Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 578/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. februára 2021

v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) a sudcov Jany

Baricovej a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľky

obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, Bratislava,

IČO 35 829 346, zastúpenej spoločnosťou FELŠÖCI & Partners, s. r. o., Bajkalská 31,

Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Mgr. Zdenka Felšöciová,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a podľa Listiny

základných práv a slobôd, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o.,

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti GLOBE International LTD, s. r. o., p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom šesťtisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti

GLOBE International LTD, s. r. o., trovy konania v sume 680,74 € (slovom

šesťstoosemdesiat eur a sedemdesiatštyri centov) na účet jej právneho zástupcu spoločnosti

FELŠÖCI & Partners, s. r. o., Bajkalská 31, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti GLOBE International

LTD, s. r. o., n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia sťažovateľky

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 z 15. decembra 2020 prijal podľa § 56 ods. 5 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) na ďalšie

konanie ústavnú sťažnosť sťažovateľky obchodnej spoločnosti GLOBE International

LTD, s. r. o., Pohraničníkov 56, Bratislava, IČO 35 829 346 (ďalej len ,,sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len ,a“) a podľa

čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len ,,listina“), ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj ,,napadnuté konanie krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje

v súdnom konaní vo veci samej ako žalobkyňa proti žalovaným

a (ďalej len ,,žalovaní“); predmetom sporu je nezaplatenie faktúry

č. 150/2006 z 2. októbra 2006 za vykonanie nadštandardných stavebných úprav na bytovom

objekte v obci , ktorý sťažovateľka zhotovovala v rámci svojej podnikateľskej

činnosti. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti najprv stručne opísala celý doterajší

priebeh sporu od ňou podaného návrhu na vydanie platobného rozkazu z 30. mája 2007

až do predloženia opakovaného odvolania žalovaných proti rozsudku Okresného súdu

Pezinok (ďalej len ,,okresný súd“) sp. zn. z 31. júla 2017 (ďalej len ,,rozsudok

okresného súdu“) druhoinštančnému krajskému súdu. Okresný súd predložil spis

s odvolaním žalovaných krajskému súdu 13. októbra 2014. Od tohto momentu začalo

napadnuté konanie krajského súdu, vo vzťahu ku ktorému sťažovateľka namieta porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a podľa listiny, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. Vo vzťahu k napadnutému konaniu sťažovateľka uviedla, že napriek tomu,

že okresný súd spis s opakovaným odvolaním žalovaných krajskému súdu predložil ešte

13. októbra 2014, do dňa podania ústavnej sťažnosti krajský súd vo veci nevykonal jediný

úkon a o podanom odvolaní nerozhodol. Domnieva sa, že napadnuté konanie bez vydania

meritórneho rozhodnutia vo veci trvá neprimerane dlho, hoci nie je postavené na právne

náročnom základe.

4. Na podporu svojej argumentácie o existencii prieťahov v napadnutom konaní

sťažovateľka uviedla, že predsedovi krajského súdu podala aj sťažnosť na prieťahy v tomto

konaní, ktorá bola v odpovedi krajského súdu sp. zn. z 5. júna 2020

vyhodnotená ako dôvodná. Ako dôvod nečinnosti krajského súdu bol v nej uvedený fakt,

že predmetný senát 14 Co dlhodobo pracuje s vysokým počtom vecí, čo mu neumožňuje

vybavovanie podaní bez zbytočných prieťahov.

5. V závere sťažovateľka uviedla, že od začiatku sporu, teda od podania návrhu

z 30. mája 2007 na vydanie platobného rozkazu až do podania ústavnej sťažnosti, uplynulo

celkovo 13 rokov, z toho v rámci napadnutého konania 6 rokov, počas ktorých nedošlo

k právoplatnému ukončeniu tohto sporového konania a vydaniu konečného právoplatného

rozhodnutia. Sťažovateľka je toho názoru, že prieťahy v napadnutom konaní nespôsobila

svojím konaním či nekonaním, ale sú spôsobené výlučne v dôsledku nekonania krajského

súdu.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa GLOBE International LTD, s.r.o. na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi GLOBE International LTD, s.r.o. priznáva finančné zadosťučinenie

v sume 13.000,- € (slovom trinásťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný

zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi GLOBE International

LTD, s.r.o. trovy právneho zastúpenia v sume 450,28 € (slovom štyristopäťdesiat eur

a dvadsaťosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Mgr. Zdenky Felšöciovej,

Bajkalská 31, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie krajského súdu a replika sťažovateľky

7. Ústavný súd si od krajského súdu vyžiadal spis týkajúci sa napadnutého konania

(zberný spis krajského súdu), ako aj jeho vyjadrenie k samotnej ústavnej sťažnosti.

