Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 578/2020
PDF · 497.16 KB
No categories available
I. ÚS 578/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2021
v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a sudcov Jany
Baricovej a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky
obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, Bratislava,
IČO 35 829 346, zastúpenej spoločnosťou FELŠÖCI & Partners, s. r. o., Bajkalská 31,
Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Mgr. Zdenka Felšöciová,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského
súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 717/2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o.,
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 Co 717/2014 p o r u š e n é b o l i .
2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 14 Co 717/2014 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o., p r i z n á v a finančné
zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti
GLOBE International LTD, s. r. o., trovy konania v sume 680,74 € (slovom
šesťstoosemdesiat eur a sedemdesiatštyri centov) na účet jej právneho zástupcu spoločnosti
FELŠÖCI & Partners, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti GLOBE International
LTD, s. r. o., n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 578/2020-11 z 15. decembra 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) na ďalšie
konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti GLOBE International
LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, Bratislava, IČO 35 829 346 (ďalej len ,,sťažovateľka“),
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) a podľa
čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“), ako aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 717/2014
(ďalej aj ,,napadnuté konanie krajského súdu“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje
v súdnom konaní vo veci samej ako žalobkyňa proti žalovaným
a (ďalej len ,,žalovaní“); predmetom sporu je nezaplatenie faktúry
č. 150/2006 z 2. októbra 2006 za vykonanie nadštandardných stavebných úprav na bytovom
objekte v obci , ktorý sťažovateľka zhotovovala v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti najprv stručne opísala celý doterajší
priebeh sporu od ňou podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu z 30. mája 2007
až do predloženia opakovaného odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu
Pezinok (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn. 6 C 94/2008 z 31. júla 2017 (ďalej len ,,rozsudok
okresného súdu“) druhoinštančnému krajskému súdu. Okresný súd predložil spis
s odvolaním žalovaných krajskému súdu 13. októbra 2014. Od tohto momentu začalo
napadnuté konanie krajského súdu, vo vzťahu ku ktorému sťažovateľka namieta porušenie
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
3. Vo vzťahu k napadnutému konaniu sťažovateľka uviedla, že napriek tomu,
že okresný súd spis s opakovaným odvolaním žalovaných krajskému súdu predložil ešte
13. októbra 2014, do dňa podania ústavnej sťažnosti krajský súd vo veci nevykonal jediný
úkon a o podanom odvolaní nerozhodol. Domnieva sa, že napadnuté konanie bez vydania
meritórneho rozhodnutia vo veci trvá neprimerane dlho, hoci nie je postavené na právne
náročnom základe.
4. Na podporu svojej argumentácie o existencii prieťahov v napadnutom konaní
sťažovateľka uviedla, že predsedovi krajského súdu podala aj sťažnosť na prieťahy v tomto
konaní, ktorá bola v odpovedi krajského súdu sp. zn. 1 Spr 155/2020 z 5. júna 2020
vyhodnotená ako dôvodná. Ako dôvod nečinnosti krajského súdu bol v nej uvedený fakt,
že predmetný senát 14 Co dlhodobo pracuje s vysokým počtom vecí, čo mu neumožňuje
vybavovanie podaní bez zbytočných prieťahov.
5. V závere sťažovateľka uviedla, že od začiatku sporu, teda od podania návrhu
z 30. mája 2007 na vydanie platobného rozkazu až do podania ústavnej sťažnosti, uplynulo
celkovo 13 rokov, z toho v rámci napadnutého konania 6 rokov, počas ktorých nedošlo
k právoplatnému ukončeniu tohto sporového konania a vydaniu konečného právoplatného
rozhodnutia. Sťažovateľka je toho názoru, že prieťahy v napadnutom konaní nespôsobila
svojím konaním či nekonaním, ale sú spôsobené výlučne v dôsledku nekonania krajského
súdu.
6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci
na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa GLOBE International LTD, s.r.o. na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14Co/717/2014 porušené bolo.
2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.
14Co/717/2014 konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi GLOBE International LTD, s.r.o. priznáva finančné zadosťučinenie
v sume 13.000,- € (slovom trinásťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný
zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi GLOBE International
LTD, s.r.o. trovy právneho zastúpenia v sume 450,28 € (slovom štyristopäťdesiat eur
a dvadsaťosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mgr. Zdenky Felšöciovej,
Bajkalská 31, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Vyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľky
7. Ústavný súd si od krajského súdu vyžiadal spis týkajúci sa napadnutého konania
(zberný spis krajského súdu), ako aj jeho vyjadrenie k samotnej ústavnej sťažnosti.
7.1 V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti
sťažovateľky na ďalšie konanie krajský súd zaujal stanovisko podaním č. k.
1 Spr V 16/2021 doručeným ústavnému súdu 20. januára 2021. V ňom v podstatnom
uviedol, že vec, ktorá tvorí predmet napadnutého konania, bola do senátu 14 Co predložená
13. októbra 2014, pričom k októbru roku 2014 mala sudkyňa spravodajkyňa v danej veci
celkový počet nevybavených vecí 319. K 1. januáru 2017 došlo k zmene v zložení senátu,
keď jedna zo sudkýň odišla do starobného dôchodku a následne aj v marci roku 2019 odišla
do starobného dôchodku ďalšia z členiek senátu. Ďalej uviedol, že k mesiacu december roku
2020 mala sudkyňa spravodajkyňa v danej veci celkový počet nevybavených vecí 226,
pričom od júna 2020 až do súčasnosti je sudkyňa spravodajkyňa práceneschopná. Zároveň
uviedol, že koncom roka 2020 bol čiastočne pozastavený nápad nových vecí (v pomere
1:10) do senátu 14 Co, avšak aj naďalej do tohto senátu napádajú veci skončené inak,
ale aj veci, ktoré boli týmto senátom zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Novým rozvrhom práce na rok 2021 bola do senátu 14 Co pridelená
nová sudkyňa, ktorá prevzala po sudkyni spravodajkyni najstaršie nevybavené veci vrátane
napadnutého konania. Na záver dodal, že senát 14 Co je dlhodobo zaťažený vysokým
počtom nevybavených vecí ešte z obdobia rokov 2012 až 2017, pričom prieťahy boli
vo väčšej miere spôsobené objektívnymi dôvodmi v tomto senáte, a to práve vysokým
počtom nevybavených vecí.
8. Sťažovateľka sa na výzvu ústavného súdu z 29. januára 2021 k stanovisku
krajského súdu vyjadrila podaním doručeným ústavnému súdu 2. februára 2021, v ktorom
v podstatnom uviedla, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci tvoriacu predmet
napadnutého konania, sťažovateľka vo veci samej vystupuje v procesnom postavení
žalobkyne o zaplatenie sumy 1 621,85 € s príslušenstvom, nie je ho možné považovať
za mimoriadne náročný či už po skutkovej, ale ani po právnej stránke. Ďalej uviedla,
že svojím správaním, ktoré by spočívalo v jej neadekvátnom konaní či nekonaní, neprispela
k doterajšej neprimeranej dĺžke napadnutého konania. Vo vzťahu k vyjadreniu krajského
súdu uviedla, že síce odôvodňuje postup krajského súdu, ale vo svojej podstate
len špecifikuje a definuje prieťahy v napadnutom konaní. Podľa sťažovateľky zo zberného
spisu, ako aj z vyjadrenia krajského súdu vyplýva, že od 13. októbra 2014, keď bola vec
predložená krajskému súdu, nebol v napadnutom konaní vykonaný žiadny úkon,
čo je v právnom štáte neprípustné a netolerovateľné. Na záver vo vzťahu k argumentácii
krajského súdu množstvom nevybavenej agendy v senáte 14 Co dodala, že aj podľa
ustálenej judikatúry uvedené nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy.
9. Ústavný súd podľa § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci
od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami
účastníkov konania, ako aj s obsahom zberného spisu krajského súdu dospel k názoru,
že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
K obsahu zberného spisu krajského súdu v napadnutom konaní
10. Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho zberného spisu krajského súdu
zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:
- 13. októbra 2014 bolo na krajskom súde predložené odvolanie žalovaných,
- 15. mája 2020 bola krajskému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky na prieťahy
v napadnutom konaní,
- 19. mája 2020 si predseda krajského súdu vyžiadal spis v napadnutom konaní,
- 1. júna 2020 vyjadrenie zákonnej sudkyne pre predsedu krajského súdu,
- 5. júna 2020 odpoveď predsedu krajského súdu, v ktorej vyhodnotil sťažnosť
sťažovateľky na prieťahy v napadnutom konaní ako dôvodnú, zároveň predseda krajského
súdu upozornil predsedníčku senátu 14 Co na nečinnosť.
IV.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12.1 Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd
môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných
práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa
odseku 1, obnovil stav pred porušením.
12.2 V zmysle čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov...
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený...
16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (I. ÚS 329/2019).
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
17. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní. K porušeniu
sťažovateľkou označených práv malo dôjsť v dôsledku nekonania krajského súdu.
Odôvodňuje to tým, že napriek skutočnosti, že krajskému súdu bol okresným súdom spis
s podaným odvolaním žalovaných predložený ešte 13. októbra 2014, do dňa podania
ústavnej sťažnosti krajský súd o podanom odvolaní nerozhodol a nevykonal ani žiaden úkon
smerujúci k vydaniu rozhodnutia vo veci.
18. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,
dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 295/2019).
19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
20. Keďže súdne konanie vo veci sťažovateľky začalo za účinnosti Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z dikcie
§ 6 OSP, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len ,,CSP“), ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti
a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 157 ods. 1 CSP súd postupuje v konaní tak,
aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 100 OSP).
21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné
kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie
účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP
v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. III. ÚS 489/2018). Podľa
rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľky.
22. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,
že spory týkajúce sa nárokov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, v tomto konkrétnom
prípade je predmetom sporu nezaplatenie faktúry č. 150/2006 z 2. októbra 2006 celkovo
v sume 1 621,85 € s príslušenstvom, tvoria súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných
súdov. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v uvedenom prípade nie je možné napadnuté
konanie označiť ako v zásade právne či skutkovo zložité. V kontexte uvedeného preto podľa
posúdenia ústavného súdu nie je možné v danej veci krajský súd zbaviť jeho zodpovednosti
za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných
prieťahov. V závere ústavný súd poznamenáva, že ani samotný krajský súd vo svojom
vyjadrení nenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci.
23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní
krajského súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky
ako účastníčky tohto súdneho konania. Ústavný súd po preskúmaní priebehu napadnutého
konania nezistil na strane sťažovateľky žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len nasvedčovali
takémuto záveru. Práve naopak, z doručeného zberného spisu krajského súdu jednoznačne
vyplýva, že práve sťažovateľka bola tým účastníkom napadnutého konania, ktorá iniciovala
napríklad aj podanou sťažnosťou na prieťahy v napadnutom konaní predsedovi krajského
súdu urýchlenie rozhodnutia vo veci.
24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup
krajského súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť,
že v napadnutom konaní od predloženia odvolania žalovaných 13. októbra 2014 až do dňa
vydania tohto rozhodnutia nebol zo strany krajského súdu vykonaný v podstate žiaden úkon,
vo veci nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie, ktorým by rozhodol o odvolaní proti
rozsudku okresného súdu. Ústavný súd zároveň dáva do pozornosti, že ak krajský súd
vo veci koná ako súd odvolací a jeho úlohou je posúdiť vecnú správnosť odvolaním
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spravidla nevykonáva vo veci procesné
25. Na základe už uvedeného, ako aj zo skutočností uvedených v samotnom
vyjadrení krajského súdu teda jednoznačne vyplýva, že napadnuté konanie trpí prieťahmi
spočívajúcimi v de facto úplnej nečinnosti krajského súdu. Po preskúmaní spisového
materiálu, ako aj ostatných podkladov na rozhodnutie tak ústavný súd nemohol inak
ako dospieť k jednoznačnému záveru, že prieťahy v napadnutom konaní idú primárne
na vrub krajskému súdu. Na tomto mieste ústavný súd zároveň dodáva, že takýto
stav v podstate úplnej nečinnosti krajského súdu je z ústavnoprávneho hľadiska
neakceptovateľný, pretože tým v zásade dochádza aj k popretiu samotného účelu súdneho
konania, ktorým je dosiahnutie účinnej ochrany práv strán sporu, ktoré sa na súd obrátili.
V závere ústavný súd aj na margo vyjadrenia krajského súdu, čo sa týka nadmernej
zaťaženosti konkrétneho senátu 14 Co a zároveň nutnosti riešiť aj personálne obsadzovanie,
resp. obmieňanie jednotlivých členiek tohto senátu, podotýka, že mu je samozrejme známy
fakt nie optimálneho stavu v súdnom systéme, aj pokiaľ ide o personálne obsadenie
a vyťaženosť súdov, pričom štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné
personálne a materiálno-technické podmienky na riadny výkon spravodlivosti.
Avšak nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu právam účastníkov
konania, v tomto prípade sťažovateľky.
26. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase
konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý
oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom
na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom
dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy
v súdnom konaní (I. ÚS 3/2020).
27. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd
dospel k záveru, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny,
ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku tohto rozhodnutia).
VI.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
28. V súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona
o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto
porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.
29. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí
rozhodnutia o porušení označených práv prikázal krajskému súdu konať v predmetnej veci
bez zbytočných prieťahov.
29.1 Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní, krajskému
súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
30. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
31. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
31.1 Podľa § 135 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná
sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil
základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné
zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,
v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,
zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok
omeškania až do jeho zaplatenia.
32. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny,
ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
boli porušené, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti požadovala priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 13 000 €, čo odôvodnila poukazom na to,
že od začiatku sporu vrátane konania pred prvoinštančným súdom už ubehlo obdobie
trinástich rokov bez vydania právoplatného meritórneho rozhodnutia, pričom poukázala
najmä na samotnú dĺžku napadnutého konania, ktorá do podania ústavnej sťažnosti bola
takmer šesť rokov, a to bez toho, aby krajský súd v rámci napadnutého konania vykonal
čo i len jediný úkon.
33. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (III. ÚS 103/2018). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý
spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu.
34. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na dve
základné skutočnosti. Prvou z nich je, že doterajšia celková dĺžka napadnutého konania
do dňa rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky už predstavuje obdobie viac ako
šiestich rokov, no najmä je tu rozhodujúca druhá okolnosť, a to, že počas uvedeného
obdobia nebol vo veci vykonaný zo strany krajského súdu v podstate žiaden úkon, ktorý by
smeroval k meritórnemu skončeniu veci, teda do dňa rozhodovania ústavného súdu
o ústavnej sťažnosti sťažovateľky nebolo napadnuté konanie právoplatne ukončené vydaním
meritórneho rozhodnutia, a tak stav právnej neistoty sťažovateľky stále trvá, a rozhodol
o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 6 000 € (bod 3 výroku tohto
rozhodnutia).
35. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 3 ústavy a § 133 ods. 3 písm. e)
zákona o ústavnom súde tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať
finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný
súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
VII.
Trovy konania
36. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,
ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným
súdom.
37. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
38. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)
v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
39. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie
a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku krajského súdu).
Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade úkonov právnej služby,
a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá
bola 1 062 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2020, teda výpočtový
základ tvorí sumu 177 €. Za úkony právnej služby vykonané v roku 2020 patrí režijný
paušál v sume 10,62 €. V prípade úkonu vyjadrenie k stanovisku krajského súdu vychádzal
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý
polrok 2020, ktorá bola 1 087 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2021,
teda výpočtový základ tvorí sumu 181,17 €. Za úkony právnej služby vykonané v roku 2021
patrí režijný paušál v sume 10,87 €. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom dane
z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 %
podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH
tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 680,74 € (bod 4 výroku tohto
rozhodnutia).
40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný nahradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
41. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému
z účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 23. februára 2021
Rastislav Kaššák predseda senátu