Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 216/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-45

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Petra Straku a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , zastúpeného advokátom , proti postupu Okresného súdu Levice v konaní sp. zn. a proti postupu Krajského súdu v Nitre v konaniach sp. zn. a sp. zn. takto

rozhodol:

Ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 8. januára 2021 domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len ,a“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom okresného a krajského súdu v trestnom konaní. Okrem toho sťažovateľ žiada, aby bolo okresnému a krajskému súdu prikázané konať bez zbytočných prieťahov a aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie 5 000 eur a náhrada trov konania.

II.

2. Na sťažovateľa ako obžalovaného bola v januári 2016 podaná obžaloba za prečin krádeže, ktorej sa mal dopustiť v roku 2009 v Českej republike vlámaním do garáže. Okresný súd vydal v máji 2016 trestný rozkaz, proti ktorému podal sťažovateľ v júni 2016 odpor. Po vykonaní dokazovania okresný súd rozsudkom z februára 2017 sťažovateľa spod obžaloby oslobodil, keďže jediným usvedčujúcim dôkazom bol na mieste činu nájdený ohorok cigarety s DNA sťažovateľa.

3. Na odvolanie prokuratúry krajský súd rozsudok okresného súdu uznesením z júna 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že okresnému súdu vytkol procesné pochybenia v súvislosti s prijatím trestného oznámenia zo zahraničia a nesprávnosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov.

4. Po vrátení veci v septembri 2017 okresný súd dožiadal o právnu pomoc v Českej republike. Následne boli priebežne nariaďované, no i odročované termíny pojednávaní (marec, jún, október a november 2018, február, apríl, jún, september, november a december 2019, január, február, marec, apríl a jún 2020). K odročovaniu došlo z rôznych dôvodov: žiadosti obžalovaného a jeho obhajcu, potreba ustanovenia obhajcu obžalovanému, ktorý bol vo výkone trestu odňatia slobody, práceneschopnosť sudkyne a prísediaceho, pandémia. Okresný súd o obžalobe znova rozhodol v júni 2020 tak, že sťažovateľa spod obžaloby opätovne oslobodil v podstate z rovnakých dôvodov ako pri prvom rozhodnutí. Okrem toho poukázal na to, že zo skutočnosti, že sťažovateľ bol 25-krát súdne trestaný za prevažne majetkovú trestnú činnosť, nemožno dospieť k záveru, že spáchal aj skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba. Na odvolanie prokurátora bol rozsudok okresného súdu rozhodnutím krajského súdu z februára 2021 potvrdený.

III.

5. Sťažovateľ namieta dlhodobú nečinnosť súdov, pričom celkovú dĺžku konania od vznesenia obvinenia v roku 2013 do podania ústavnej sťažnosti považuje za neprimeranú.

6. Okresný súd považuje ústavnú sťažnosť za nedôvodnú. Zdôraznil, že išlo o skutkovo a právne zložitú trestnú vec, pretože skutok sa stal na území iného štátu a poškodení boli štátnymi občanmi cudzieho štátu, čo viedlo k vykonaniu viacerých procesných úkonov do cudziny a zapríčinilo predĺženie konania. Ďalej uviedol, že objektívnym dôvodom, pre ktorý nebolo možné riadnym a plynulým spôsobom vykonávať pojednávania, bola epidemiologická situácia.

7. Krajský súd zopakoval tvrdenia okresného súdu o právnej a skutkovej zložitosti veci a takisto poukázal na epidemiologickú situáciu, ktorú nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu. Zdôraznil, že spis bol rozsiahly a zároveň bol pripojený aj spisový materiál polície Českej republiky a ďalšie trestné spisy. Uviedol, že spis sa na odvolacom súde nachádzal dvakrát, pričom v prvom prípade bolo rozhodnuté za dva mesiace a päť dní a v druhom prípade za päť mesiacov a osem dní. V závere uviedol, že vec je právoplatne skončená, čím bol odstránený stav právnej neistoty.

8. Sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu súdov uviedol, že predmetom konania bolo rozhodovanie o vine a treste pre zločin krádeže v jednočinnom súbehu s ďalšími prečinmi. Podľa sťažovateľa nejde o skutkovo a právne zložitú vec. S obsahom vyjadrenia okresného súdu a krajského súdu sa nestotožňuje a naďalej sa v celom rozsahu pridržiava ústavnej sťažnosti.

IV.

9. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (). Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania účastníka a (iii)

postupu súdu (). Okrem toho sa prihliada aj na význam sporu pre sťažovateľa ().

10. Trestná vec prečinu krádeže vlámaním v jednočinnom súbehu s inými trestnými činmi je bežnou súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. V zásade nejde o právne zložité veci. Zdĺhavý priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub právnej náročnosti veci. Vec sa však stala zložitejšou z dôvodu, že skutky sa mali stať v cudzine, s čím súviselo aj vykonanie procesných úkonov, ktoré viedli k predĺženiu konania.

11. Čo sa týka postupu okresného súdu, treba uviesť, že jeho postup do vydania prvého rozhodnutia bol v zásade bez prieťahov a viedol k vydaniu skorého rozhodnutia o oslobodení sťažovateľa spod obžaloby. Toto rozhodnutie však bolo zrušené krajským súdom. Následne okresný súd postupoval priebežne, pričom za obdobie približne dva a pol roka nariadil 15 pojednávaní, ktoré boli odročené z viacerých dôvodov nielen na strane súdu, ale opakovanie i na strane obžalovaného, či už na jeho žiadosť alebo na žiadosť jeho obhajcu. K predĺženiu konania nepochybne prispelo i to, že sťažovateľovi musel byť v dôsledku jeho pobytov vo výkone trestu odňatia slobody ustanovovaný obhajca. Z prehľadu úkonov okresného súdu je zrejmé, že pojednávania boli nariaďované priebežne s odstupom niekoľkých mesiacov. Tak, ako k predĺženiu konania prispeli dôvody na strane okresného súdu, tak k tomuto následku prispeli i skutočnosti na strane obžalovaného sťažovateľa. I keď samotná dĺžka konania signalizovala, že v konaní mohlo dôjsť k porušeniu základných práv sťažovateľa, treba uviesť, že k predĺženiu konania prispelo aj konanie sťažovateľa. S ohľadom na tieto skutočnosti a zrejmú zvýšenú skutkovú náročnosť veci, ktorá vyplynula z toho, že predmetom dokazovania bol skutok, ku ktorému malo dôjsť v roku 2009 v Českej republike, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu neboli porušené základné práva sťažovateľa podľa a podľa dohovoru.

12. Čo sa týka postupu krajského súdu, treba uviesť, že odvolacie konanie v prvom prípade trvalo zhruba dva mesiace a v druhom prípade približne päť mesiacov. Táto dĺžka konania je z pohľadu namietaného porušenia základného práva sťažovateľa primeraná a neviedla k jeho porušeniu. Preto ústavný súd ústavnej sťažnosti vo vzťahu k postupu krajského súdu rovnako nevyhovel. V tejto súvislosti však treba poznamenať, že obe rozhodnutia okresného súdu vychádzajú v zásade z rovnakého argumentu, podľa ktorého vinu sťažovateľa nemožno uznať na základe jediného dôkazu – na mieste činu nájdeného ohorku cigarety s jeho DNA. V tejto súvislosti nepresvedčivo pôsobí postup krajského súdu, ktorý rozhodnutie okresného súdu v prvom prípade pri rovnakej argumentačnej úrovni zrušil, čo viedlo k nadbytočnému dokazovaniu, a v druhom prípade potvrdil. Tento nedostatok v postupe krajského súdu však nedosahuje intenzitu odôvodňujúcu vysloviť porušenie označených práv sťažovateľa. Nie každý nedostatok v rovine aplikácie podústavného práva má bez ďalšieho za následok aj porušenie základného práva na súdnu ochranu a ďalších čiastkových základných práv procesnej povahy tvoriacich jeho obsah.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2021

Robert Šorl

predseda senátu