7.1 V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti

sťažovateľky na ďalšie konanie krajský súd zaujal stanovisko podaním č. k.

1 Spr V 16/2021 doručeným ústavnému súdu 20. januára 2021. V ňom v podstatnom

uviedol, že vec, ktorá tvorí predmet napadnutého konania, bola do senátu 14 Co predložená

13. októbra 2014, pričom k októbru roku 2014 mala sudkyňa spravodajkyňa v danej veci

celkový počet nevybavených vecí 319. K 1. januáru 2017 došlo k zmene v zložení senátu,

keď jedna zo sudkýň odišla do starobného dôchodku a následne aj v marci roku 2019 odišla

do starobného dôchodku ďalšia z členiek senátu. Ďalej uviedol, že k mesiacu december roku

2020 mala sudkyňa spravodajkyňa v danej veci celkový počet nevybavených vecí 226,

pričom od júna 2020 až do súčasnosti je sudkyňa spravodajkyňa práceneschopná. Zároveň

uviedol, že koncom roka 2020 bol čiastočne pozastavený nápad nových vecí (v pomere

1:10) do senátu 14 Co, avšak aj naďalej do tohto senátu napádajú veci skončené inak,

ale aj veci, ktoré boli týmto senátom zrušené a vrátené súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a rozhodnutie. Novým rozvrhom práce na rok 2021 bola do senátu 14 Co pridelená

nová sudkyňa, ktorá prevzala po sudkyni spravodajkyni najstaršie nevybavené veci vrátane

napadnutého konania. Na záver dodal, že senát 14 Co je dlhodobo zaťažený vysokým

počtom nevybavených vecí ešte z obdobia rokov 2012 až 2017, pričom prieťahy boli

vo väčšej miere spôsobené objektívnymi dôvodmi v tomto senáte, a to práve vysokým

počtom nevybavených vecí.

8. Sťažovateľka sa na výzvu ústavného súdu z 29. januára 2021 k stanovisku

krajského súdu vyjadrila podaním doručeným ústavnému súdu 2. februára 2021, v ktorom

v podstatnom uviedla, že pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci tvoriacu predmet

napadnutého konania, sťažovateľka vo veci samej vystupuje v procesnom postavení

žalobkyne o zaplatenie sumy 1 621,85 € s príslušenstvom, nie je ho možné považovať

za mimoriadne náročný či už po skutkovej, ale ani po právnej stránke. Ďalej uviedla,

že svojím správaním, ktoré by spočívalo v jej neadekvátnom konaní či nekonaní, neprispela

k doterajšej neprimeranej dĺžke napadnutého konania. Vo vzťahu k vyjadreniu krajského

súdu uviedla, že síce odôvodňuje postup krajského súdu, ale vo svojej podstate

len špecifikuje a definuje prieťahy v napadnutom konaní. Podľa sťažovateľky zo zberného

spisu, ako aj z vyjadrenia krajského súdu vyplýva, že od 13. októbra 2014, keď bola vec

predložená krajskému súdu, nebol v napadnutom konaní vykonaný žiadny úkon,

čo je v právnom štáte neprípustné a netolerovateľné. Na záver vo vzťahu k argumentácii

krajského súdu množstvom nevybavenej agendy v senáte 14 Co dodala, že aj podľa

ustálenej judikatúry uvedené nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy.

9. Ústavný súd podľa upustil v danej veci

od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami

účastníkov konania, ako aj s obsahom zberného spisu krajského súdu dospel k názoru,

že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu zberného spisu krajského súdu v napadnutom konaní

10. Ústavný súd z obsahu na vec sa vzťahujúceho zberného spisu krajského súdu

zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého konania:

- 13. októbra 2014 bolo na krajskom súde predložené odvolanie žalovaných,

- 15. mája 2020 bola krajskému súdu doručená sťažnosť sťažovateľky na prieťahy

v napadnutom konaní,

- 19. mája 2020 si predseda krajského súdu vyžiadal spis v napadnutom konaní,

- 1. júna 2020 vyjadrenie zákonnej sudkyne pre predsedu krajského súdu,

- 5. júna 2020 odpoveď predsedu krajského súdu, v ktorej vyhodnotil sťažnosť

sťažovateľky na prieťahy v napadnutom konaní ako dôvodnú, zároveň predseda krajského

súdu upozornil predsedníčku senátu 14 Co na nečinnosť.

IV.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12.1 Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa

odseku 1, obnovil stav pred porušením.

12.2 V zmysle ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

14. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov...

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť ().

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. Ústavný súd za podstatu tejto ústavnej sťažnosti považoval namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní. K porušeniu

sťažovateľkou označených práv malo dôjsť v dôsledku nekonania krajského súdu.

Odôvodňuje to tým, že napriek skutočnosti, že krajskému súdu bol okresným súdom spis

s podaným odvolaním žalovaných predložený ešte 13. októbra 2014, do dňa podania

ústavnej sťažnosti krajský súd o podanom odvolaní nerozhodol a nevykonal ani žiaden úkon

smerujúci k vydaniu rozhodnutia vo veci.

18. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu ().

19. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

20. Keďže súdne konanie vo veci sťažovateľky začalo za účinnosti Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“), táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala z dikcie

, ktorý súdom prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť v znení neskorších predpisov

(ďalej len ,,CSP“), ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti

a rýchlosti konania v . Podľa súd postupuje v konaní tak,

aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým ).

21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné

kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie

účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Zároveň v súlade s judikatúrou ESĽP

v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (m. m. ). Podľa

rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v prípade sťažovateľky.

22. Pokiaľ ide o kritérium právna a skutková zložitosť veci, ústavný súd konštatuje,

že spory týkajúce sa nárokov vyplývajúcich zo zmluvných vzťahov, v tomto konkrétnom

prípade je predmetom sporu nezaplatenie faktúry č. 150/2006 z 2. októbra 2006 celkovo

v sume 1 621,85 € s príslušenstvom, tvoria súčasť bežnej rozhodovacej agendy všeobecných

súdov. Ústavný súd preto dospel k záveru, že v uvedenom prípade nie je možné napadnuté

konanie označiť ako v zásade právne či skutkovo zložité. V kontexte uvedeného preto podľa

posúdenia ústavného súdu nie je možné v danej veci krajský súd zbaviť jeho zodpovednosti

za priebeh napadnutého konania v súvislosti s posudzovaním existencie zbytočných

prieťahov. V závere ústavný súd poznamenáva, že ani samotný krajský súd vo svojom

vyjadrení nenamietal právnu alebo skutkovú zložitosť veci.

23. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či v napadnutom konaní

krajského súdu mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, bolo správanie sťažovateľky

ako účastníčky tohto súdneho konania. Ústavný súd po preskúmaní priebehu napadnutého

konania nezistil na strane sťažovateľky žiadne skutočnosti, ktoré by čo i len nasvedčovali

takémuto záveru. Práve naopak, z doručeného zberného spisu krajského súdu jednoznačne

vyplýva, že práve sťažovateľka bola tým účastníkom napadnutého konania, ktorá iniciovala

napríklad aj podanou sťažnosťou na prieťahy v napadnutom konaní predsedovi krajského

súdu urýchlenie rozhodnutia vo veci.

24. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie vec bez zbytočných prieťahov, bol postup

krajského súdu. K tomuto ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť,

že v napadnutom konaní od predloženia odvolania žalovaných 13. októbra 2014 až do dňa

vydania tohto rozhodnutia nebol zo strany krajského súdu vykonaný v podstate žiaden úkon,

vo veci nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie, ktorým by rozhodol o odvolaní proti

rozsudku okresného súdu. Ústavný súd zároveň dáva do pozornosti, že ak krajský súd

vo veci koná ako súd odvolací a jeho úlohou je posúdiť vecnú správnosť odvolaním

napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, spravidla nevykonáva vo veci procesné

úkony ( a nasl. ).

25. Na základe už uvedeného, ako aj zo skutočností uvedených v samotnom

vyjadrení krajského súdu teda jednoznačne vyplýva, že napadnuté konanie trpí prieťahmi

spočívajúcimi v de facto úplnej nečinnosti krajského súdu. Po preskúmaní spisového

materiálu, ako aj ostatných podkladov na rozhodnutie tak ústavný súd nemohol inak

ako dospieť k jednoznačnému záveru, že prieťahy v napadnutom konaní idú primárne

na vrub krajskému súdu. Na tomto mieste ústavný súd zároveň dodáva, že takýto

stav v podstate úplnej nečinnosti krajského súdu je z ústavnoprávneho hľadiska

neakceptovateľný, pretože tým v zásade dochádza aj k popretiu samotného účelu súdneho

konania, ktorým je dosiahnutie účinnej ochrany práv strán sporu, ktoré sa na súd obrátili.

V závere ústavný súd aj na margo vyjadrenia krajského súdu, čo sa týka nadmernej

zaťaženosti konkrétneho senátu 14 Co a zároveň nutnosti riešiť aj personálne obsadzovanie,

resp. obmieňanie jednotlivých členiek tohto senátu, podotýka, že mu je samozrejme známy

fakt nie optimálneho stavu v súdnom systéme, aj pokiaľ ide o personálne obsadenie

a vyťaženosť súdov, pričom štát je primárne zodpovedný za to, aby zabezpečil dostatočné

personálne a materiálno-technické podmienky na riadny výkon spravodlivosti.

Avšak nedostatky v tejto oblasti v žiadnom prípade nesmú byť na ujmu právam účastníkov

konania, v tomto prípade sťažovateľky.

26. Ústavný súd zdôrazňuje, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní ().

27. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti relevantné pre danú vec ústavný súd

dospel k záveru, že postupom krajského súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny,

ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výroku tohto rozhodnutia).

VI.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

28. V súlade s v spojení s zákona

o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto

porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.

29. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd po prijatí

rozhodnutia o porušení označených práv prikázal krajskému súdu konať v predmetnej veci

bez zbytočných prieťahov.

29.1 Vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd rozhodol o porušení základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v napadnutom konaní, krajskému

súdu prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádza (bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

31. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

31.1 Podľa a ak ústavný súd prizná

sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil

základné práva a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné

zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie,

v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí,

zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok

omeškania až do jeho zaplatenia.

32. Keďže ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa listiny,

ako aj jej právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

boli porušené, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti požadovala priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 13 000 €, čo odôvodnila poukazom na to,

že od začiatku sporu vrátane konania pred prvoinštančným súdom už ubehlo obdobie

trinástich rokov bez vydania právoplatného meritórneho rozhodnutia, pričom poukázala

najmä na samotnú dĺžku napadnutého konania, ktorá do podania ústavnej sťažnosti bola

takmer šesť rokov, a to bez toho, aby krajský súd v rámci napadnutého konania vykonal

čo i len jediný úkon.

33. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

34. Pri ustálení sumy finančného zadosťučinenia ústavný súd prihliadal na dve

základné skutočnosti. Prvou z nich je, že doterajšia celková dĺžka napadnutého konania

do dňa rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky už predstavuje obdobie viac ako

šiestich rokov, no najmä je tu rozhodujúca druhá okolnosť, a to, že počas uvedeného

obdobia nebol vo veci vykonaný zo strany krajského súdu v podstate žiaden úkon, ktorý by

smeroval k meritórnemu skončeniu veci, teda do dňa rozhodovania ústavného súdu

o ústavnej sťažnosti sťažovateľky nebolo napadnuté konanie právoplatne ukončené vydaním

meritórneho rozhodnutia, a tak stav právnej neistoty sťažovateľky stále trvá, a rozhodol

o priznaní finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 6 000 € (bod 3 výroku tohto

rozhodnutia).

35. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a

tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať

finančné zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu. Z uvedeného dôvodu ústavný

súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

VII.

Trovy konania

36. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným

súdom.

37. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

38. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)

v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

39. Náhradu trov konania priznal ústavný súd za tri úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku krajského súdu).

Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípade úkonov právnej služby,

a to prevzatia a prípravy zastúpenia a podania ústavnej sťažnosti, vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2019, ktorá

bola 1 062 €, keďže ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2020, teda výpočtový

základ tvorí sumu 177 €. Za úkony právnej služby vykonané v roku 2020 patrí režijný

paušál v sume 10,62 €. V prípade úkonu vyjadrenie k stanovisku krajského súdu vychádzal

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2020, ktorá bola 1 087 €, keďže ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2021,

teda výpočtový základ tvorí sumu 181,17 €. Za úkony právnej služby vykonané v roku 2021

patrí režijný paušál v sume 10,87 €. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platcom dane

z pridanej hodnoty (ďalej len ,,DPH“), uvedená suma bola navýšená o DPH vo výške 20 %

podľa § 18 ods. 3 vyhlášky. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH

tak v konaní pred ústavným súdom predstavujú celkovú sumu 680,74 € (bod 4 výroku tohto

rozhodnutia).

40. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný nahradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia ( v spojení s ).

41. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému

z účastníkov konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. februára 2021

Rastislav Kaššák predseda senátu