Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 626/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Ladislava Duditša a Miroslava Duriša

(sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369, zastúpenej

advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná jej

konateľ a advokát JUDr. Pavol Konečný, ktorou namieta porušenie základných práv

zaručených a 4 a ,

Listiny základných práv a slobôd a práv zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre

č. k. -320 z 28. februára 2020, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o. o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. augusta 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska

Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej

advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná jej

konateľ a advokát JUDr. Pavol Konečný, ktorou namieta porušenie základných práv

zaručených a 4 a (ďalej len

„ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práv

zaručených čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -320 z 28. februára 2020 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola

stranou v konaní vedenom Okresným súdom Nitra (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.

v procesnom postavení žalovanej, proti ktorej sa (ďalej len

„žalobca“) domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bližšie špecifikovanej

v žalobe, ktorú doručil okresnému súdu 21. septembra 2015 (ďalej len „predmetná

nehnuteľnosť“).

3. Žalobca vzal 13. októbra 2016 žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že v období

po podaní žaloby došlo k podaniu protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra proti

rozhodnutiu Okresného úradu Nitra (ďalej len „okresný úrad“), katastrálnemu odboru

č. V 5458/2015 z 21. septembra 2015, ktorým bol povolený vklad vlastníckeho práva

v prospech žalovanej na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom ako

predávajúcim a sťažovateľkou ako kupujúcou. Okresný úrad protestu prokurátora Okresnej

prokuratúry Nitra vyhovel rozhodnutím č. -9 z 5. novembra 2015 (ďalej len

„rozhodnutie z 5. novembra 2015“) s odôvodnením, že vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti nebolo na žalovanú sťažovateľku platne prevedené z dôvodu absolútnej

neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom do katastra nehnuteľností opätovne zapísal ako vlastníka

predmetnej nehnuteľnosti žalobcu. Následne bolo okresný úradom, odborom opravných

prostriedkov zamietnuté odvolanie proti citovanému rozhodnutiu okresného úradu

z 5. novembra 2015 rozhodnutím č. Upo 22/2015-4/To z 15. januára 2016.

4. Uznesením okresného súdu sp. zn. z 13. apríla 2017 (ďalej len

„uznesenie z 13. apríla 2017“) bolo konanie vo veci žaloby o určenie vlastníckeho práva

k predmetnej nehnuteľnosti zastavené a zároveň bolo rozhodnuté o tom, že žiadna zo strán

nemá právo na náhradu trov konania. O odvolaní proti uzneseniu okresného súdu

z 13. apríla 2017 rozhodol krajský súd uznesením č. k. -294

zo 7. februára 2018 (ďalej len „uznesenie zo 7. februára 2018“) tak, že uznesenie súdu prvej

inštancie v časti týkajúcej sa náhrady trov konania potvrdil ako vecne správne, a zároveň

rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Proti uzneseniu krajského súdu zo 7. februára 2018 bola podaná ústavná sťažnosť,

o ktorej ústavný súd nálezom sp. zn. z 20. augusta 2019 (ďalej len „nález

z 20. augusta 2019“) rozhodol tak, že vyslovil porušenie práv sťažovateľky zaručených

, listinou a dohovorom uznesením krajského súdu zo 7. februára 2018 a citované

rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. V náleze

z 20. augusta 2019 ústavný súd konštatoval, že k porušeniu práv zaručených ,

listinou a dohovorom zo strany krajského súdu došlo nevytvorením procesného priestoru,

ktorý by sťažovateľke ako strane sporu umožnil vyjadriť svoje stanovisko k aplikácii § 257

(ďalej len „“), podľa ktorého súd výnimočne neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

6. Po vrátení veci krajskému súdu bolo vo veci opätovne rozhodnuté napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorým tento rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku

o náhrade trov konania zmenil a rozhodol, že stranám sporu sa nárok na náhradu trov

konania nepriznáva.

7. V odôvodnení napadnutého uznesenia krajský súd odkázal na zjednocujúce

stanovisko prijaté občianskoprávnym kolégiom krajského súdu 6. februára 2020, podľa

ktorého „Vo veciach, v ktorých dôjde k späťvzatiu žaloby z objektívnych dôvodov, ktoré

procesne nezavinila žiadna zo strán sporu, je opodstatnené vysloviť záver, že stranám sa

nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“ a ktoré zjednotilo rozhodovaciu činnosť

senátov krajského súdu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v prípade

zastavenia konania po späťvzatí žaloby z objektívnych dôvodov, pretože táto rozhodovacia

činnosť bola rozdielna.

