Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 272/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Rastislava Kaššáka a sudcov Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a Miloša Maďara v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -171 z 15. mája 2020 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 10. augusta 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“), základného práva na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu podľa a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím všeobecného súdu označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje „pozastaviť vykonateľnosť napadnutého uznesenia“, a to až dovtedy, kým nebude na jeho účet pripísaná náhrada škody vo výške 393,28 eur zo strany porušiteľa. Zároveň požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 eur a náhradu trov konania v prípade, že mu ústavný súd ustanoví právneho zástupcu, o ktorého v ústavnej sťažnosti žiada.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žaloba sťažovateľa, ktorou sa pred okresným súdom domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 539 eur a primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 10 000 eur, bola zamietnutá a sťažovateľ bol zaviazaný k povinnosti uhradiť úspešnému žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Rozhodnutie vo veci samej (v spojení s potvrdzujúcim

rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. -153 z 18. júla 2019 nadobudlo právoplatnosť 4. septembra 2019.

3. Okresný súd následne rozhodol o výške trov konania, ktorú vyčíslil na sumu 1 464,25 eur. Proti tomuto rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom podal sťažovateľ sťažnosť, v ktorej namietal nepoužitie (ďalej aj „“).

4. Sudca okresného súdu napadnutým uznesením zmenil pôvodné rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka o trovách konania tak, že znížil priznanú náhradu trov konania na sumu 393,28 eur. Bol toho názoru, že spor o zaplatenie nemajetkovej ujmy je sporom, v ktorom výška plnenia závisí od úvahy súdu, a teda ide o predmet konania, ktorého hodnotu nemožno oceniť peniazmi. Základnú sadzbu tarifnej odmeny preto s poukazom na Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „“) vypočítal jednak z časti konania o zaplatenie sumy 539 eur, na ktorú aplikoval , a jednak z časti konania o primerané finančné zadosťučinenie, ktorá podľa jeho názoru odôvodňovala použitie . K argumentu sťažovateľa o potrebe aplikácie uviedol, že dané ustanovenie nebolo možné aplikovať pri rozhodovaní o výške trov konania, keďže o nároku na náhradu trov konania už bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom vo veci samej.

II.

Argumentácia sťažovateľa

5. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti opisuje priebeh sporu na všeobecných súdoch a v rámci toho sa zameriava takmer výlučne a obšírne na rozhodnutie v merite veci, ktoré (už skôr) napadol inou ústavnou sťažnosťou. Aj v aktuálnej ústavnej sťažnosti však polemizuje so závermi vyplývajúcimi z rozhodnutia vo veci samej a podrobuje ich kritike. Podľa jeho názoru okresný súd „postupom v súdnom konaní, ktoré predchádzalo uzneseniu sp. zn. -171 z 15. mája 2020 nepostupoval v súlade so zákonmi ...“, v dôsledku čoho konal v rozpore s jeho právami.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

III.1. K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením okresného súdu

6. Napriek nedostatku ústavnej sťažnosti spočívajúcej v absencii relevantnej argumentácie, ktorou by sťažovateľ z ústavnoprávneho hľadiska namietal porušenie svojich ústavných práv napadnutým uznesením, ústavný súd, preferujúc materiálny prieskum návrhu, vydedukoval z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených nespokojnosť sťažovateľa s rozhodnutím vo veci samej a nadväzne i s napadnutým uznesením o výške trov, ktorého vykonateľnosť žiada odložiť.

7. V nadväznosti na to považuje ústavný súd za potrebné najskôr zosumarizovať, že rozhodnutie v merite veci napadol sťažovateľ inou ústavnou sťažnosťou, ktorá je na ústavnom súde vedená pod sp. zn. a dosiaľ o nej nebolo rozhodnuté ani nebola prijatá na ďalšie konanie (ústavný súd zatiaľ ustanovil sťažovateľovi právneho zástupcu, pozn.). Ústavný súd sa teda v rámci uvedenej veci bude zaoberať argumentáciou vzťahujúcou sa k meritórnemu rozhodnutiu, ktorú

sťažovateľ predostrel aj v aktuálne prejednávanej ústavnej sťažnosti. To však nič nemení na skutočnosti, že rozsudok vo veci samej nadobudol právoplatnosť, čo znamená jeho záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť ( ), a preto ústavný súd mohol preskúmať napadnuté uznesenie o výške trov, ktoré je naň naviazané.

8. Po takomto ustálení predmetu konania sa žiada zdôrazniť, že rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania ako o integrálnej súčasti súdneho konania je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto rozhodovania ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd opakovane judikuje, že rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnú sťažnosť. Inak povedané, problematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (m. m. , ).

9. O taký prípad vo veci sťažovateľa nešlo. Okresný súd, aplikujúc a riadne interpretujúc príslušné zákonné ustanovenia , ako aj ustanovenia , dostatočne jasne a relevantne vysvetlil svoj postoj k predmetu konania, od ktorého odvíjal výpočet základnej sadzby tarifnej odmeny a v nadväznosti na to ozrejmil aj dôvody, pre ktoré znížil výšku trov konania pôvodne vyčíslenú vyšším súdnym úradníkom, ktorá je v konečnom dôsledku (vzhľadom na neúspech sťažovateľa v spore, na ktorý je naviazané rozhodnutie o nároku na náhradu trov) v prospech sťažovateľa. Ústavný súd nezistil v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.

10. Návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia sťažovateľ žiadnym spôsobom nezdôvodnil a ani ústavný súd nevzhliadol pre takýto postup žiaden dôvod vyplývajúci z o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Až prípadný iný výsledok kauzy sťažovateľa v merite veci by mohol založiť aj iný výsledok, pokiaľ ide o trovy konania.

11. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namietal i porušenie zakotvujúci základné právo na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím súdu, očakávajúc od ústavného súdu vyslovenie oprávnenosti jeho nároku na náhradu škody. Vzhľadom na predmet konania vedeného na okresnom súde je zjavné, že základné právo podľa sa v ňom nerealizuje. Zároveň, prípadné konštatovanie porušenia základného práva podľa alebo práva podľa dohovoru nálezom ústavného súdu by automaticky neznamenalo vznik nároku na náhradu škody spôsobenej ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto i túto námietku vyhodnotil ústavný súd ako neopodstatnenú.

12. Na základe týchto skutočností ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú (bod 1 výroku uznesenia). Na tomto závere, ku ktorému ústavný súd dospel po podrobnom preskúmaní veci, nemohla nič zmeniť ani výzva sťažovateľovi na odstránenie nedostatkov, ani ich prípadné doplnenie. Ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie neprejudikuje rozhodnutie vo veci sp. zn. .

III.2. K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom

13. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný súd k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) vylúčenie zrejmej bezúspešnosti uplatňovania nároku na ochranu ústavnosti.

14. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená, nie je neprípustná ani zjavne neopodstatnená.

15. S prihliadnutím na výsledok posúdenia ústavnej sťažnosti, ktorú ústavný súd v celom rozsahu odmieta (ako to vyplýva z časti III.1 odôvodnenia tohto uznesenia), je evidentné, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, teda v danom prípade nebola splnená jedna z troch podmienok na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z tohto dôvodu ústavný súd tejto žiadosti sťažovateľa nevyhovel (bod 2 výroku uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júna 2021

Rastislav Kaššák predseda senátu