Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 452/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra

Straku a Martina Vernarského prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, a , ,

, zastúpených advokátom JUDr. Petrom Machajom, Radlinského 47,

Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť

a trovy konania v sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur

a osemdesiatšesť centov) na účet ich právneho zástupcu JUDr. Petra Machaja,

Radlinského 47, Dolný Kubín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením

č. k. -15 z 24. novembra 2020 na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , a ,

, obaja (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietajú porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného súdu

Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia sa žalobou, ktorá bola okresnému súdu doručená 19. decembra 2018,

domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemkom. Sťažovatelia

15. januára 2019 zaplatili na výzvu súdu súdny poplatok. Dňa 25. januára 2019 okresný súd

vyzval žalovaného – Slovenský pozemkový fond na vyjadrenie k žalobe. Na výzvu súdu

žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a v apríli 2019 okresný súd vyzval katastrálny úrad

na predloženie listín a objasnenie skutočností. V júni 2019 okresný súd vyzval

sťažovateľov, aby správne označili žalovaného. Na to sťažovatelia reagovali obratom

tak, že žalovaným je Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond,

a žiadali o nariadenie pojednávania. Dňa 6. novembra 2019 bolo nariadené pojednávanie

na 26. november 2019. Pred pojednávaním sa Slovenský pozemkový fond vyjadril

tak, že nespravuje pozemky, ktorých vyporiadania sa domáhajú sťažovatelia. Následne

okresný súd v decembri 2019 vyzval Okresný úrad Žilina a Ministerstvo vnútra Slovenskej

republiky, či sú správcom pozemkov, ktorých vyporiadania sa domáhajú sťažovatelia.

Oba štátne orgány obratom uviedli, že podiely k pozemkom nespravujú. Následne okresný

súd nekonal a v októbri 2020 bola vec pridelená novej sudkyni, ktorá už v novembri

z katastrálneho úradu vyžiadala spätnú identifikáciu pozemkov, ku ktorým sa sťažovatelia

domáhajú zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

3. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že postupom

okresného súdu bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,

každému zo sťažovateľov prizná finančné zadosťučinenie po 2 000 € a rovnako im prizná

náhradu trov konania.

II.

4. Okresný súd potvrdil, že vo veci sa od decembra 2019 do novembra 2020

nevykonal žiadny úkon smerujúci ku skončeniu konania, čo odôvodnil odchodom sudkyne

na materskú dovolenku, čomu predchádzala jej dlhodobá práceneschopnosť. Okresný súd

poukázal taktiež na to, že dĺžka konania bola spôsobená zisťovaním správcu pozemkov.

Poukázal na to, že sťažovatelia k tomuto zisťovaniu nijak neprispeli.

5. Sťažovatelia vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedli,

že už so žalobou predložili listiny, z ktorých vyplýva, že správu vykonáva Slovenský

pozemkový fond.

III.

6. Pri rozhodovaní o sťažnostiach pre porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote ústavný súd

vychádza z toho, že ich účelom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu stavu právnej neistoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (). Porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu: právnu a faktickú zložitosť veci, správanie účastníka

a postup súdu (). Okrem toho sa prihliada aj na predmet sporu a jeho význam

pre sťažovateľa (, , ).

7. Čo sa týka právnej a faktickej zložitosti veci, treba uviesť, že predmetom

napadnutého konania je rozhodovanie okresného súdu o žalobe na zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva. Podobné konania tvoria bežnú súčasť rozhodovania

okresných súdov, no nepatria medzi spory, ktoré by sa vyznačovali či už skutkovou

alebo právnou jednoduchosťou. Priebežný postup v napadnutom konaní

je však komplikovaný osobitne bizarnou situáciou, ktorá spočíva v tom, že žalovaným

je Slovenská republika a žiaden zo sťažovateľmi označených štátnych orgánov

sa nepovažuje za správcu pozemkov. Túto skutočnosť však pri posudzovaní prieťahov

nemožno pričítať sťažovateľom.

8. Na dĺžke konania sa rozhodujúcim spôsobom podpísala nesústredená činnosť

okresného súdu pri ustálení toho, ktorý zo štátnych orgánov spravuje podiely k pozemkom,

ktorých vyporiadania sa domáhajú sťažovatelia. Okresný súd napriek tomu, že obratom

vyrubil súdny poplatok, sťažovateľov až o pol roka neskôr vyzval na odstránenia

vád žaloby. Potom, ako uplynula lehota na vyjadrenie k žalobe sťažovateľmi označenému

žalovanému, okresný súd znova nekonal. Hoci už v decembri 2019 bolo zrejmé, že žiaden

zo štátnych orgánov sa nepovažuje za správcu podielov k pozemkom, okresný súd vo veci

postupoval až v novembri 2020 účelným úkonom spätnej identifikácie pozemkov.

K tomuto úkonu došlo takmer až po dvoch rokoch od začatia konania. Práve tento

nesústredený postup súdu viedol k predĺženie konania o dobu približne roka a pol.

9. Po zhodnotení kritérií, podľa ktorých sa posudzujú prieťahy v konaní

pred všeobecným súdmi, je zrejmé, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní

došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie veci v primeranej lehote. Okrem vyslovenia porušenia

týchto práv podľa bolo okresnému súdu prikázané, aby ďalej konal

bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie. Sťažovatelia žiadali finančné zadosťučinenie po 2 000 €. Vzhľadom

na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s prihliadnutím na intenzitu zistených

nedostatkov v postupe okresného súdu nie sú dané dôvody na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia. V tejto súvislosti bolo prihliadnuté na to, že po podaní ústavnej

sťažnosti okresný súd začal účelne konať, sťažovatelia prieťahy v konaní neriešili podaním

sťažnosti predsedovi okresného súdu a doterajšia dĺžka konania nedosahuje takú intenzitu,

ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

11. Čo sa týka skutočností tvrdených okresným súdom (práceneschopnosť a materská

dovolenka sudcu), treba uviesť, že systémové zlyhania pri správe súdnictva bez ohľadu

na to, ktorý zo štátnych orgánov za ne zodpovedá, nemôžu byť dôvodom zmarenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a nezbavujú Slovenskú

republiku zodpovednosti za prieťahy (). Účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a ústavnej sťažnosti nie je pomenovanie

príčin prieťahov v konaní alebo vyvodenie zodpovednosti vo vzťahu k stranám,

ich advokátom, sudcom, súdnej administratíve, predsedom súdov či k ministrom

spravodlivosti. Účelom je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádzajú

sťažovatelia. Základné právo a Slovenská republika sú alfou a omegou v konaní o ústavnej

sťažnosti. Všetky ostatné písmená, a je ich dosť, má do funkčného systému zložiť

zákonodarná, výkonná a súdna moc.

IV.

12. Zistené porušenie základných práv sťažovateľov odôvodňuje to, aby im okresný

súd podľa úplne nahradil trovy konania, ktoré vznikli

zastúpením advokátom. Výška náhrady bola určená podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového

základu, ktorým je priemerná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za predchádzajúci polrok (§ 1 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 vyhlášky). Výpočtovým

základom za úkony v roku 2020 je priemerná mzda za II. polrok 2019, t. j. 1 062 €.

Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon v roku 2020 je 177 €. Ústavný súd priznal

sťažovateľom náhradu za tri úkony právnej služby v roku 2020 (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie sťažnosti, vyjadrenie na základe výzvy súdu), čo spolu s režijným

paušálom (3 x 10,62 €) predstavuje sumu 562,86 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. februára 2021

Robert Šorl

predseda senátu