8. Krajský súd v prejednávanej veci, prihliadajúc na právne závery obsiahnuté

v náleze ústavného súdu z 20. augusta 2019 a berúc do úvahy skutočnosti plynúce zo spisu,

dospel k záveru, že v predmetnej veci je potrebné aplikovať , keď „dôvody

vedúce žalobcu k podaniu žaloby vo veci samej vylúčili zavinenie na oboch stranám sporu,

keď žalobca nezapríčinil vznik sporu, pretože nemal inú právnu možnosť ochrany svojich

práv a zároveň žalovaný nemal možnosť so žalobou akýmkoľvek spôsobom disponovať.“.

9. V konkrétnostiach krajský súd nad rámec uvedeného akcentoval, že predpokladom

potenciality aplikácie je skutočnosť (predbežného) vyhodnotenia situácie súdom,

že jedna strana druhej má nahradiť trovy konania. V prejednávanej veci však podľa názoru

krajského súdu ani strana žalobcu, ani sťažovateľka ako strana žalovanej nezavinili

zastavenie konania, a preto povinnosť nahradiť trovy konania nebola uvažovaná ani

predbežne.

10. Podľa sťažovateľky je napadnuté uznesenie krajského súdu založené

na arbitrárnych dôvodoch. Sťažovateľka ďalej v súvislosti so zmyslom zásady zavinenia,

ktorým je sankčná náhrada nákladov konania, zdôrazňuje, že v posudzovanom prípade nešlo

o správanie žalovanej sťažovateľky, pričom dôvodom protestu podaného prokurátorom

Okresnej prokuratúry Nitra bolo porušenie predkupného práva, ktoré však porušil žalobca

ako predávajúci, a nie sťažovateľka ako žalovaná. Sťažovateľka v tejto súvislosti

zdôrazňuje, že v odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie poukazovala na časový

aspekt späťvzatia žaloby, ku ktorému došlo po uplynutí značného časového obdobia,

čo nemožno hodnotiť ako riadne vedenie sporu. Podľa sťažovateľky nemožno opomenúť

ani to, že s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci išlo o odpadnutie predmetu sporu,

čo nemožno pričítať na ťarchu sťažovateľky, ktorá sa bránila. Okrem toho žalobca viedol

spor aj po tom, keď bol ako vlastník predmetnej nehnuteľnosti zapísaný. Po vyhovení

protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra žalobca podľa sťažovateľky v spore aj

naďalej pokračoval, hoci následne došlo k strate jeho aktívnej vecnej legitimácie v dôsledku

prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na obchodnú spoločnosť

MH Invest s. r. o., čo podľa sťažovateľky tiež mohlo byť dôvodom späťvzatia žaloby.

11. Podľa sťažovateľky nemôže obstáť záver krajského súdu, že žiadna zo strán

nezavinila zastavenie konania ( ).

12. Okresný súd vedie v obdobných veciach značný počet sporov, čo vytvára

v stanovenom kontexte vzťah nielen k porušovaniu základného práva na súdnu ochranu, ale

aj k porušovaniu základného práva vlastniť majetok, keďže na účely bránenia svojich práv

sťažovateľka vynaložila finančné prostriedky na právne služby, pričom zastavenie konaní

nezavinila a aj napriek tomu musí náklady znášať sama.

13. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd

po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví

porušenie základných práv zaručených a 4 a ,

listiny a práv zaručených čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým

uznesením krajského súdu. Sťažovateľka požaduje zrušenie napadnutého uznesenia

krajského súdu a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie, ako aj náhradu trov

konania.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“).

16. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne

neopodstatnený.

18. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie

základných práv podľa a 4 a , podľa listiny

a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením

krajského súdu.

19. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Podľa

vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba

v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

20. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže

domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu

každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho

nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré

ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Uznesením sp. zn. z 2. decembra 2020 ústavný súd

sťažovateľke uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume 30 € v lehote 7 dní

od doručenia citovaného uznesenia na podklade zistení, že ústavná sťažnosť vedená

pod sp. zn. (pôvodne sp. zn. ) bola v poradí viac ako

desiatou ústavnou sťažnosťou podanou sťažovateľkou na ústavnom súde v kalendárnom

roku 2020. Uznesenie ústavného súdu sp. zn. z 2. decembra 2020 bolo

sťažovateľke doručené 7. decembra 2020.

23. Podľa zistení ústavného súdu sťažovateľka súdny poplatok za podanú ústavnú

sťažnosť zaplatila v stanovenej sume 9. decembra 2020, teda v lehote ustanovenej

v uznesení ústavného súdu sp. zn. z 2. decembra 2020. Na podklade

uvedených skutočností ústavný súd pristúpil k vecnému prejednaniu ústavnej sťažnosti.

24. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka namieta arbitrárnosť a nedostatočnú

odôvodnenosť napadnutého uznesenia krajského súdu, ktorý ako súd odvolací pri zastavení

konania o určenie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, v ktorom sťažovateľka

bola v postavení žalovanej, rozhodol tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania

nepriznáva. Sťažovateľka argumentuje v konkrétnostiach časovým aspektom späťvzatia

žaloby, ku ktorému došlo až po značnom časovom odstupe po vyhovení protestu

prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra, pričom rovnako zdôrazňuje, že odpadnutie

predmetu sporu, ku ktorému došlo, nemožno pričítať na jej ťarchu. Poukazuje pritom aj

na skutočnosť, že žalobca viedol spor aj po tom, keď bol ako vlastník predmetnej

nehnuteľnosti zapísaný, pričom týmto oneskoreným späťvzatím vznikali trovy právneho

zastúpenia. S uvedenou argumentáciou sťažovateľky sa krajský súd podľa jej názoru

nevysporiadal. Rovnako zdôrazňuje aj to, že záver krajského súdu o tom, že žiadna zo strán

nezavinila zastavenie konania, nemôže obstáť.

25. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

26. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , , ).

27. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa naň

obrátila so skutkovo a s právne takmer identickými ústavnými sťažnosťami, o ktorých už

viackrát rozhodol, pričom k nim formuloval jednoznačné právne závery (pozri m. m.

, a ).

28. Berúc do úvahy argumentáciu sťažovateľky uvedenú v ústavnej sťažnosti, ktorá

je predmetom predbežného prerokovania, ústavný súd konštatuje, že táto je takmer

identická s argumentáciou obsiahnutou v ústavných sťažnostiach sťažovateľky, o ktorých

ústavný súd už rozhodol vo veciach sp. zn. ,

a , pričom odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom uznesení krajského súdu

obsahuje, čo sa týka skutkových zistení a právneho posúdenia veci krajským súdom,

obdobné závery ako v iných jej veciach, ktoré už ústavným súdom boli preskúmané

a rozhodnuté.

29. Podľa ak ústavný súd návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá

ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný

s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie

o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba

poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.

30. Ústavný súd sa v rámci predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti v plnom

rozsahu stotožňuje s dôvodmi uvedenými ústavným súdom vo svojom skoršom rozhodnutí

(uznesenie sp. zn. z 18. novembra 2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť

25. novembra 2020) týkajúcom sa takmer identických ústavných sťažností sťažovateľky,

ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti vzhľadom

na ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu v takmer identických veciach (uznesenia

krajského súdu č. k. -277 z 29. októbra 2019, č. k. -219

z 28. novembra 2019, č. k. -365 z 28. novembra 2019, č. k.

433 z 29. novembra 2019 a č. k. -328 z 28. februára 2020). K identickým

skutkovým okolnostiam prejednávanej veci pozri predovšetkým body 32, 34 a 35 uznesenia

ústavného súdu sp. zn. z 18. novembra 2020 a k ústavnej udržateľnosti

právnych záverov krajského súdu ako odvolacieho súdu pozri predovšetkým body 38 až 40

a 42 až 48 uznesenia ústavného súdu sp. zn. z 18. novembra 2020.

31. Ústavný súd, vychádzajúc z , odmietol

sťažovateľkou podanú ústavnú sťažnosť bez potreby podrobnejšieho odôvodňovania svojich

právnych záverov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde.

32. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je

podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. januára 2021

Libor Duľa

predseda senátu