Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 49/2021
PDF · 160.81 KB
No categories available
II. ÚS 49/2021
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu
Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , , zastúpenej
advokátom JUDr. Martinom Jarabicom, konajúcim prostredníctvom spoločnosti Jarabica,
s. r. o., advokátska kancelária, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupmi Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. KRPZ-BA-
OKS-Sť-21/2020 a sp. zn. KRPZ-BA-OKS-Sť-150/2020; Prezídia Policajného zboru
v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-OKS-Sť-177/2020 a Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Malackách a Obvodného oddelenia Policajného zboru v Malackách v konaní
vedenom pod sp. zn. ORPZ-MA-OPP2-155/2020 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. novembra 2020 doručená ústavná sťažnosť (ďalej aj
„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupmi Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Bratislave (ďalej len „krajské riaditeľstvo“) v konaniach vedených pod
sp. zn. KRPZ-BA-OKS-Sť-21/2020 a sp. zn. KRPZ-BA-OKS-Sť-150/2020; Prezídia
Policajného zboru (ďalej len „prezídium“) v konaní vedenom pod sp. zn. PPZ-OKS-Sť-
177/2020 a Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Malackách a Obvodného oddelenia
Policajného zboru v Malackách (ďalej len „okresné riaditeľstvo“ alebo ,,obvodné
oddelenie“) pod sp. zn. ORPZ-MA-OPP2-155/2020 (ďalej len „namietané postupy
a konania“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka podala 27. januára 2020
sťažnosť na postup policajtov podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) prostredníctvom elektronického
portálu verejnej správy. Predmetná sťažnosť bola zaznamenaná útvarom kontroly Úradu
inšpekčnej služby 4. februára 2020, ktorý ju na základe príslušnosti postúpil krajskému
riaditeľstvu. Krajské riaditeľstvo jej sťažnosť podľa § 13 ods. 1 citovaného zákona však
nevybavilo v zákonnej lehote 60 dní od prijatia, resp. ani v dodatočnej lehote 30-dňovej
lehote a neoznámilo sťažovateľke prípadné predĺženie lehoty na vybavenie sťažnosti podľa
§ 13 ods. 2 tohto zákona. Proti tomuto postupu podala sťažovateľka novú sťažnosť
zaevidovanú útvarom kontroly Úradu inšpekčnej služby 27. mája 2020, ktorý ju postúpil
z dôvodu príslušnosti prezídiu. Prezídium na základe prešetrenia sp. zn. PPZ-OKS-Sť-
177/2020 vo veci dospelo k záveru, že predmetná sťažnosť bola odložená 18. februára 2020
na základe § 6 ods. 1 písm. a) zákona, pretože v dôsledku aplikácie zákona o sťažnostiach
bol nesprávne vyhodnotený postup pri vybavení elektronicky podanej sťažnosti. Bola tiež
opomenutá skutočnosť, že elektronicky podaná sťažnosť KRPZ-BA-OKS- Sť-21/2020 bola
podaná prostredníctvom prístupového miesta, ktoré vyžaduje úspešnú autentifikáciu, čím
sťažovateľka úspešne autentifikovala svoju sťažnosť v súlade s § 5 ods. 4 zákona o
sťažnostiach a v konečnom dôsledku teda nebola daná zákonná prekážka na jej prešetrenie.
3. Podľa záverov z prešetrenia prezídiom bolo krajským riaditeľstvom vydané
opatrenie pod sp. zn. KRPZ-BA-OKS-380-004/2020 a sťažnosť KRPZ-BA-OKS-Sť-
21/2020 dostala novú sp. zn. KRPZ-BA- OKS-Sť-150/2020. Dňa 14. októbra 2020 krajské
riaditeľstvo vyhodnotilo sťažnosť sťažovateľky piatimi rozličnými bodmi, a to tak, že tri
body boli zamietnuté na základe nemožnosti prešetrenia sťažnosti a dva body boli ďalej
postúpené okresnému riaditeľstvu v októbri 2020, ktoré ju neskôr odstúpilo obvodnému
oddeleniu Policajného zboru v Malackách. To do dnešného dňa v merite ešte nerozhodlo.
4. Sťažovateľka namieta, že prieťahy v konaní trvajú od 30. apríla 2020, čo
predstavuje porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, hoci zároveň uviedla, že
v konaní spomínaní porušovatelia priebežne vykonávali určité procesné úkony.
5. S prihliadnutím na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol, že označené základné právo sťažovateľky
podľa čl. 48 ods. ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietanými postupmi
konaniami krajského riaditeľstva a prezídia, ako aj okresného riaditeľstva a obvodného
oddelenia porušené bolo. Súčasne žiada, aby ústavný súd okresnému riaditeľstvu prikázal
konať bez zbytočných prieťahov. Domáha sa aj finančného zadosťučinenie v sume 1 000 €
a priznania trov konania v sume 375,24 €
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov a o ich bezúhonnosti ustanoví zákon. Týmto zákonom je
zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), nie
zákon „č. 38/1993 Z. z.“, ako to uvádza sťažovateľka, kvalifikovane zastúpená advokátom,
ktorý sa už na toto konanie pred ústavným súdom v tomto prípade nevzťahuje.
