Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 28/2021
PDF · 427.9 KB
No categories available
III. ÚS 28/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2021 v senáte
zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca)
a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, ,
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK H.I.F., spol. s r. o., Radvanská
1, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Peter Filip, vo veci namietaného porušenia
základných práv podľa čl. 17 ods. 2, 3 a 4, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy
Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 To 5/2018 a jeho uznesením z 11. júna 2020 o pokračovaní v prerušenom
trestnom stíhaní a vydaním príkazu na zatknutie z 15. júna 2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť (2. septembra 2020 doplnená) ,
, ,
(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK H.I.F.,
spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter
Filip, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2, 3 a 4, čl. 19
ods. 1 a 2 a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 To 5/2018 a jeho uznesením z 11. júna 2020
o pokračovaní v prerušenom trestnom stíhaní a vydaním príkazu na zatknutie
z 15. júna 2020.
2. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti, ale predovšetkým zo zistení ústavného súdu
vyplýva, že sťažovateľ je v odvolacom konaní vedenom pred najvyšším súdom
pod sp. zn. 3 To 5/2018 trestne stíhaný pre pokračovaní trestný čin podvodu
spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1 a 5 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný
zákon účinného v čase skutku (ďalej len „predošlý Trestný zákon“). Najvyšší súd
uznesením sp. zn. 3 To 5/2018 z 20. marca 2019 prerušil trestné stíhanie sťažovateľa,
v ktorom ďalším uznesením sp. zn. 3 To 5/2018 z 11. júna 2020 pokračoval a 15. júna 2020
vydal na sťažovateľa príkaz na zatknutie. Najvyšší súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 To 5/2018 vydal 17. júna 2020 na sťažovateľa aj európsky zatýkací rozkaz
a uznesením sp. zn. 3 To 5/2018 z 29. júla 2020 zamietol sťažovateľom podané odvolanie
a 30. júla 2020 odvolal tak príkaz na zatknutie, ako aj európsky zatýkací rozkaz vydaný
na sťažovateľa, a to z dôvodu zániku právnej skutočnosti na ich vydanie (vyhýbanie
sa trestnému konaniu). Následne na podklade novej právnej skutočnosti (vyhýbanie
sa výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody) najvyšší súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 To 5/2018 vydal 30. júla 2020 na sťažovateľa ďalší európsky zatýkací rozkaz,
na podklade ktorého bol sťažovateľ na území Českej republiky uznesením Mestského súdu
v Prahe č. k. Nt 2040/2020-184 zo 6. augusta 2020 v spojení s uznesením Vrchného súdu
v Prahe sp. zn. 14 To 106/2020 z 25. augusta 2020 vzatý do predbežnej väzby.
3. Ústavný súd z obsahu nepresne a zavádzajúco formulovanej ústavnej sťažnosti
sťažovateľa ustálil, že tento spochybňuje postup najvyššieho súdu do času vydania
uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 5/2018 z 29. júla 2020, ktorým najvyšší súd
zamietol ním podané odvolanie proti odsudzujúcemu rozhodnutiu prvostupňového súdu
(sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti predmetné rozhodnutie neuvádza), konkrétne
postup spočívajúci vo vydaní uznesenia z 11. júna 2020, ktorým bolo v trestnom stíhaní
sťažovateľa pokračované, a následne vo vydaní príkazu na zatknutie z 15. júna 2020
a európskeho príkazu na zatknutie zo 17. júna 2020.
3.1 Sťažovateľ s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 5/2018
z 20. marca 2019 o prerušení trestného stíhania tvrdí, že aj najvyšší súd o jeho zdravotnom
stave konštatoval že „... mu nedovoľuje zúčastniť sa verejného zasadnutia“, a v zmysle
záverov štyroch znaleckých posudkov mu jeho zdravotný stav „... dlhodobo nedovoľuje
postaviť sa pred súd a teda zúčastniť sa verejného zasadnutia pred odvolacím súdom“.
Ďalej poukázal na to, že „V priebehu víkendu 12. až 14. júna 2020 bol obhajca obvineného
JUDr. Peter Filip informovaný, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu obvineného a tento
bol 11. júna 2020 prevezený do Nemocnice pričom „Túto skutočnosť ihneď
v pondelok 15. júna 2020 ráno oznámil osobne doručeným listom najvyššiemu súdu.“.
