Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 332/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného Advokátskou kanceláriou ADVOKA, s. r. o., Komárnická 36, Bratislava, proti postupu Okresného súdu v Bratislave II v konaní sp. zn. a jeho uzneseniu z 15. októbra 2020 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 24. novembra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len ,a“). Sťažovateľ navrhuje tiež zrušiť napadnuté uznesenie, konať bez zbytočných prieťahov a priznať náhradu trov konania.

2. Sťažovateľ bol žalobcom v konaní vedenom pred okresným súdom sp. zn. pôvodne o zaplatenie 20 000 eur, neskôr o 5 320 eur s príslušenstvom a následne o 500 eur s príslušenstvom. Napokon sa spor viedol už len o úrok z omeškania 0,014 % p. d. V rámci inštančného postupu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 27. februára 2020 rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že sťažovateľovi priznal náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 96 % a žiadnej zo strán nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. O výške trov konania rozhodol okresný súd uznesením zo 16. júla 2020 tak, že zohľadnil pri jednotlivých úkonoch postupne sa zmenšujúcu hodnotu predmetu sporu a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v sume 5 802,41 eur. O sťažnosti sťažovateľa rozhodol okresný súd ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením, ktorým precizoval výšku trov a zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania v sume 6 081,60 eur. Vo vzťahu k základu pre výpočet trov sťažnostný súd sa stotožnil s obsahom napadnutého uznesenia.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že sa malo vychádzať z pôvodnej hodnoty predmetu sporu. Napadnuté uznesenie okresného súdu sa podľa neho vyznačuje arbitrárnosťou.

II.

4. Ústavný súd už opakovane vyslovil, že rozhodovanie o náhrade trov konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto súdov. V tomto sú vyjadrené atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania. Ústavný súd iba celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (napr. , , , ).

5. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu (bod 13) vyplýva, že okresný súd sa v časti stotožnil so sťažnosťou sťažovateľa proti nepriznaniu odmeny za účasť na pojednávaní za každé dve začaté hodiny (22. novembra 2016), pričom zo zápisnice o predmetnom pojednávaní vyplýva, že trvalo viac ako dve hodiny. Z uvedeného dôvodu považoval okresný súd za spravodlivé priznať sťažovateľovi za tento úkon právnej služby namiesto priznanej odmeny 190,89 eur odmenu vo výške 381,78 eur. K námietke sťažovateľa, že okresný súd mal vychádzať z hodnoty sporu (20 000 eur), okresný súd konštatoval: „bolo by zásadne nespravodlivé určovať advokátovi odmenu z hodnoty veci 20.000 Eur, keď je predmetom konania a teda hodnota veci vo výške 5.320,62 Eur alebo dokonca len zaplatenie úroku z omeškania“ (bod 11). Okresný súd priznal sťažovateľovi aj náhradu trov konania za podanie sťažnosti 51,47 eur (bod 14).

6. Ústavný súd uvádza, že okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia (bod 11 až 15) ústavne udržateľným spôsobom odpovedal na argumenty sťažovateľa, vysvetlil, že zohľadnil postupne znižujúcu hodnotu predmetu sporu až po spor už len o príslušenstvo pohľadávky a neakceptoval sťažovateľovu požiadavku na zohľadnenie vyššej hodnoty predmetu sporu. Naopak, na sťažnosť sťažovateľa doplnil náhradu za jeden z úkonov detailne podľa skutočného časového rozsahu. Preto ústavný súd dospel k záveru o ústavne udržateľnom prístupe súdu pri rozhodovaní o trovách konania.

7. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom okresného súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého uznesenia. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil existenciu takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým uznesením okresného súdu a základným právom na súdnu ochranu podľa , ktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala dospieť k záveru o ich porušení, ústavnú sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú [ o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“)]. Sťažovateľ neuviedol konkrétne právne dôvody, pre ktoré by mal ústavný súd deklarovať porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa uplatneného nielen po rozhodnutí vo veci samej, ale aj po rozhodnutí o trovách konania, preto v tejto časti pre zmenu ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol pre nedostatok náležitosti [ a ].

8. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku už bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2021

Robert Šorl

predseda senátu