9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd
skúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na
ďalšie konanie.
10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q), r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne
neopodstatnený.
III.
Predbežné prerokovanie návrhu a právne posúdenie veci ústavným súdom
11. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti preskúmal, či
ústavná sťažnosť sťažovateľky obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 a § 43 zákona
o ústavnom súde) a osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123 a § 124 zákona
o ústavnom súde) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
12. Predmetom a podstatou ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľky, že v jej
prípade označené orgány nekonajú viac ako 6 mesiacov, a tak dochádza k porušovaniu jej
označených práv v bode 1.
12.1 Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
12.2 Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej
lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
13. Ako z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, sťažovateľka sa domáhala v roku
2020 podaním podľa zákona o sťažnostiach ako osobitného predpisu prešetrenia
nezákonného postupu policajtov, ktoré podľa nej nie je dosiaľ riadne a včas vybavené, čím
malo dôjsť k porušeniu jej uvedených práv. Podľa tohto zákona postupujú orgány verejnej
správy, ktorými sú orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie, orgány územnej
samosprávy a nimi zriadené organizácie, osoby, ktorým zákon zveril rozhodovanie
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iných osôb. Podľa tohto
zákona postupujú aj iné orgány Slovenskej republiky, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.
14. Zákon o sťažnostiach je všeobecným právnym predpisom upravujúcim postupy
súvisiace s vybavovaním a prešetrovaním sťažností, a preto sa použije vždy, pokiaľ to
osobitný predpis nevylúči. Zároveň platí, že pokiaľ osobitný predpis nevylúči pôsobnosť
zákona o sťažnostiach, potom sa zákon o sťažnostiach použije subsidiárne aj na postup
prešetrenia a vybavenia sťažnosti primárne upravenom v osobitnom predpise.
15. Ústavný súd konštatuje, že ústavná sťažnosť sťažovateľky je zjavne
neopodstatnená, preto ju odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
15.1 O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
15.2 Vychádzajúc zo skutkového stavu veci je zrejmé, že krajské riaditeľstvo
a prezídium sa sťažnosťou sťažovateľky podľa zákona o sťažnostiach proti nezákonnému
postupu policajtov voči jej osobe včas a primerane zaoberali a dali jej aj relevantnú
odpoveď na jej prednesené námietky, keď konštatovali, že predchádzajúci postup krajského
riaditeľstva bol v rozpore s § 6 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach. Súčasne jej okrem
iného uviedli v prípise zo 14. októbra 2020, že pokiaľ ide o «situáciu pred príchodom
hliadky Policajného zboru, kedy ste sa pripravovali na jazdu s Vaším motorovým vozidlom,
činnosť hliadky Policajného zboru pred ich príchodom k Vám, spôsob príchodu hliadky... za
Vaším motorovým vozidlom v Malackách... činnosť policajta, ktorý Vás „v mene zákona
nevyzval na predloženie dokladov“», resp. že „Podanie v tejto časti nie je sťažnosťou
v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona o sťažnostiach, pretože má charakter vyjadrenia,
podnetu. Preto podanie nebolo prešetrené v zmysle zákona o sťažnostiach, ale bolo
postúpené Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Malackách na ďalšie konanie.“.
16. Ústavný súd po preskúmaní všetkých relevantných skutočností konštatuje, že
ústavnú sťažnosť bolo možné prima facie odmietnuť z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti, keďže podania sťažovateľky boli označenými orgánmi vybavené v rámci
ich kompetencií, rešpektujúc príslušné ustanovenia zákona o sťažnostiach, a údajné celkové
prieťahy v namietaných konaniach, súčasne i s porušením zákonných lehôt (naposledy
nekonanie obvodného oddelenia, ktorému vec bola odstúpená v októbri 2020) v žiadnom
prípade nedosahujú ústavný rozmer, keďže jednak z pohľadu namietanej dĺžky konania iba
6 mesiacov a tiež zisteného skutkového stavu neexistuje žiadna možnosť vyslovenia
porušenia označených práv zo strany uvedených orgánov. Okolnosti danej veci tak
neumožňujú ústavnému súdu vec prijať na ústavný prieskum, pretože je zrejmé, že cieľ,
ktorý viedol sťažovateľku k podaniu sťažnosti, bol označenými orgánmi riešený ako podnet
na prijatie opatrení proti postupu policajtov a bude ho riešiť obvodným oddelením.
17. Navyše, podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, ktorý nadobudol účinnosť
1. júla 2016, mohla sťažovateľka za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať sa
ochrany predovšetkým na správnom súde. To však sťažovateľka pred podaním ústavnej
sťažnosti nevyužila. Ústavný súd tak jej ústavnú sťažnosť mohol odmietnuť aj pre
neprípustnosť podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. februára 2021
Peter Molnár
predseda senátu