3.2 Sťažovateľ teda postupu najvyššieho súdu vytýka, že v jeho trestnom stíhaní
pokračoval aj napriek tomu, že „... dôvod na prerušenie ostal nezmenený. Stíhanie teda
pokračuje spôsobom, ktorý nie je v súlade s tým, čo ustanovuje zákon (Trestný poriadok
v § 173 ods. 3 druhá veta).“. Zároveň zvýraznil, že „(i)Nie sú tu konkrétne skutočnosti,
ktoré odôvodňujú obavu, že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč
mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. (ii) Nie sú tu ani konkrétne
skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný
čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. (iii)
Okrem existencie dôvodov väzby zákon ustanovuje aj ďalšiu podmienku pre vydanie
príkazu, aby bol obvinený zatknutý a to, že obvineného nemožno predvolať, predviesť
alebo zadržať a zabezpečiť tak jeho prítomnosť na výsluchu.“, pričom najvyšší súd
môže sťažovateľa „... predvolať aj z blízkeho zahraničia. Keďže sa nachádza v zahraničí,
nemôže súd zabezpečiť jeho prítomnosť na verejnom zasadnutí súdu predvedením
alebo zadržaním, ale to vzhľadom na jeho zdravotný stav zrejme nebude možné
ani na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Keby sa jeho zdravotný stav zlepšil
a umožňoval účasť na konaní, dostavil by sa na súd aj na základe predvolania.“.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „vo veci samej
vyslovil, že v trestnej veci vedenej na najvyššom súde, ako odvolacom súde
pod sp. zn. 3To/5/2018 pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 5 Trestného zákona
účinného ku dňu 31.08.2003
1/ rozhodnutím o pokračovaní v trestnom stíhaní obžalovaného
,
1/ rozhodnutím o pokračovaní v trestnom stíhaní obžalovaného
, vydaním medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo príkazu na zatknutie
na obžalovaného a vydaním európskeho zatýkacieho rozkazu
na obžalovaného boli porušené základné práva
zaručené v čl. 17 ods. 2 veta prvá, ods. 3 veta prvá, ods. 4 veta
prvá, čl. 19 ods. 1 a 2 a čl. 23 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
2/ rozhodnutie o pokračovaní v trestnom stíhaní obžalovaného
, medzinárodný zatykači rozkaz alebo príkaz na zatknutie na obžalovaného
a európsky zatýkací rozkaz na obžalovaného
sa zrušujú.
3/ Najvyšší súd je povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. Petra Filipa náhradu trov
právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 2.301,- EUR, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.
II.
Právomoc ústavného súdu
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom
upravuje zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“).
7. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný
súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
8. Podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ústavný súd
môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.
III.
Relevantná právna úprava
9. Podľa § 73 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného
nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu
alebo na inom úkone, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné
konanie na návrh prokurátora príkaz, aby bol obvinený zatknutý.
10. Podľa § 73 ods. 3 Trestného poriadku zatknutie vykonávajú na podklade príkazu
príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície a ozbrojení príslušníci finančnej správy,
ktorí sú tiež povinní, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.
11. Podľa § 73 ods. 4 Trestného poriadku orgán, ktorý obvineného na podklade
príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania, najneskôr však do 24 hodín, dodať súdu,
ktorého sudca príkaz vydal. Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu.
12. Podľa § 73 ods. 5 Trestného poriadku predseda senátu alebo v prípravnom konaní
sudca pre prípravné konanie, ktorý prevzal zatknutého obvineného, musí do 48 hodín
a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od jeho prevzatia obvineného vypočuť
a rozhodnúť o jeho vzatí do väzby alebo ho prepustiť na slobodu; pritom postupuje
primerane podľa § 72 ods. 2.
