Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Csp-135-2018.pdf
PDF · 119.83 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/135/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: A. Č., E. E. XX, XXX XX E., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zaplatenie 539 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške týchto trov.
odôvodnenie:
1. Žalobca návrhom došlým súdu dňa 29.06.2018 v znení doplnenia zo dňa 11.09.2018 požadoval nasledujúce: 1.1. Ja, A. Č., trvale E. E. XX.XXX XX E., ako povinný z exekúcií Ex 14164/10u vedenej na Vašom súde sp. zn. 14Er/454/10 a Ex 2263/1 Ou, vedenej na Vašom súde sp.zn. 15Er/85/10, týmto podávam žalobu na oprávneného z vyššie uvedených exekúcií EOS KSI Slovensko, s.ro., Pajštúnska 5. 851 02 Bratislava pre spáchanie trestného činu Neoprávnené obohatenie podľa ustanovenia § 226 ods. 1 Trestného zákona, keď sa žalovaný po zamietnutí exekúcií vedome na môj úkor obohatil o sumu € 539,- tým, že prijímal peniaze aj po zamietnutí exekúcií a oboznámení s nekalými zmluvnými podmienkami, ktoré sú neplatné a odmietol mi ich vrátiť späť a tak spôsobil na mojom majetku škodu. Žalovaný zaslal žalobcovi dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach z 25.05.2007, č. spisu: 430.189, so špecifikáciou dlžnej sumy (Príloha č.1). TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., zaslal žalobcovi list z 22.09.2011, že ho žalovaný splnomocnil pokračovať vo vymáhaní pohľadávky cestou exekúcie a to na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, v ktorom súd uložil odporcovi (žalobca) povinnosť zaplatiť nižšie špecifikovanú sumu (Príloha č.2). Žalobca zaslal žalovanému v jednotlivých splátkach v čase od 22.01.2010 do 27.11.2014 sumu € 539,- . Splátky boli žalovanému zasielané nasledovne: 1. 22.01.2010 € 40,- (Príloha č.3.1) 2. 26.10.2010 € 30,- (Príloha č.3.2) 3. 27.11.2010 € 20,- (Príloha č.3.3) 4. 19.06.2011 € 35,- (Príloha č.3.4) 5. 29.09.2011 € 10,- (Príloha č.3.5) 6. 25.06.2012 € 30,- (Príloha č.3.6) 7. 28.10.2012 € 40,- (Príloha č.3.7) 8. 26.11.2012 € 30,- (Príloha č.3.8) 9. 27.08.2013 € 20,- (Príloha č.3.10) 10. 30.10.2013 € 30.- (Príloha č.3.11 )
11. 25.11.2013 € 30.- (Príloha č.3.12) 12. 27.01.2014 € 20,- (Príloha č.3.13) 13. 27.02.2014 € 20,- (Príloha č.3.14) 14. 26.03.2014 € 30,- (Príloha č.3.15) 15. 30.06.2014 € 30,- (Príloha č.3.16) 16. 31.07.2014 € 20,- (Príloha č.3.17) 17. 03.11.2014 € 20,- (Príloha č.3.18) 18. 18.11.2014 € 24, - (Príloha č.3.19) 19. 27.11.2014 € 60,- (Príloha č.3.19). Žalobca zaslal TOMÁŠ KUŠNÍR, s.ro. (splnomocnený žalovaným), žiadosť z 05.04.2018 o špecifikáciu a zdokladovanie trov konania okrem iných aj pri spisovej značke žalovaného 430.189 (Príloha č.4). Ale TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., nezaslal žalobcovi žiadne dokumenty... Keďže žalobca bol dlhší čas v zahraničí a nemal poverenú žiadnu osobu na preberanie doporučených zásielok, tak neobdŕžal žiadne súdne rozhodnutie, v ktorom súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť peniaze žalovanému. Preto žalobca zaslal žalovanému žiadosť z 26.04.2018 o špecifikáciu a zdokladovanie trov konania, kópie právoplatných rozsudkov súdov v ktorých súdy uložili žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému dlžne sumy a kópie všetkých zmlúv úverov žalobcu spolu so všeobecnými úverovými podmienkami okrem iných aj pri spisovej značke 430.189 (Príloha č.5). Ale žalovaný nereagoval na túto žiadosť žalobcu... Z priložených dokumentov je zrejmé, že pôvodným veriteľom bola Tatra banka. a.s., a tá rutinne používala vo svojich všeobecných zmluvných podmienkach rozhodcovskú doložku, tak ako tomu bolo pri zamietnutej exekúcii žalovaného Ex 14164/10u, vedenej na Vašom súde sp. zn. 14Er/454/10. Preto sa žalobca asi správne domnieva, že TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. sa odvolával vo svojom liste z 22.09.2011 (Príloha č.2) na právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže medzi dodávateľom a spotrebiteľom nebola osobne dojednaná rozhodcovská zmluva, vzhľadom na vyššie uvedené je rozhodcovská doložka neplatná, tak isto rozhodnutie rozhodcovského súdu je neplatné. Preto žalobca vyzval listom z 13.05.2018 žalovaného pri spisovej značke 430.189 k vráteniu peňazí pre nezákonné obohatenie (Príloha č.6). Žalovaný v liste z 11.06.2018 oznámil žalobcovi, že jeho požiadavke nie je možné vyhovieť (Príloha č. 7). Tu by som chcel dať do pozornosti súdu rozdiely v špecifikovaných dlžných sumách v liste žalovaného z 25.05.2007 (Príloha č.1- istina v prepočte na EUR vo výške € 338,96, úrok z omeškania vo výške € 155.85 a náklady na inkasné konanie vo výške € 73,03) a liste TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. z 22.09.2011 (Príloha č.2 - neuhradený úver vo výške € 9,27, zmluvný/zákonný úrok vo výške € 76,97, riadny úrok vo výške € 8,13, úrok z omeškania € 106,39, ostatné príslušenstvo vo výške € 48.13, súdny poplatok vo výške € 33,20, Trovy -žaloba vo výške € 55,32 a režijný paušál - žaloba vo výške € 16.54), ak žalobca uhradil žalovanému v čase medzi oboma listami iba sumu € 125,-, čo zaváňa podvodom zo strany žalovaného! Ten, kto sa dopustením trestného činu Neoprávneného obohatenia podľa ustanovenia § 226 ods. 1 Trestného zákona spôsobí na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah bezdôvodného obohatenia. závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzný právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať, (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal § 456 Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť ( Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 124/2002 ). Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to. že stav obohatenia vznikol (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo882/2006 z 24 júna 2008). Vzhľadom na zamietnuté žiadosti exekúcií žalovaného, kde bol žalovaný informovaný o nekalých, čiže neplatných úverových podmienkach, vzhľadom na nereagovanie žalovaného na výzvu žalobcu z 26.04.2018, vzhľadom na rozdiely žalovaného a jeho právneho zástupcu pri špecifikácii vymáhaných dlžných súm a vzhľadom na odmietnutie žalovaného vrátiť peniaze späť žalobcovi, ktoré nadobudol úmyselným protizákonným obohatením sa, žiadam súd, aby stanovil tento rozsudok:
- žalovaný je povinný vrátiť do troch dní od stanovenia rozsudku žalobcovi sumu € 539,- so zákonným úrokom z omeškania z každej zaplatenej splátky žalobcom do pripísania sumy na účet žalobcu;
- žalovaný zaplatí žalobcovi do troch dní od stanovenia rozsudku primerané finančné zadosťučinenie vo výške € 10 000,- pre nezákonné obohatenie sa (kde bude zarátaná aj náhrada škody za stratu času, vypracovanie a poštové doručovanie výzvy z 05.04.2018; z 26.04.2018 a z 13.05.2018 zaslanej žalovanému a vypracovanie dnešnej žaloby vo výške € 343,75 (60 hod. x € 5.625 - výška priemernej hodinovej mzdy na Slovensku, 3x poštovné € 1,45 a l x poštovné € 1,90) :
- nariadiť žalovanému zaplatiť zákonom stanovený súdny poplatok. 2. Žalovaný sa k žalobe prvýkrát vyjadril podaním zo dňa 26.09.2018 (č. l. 45-46), v ktorom uviedol:
- zaoberal sa inštitútom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ a uviedol, že k bezdôvodnému obohateniu nemôže dôjsť v prípade, ak na prijatie plnení existoval právny dôvod. V súdenom prípade je preto podľa názoru žalovaného rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá vylučuje bezdôvodné obohatenie na jeho strane to, že prijatým plnením bol uspokojovaný žalobcov dlh, a žalovaný teda v čase prijímania peňažných plnení disponoval hmotnoprávnym nárokom voči žalobcovi,
- žalovaný poukázal na to, že žalobca dňa 20.03.2003 uzavrel so spoločnosťou Tatra banka a.s. zmluvu o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 30 000,- Sk. Ohľadom tohto úverového prípadu bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. II/2009-2803 zo dňa 19.02.2010, ktorým bol žalobca zaviazaný na zaplatenie sumy 1 147,21 €. K tomu súd uvádza, že vzhľadom na to, že žalovaným uvádzaný úverový prípad nemá vzťah k prejednávanej veci, nebude sa súd vyjadrením v tomto rozsahu a dôkazmi predloženými k nemu zaoberať.
- žalovaný vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku, pretože s prihliadnutím k dátumu podania žaloby dňa 26.06.2018 má žalobca za to, že všetky plnenia poskytnuté pred 26.06.2016 sú premlčané. Ako vyplýva z odôvodnenia podanej žaloby, posledné plnenie, ktoré žalobca plnil žalovanému, bolo plnené dňa 27.11.2004, a preto je jeho nárok aj v prípade hypotetickej dôvodnosti premlčaný. K otázke primeraného finančného zadosťučinenia žalovaný citoval § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa s tým, že v prejednávanej veci nedošlo k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, a preto žalobca nárok na primerané finančné zadosťučinenie nemá. 2.1. Žalovaný sa k žalobe ďalej vyjadril podaním zo dňa 28.12.2018 (č. l. 53-55), kde zopakoval predchádzajúce námietky a poukázal na to, že vzťah, z ktorého malo vzniknúť tvrdené bezdôvodné obohatenie, je vzťahom zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. dňa 25.11.2004. O tomto úverovom prípade bolo rozhodnuté rozsudkom rozhodcovského súdu sp. zn. EP 2184/09 zo dňa 03.11.2009, ktorým bol žalobca zaviazaný na zaplatenie sumy 855,47 € s prísl. Vzhľadom na to, že zo žalobcom predložených dokladov je zrejmé, že tento rozhodcovský rozsudok nemá vzťah k prejednávanej veci, súd sa ďalej týmito tvrdeniami zaoberať nebude. 3. Súd opakovane vyzýval žalovaného na zaslanie všetkých listín, ktoré má k úverovému prípadu vedenému u neho pod zn. 430.189, pričom žalovaný v podaní zo dňa 19.03.2019 na č. l. 80-82 k veci uviedol:
- ospravedlnil sa za vzniknuté nedorozumenia, pretože jeho predchádzajúce vyjadrenia vrátane uvedenia úverových prípadov a rozhodcovských rozsudkov sa týkali exekučne vymožených z plnení z konaní, ktoré sa viedli na OS Prešov pod sp. zn. 14Er/454/2010 a 15Er/85/2010, keďže tieto sú uvádzané v žalobe žalobcu,
- spis, ktorý bol vedený žalovaným pod č. 430.189 je v systéme žalovaného uzatvorený, nakoľko pohľadávka z tohto spisu bola mimosúdne dobrovoľne zaplatená žalobcom v pravidelných mesačných splátkach (t. j. neviedlo sa vo veci exekučné konanie ako uvádza žalobca a opiera o tieto skutkové okolnosti svoj nárok),
- opakuje svoje vyjadrenie vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu,
- poukázal na skutočnosť, že žalobca dňa 30.10.2003 uzavrel s postupcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. 400640, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 55 000,- Sk (1 825,67 €). O tomto úverovom prípade bolo rozhodnuté Stálym rozhodcovským súdom slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, ktorý o nárokoch vyplývajúcich zo zmluvy rozhodol rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2010-6 zo dňa 27.06.2011. Žalobca bol uvedeným rozsudkom právoplatne a vykonateľne zaviazaný na zaplatenie sumy 296,92 € s príslušenstvom, pričom uvedené rozhodnutie nebolo nikdy výrokom súdu zrušené,
- na záver vyjadrenia žalovaný znova uviedol, že aj v prípade hypotetickej dôvodnosti nároku žalobcu je jeho nárok premlčaný, a zároveň, že nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
4. Súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 25.03.2019, na ktorom vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis a zistil nasledujúce: 4.1. Z listu žalovaného adresovaného žalobcovi zo dňa 25.05.2007 označeného č. spisu 430.189 (č. l. 4) vyplýva, že ide o pohľadávku, ktorá bola odkúpená od spoločnosti Tatra banka a.s. Týmto listom bol žalobcovi zaslaný návrh dohody o úhrade pohľadávky v splátkach. Pokiaľ ide o dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach, v tejto sa uvádza, že záväzok žalovaného voči žalobcovi má výšku 17 106,67,- Sk a pozostáva z istiny vo výške 10 211,53,- Sk a úroku z omeškania ku dňu uzavretia tejto dohody vo výške 4 695,14,- Sk a nákladov na inkasné konanie vo výške 2 200,- Sk. K podpisu tejto dohody a k splátkovému kalendáru, ktorý bol jej súčasťou, nedošlo. 4.2. Listom zo dňa 22.09.2011 č. spisu 430.189 (č. l. 6) žalovaný vyzval žalobcu na splnenie záväzku pred začatím exekúcie. V tejto výzve je uvedené, že na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému dlžnú sumu vo výške:
- neuhradený úver 9,27 €,
- zmluvný/zákonný úrok 76,97 €,
- riadny úrok 8,13 €,
- úrok z omeškania 106,39 €,
