Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 230/2020
PDF · 321.67 KB
No categories available
III. ÚS 230/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a zo sudcov
Petra Straku a Martina Vernarského v konaní o ústavnej sťažnosti
, ,
, zastúpenej URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r o.,
advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. Ondrej Urban, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 136/2014 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 136/2014 p o r u š e n é
b o l i .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume
2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e j j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť
trovy konania v sume 675,43 € (slovom šesťstosedemdesiatpäť eur
a štyridsaťtri centov) na účet URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r o.,
advokátska kancelária, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 23. júna 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
, ,
(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústavy“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listiny“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní
sp. zn. 4 C 136/2014 (ďalej len „napadnuté konanie“). Sťažovateľka navrhla, aby ústavný
súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie jej základných práva postupom okresného súdu,
prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a prizná jej finančné
zadosťučinenie v sume 5 500 € a náhradu trov konania.
2. Sťažovateľka sa žalobou doručenou okresnému súdu 18. júla 2014 domáhala
ochrany osobnosti a náhrady nemajetkovej ujmy. Prvé pojednávanie bolo nariadené
na 26. október 2015. Po ďalšom pojednávaní 12. novembra 2015 bola uznesením
z 15. mája 2016 pripustená zmena žaloby. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené
na 3. október 2016. Okresný súd rozhodol prvým rozsudkom 3. júla 2017. Na odvolanie
žalovaného krajský súd uznesením z 31. mája 2019 napadnutý rozsudok zrušil a vec
3. júla 2019 vrátil okresnému súdu. Po doručení uznesenia krajského súdu stranám
a po doručení vyjadrenia žalobkyne bolo nariadené pojednávania na 4. február 2020.
Na tomto pojednávaní bola vec prejednaná, no pre účely vyjadrenia strán bolo pojednávanie
odročené na 20. marec 2020. Toto pojednávanie bolo zrušené pre karanténne opatrenia.
Dňa 7. mája 2020 bolo nariadené pojednávanie na 12. jún 2020. Toto pojednávanie
sa uskutočnilo a bolo odročené z dôvodu doplnenia listinného dôkazu na 26. jún 2020.
Na pojednávaní 26. júna 2020 okresný súd rozhodol rozsudkom.
II.
3. Okresný súd k sťažnosti uviedol, že nečinnosť súdu možno konštatovať
iba v období od 12. novembra 2015 do 12. mája 2016, a to z dôvodu nadmernej zaťaženosti
súdneho oddelenia. K celkovej dĺžke konania okresný súd uviedol, že túto ovplyvnila
náročnosť veci, keďže ide o spor o ochranu osobnosti, a to, že vec sa nachádzala
na odvolacom súde. Okresný súd zdôraznil, že vec už bola rozhodnutá.
4. Sťažovateľka k vyjadreniu okresného súdu uviedla, že okresný súd priznal
nečinnosť pôvodného zákonného sudcu a že neprávoplatné rozhodnutie v jej veci od času
podania žaloby na súd v roku 2014 až doteraz nie je ospravedlniteľné.
III.
5. Pri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote ústavný súd
vychádza z toho, že ich účelom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu stavu právnej neistoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (III. ÚS 171/20). Porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy s ohľadom
na konkrétne okolnosti prípadu: právnu a faktickú zložitosť veci, správanie účastníka
a postup súdu (I. ÚS 41/02). Okrem toho sa prihliada aj na predmet sporu a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02).
6. Čo sa týka právnej a faktickej zložitosti veci, treba uviesť, že predmetom
napadnutého konania je rozhodovanie o ochrane osobnosti a náhrade nemajetkovej ujmy.
Podobné konania tvoria bežnú súčasť rozhodovania okresných súdov, no nepatria
medzi spory, ktoré by sa vyznačovali či už skutkovou alebo právnou jednoduchosťou.
Napriek tomu z vyjadrení okresného súdu neboli zistené žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodňovali neprimerané trvanie sporu v dôsledku jeho právnej a skutkovej
zložitosti. Čo sa týka správania sťažovateľky, okrem zmien žaloby ústavný súd nezistil
žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu
pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo k zbytočným prieťahom.