13. Podľa § 73 ods. 7 Trestného poriadku predseda senátu rozhodne o prepustení
zatknutého obvineného na slobodu príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne a musí byť
primerane odôvodnený. V prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodne
o prepustení zatknutého obvineného na slobodu z dôvodu uplynutia lehôt
podľa odseku 5 príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne a musí byť primerane
odôvodnený; o prepustení zatknutého obvineného na slobodu z iných dôvodov rozhodne
uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 154/2010 Z. z.“) európsky zatýkací
rozkaz možno vydať
a) pre skutok, za ktorý možno podľa právneho poriadku Slovenskej republiky uložiť
trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť mesiacov,
b) ak sa žiada o vydanie na výkon už uloženého trestu odňatia slobody, ak uložený
trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok, ktorý sa má vykonať, je najmenej štyri mesiace;
viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.
15. Podľa § 4 ods. 7 zákona č. 154/2010 Z. z. európsky zatýkací rozkaz má na území
Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie podľa všeobecného predpisu
o trestnom konaní.
16. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. ak existuje predpoklad,
že by sa obvinený mohol zdržiavať alebo sa zdržiava v inom členskom štáte a je potrebné
ho vyžiadať, vydá vo vzťahu k nemu predseda senátu alebo sudca príslušného súdu
európsky zatýkací rozkaz. V prípravnom konaní vydá európsky zatýkací rozkaz na návrh
prokurátora sudca pre prípravné konanie. Vo vykonávacom konaní môže vydať európsky
zatýkací rozkaz aj predseda senátu nadriadeného súdu, ak je potrebné odsúdeného vyžiadať
z iného členského štátu v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne
uložený trest odňatia slobody, do vrátenia spisu prvostupňovému súdu.
17. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. európsky zatýkací rozkaz
podľa odseku 1 možno vydať, ak je vo vzťahu k obvinenému pre rovnaký skutok vydaný
príkaz na zatknutie, 3) medzinárodný zatýkací rozkaz 4) alebo rozhodnutie,
ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody.
18. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 154/2010 Z. z. súd európsky zatýkací rozkaz nevydá,
ak je pred jeho vydaním zrejmé, že by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie
ide, spôsobená ujma neprimeraná významu trestného konania alebo následkom trestného
činu.
19. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 154/2010 Z. z. európsky zatýkací rozkaz stráca
platnosť
a) odovzdaním vydanej osoby súdu podľa § 8,
b) odvolaním; súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz, ho odvolá, ak zanikli
dôvody, pre ktoré bol vydaný, alebo ak súd následne zistil, že také dôvody neexistovali,
alebo ak tak ustanovuje tento zákon; európsky zatýkací rozkaz vydaný na návrh prokurátora
súd odvolá na návrh prokurátora, alebo
c) vydaním nového európskeho zatýkacieho rozkazu v tej istej veci.
20. Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 154/2010 Z. z. odvolanie európskeho zatýkacieho
rozkazu nebráni vydaniu nového európskeho zatýkacieho rozkazu v tej istej veci.
IV.
Predbežné prerokovanie návrhu
21. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného
práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej
súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,
I. ÚS 110/02, I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 168/05).
22. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať
všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha
interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne
vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov
takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou
o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).
23. Úlohou ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti je skúmať
iba ústavne aspekty postupu orgánov verejnej moci a z nich plynúce závery vyjadrené
v jednotlivých individuálnych právnych aktoch z pohľadu toho, či neprekračujú rámec
ich ústavnej udržateľnosti v konfrontácii so skutkovými a právnymi okolnosťami tej-ktorej
veci. Teda úlohou ústavného súdu nie je nahrádzať činnosť, resp. právne závery orgánov
verejnej moci, ale dohliadať na zlučiteľnosť účinkov výkonu právomoci orgánov verejnej
moci so základnými právami garantovanými prostredníctvom ústavy a kvalifikovaných
medzinárodných zmlúv. Ak je postup orgánu verejnej moci v konkrétnej veci ústavne
konformný a v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie je preskúmateľné a bez znakov
arbitrárnosti, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do výkonu jeho právomoci a vyslovovať
porušenie základných práv (I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).
