Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 390/2020
PDF · 250.78 KB
No categories available
III. ÚS 390/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov
Petra Straku a Martina Vernarského prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
AVET-C, spol. s r. o., Košťany nad Turcom 348, IČO 31 607 438, zastúpenej advokátom
JUDr. Jaroslavom Kevickým, P. Mudroňa 45, Martin, vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp. zn. 23 C 6/2016 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti AVET-C, spol. s r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 6/2016 p o r u š e n é
b o l o .
2. Obchodnej spoločnosti AVET-C, spol. s r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti
AVET-C, spol. s r. o., trovy konania 375,24 eur (slovom tristosedemdesiatpäť eur
a dvadsaťštyri centov) na účet jej právneho zástupcu JUDr. Jaroslava Kevického, advokáta,
P. Mudroňa 45, Martin, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
28. februára 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti AVET-C, spol. s r. o., Košťany
nad Turcom 348, IČO 31 607 438 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 23 C 6/2016.
2. Sťažovateľka sa žalobou z 25. septembra 2015 podanou na Okresnom súde
Prievidza domáhala proti žalovanej poisťovni zaplatenia 31 721,71 eur s príslušenstvom,
a to na základe toho, že ako prevádzateľ motorového vozidla nahradila v exekučnom konaní
nemajetkovú ujmu pozostalým po ich príbuznom, ktorý zomrel v dôsledku dopravnej
nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla sťažovateľky.
3. Okresný súd Prievidza 17. decembra 2015 upovedomil sťažovateľku o postúpení
veci okresnému súdu vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti.
Následne sťažovateľka 5. apríla 2016 navrhla postúpiť vec Okresnému súdu Prievidza.
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 29. novembra 2016, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 29. decembra 2016, tomuto návrhu nevyhovel. Po doručení písomných
vyjadrení strán v priebehu roka 2017 okresný súd 10. decembra 2019 nariadil pojednávanie
na 4. február 2020. Toto pojednávanie bolo zrušené pre chorobu sudkyne a pojednávania
nariadené na 10. marec 2020 a 23. jún 2020 boli zrušené zo zdravotných dôvodov advokáta
sťažovateľky. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo 18. septembra 2020 a okresný súd
16. októbra 2020 vo veci rozhodol rozsudkom. Sám okresný súd vo svojom vyjadrení
uviedol, že vo veci sa nekonalo od 30. decembra 2016 do 9. augusta 2017
a od 15. júna 2018 do 4. decembra 2019.
II.
4. Okresný súd sa k prijatej ústavnej sťažnosti vyjadril tak, že uznal nečinnosť
v období približne dvoch rokov, čo ospravedlňoval neprimeraným zaťažením súdu
a problémami v jeho personálnom obsadení. Okrem toho poukázal na to, že dĺžka konania
bola ovplyvnená rozhodovaním o návrhu sťažovateľky na prikázanie veci inému súdu
a tým, že došlo k odročeniu pojednávaní z dôvodov na strane sťažovateľky.
5. Sťažovateľka zotrvala na tom, aby nálezom bolo vyslovené, že postupom
okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy s tým, že jej ústavný súd prizná finančné
zadosťučinenie 30 000 eur. Sťažovateľka odmietla argumenty o tom, že prispela k dĺžke
konania. Nesúhlasila s argumentáciu okresného súdu o jeho neprimeranom zaťažení.
III.
6. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej
a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Okrem
toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa (II. ÚS 32/02).
7. Nárok uplatnený sťažovateľkou v civilnom spore vychádza z tvrdeného
skutkového stavu, ktorý bol preukazovaný listinnými dôkazmi (súdne rozhodnutia
a doklady o bankových prevodoch). Skutkový stav nevykazuje znaky spornosti a vyžadoval
len strohé právne posúdenie. Napadnuté konanie nie je skutkovo a právne zložité a o žalobe
bolo možné rozhodnúť na prvom pojednávaní.
8. Sťažovateľka podala žalobu na miestne nepríslušnom súde a neúspešne navrhla
postúpiť vec späť tomuto súdu, čo viedlo k tomu, že okresný súd mohol v spore začať konať
až na začiatku roka 2017, hoci žaloba bola podaná už na konci roka 2015. K predĺženiu
konania prispelo i to, že pre zdravotné problémy advokáta sťažovateľky došlo k odročeniu
pojednávaní v marci a júni 2020. To viedlo k predĺženiu konania o obdobie približne roka
a pol, no vzhľadom na celkovú dĺžku konania tieto skutočnosti nemožno považovať za také,
že by ich posúdenie mohlo viesť k tomu, že základné právo sťažovateľky porušené nebolo.
9. Rozhodujúci bol postup okresného súdu v napadnutom konaní, v ktorom
sa vyskytli bezdôvodné obdobia nečinnosti, keď nebol vykonaný žiaden úkon smerujúci
k rozhodnutiu vo veci samej. Išlo o obdobie od začiatku roka 2017 do augusta 2017,
od decembra 2017 do mája 2018 a od júna 2018 do decembra 2019, čo viedlo k tomu,
že namiesto toho, aby vo veci bolo rozhodnuté v polovici roka 2017, okresný súd rozhodol
vo veci až v druhej polovici roka 2020.
10. Význam sporu pre sťažovateľku je daný tým, že ide o obchodnú spoločnosť,
ktorá bola poistená u žalovanej poisťovne, ktorá jej neposkytla poistné krytie. Sťažovateľka
napriek poisteniu musela zaplatiť pomerne vysokú finančnú čiastku, ktorej sa následne
domáhala od poisťovne v napadnutom konaní. Sťažovateľka je v stave právnej neistoty
a finančnom nedostatku už od roku 2015.
11. Konanie sa nečinnosťou okresného súdu predĺžilo približne o tri roky.
Preto ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavnej sťažnosti vyhovel a vyslovil, že základné
právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy postupom okresného súdu porušené bolo. S ohľadom na nedôvodné predĺženie
sporu, ktorý má pre sťažovateľku veľký význam, o obdobie približne troch rokov ústavný
súd sťažovateľke, ktorá žiadala 30 000 eur, priznal podľa čl. 127 ods. 3 ústavy finančné
zadosťučinenie 3 000 eur a vo zvyšnej časti jej nevyhovel.
12. Čo sa týka skutočností tvrdených okresným súdom, treba uviesť, že systémové
zlyhania pri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá,
nemôžu byť dôvodom zmarenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavnej
sťažnosti nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo vyvodenie zodpovednosti
vo vzťahu k stranám, ich advokátom, sudcom, súdnej administratíve, predsedom súdov
či k ministrom spravodlivosti. Účelom je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza sťažovateľka. Základné právo a Slovenská republika sú alfou a omegou
v konaní o ústavnej sťažnosti. Všetky ostatné písmenká, a je ich dosť, má do funkčného
systému zložiť zákonodarná, výkonná a súdna moc.
IV.
13. Zistené porušenie základných práv sťažovateľky odôvodňuje to, aby jej okresný
súd podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde nahradil trovy konania, ktoré vznikli
zastúpením advokátom. Výška náhrady bola určená podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“).
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového
základu, ktorým je priemerná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za predchádzajúci polrok (§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky). Výpočtovým
základom za úkony v roku 2020 je 1 062 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon v roku 2019 je 177 eur. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu za dva úkony
právnej služby v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej sťažnosti),
čo spolu s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (2 x 10,62 eur) predstavuje 375,24 eur.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2021
Robert Šorl
predseda senátu