rok, a sťažovateľ stále neevidoval

termín pojednávania, alebo iný úkon vo veci samej, ktorý by mu prinášal pocit právnej

istoty. Vo veci právna zástupkyňa nekonala na pokyn klienta - sťažovateľa a to až do doby

16. 6. 2020, kedy sťažovateľ požiadal o podania tak urgencie vo veci ako sťažnosti

na prieťahy k rukám predsedu súdu.

Z podanej sťažnosti je zrejmé, že právny zástupca deklaruje právne zastúpenie práve

na základe plnej moci zo dňa 10. 9. 2019. Omylom však došlo k skutočnosti, že táto plná

moc, obmedzená len na tento jeden právny úkon vo veci, nebola k sťažnosti pripojená.

V sťažnosti však je jasne uvedené, že ju podáva sťažovateľ v zastúpení a je tam jasne

deklarovaný dátum. V prípade riadneho postupu súdu mal súd vyzvať právneho zástupcu

na deklarovanie plnej moci, čo sa však do dnešného dňa nestalo, keďže súd ani nereagoval

na podanú sťažnosť v lehote, ktorá mu je zo zákona daná. Ak mal súd za to, že sťažnosť

nie je podaná oprávnenou osobou, mal vyzvať sťažovateľa, aby doplnil plnomocenstvo,

resp. odmietnuť túto sťažnosť, ako podanú neoprávnenou osobou, čím by však daný stav

prieťahov v konaní nijakým spôsobom nezmenil, ale sťažovateľ by bol oprávnený opätovne

sťažnosť na prieťahy adresovaný súdu podať, nakoľko odmietnutie sťažnosti by v žiadnom

ohľadne neznačilo res iudicata. Domnievame sa, že súd svojim konštatovaním vo svojom

vyjadrení, sa snaží reparovať, svoj postup, ktorým ignoroval sťažnosť sťažovateľa

na prieťahy a tým sa snaží dosiahnuť, aby sťažovateľovi nebola priznaná právna ochrana,

z dôvodu odmietnutia podanej sťažnosti na prieťahy v konaní pred Ústavným súdom,

z dôvodu nevyužitia všetkých prostriedkov ochrany, ktorým podanie sťažnosti predsedovi

súdu bezpochyby je.“.

14. Právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní

a žiada, aby ústavný súd od neho upustil.

15. Keďže predseda okresného súdu, ako i právna zástupkyňa sťažovateľa súhlasili

s upustením od ústneho pojednávania, ústavný súd od ústneho pojednávania upustil, pretože

dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

16. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

17. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

18. Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného

práva zaručeného postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

19. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

20. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu

právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom

predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným

rozhodnutím súdu (, ).

21. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

22. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby postupovali v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,

predchádzali zbytočným prieťahom, konali hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného

zaťažovania strán sporu a iných osôb.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

24. Predmetom napadnutého konania je zvýšenie výživného na maloleté dieťa.

Pokiaľ ide o posudzovanie zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že obdobné spory tvoria

štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných súdov, pričom k tejto problematike

existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných súdov, a preto vec sťažovateľa

nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú. Zároveň ústavný súd uvádza, že z vyžiadaného

súdneho spisu nezistil, že by posudzovaná právna vec vykazovala črty mimoriadnej

skutkovej zložitosti.

25. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma

aj to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú

sťažnosť vo veci porušenia jej základného práva podľa . V danom

prípade možno konštatovať, že sťažovateľ svojím správaním v napadnutom konaní

pred okresným súdom žiadnym spôsobom neovplyvnil jeho dĺžku.

26. V súvislosti s názorom predsedu okresného súdu, uvedeným v jeho vyjadrení

k ústavnej sťažnosti sp. zn. z 26. októbra 2020, že sťažovateľ svojou

neúčasťou na pojednávaní uskutočnenom 3. augusta 2020 prispel k prieťahom v konaní,

ústavný súd uvádza, že z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil,

že pojednávanie nariadené na 3. august 2020 sa uskutočnilo, sťažovateľ bol na ňom

zastúpený povereným právnym zástupcom a vec bola riadne prerokovaná. Sťažovateľ

svojou neprítomnosťou teda nezmaril konanie pojednávania a jeho neprítomnosť nebola ani

dôvodom jeho odročenia (tým bola potreba vykonania ďalšieho dokazovania predložením

listinných dôkazov). Preto ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ svojím správaním

neprispel k vzniku prieťahov v napadnutom konaní.

27. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu

v namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej

zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou

všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie

efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, , ).