24. V posudzovanej veci je relevantná tá skutočnosť, že sťažovateľ koncentruje svoju
argumentáciu na postup najvyššieho súdu do času vydania jeho uznesenia
sp. zn. 3 To 5/2018 z 29. júla 2020, ktorým zamietol ním podané odvolanie
proti odsudzujúcemu rozhodnutiu prvostupňového súdu. Teda v čase od 11. júna 2020,
keď najvyšší súd pokračoval v trestnom stíhaní sťažovateľa, do 29. júla 2020,
keď na verejnom zasadnutí za prítomnosti ním zvoleného obhajcu prebehlo odvolacie
konanie, bol najvyšším súdom aj 15. júna 2020 vydaný príkaz na zatknutie a 17. júna 2020
európsky zatýkací rozkaz, ktoré však boli následne najvyšším súdom 30. júla 2020
odvolané. Najvyšší súd vydal na sťažovateľa najprv príkaz na zatknutie a následne európsky
zatýkací rozkaz z dôvodu, že sťažovateľ sa vyhýbal trestnému konaniu, k plnej realizácii
ktorých však nedošlo, pretože európsky zatýkací rozkaz bol následne spolu s príkazom
na zatknutie odvolaný z dôvodu, že zanikli dôvody, pre ktoré boli vydané. Stalo
sa tak z dôvodu vydania uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 5/2018 z 29. júla 2020,
ktorým bolo ukončené odvolacie konanie, po ukončení ktorého vznikol nový dôvod
na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu [podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 154/2010
Z. z.] spočívajúci v tom, že sťažovateľ sa vyhýbal výkonu už uloženého trestu odňatia
slobody. Na podklade európskeho zatýkacieho rozkazu sp. zn. 3 To 5/2018 z 30. júla 2020
bol sťažovateľ aj na území Českej republiky zadržaný a uznesením Mestského súdu v Prahe
č. k. Nt 2040/2020-184 zo 6. augusta 2020 v spojení s uznesením Vrchného súdu v Prahe
sp. zn. 14 To 106/2020 z 25. augusta 2020 vzatý do predbežnej väzby.
25. Ústavný súd konštatuje, že k zásahu do sťažovateľom označených práv došlo
primárne až realizáciou európskeho zatýkacieho rozkazu najvyššieho súdu
sp. zn. 3 To 5/2018 z 30. júla 2020, a to jeho vzatím do predbežnej väzby.
Čo sa týka výkonu a realizácie príkazu najvyššieho súdu na zatknutie sp. zn. 3 To 5/2018
z 15. júna 2020 a európskeho zatýkacieho rozkazu najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 5/2018
zo 17. júna 2020, tam ústavný súd uvádza, že sú mu známe aj ďalšie okolnosti veci.
Tie spočívajú v tom, že po tom, ako bol sťažovateľ zadržaný 17. júna 2020 na základe
európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného najvyšším súdom, sťažovateľa Krajský súd
v Ostrave do predbežnej väzby nezobral. Keďže sťažovateľ okrem samotného podania
ústavnej sťažnosti nebol vo veci ďalej aktívny a inter alia nepredložil nadväzujúce
rozhodnutia českých súdov, ústavný súd nemohol konštatovať porušenie jeho práv v tejto
súvislosti. Nie je úlohou ústavného súdu dopĺňať, radiť sťažovateľovi, aké argumenty
a listiny je potrebné k posúdeniu veci predložiť. Tu je vhodné odkázať na rímsko-právnu
zásadu vigilantibus iura scripta sunt (bdelým patrí právo). Z uvedeného dôvodu ústavný súd
nemôže v tejto súvislosti konštatovať porušenie sťažovateľom označených práv.
26. Zároveň platí, že uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 5/2018
z 20. marca 2019 o prerušení trestného stíhania sťažovateľa a sp. zn. 3 To 5/2018
z 11. júna 2020 o pokračovaní v trestnom stíhaní sťažovateľa sú rozhodnutia predbežnej
povahy, teda nie konečnej povahy (vo svojej podstate rozhodnutia, ktorými sa upravuje
priebeh samotného trestného konania, nie jeho konečný výsledok), a táto samotná
skutočnosť zásadne vplýva na právomoc ústavného súdu, aby ich preskúmal
27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú
sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími v nej uplatnenými návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. januára 2021
Robert Šorl
predseda senátu