Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 28/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca)

a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, ,

, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK H.I.F., spol. s r. o., Radvanská

1, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ JUDr. Peter Filip, vo veci namietaného porušenia

základných práv podľa , 3 a 4, a 2 a a 3

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 11. júna 2020 o pokračovaní v prerušenom

trestnom stíhaní a vydaním príkazu na zatknutie z 15. júna 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľa

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť (2. septembra 2020 doplnená) ,

, ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK H.I.F.,

spol. s r. o., Radvanská 1, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Peter

Filip, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2, 3 a 4, čl. 19

ods. 1 a 2 a a 3 (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 11. júna 2020

o pokračovaní v prerušenom trestnom stíhaní a vydaním príkazu na zatknutie

z 15. júna 2020.

2. Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti, ale predovšetkým zo zistení ústavného súdu

vyplýva, že sťažovateľ je v odvolacom konaní vedenom pred najvyšším súdom

pod sp. zn. trestne stíhaný pre pokračovaní trestný čin podvodu

spolupáchateľstvom podľa k a Trestný

zákon účinného v čase skutku (ďalej len „predošlý “). Najvyšší súd

uznesením sp. zn. z 20. marca 2019 prerušil trestné stíhanie sťažovateľa,

v ktorom ďalším uznesením sp. zn. z 11. júna 2020 pokračoval a 15. júna 2020

vydal na sťažovateľa príkaz na zatknutie. Najvyšší súd v konaní vedenom

pod sp. zn. vydal 17. júna 2020 na sťažovateľa aj európsky zatýkací rozkaz

a uznesením sp. zn. z 29. júla 2020 zamietol sťažovateľom podané odvolanie

a 30. júla 2020 odvolal tak príkaz na zatknutie, ako aj európsky zatýkací rozkaz vydaný

na sťažovateľa, a to z dôvodu zániku právnej skutočnosti na ich vydanie (vyhýbanie

sa trestnému konaniu). Následne na podklade novej právnej skutočnosti (vyhýbanie

sa výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody) najvyšší súd v konaní vedenom

pod sp. zn. vydal 30. júla 2020 na sťažovateľa ďalší európsky zatýkací rozkaz,

na podklade ktorého bol sťažovateľ na území Českej republiky uznesením Mestského súdu

v Prahe č. k. Nt -184 zo 6. augusta 2020 v spojení s uznesením Vrchného súdu

v Prahe sp. zn. z 25. augusta 2020 vzatý do predbežnej väzby.

3. Ústavný súd z obsahu nepresne a zavádzajúco formulovanej ústavnej sťažnosti

sťažovateľa ustálil, že tento spochybňuje postup najvyššieho súdu do času vydania

uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 29. júla 2020, ktorým najvyšší súd

zamietol ním podané odvolanie proti odsudzujúcemu rozhodnutiu prvostupňového súdu

(sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti predmetné rozhodnutie neuvádza), konkrétne

postup spočívajúci vo vydaní uznesenia z 11. júna 2020, ktorým bolo v trestnom stíhaní

sťažovateľa pokračované, a následne vo vydaní príkazu na zatknutie z 15. júna 2020

a európskeho príkazu na zatknutie zo 17. júna 2020.

3.1 Sťažovateľ s poukazom na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.

z 20. marca 2019 o prerušení trestného stíhania tvrdí, že aj najvyšší súd o jeho zdravotnom

stave konštatoval že „... mu nedovoľuje zúčastniť sa verejného zasadnutia“, a v zmysle

záverov štyroch znaleckých posudkov mu jeho zdravotný stav „... dlhodobo nedovoľuje

postaviť sa pred súd a teda zúčastniť sa verejného zasadnutia pred odvolacím súdom“.

Ďalej poukázal na to, že „V priebehu víkendu 12. až 14. júna 2020 bol obhajca obvineného

JUDr. Peter Filip informovaný, že došlo k zhoršeniu zdravotného stavu obvineného a tento

bol 11. júna 2020 prevezený do Nemocnice pričom „Túto skutočnosť ihneď

v pondelok 15. júna 2020 ráno oznámil osobne doručeným listom najvyššiemu súdu.“.