28. Z doterajšieho priebehu konania popísaného predovšetkým v bode 6 odôvodnenia

tohto nálezu vyplýva, že postup okresného súdu v napadnutom konaní je poznamenaný

tak jeho nečinnosťou, ako i neefektívnou činnosťou, spočívajúcou v nesústredenom

postupe pri doručovaní vyjadrení účastníkov konania. Ústavný súd zistil, že v období

od 15. júla 2019, keď bolo matke odoslané vyjadrenie otca k návrhu na začatie konania,

do 16. júna 2020, keď zákonná sudkyňa nariadila termín pojednávania vo veci

(teda 11 mesiacov), bol okresný súd absolútne nečinný.

29. V súvislosti s argumentáciou predsedu okresného súdu, ktorý tvrdí, že sťažovateľ

nevyužil účinný prostriedok nápravy, keďže nepodal sťažnosť na prieťahy predsedovi

okresného súdu, ústavný súd (bez potreby zaujať stanovisko k sťažnosti predsedovi

okresného súdu na prieťahy v konaní, ktorá bola podaná právnym zástupcom sťažovateľa

bez toho, aby k nej bolo pripojené plnomocenstvo) poukazuje na ustálenú judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane vyslovil názor, že sťažnosť predsedovi

súdu nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy (pozri napr. rozsudok Ištván

a Ištvánová proti Slovenskej republike z 12. 6. 2012, rozsudok Bednár proti Slovenskej

republike z 8. 10. 2013 a iné). Uvedený právny názor si pod vplyvom štrasburgskej

judikatúry osvojil i ústavný súd (napr. nález z 11. júna 2019).

30. Vychádzajúc z uvedeného, a majúc na zreteli predmet konania, ktorým je

zvýšenie výživného na maloleté dieťa, teda konanie vo veci starostlivosti o maloletých

so zvýšenou požiadavkou na efektivitu a rýchlosť týchto konaní, ústavný súd dospel

k záveru, že dĺžka napadnutého konania okresného súdu je neprimeraná a že neefektívnym

a nesústredeným postupom, ako i neodôvodnenou nečinnosťou okresného súdu

v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(bod 1 výroku rozhodnutia).

IV.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

31. Podľa ak porušenie základných práv podľa odseku 1 vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

32. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou vo veci konal.

33. V záujme efektívnosti poskytnutej ochrany (a z dôvodu, že ku dňu rozhodnutia

ústavného súdu nie je vec na okresnom súde právoplatne skončená) sťažovateľovi ústavný

súd prikázal okresnému súdu podľa a zákona

o ústavnom súde konať v predmetnej veci bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

rozhodnutia).

34. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

35. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to

požiadal.

36. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

37. Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva alebo slobody, je povinný sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie

zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v tejto lehote

priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného

ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

38. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 €, ktoré odôvodňuje svojou právnou neistotou najmä vo vzťahu k určeniu

dlžného výživného a jeho zročnosti, pretože návrh na zvýšenie výživného bol podaný

v roku 2018.

39. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

40. Vzhľadom na konštatované zbytočné prieťahy, neefektívny a nesústredený

postup, ako i neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu a neprimeranú dĺžku rozhodovania

okresného súdu v napadnutom konaní, berúc do úvahy predmet konania, ktorým je zvýšenie

výživného na maloleté dieťa a teda ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých

so zvýšenou požiadavkou na efektivitu a rýchlosť týchto konaní, správanie sťažovateľa

a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súd, majúc na pamäti to, že cieľom priznania

primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej z porušenia

základných práv alebo slobôd zaručených , resp. záväznou medzinárodnou zmluvou,

považoval priznanie sumy 500 € za primerané finančné zadosťučinenie (bod 3 výroku

rozhodnutia).

V.

Trovy konania

41. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

42. Sťažovateľ si uplatnil náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu

vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním právnou zástupkyňou.

43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z obsahu súdneho

spisu. Za prvé dva úkony právnej služby, t. j. prevzatie a prípravu zastupovania a podanie

ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá bola 1 062 €, keďže išlo o úkony právnej

služby vykonané v roku 2020. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok 2020

v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004

Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení

neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) predstavuje sumu 177 €. Takto stanovená

odmena spolu s režijným paušálom 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu

187,62 € za jeden úkon uskutočnený v roku 2020, t. j. za dva úkony 375,24 €. Pokiaľ ide

o ďalší úkon právnej služby – vyjadrenie k stanovisku okresného súdu z 11. novembra

2020, ústavný súd konštatuje, že neobsahuje nové, resp. ústavnoprávne relevantné

skutočnosti, ktoré nie sú obsiahnuté v samotnej ústavnej sťažnosti, preto jej odmenu

za uvedený úkon nepriznal. Ústavný súd teda priznal úspešnému sťažovateľovi náhradu trov

konania v sume 375,24 € (bod 4 výroku nálezu).

44. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. decembra 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu