Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoP/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Katarína Slováčeková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. V., narodený X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: matka I. O., narodená XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, I., otec I. V., narodený X.X.XXXX, bytom K. P. XXX/XX, P. S., zastúpený: JUDr. Daniel Pavelka, advokát, so sídlom Pribinova 46, Hlohovec, o výživné, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -97 zo dňa 11.10.2021 vo výrokoch I., II., takto

rozhodol:

I. Odvolací súd p o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o určení výživného a v závislom výroku III. o náhrade trov konania.

II. Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nedoplatku na zročnom výživnom tak, že nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 3.8.2020 do 30.9.2021 v sume 1.184,55 eur sa otcovi povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 35 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého Q. sumou 185,- Eur mesačne, vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 03.08.2020, výrokom II. otcovi uložil povinnosť nedoplatok na výživnom za obdobie od 03.08.2020 do 31.10.2021 v sume 1.199,52 Eur zaplatiť v splátkach po 35,- eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stane zročným celý dlh a výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozsudok označený v záhlaví súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. , , , , , , , , , , , , Zákona o rodine, , , .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že maloletý má zhoršený zdravotný stav, má diagnózu detský autizmus, šelest na srdci, neurologické problémy spojené s autizmom, problémy s očami. Maloletý je v osobnej starostlivosti matky. Otec sa s maloletým stretáva počas víkendov. Odôvodnené výdavky maloletého sú vo výške 331,50 eur mesačne. Matka od začiatku konania (08/2020) do 06/2021 poberala príspevok na opatrovanie maloletého vo výške 576,74 eur, od 07/2021 vo výške 608,44 eur, príspevok na diétne stravovanie od začiatku konania do 06/2021 vo výške 39,88 eur

a od 07/2021 vo výške 40,48 eur, od začiatku konania do 12/2020 prídavok na dieťa vo výške 24,95 eur, v roku 2021 vo výške 25,50 eur. Matka tak dosahovala príjem od 08/2020 do 12/2020 vo výške 641,57 eur mesačne, od 01/2021-06/2021 vo výške 642,12 eur mesačne a od 07/2021 vo výške 674,42 eur mesačne. Matka nevlastní žiadne nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Matka žije u svojich rodičov, za čo im platí príspevok na bývanie a základnú stravu vo výške 150 eur mesačne, okrem toho má výdavky na stravu 60 eur mesačne, náklady na životnú poistku a telefón 63 eur mesačne, na oblečenie, kozmetiku a lieky vo výške 30 eur - 50 eur mesačne, t. j. spolu vo výške 303 eur - 323 eur mesačne. Otec za obdobie od 08/2019 do 07/2020 dosahoval priemernú čistú mzdu spolu s náhradou príjmu pri PN vo výške 768,84 eur, na maloletého poberal daňový bonus priemerne vo výške 24,34 eur mesačne, ktorý je zahrnutý v danom príjme. Od 05.09.2020 bol otec evidovaný na ÚPSVaR ako uchádzač o zamestnanie. Počas obdobia, kedy bol nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti. Od 19.10.2020 pracuje otec ako elektromontér u zamestnávateľa Q. s.r.o. s hodinovou mzdou 6 eur. Za obdobie od 19.10.2020 do 31.07.2021 (po prepočte na dni v mesiaci október 2020 a pripočítaní náhrady za PN v mesiaci február 2021) dosiahol otec priemerný čistý príjem 771,08 eur. Otec mimo zamestnania dosahuje nepravidelný príjem aj z tzv. fušiek v priemernej mesačnej výške 15 eur. Otec vlastní novostavbu rodinného domu v P. S., ktorý staval svojpomocne, skolaudovaný bol v roku 2019. Otec vlastní osobný automobil Hyundai Accent, rok výroby 2008. Otec svoje mesačné náklady vyčíslil na sumu 749,93 eur, a to ako náklady na vodu, elektriku, plyn, RTVS, TV a internet, poistenie domu, auta, daň, smeti, t. j. náklady na bývanie spolu vo výške 140,47 eur (po prepočte ročných položiek na mesiace), telefón 46 eur, životné poistenie pre otca, matku a syna vo výške 47 eur, hypotéka 216,49 eur, náklady na stravu a drogériu 200 eur, benzín 100 eur, poistenie auta ročne 120,80 eur (t. j. 10,07 eur mesačne). Okrem uvedených výdavkov otec uviedol výdavky na cigarety vo výške 20 eur mesačne.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že primeraná výška výživného otca na maloletého je 185 eur mesačne. Nakoľko matka sa o maloletého osobne stará, otec sa s maloletým stretáva maximálne každý druhý víkend a tiež s ohľadom na skutočnosť, že výdavky uvádzané matkou nezahŕňajú žiadne mimoriadne výdavky, ani voľnočasové aktivity, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je dôvodné, aby sa otec podieľal na bežných výdavkoch na maloletého vyššou mierou. Stanovené výživné predstavuje 55,8% aktuálne uznaných oprávnených nákladov na maloletého. Súd prvej inštancie považoval za odôvodnené, aby osoba, ktorá sa o dieťa osobne nestará, znášala výdavky na maloletého v odôvodnených prípadoch až do výšky 2/3-tín odôvodnených výdavkov na maloletého. Takto stanovené výživné je primerané príjmom, výdavkom a majetkovým pomerom matky, ktorá po zaplatení výživného otcom bude znášať výdavky vo výške 146,50 eur, čo predstavuje cca 21,7% jej aktuálneho príjmu. Matka nemá iný majetok, z ktorého by mohla dosahovať príjem a dosahovanie vyššieho príjmu možnosťami zamestnania sú u nej s ohľadom na starostlivosť o maloletého so zhoršeným zdravotným stavom obmedzené.

5. Vo vzťahu k nedoplatku na zročnom výživnom od 03.08.2020 do 11.10.2021 súd prvej inštancie argumentoval tým, že vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom za 29 dní v mesiaci august 2020 a mesiace september 2020 až október 2021, ktorý predstavuje 1.199,52 eur ako rozdiel vo výživnom stanovenom súdom (185 eur) a výživným plateným otcom (100 eur). Súd prvej inštancie z dôvodu, aby neohrozil platenie bežného výživného, povolil otcovi splácať nedoplatok v splátkach po 35 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok v prípade, že nezaplatí čo i len jednu splátku.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. o určení výživného a vo výroku II. o nedoplatku na zročnom výžinom podal odvolanie otec. V odvolaní uviedol, že matka náklady na maloletého vyčíslila odhadom a umelo ich navýšila. Matka totiž v konaní nepredložila žiadne potvrdenia, ani výpisy z účtov v súvislosti so spornými nákladmi na maloletého, napriek tomu, že otec v konaní rozporoval takmer všetky položky uvádzané matkou, nakoľko nemôžu zodpovedať realite. Otec v konaní poukázal na to, že maloletý nechodil do školy 5 mesiacov a potom boli 2 mesiace prázdniny, súd prvej inštancie túto skutočnosť vôbec nezohľadnil. Otec v konaní poukázal na to, že náklady na oblečenie, ktoré vyčíslila matka sú neprimerané, najmä čo sa týka počtu kusov jednotlivých položiek a uznal ich len do výšky 30 eur mesačne. Spornou zostala položka na dopravu maloletého, keď otec opakovane poukazoval na to, že matka a maloletý majú preukaz ZŤP a náklady na 1 cestu sú max. 0,30 eur. Otec sa nestotožnil so závermi súdu prvej inštancie, keď určil že rodičia sa budú na nákladoch maloletého podieľať nepomerne, keď určil otcovi podieľanie sa na bežných výdavkoch na maloletého vyššou mierou, a to vo pomere 55,8 %, keďže dôvody pre podieľanie sa otca vyššou mierou na nákladoch maloletého sú všeobecné a

neobstoja. Otec žiadal, aby odvolací súd zmenil výrok I. v rozsudku súdu prvej inštancie tak, že výživné bude stanovené v sume 140 eur mesačne a zároveň, aby následne došlo k zmene výroku II. v rozsudku súdu prvej inštancie, kde podľa stanoveného výživného bude vypočítaný nedoplatok.

7. Matka a kolízny opatrovník odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodali.

8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník. Vo vyjadrení uviedol, že výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca a zároveň odôvodneným potrebám veku a zdravotného stavu maloletého. Kolízny opatrovník odporučil odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdil.

9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka. Vo vyjadrení uviedla, že dňa 24.8.2021 upresnila a rozpísala jej mesačné náklady a príjmy, pričom k tomuto vyjadreniu boli doplnené doklady, čestné vyhlásenie jej matky s doloženými podkladmi na príspevok na bývanie a základnú stravu, ktorý jej platí. Otec namietal nezohľadnenie pandemickej situácie, keď maloletý nechodil do školy z dôvodu uzatvorenia škôl. Matka uviedla, že školy pre prvý stupeň boli uzatvorené od januára do 7.4.2021, čiže 3 mesiace po vianočných prázdninách. Maloletý v období uzatvorenej školy a počas prázdnin neprestal existovať a jeho nároky a potreby boli v tomto období uspokojované, napriek tomu, že nechodil do školy. Dostával pravidelne stravu, pomôcky mu musela zabezpečovať podľa požiadaviek učiteľky. Otec sa snažil poukázať na to, že matka navyšuje náklady na oblečenie a obuv. Maloletý nielen ničí oblečenie a obuv, ale aj rastie. Otázka dopravy 30 eur mesačne nie je prehnaná, zato otec by sa mohol inšpirovať, predať auto a začať sa prepravovať prímestskou hromadnou dopravou, keď cena lístka I. - P. S. je 1,05 eur. Matka poskytuje maloletému celodennú starostlivosť, bez nároku na oddych, starostlivosť o maloletého je náročná, lebo nekomunikuje, často býva zlostný, keď niečo nie je podľa neho. Starostlivosť o deti s poruchou autistického spektra je psychicky veľmi náročná. Matka navrhla, aby odvolací súd potvrdil výšku stanoveného výživného 185 eur mesačne počas celého roka.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom

- účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, v spojení s ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o určení výživného a v závislom výroku III. o náhrade trov konania ( ) a pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o nedoplatku na zročnom výživnom ( ).

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie bolo rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. -40 zo dňa 4.12.2020 právoplatným vo výroku I. zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a právoplatným vo výroku IV. rozhodol, že styk otca s maloletým sa neupravuje. Uznesením č. k. -69 zo dňa 23.6.2021 odvolací súd v dôsledku podania odvolania otcom rozsudok súdu prvej inštancie č. k. -40 zo dňa 4.12.2020 vo výroku II. o uložení povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého sumou 185,- eur mesačne vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 03.08.2020, vo výroku III. o nedoplatku na výživnom za obdobie od 03.08.2020 do 04.12.2020 v sume 278,- eur a vo výroku V. o náhrade trov konania zrušil pre nepreskúmateľnosť a nedostatočné dokazovanie relevantných okolností pre rozhodnutie o výživnom (, ) a vec vrátil súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie ( ). Po čiastočnom zrušení a vrátení veci súdu prvej inštancie v zrušenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie vo veci opäť rozhodol rozsudkom č. k. -97 zo dňa 11.10.2021 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 185 eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 3.8.2020 a nedoplatok na výživnom za obdobie od 3.8.2020 do 31.10.2021 v sume 1.199,52 eur zaplatiť v splátkach po 35 eur mesačne spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením ktorejkoľvek splátky riadne a včas sa stane zročným celý dlh. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody otca predostreté v odvolaní bolo posúdiť, či boli splnené podmienky na uloženie povinnosti otcovi s účinnosťou od 3.8.2020 platiť výživné vo výške 185 eur mesačne určenej súdom prvej inštancie a v nadväznosti na to na určenie nedoplatku na výživnom vo výške 1.199,52 eur za obdobie od 3.8.2020 do 31.10.2021, keď odvolacie dôvody otca smerovali proti výške výživného pre maloletého určeného súdom prvej inštancie.

12. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhom uplatneného nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia v napadnutom výroku o určení výživného, s poukazom na ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

13. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku napadnutého vo výroku o určení výživného, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne právne posúdil, rozsudok vo vzťahu k určeniu výživného riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vyčerpávajúco vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie.

14. Podľa § 62 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) hmotné potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady na jedlo, ošatenie, obuv, bývanie atď., ako aj ďalšie odôvodnené potreby dôležité pre výchovu a zdravie dieťaťa súvisiace so vzdelaním, prípravou na budúce povolanie, kultúrnym, športovým a rekreačným vyžitím; za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať nepochybne aj tvorbu úspor. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom dieťaťa ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Miera odôvodnených je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej

vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, zručností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby oprávneného dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.

17. Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného rodiča sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

18. Po posúdení súdom prvej inštancie stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi súdom prvej inštancie zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca, ako i odôvodneným potrebám maloletého, zohľadniac i osobnú starostlivosť matky o maloletého. Pokiaľ ide o určenú výšku výživného otca pre maloletého od 3.8.2020 naďalej v sume 185 eur mesačne, rozsudok súdu prvej inštancie je v tejto časti vecne správny a určené výživné zodpovedá kritériám uvedeným v ustanoveniach § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodne. Odvolacie námietky otca vo vzťahu k určenému výživnému nemali za následok úvahu odvolacieho súdu o potrebe zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o výživnom pre maloletého, odvolací súd ich považoval za neodôvodnené. Odvolací súd pre spresnenie dopĺňa, že rozhodnutie súdu vo výroku o výživnom v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu je potrebné posudzovať a odvodzovať zo zistených skutočností a kritérií existujúcich v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, pričom výrok o výživnom je predbežne vykonateľný.

19. Pokiaľ ide o odvolacie argumenty otca, tieto nemali vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výživnom. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, v ktorom zákonodarca ako prvé kritérium, z ktorého sa má pri určení výživného na strane povinného vychádzať, zakotvil schopnosti, možnosti povinného a až následne jeho skutočný príjem a majetkové pomery povinného. V danom prípade vzhľadom na vzdelanie otca, jeho vykonávanú prax a predchádzajúce zamestnania, vek a dobrý zdravotný stav, je možné v zhode so súdom prvej inštancie ustáliť, že otec disponuje možnosťami a schopnosťami dostatočnými pre plnenie určenej výšky výživného pre maloletého, pričom náležite súd prvej inštancie vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu od augusta 2019 do júla 2020 v sume 768,84 eur a od 19.10.2020 do 31.7.2021 v sume 771,08 eur, ktorý príjem predstavujúci mzdu spolu s náhradou príjmu pri práceneschopnosti otec v uvedenom období dosiahol. Ako už bolo uvedené vyššie na strane oprávneného je potrebné zistiť relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného súd preskúmava schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti povinného predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti; je možné rozumieť nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav správne a úplne, keď vzhľadom na zistené pomery otca vychádzal z jeho aktuálneho pracovného uplatnenia sa v zamestnaní a dosiahnutej mzdy zo zamestnania. Tu sa potom žiada uviesť, že vychádzajúc z príjmu otca vo výške 771,08 eur, z ktorého po odrátaní výživného na maloletého vo výške 185 eur, mu zostane výlučne pre jeho osobu suma 586,08 eur na uspokojovanie všetkých jeho základných a ďalších odôvodnených potrieb (ošatenie, obuv, strava, hygienické potreby, náklady súvisiace so zdravotným stavom, s cestovaním do zamestnania, kultúra, šport a pod.) a vychádzajúc z príjmu matky 674,42 eur pri pripočítaní výživného

na maloletého v sume 185 eur a po vydelení počtom dvoch osôb, pripadá na jednu osobu suma 429,71 eur na uspokojovanie všetkých základných a ďalších odôvodnených potrieb (ošatenie, obuv, strava, hygienické potreby, náklady súvisiace so zdravotným stavom, s cestovaním do školy, náklady na štúdium maloletého, kultúra, šport a pod.), pričom matka zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe by sa výživné zamestnaného rodiča malo pohybovať v rozpätí 20 - 30% jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme s možnosťou rôznych modifikácií najmä v závislosti na počte vyživovacích povinností či potrebách jednotlivých výživou oprávnených, ale aj povinných osôb), ktorému východisku pri rozhodovaní o výške výživného zodpovedá aj súdom prvej inštancie určené výživné s prihliadnutím na skutočnosť, že otec nemá iné vyživovacie povinnosti. Náležite súd prvej inštancie prvej inštancie vychádzal zo zisteného príjmu otca v rozhodnom období a jeho postup v prejednávanom prípade podľa ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine bol úplne namieste.

20. Povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopné samé sa živiť. Odvolací súd zohľadnil všetky vyššie uvedené skutočnosti, tiež prihliadol na okolnosť, že životná úroveň dieťaťa je odrazom životnej úrovne jeho rodičov a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, rešpektujúc zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, určil vyživovaciu povinnosť na maloletého správne. Výživné určené súdom prvej inštancie je vzhľadom na vek maloletého, aktuálne životné náklady a tendenciu zvyšovania jeho životných nákladov v budúcnosti primerané. Rovnako zo skutočností zistených ohľadom príjmov a majetkových pomerov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že osobné, majetkové a zárobkové pomery otca zodpovedajú súdom prvej inštancie určenej sume 185 eur mesačne. Odôvodnenosť tejto výšky výživného súd prvej inštancie podrobne vysvetlil v odsekoch 19., 20., 21., 22., 23., 24., 25. preskúmavaného rozsudku, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje bez potreby ich opakovať. Rovnako náležitým bolo i zistenie pravidelných mesačných výdavkov maloletého, ktoré správne ustálil súd prvej inštancie vychádzajúc najmä z výpovede matky zabezpečujúcej celodennú starostlivosť o maloletého a z predložených listinných dôkazov, pričom i odvolací súd považuje (súdom prvej inštancie zistené a podrobne v preskúmavanom rozsudku rozpísané) výdavky maloletého za primerané jeho veku, potrebám a zdravotnému stavu a v tomto smere opäť odkazuje na odsek 20. preskúmavaného rozsudku. Pokiaľ otec v odvolaní spochybňuje výšku výdavkov maloletého uvádzaných matkou, odvolací má za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie o tejto otázke jednak výsluchom rodičov a listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, pričom ani odvolací súd nemal pochybnosti o opodstatnenosti výdavkov na maloletého a správnosti ustálenia ich výšky. Niet pochybností, že výdavky na maloleté dieťa nie sú presne rovnaké každý mesiac, preto sa v konaní pred súdom ustaľuje ich priemerná výška za dlhšie časové obdobie, v ktorej sú zohľadnené pravidelné i nepravidelné výdavky v rozhodnom období. Správne súd prvej inštancie zohľadnil aj zhoršený zdravotný stav maloletého. Ani opakované poukazovanie otca na neopodstatnenosť výdavkov na dopravu maloletého nie je náležité, keď sám otec využíva motorové vozidlo na prepravu a od matky žiada, aby s maloletým využívala hromadnú dopravu so zľavneným cestovným, pričom otcovi nič nebráni v tom, aby dopravu maloletého do školy zabezpečoval sám. Odvolací súd poznamenáva, že určené výživné zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého a je nepochybné, že i matka dopĺňa zdroj výživy maloletého na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre jeho všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný s podielom otca, pretože o maloletého sa stará osobne a dobrovoľne si voči nemu plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom jej príjmu. Vzhľadom na vek maloletého je možné predpokladať aj zvyšovanie výživného do budúcnosti a aj z tohto dôvodu bolo potrebné ponechať priestor na ďalšie zmeny výšky výživného pri závažnejšej zmene pomerov (napr. nástup na druhý stupeň základnej školy, nástup na štúdium na strednej, vysokej škole a pod.). Odvolacia námietka otca, že výživné určené súdom prvej inštancie je vysoké, nie je opodstatnená. Odvolací súd považuje výživné pre maloletého od otca spolu s výživným a osobnou starostlivosťou od matky za postačujúce pre pokrytie aktuálnych potrieb maloletého a jeho záujmov s prihliadnutím na jeho zhoršený zdravotný stav.

21. Pochybenie súdu prvej inštancie však nastalo v rozhodnutí o nedoplatku otca na zročnom výživnom za obdobie od 3.8.2020 do 31.10.2021. Súd prvej inštancie určil splatnosť výživného vždy k 20. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, pričom napadnutý rozsudok vyhlásil dňa 11.10.2021 a o nedoplatku na zročnom výživnom rozhodol aj za mesiac október 2021, hoci ku dňu vyhlásenia napadnutého rozsudku nebolo výživné ešte splatné. Správnym potom malo byť určenie nedoplatku na zročnom výživnom len

za obdobie od 3.8.2020 do 30.9.2021. Otcovi vznikol nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 3.8.2020 do 30.9.2021 pre maloletého v sume 1.184,55 eur. Otec mal za uvedené obdobie od 3.8.2020 do 30.9.2021 zaplatiť výživné pre maloletého v sume 2.578,10 eur (od 3.8.2020 do 31.8.2020 výživné v sume 173,10 eur, t. j. 185 eur : 31 dní x 29 dní, od septembra 2020 do septembra 2021 výživné v sume 2.405 eur, t. j. 185 eur x 13 mesiacov). Keďže otec platil matke výživné v sume 100 eur mesačne, zaplatil otec za uvedené obdobie výživné pre maloletého v sume 1.393,55 eur (od 3.8.2020 do 31.8.2020 výživné v sume 93,55 eur, t. j. 100 eur : 31 dní x 29 dní, od septembra 2020 do septembra 2021 výživné v sume 1.300 eur, t. j. 100 eur x 13 mesiacov). Rozdiel sumy výživného určeného súdom a sumy výživného zaplateného otcom v rozhodnom období tak predstavuje nedoplatok otca na zročnom výživnom za obdobie od 3.8.2020 do 30.9.2021 v sume 1.184,55 eur (2.578,10 eur - 1.393,55 eur). Nedoplatok na zročnom výživnom celkom v sume 1.184,55 eur povolil odvolací súd otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 35 eur v súlade s ustanovením , keď dlhšiu lehoty na plnenie odôvodňuje výška nedoplatku, pričom pri určení výšky mesačných splátok odvolací súd zohľadnil výšku určeného výživného otca pre maloletého, príjem otca a tiež skutočnosť, aby bol dlh v súlade s ustálenou súdnou praxou zaplatený do troch rokov. Otec je podľa ustanovenia povinný zaplatiť pohľadávku na výživnom v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok, čo znamená, že ak otec zmešká čo i len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh.

22. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu nespôsobilú ovplyvniť výšku výživného, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

23. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o určení výživného, vrátane závislého výroku III. o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti) podľa ustanovenia potvrdil a v napadnutom výroku III. o nedoplatku na zročnom výživnom podľa ustanovenia zmenil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže nebol zistený žiaden z dôvodov pre pripustenie výnimiek z jeho aplikácie.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).