3.2 Sťažovateľ teda postupu najvyššieho súdu vytýka, že v jeho trestnom stíhaní

pokračoval aj napriek tomu, že „... dôvod na prerušenie ostal nezmenený. Stíhanie teda

pokračuje spôsobom, ktorý nie je v súlade s tým, čo ustanovuje zákon (

v § 173 ods. 3 druhá veta).“. Zároveň zvýraznil, že „(i)Nie sú tu konkrétne skutočnosti,

ktoré odôvodňujú obavu, že bude pôsobiť na svedkov alebo spoluobvinených, alebo ináč

mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. (ii) Nie sú tu ani konkrétne

skutočnosti, ktoré odôvodňujú obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný

čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. (iii)

Okrem existencie dôvodov väzby zákon ustanovuje aj ďalšiu podmienku pre vydanie

príkazu, aby bol obvinený zatknutý a to, že obvineného nemožno predvolať, predviesť

alebo zadržať a zabezpečiť tak jeho prítomnosť na výsluchu.“, pričom najvyšší súd

môže sťažovateľa „... predvolať aj z blízkeho zahraničia. Keďže sa nachádza v zahraničí,

nemôže súd zabezpečiť jeho prítomnosť na verejnom zasadnutí súdu predvedením

alebo zadržaním, ale to vzhľadom na jeho zdravotný stav zrejme nebude možné

ani na základe európskeho zatýkacieho rozkazu. Keby sa jeho zdravotný stav zlepšil

a umožňoval účasť na konaní, dostavil by sa na súd aj na základe predvolania.“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „vo veci samej

vyslovil, že v trestnej veci vedenej na najvyššom súde, ako odvolacom súde

pod sp. zn. pre trestný čin podvodu podľa ,

účinného ku dňu 31.08.2003

1/ rozhodnutím o pokračovaní v trestnom stíhaní obžalovaného

,

1/ rozhodnutím o pokračovaní v trestnom stíhaní obžalovaného

, vydaním medzinárodného zatýkacieho rozkazu alebo príkazu na zatknutie

na obžalovaného a vydaním európskeho zatýkacieho rozkazu

na obžalovaného boli porušené základné práva

zaručené v čl. 17 ods. 2 veta prvá, ods. 3 veta prvá, ods. 4 veta

prvá, a 2 a a 3 a Dohovoru.

2/ rozhodnutie o pokračovaní v trestnom stíhaní obžalovaného

, medzinárodný zatykači rozkaz alebo príkaz na zatknutie na obžalovaného

a európsky zatýkací rozkaz na obžalovaného

sa zrušujú.

3/ Najvyšší súd je povinný vyplatiť na účet advokáta JUDr. Petra Filipa náhradu trov

právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom v sume 2.301,- EUR, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.

II.

Právomoc ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Konanie pred ústavným súdom

upravuje o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“).

7. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania ústavný

súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

8. Podľa ústavný súd

môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania, ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Relevantná právna úprava

9. Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) ak je daný niektorý z dôvodov väzby a obvineného

nemožno predvolať, predviesť alebo zadržať a zabezpečiť jeho prítomnosť na výsluchu

alebo na inom úkone, vydá predseda senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné

konanie na návrh prokurátora príkaz, aby bol obvinený zatknutý.

10. Podľa zatknutie vykonávajú na podklade príkazu

príslušníci Policajného zboru, Vojenskej polície a ozbrojení príslušníci finančnej správy,

ktorí sú tiež povinní, ak je to na vykonanie príkazu potrebné, vypátrať pobyt obvineného.

11. Podľa orgán, ktorý obvineného na podklade

príkazu zatkol, je povinný ho bez meškania, najneskôr však do 24 hodín, dodať súdu,

ktorého sudca príkaz vydal. Ak sa tak nestane, musí byť obvinený prepustený na slobodu.

12. Podľa predseda senátu alebo v prípravnom konaní

sudca pre prípravné konanie, ktorý prevzal zatknutého obvineného, musí do 48 hodín

a pri obzvlášť závažných zločinoch do 72 hodín od jeho prevzatia obvineného vypočuť

a rozhodnúť o jeho vzatí do väzby alebo ho prepustiť na slobodu; pritom postupuje

primerane podľa § 72 ods. 2.

13. Podľa predseda senátu rozhodne o prepustení

zatknutého obvineného na slobodu príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne a musí byť

primerane odôvodnený. V prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie rozhodne

o prepustení zatknutého obvineného na slobodu z dôvodu uplynutia lehôt

podľa odseku 5 príkazom, ktorý musí byť vydaný písomne a musí byť primerane

odôvodnený; o prepustení zatknutého obvineného na slobodu z iných dôvodov rozhodne

uznesením, ktoré v plnom znení s odôvodnením a poučením uvedie v zápisnici o úkone.