7. Na dĺžke konania sa rozhodujúcim spôsobom podpísal postup okresného súdu
na začiatku konania, a to, že proti jeho prvému rozsudku bolo podané odvolanie.
K nariadeniu prvého pojednávania došlo bez akýchkoľvek identifikovateľných prekážok
až po uplynutí viac ako roka po doručení žaloby. Na prvom pojednávaní došlo k zmene
žaloby, no o tomto jednoduchom procesnom úkone bolo rozhodnuté až po uplynutí
približne pol roka s tým, že ďalšie pojednávanie sa konalo o ďalší polrok. Až tomuto
pojednávaniu z 3. októbra 2016 nasledoval relatívne sústredený postup okresného súdu,
ktorý viedol k rozsudku z 3. júla 2017. V dôsledku odvolania jednej zo strán uplynuli
potom ďalšie dva roky. Spis sa na okresný súd vrátil z krajského súdu 3. júla 2019,
pričom druhýkrát bolo okresným súdom rozhodnuté po relatívne sústredenom konaní,
ktoré bolo poznamenané len odročením jedného z pojednávaní v dôsledku pandémie.
8. Po zhodnotení kritérií, podľa ktorých sa posudzujú prieťahy v konaní
pred všeobecným súdmi, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu
v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote.
9. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie. Sťažovateľka žiadala finančné zadosťučinenie vo výške 5 500 €,
argumentujúc pocitom právnej neistoty. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého
konania a prihliadajúc na intenzitu zistených nedostatkov v postupe okresného súdu,
sú dané dôvody na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Sťažovateľkou
žiadané finančné zadosťučinenie je však zjavne neprimerané, a to osobitne s ohľadom na to,
že bezprostredne v období, ktoré predchádzalo podaniu ústavnej sťažnosti, a v priebehu
konania o ústavnej sťažnosti okresný súd postupoval priebežne. Preto ústavný súd
sťažovateľke priznal finančné zadosťučinenie 2 000 eur a vo zvyšnej časti jej nevyhovel.
10. Ústavný súd nevyhovel návrhu sťažovateľky a neprikázal okresnému súdu
vo veci konať, pretože vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom, proti ktorému bolo podané
odvolanie a vo veci bude konať krajský súd.
11. Čo sa týka skutočností tvrdených okresným súdom, treba uviesť, že systémové
zlyhania pri správe súdnictva bez ohľadu na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá,
nemôžu byť dôvodom zmarenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a nezbavujú Slovenskú republiku zodpovednosti za prieťahy (II. ÚS 481/2017).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavnej
sťažnosti nie je pomenovanie príčin prieťahov v konaní alebo vyvodenie zodpovednosti
vo vzťahu k stranám, ich advokátom, sudcom, súdnej administratíve, predsedom súdov
či k ministrom spravodlivosti. Účelom je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza sťažovateľka. Základné právo a Slovenská republika sú alfou a omegou
v konaní o ústavnej sťažnosti. Všetky ostatné písmená, a je ich dosť, má do funkčného
systému zložiť zákonodarná, výkonná a súdna moc.
V.
12. Zistené porušenie základných práv sťažovateľky odôvodňuje to, aby jej okresný
súd podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde úplne nahradil trovy konania,
ktoré jej vznikli zastúpením advokátom. Výška náhrady bola určená podľa vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je jedna šestina výpočtového základu, ktorým je priemerná mzda zamestnanca hospodárstva
Slovenskej republiky za predchádzajúci polrok (§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky).
Výpočtovým základom za úkony v roku 2020 je priemerná mzda za II. polrok 2019,
t. j. 1 062 eur. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v roku 2020 je 177 eur.
Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu za tri úkony právnej služby v roku 2020
(prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti a vyjadrenie na základe výzvy), čo spolu
s náhradou podľa § 16 ods. 3 vyhlášky (3 x 10,62 €) predstavuje 562,86 eur.
Advokát sťažovateľky osvedčil, že je platcom dane z pridanej hodnoty, takže celková
odmena po 20 % zvýšení predstavuje sumu 675,43 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. februára 2021
Robert Šorl
predseda senátu