14. Podľa o európskom zatýkacom rozkaze

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) európsky zatýkací

rozkaz možno vydať

a) pre skutok, za ktorý možno podľa právneho poriadku Slovenskej republiky uložiť

trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť mesiacov,

b) ak sa žiada o vydanie na výkon už uloženého trestu odňatia slobody, ak uložený

trest odňatia slobody alebo jeho zvyšok, ktorý sa má vykonať, je najmenej štyri mesiace;

viaceré tresty alebo nevykonané zvyšky viacerých trestov sa spočítavajú.

15. Podľa európsky zatýkací rozkaz má na území

Slovenskej republiky rovnaké účinky ako príkaz na zatknutie podľa všeobecného predpisu

o trestnom konaní.

16. Podľa ak existuje predpoklad,

že by sa obvinený mohol zdržiavať alebo sa zdržiava v inom členskom štáte a je potrebné

ho vyžiadať, vydá vo vzťahu k nemu predseda senátu alebo sudca príslušného súdu

európsky zatýkací rozkaz. V prípravnom konaní vydá európsky zatýkací rozkaz na návrh

prokurátora sudca pre prípravné konanie. Vo vykonávacom konaní môže vydať európsky

zatýkací rozkaz aj predseda senátu nadriadeného súdu, ak je potrebné odsúdeného vyžiadať

z iného členského štátu v čase po prijatí rozhodnutia, ktorým bol právoplatne a vykonateľne

uložený trest odňatia slobody, do vrátenia spisu prvostupňovému súdu.

17. Podľa európsky zatýkací rozkaz

podľa odseku 1 možno vydať, ak je vo vzťahu k obvinenému pre rovnaký skutok vydaný

príkaz na zatknutie, 3) medzinárodný zatýkací rozkaz 4) alebo rozhodnutie,

ktorým bol právoplatne a vykonateľne uložený trest odňatia slobody.

18. Podľa súd európsky zatýkací rozkaz nevydá,

ak je pred jeho vydaním zrejmé, že by vyžiadaním z cudziny bola osobe, o ktorej vydanie

ide, spôsobená ujma neprimeraná významu trestného konania alebo následkom trestného

činu.

19. Podľa európsky zatýkací rozkaz stráca

platnosť

a) odovzdaním vydanej osoby súdu podľa § 8,

b) odvolaním; súd, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz, ho odvolá, ak zanikli

dôvody, pre ktoré bol vydaný, alebo ak súd následne zistil, že také dôvody neexistovali,

alebo ak tak ustanovuje tento zákon; európsky zatýkací rozkaz vydaný na návrh prokurátora

súd odvolá na návrh prokurátora, alebo

c) vydaním nového európskeho zatýkacieho rozkazu v tej istej veci.

20. Podľa odvolanie európskeho zatýkacieho

rozkazu nebráni vydaniu nového európskeho zatýkacieho rozkazu v tej istej veci.

IV.

Predbežné prerokovanie návrhu

21. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu verejnej moci (súdu) nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú možno preto považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (,

, , , , ).

22. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať

všeobecné súdy, v danom prípade iné orgány verejnej moci, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov v rámci im zverených kompetencií legislatívne

vymedzených. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov

takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (, , ).

23. Úlohou ústavného súdu ako nezávislého orgánu ochrany ústavnosti je skúmať

iba ústavne aspekty postupu orgánov verejnej moci a z nich plynúce závery vyjadrené

v jednotlivých individuálnych právnych aktoch z pohľadu toho, či neprekračujú rámec

ich ústavnej udržateľnosti v konfrontácii so skutkovými a právnymi okolnosťami tej-ktorej

veci. Teda úlohou ústavného súdu nie je nahrádzať činnosť, resp. právne závery orgánov

verejnej moci, ale dohliadať na zlučiteľnosť účinkov výkonu právomoci orgánov verejnej

moci so základnými právami garantovanými prostredníctvom a kvalifikovaných

medzinárodných zmlúv. Ak je postup orgánu verejnej moci v konkrétnej veci ústavne

konformný a v súlade so zákonom a jeho rozhodnutie je preskúmateľné a bez znakov

arbitrárnosti, ústavný súd nemá dôvod zasahovať do výkonu jeho právomoci a vyslovovať

porušenie základných práv (, ).

24. V posudzovanej veci je relevantná tá skutočnosť, že sťažovateľ koncentruje svoju

argumentáciu na postup najvyššieho súdu do času vydania jeho uznesenia

sp. zn. z 29. júla 2020, ktorým zamietol ním podané odvolanie

proti odsudzujúcemu rozhodnutiu prvostupňového súdu. Teda v čase od 11. júna 2020,

keď najvyšší súd pokračoval v trestnom stíhaní sťažovateľa, do 29. júla 2020,

keď na verejnom zasadnutí za prítomnosti ním zvoleného obhajcu prebehlo odvolacie

konanie, bol najvyšším súdom aj 15. júna 2020 vydaný príkaz na zatknutie a 17. júna 2020

európsky zatýkací rozkaz, ktoré však boli následne najvyšším súdom 30. júla 2020

odvolané. Najvyšší súd vydal na sťažovateľa najprv príkaz na zatknutie a následne európsky

zatýkací rozkaz z dôvodu, že sťažovateľ sa vyhýbal trestnému konaniu, k plnej realizácii

ktorých však nedošlo, pretože európsky zatýkací rozkaz bol následne spolu s príkazom

na zatknutie odvolaný z dôvodu, že zanikli dôvody, pre ktoré boli vydané. Stalo

sa tak z dôvodu vydania uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. z 29. júla 2020,

ktorým bolo ukončené odvolacie konanie, po ukončení ktorého vznikol nový dôvod

na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu [podľa

Z. z.] spočívajúci v tom, že sťažovateľ sa vyhýbal výkonu už uloženého trestu odňatia

slobody. Na podklade európskeho zatýkacieho rozkazu sp. zn. z 30. júla 2020

bol sťažovateľ aj na území Českej republiky zadržaný a uznesením Mestského súdu v Prahe

č. k. Nt -184 zo 6. augusta 2020 v spojení s uznesením Vrchného súdu v Prahe

sp. zn. z 25. augusta 2020 vzatý do predbežnej väzby.

25. Ústavný súd konštatuje, že k zásahu do sťažovateľom označených práv došlo

primárne až realizáciou európskeho zatýkacieho rozkazu najvyššieho súdu

sp. zn. z 30. júla 2020, a to jeho vzatím do predbežnej väzby.

Čo sa týka výkonu a realizácie príkazu najvyššieho súdu na zatknutie sp. zn.

z 15. júna 2020 a európskeho zatýkacieho rozkazu najvyššieho súdu sp. zn.

zo 17. júna 2020, tam ústavný súd uvádza, že sú mu známe aj ďalšie okolnosti veci.

Tie spočívajú v tom, že po tom, ako bol sťažovateľ zadržaný 17. júna 2020 na základe

európskeho zatýkacieho rozkazu vydaného najvyšším súdom, sťažovateľa Krajský súd

v Ostrave do predbežnej väzby nezobral. Keďže sťažovateľ okrem samotného podania

ústavnej sťažnosti nebol vo veci ďalej aktívny a inter alia nepredložil nadväzujúce

rozhodnutia českých súdov, ústavný súd nemohol konštatovať porušenie jeho práv v tejto

súvislosti. Nie je úlohou ústavného súdu dopĺňať, radiť sťažovateľovi, aké argumenty

a listiny je potrebné k posúdeniu veci predložiť. Tu je vhodné odkázať na rímsko-právnu

zásadu vigilantibus iura scripta sunt (bdelým patrí právo). Z uvedeného dôvodu ústavný súd

nemôže v tejto súvislosti konštatovať porušenie sťažovateľom označených práv.

26. Zároveň platí, že uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.

z 20. marca 2019 o prerušení trestného stíhania sťažovateľa a sp. zn.

z 11. júna 2020 o pokračovaní v trestnom stíhaní sťažovateľa sú rozhodnutia predbežnej

povahy, teda nie konečnej povahy (vo svojej podstate rozhodnutia, ktorými sa upravuje

priebeh samotného trestného konania, nie jeho konečný výsledok), a táto samotná

skutočnosť zásadne vplýva na právomoc ústavného súdu, aby ich preskúmal

().

27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmieta sťažovateľom podanú ústavnú

sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde. Z dôvodu odmietnutia ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími v nej uplatnenými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2021

Robert Šorl

predseda senátu