- ostatné príslušenstvo 48,13 €,
- súdny poplatok 33,20 €,
- trovy (žaloba) 55,32 €,
- režijný paušál (žaloba) 16,54 €, spolu 353,95 €. 4.3. Žalobca súdu predložil výpisy z účtu za čas od 23.12.2008 - 31.12.2012 a za čas od 01.01.2013 - 11.05.2018, z ktorého vyplývajú jednotlivé splátky platené žalobcom na úverový prípad 430.189, pričom išlo o účet N. Č.. V tejto časti odôvodnenia súd len na margo námietky žalovaného uvádza, že ak by k vzniku bezdôvodného obohatenia skutočne došlo, nesúhlasí s tým, že by došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor N. Č. ako majiteľky účtu, pretože z každého jedného prevodu je zrejmé, že tento prevod sa platí na ťarchu A. Č.. 4.4. Žalobca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 18.02.2019 (č. l. 61 - 62), prílohou ktorého boli Všeobecné obchodné podmienky Tatra banky a.s. uviedol, že má za to, že vo veci rozhodcovský rozsudok ani nemohol byť vydaný, pretože nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Podľa žalobcu zo strany žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, pri ktorom je premlčacia lehota 10 rokov od jeho vzniku. 4.5. Súd sa ďalej oboznámil s rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2010-6 vedeného u žalovaného pod č. spisu 430.189, ktorým bolo dňa 27.06.2011 rozhodnuté, že žalovaný (v tomto konaní žalobca) je povinný zaplatiť žalobcovi (v tomto konaní žalovanému) dlžnú sumu vo výške 296,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy vo výške 134,27 € odo dňa 15.11.2006 až do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania vo výške 33,20 €, a to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Žalovaný bol ďalej povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 71,86 € do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. 4.6. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplynulo, že právny predchodca (v tomto konaní žalovaného) spoločnosť Tatra banka a.s. uzatvorila so žalovaným (v tomto konaní žalobcom) ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru pre fyzické osoby č. 400640 zo dňa 18.08.2003, na základe ktorej Tatra banka poskytla žalovanému úver vo výške 55 000,-Sk s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 12,25 % ročne a dobou splatnosti úveru do 2 rokov odo dňa splatnosti prvej mesačnej splátky pohľadávky z úverovej zmluvy. Podľa článku VII. bod 5 úverovej zmluvy jej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky Tatra banky. Právomoc stáleho rozhodcovského súdu slovenskej bankovej asociácie je daná na základe rozhodcovskej zmluvy v podobe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v článku VII. bod 5 úverovej zmluvy v spojení s článkom 4.9 bod 1 všeobecných obchodných podmienok. Z odôvodnenia ďalej vyplýva, že rozhodcovský súd považoval ustanovenie článku VII. bod 5 zmluvy za písomnú rozhodcovskú zmluvu vo forme rozhodcovskej doložky obsiahnutej v úverovej zmluve, a preto bola daná právomoc na rozhodnutie vo veci samej. Rozhodcovský súd ďalej uviedol, že žalobca nadobudol pohľadávku z úverovej zmluvy na základe zmluvy o postúpení vo výške 487,04 €, ktorá predstavuje sumu čerpaných a nezaplatených peňažných prostriedkov na kreditnej karte podľa vyčíslenia Tatra banky, ktorá je prílohou zmluvy o postúpení. Žalovaný zaplatil po 15.11.2006 žalobcovi
190,12 €. Na základe vykonaného dokazovanie mal rozhodcovský súd za preukázané, že žalobca má právo požadovať od žalovaného sumu vo výške 296,92 €.
5. Pri svojom rozhodovaní vychádzal súd z nasledujúcich úvah: 5.1. Jednou zo základných zásad civilného sporového konania je zásada prejednacia. Podľa zásady prejednacej patrí základná aktivita a iniciatíva pri zhromažďovaní skutkového materiálu stranám, nie súdu. Strany tiež nesú plnú zodpovednosť za výsledky tejto činnosti. Ak sa nepodarí náležite zistiť a objasniť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie veci a nastane stav „non liquet“ (nie je jasné), postihnú nepriaznivé dôsledky tohto stavu výlučne stranu zaťaženú dôkazným bremenom a nie súd, na ktorého sa subjektívne dôkazné bremeno zásadne nevzťahuje. Rovnako to platí v prípadoch, keď strana nevnesie do sporu potrebné skutkové okolnosti a nesplní teda svoju povinnosť tvrdenia. V konaní ovládanom zásadou prejednacou, súd nie je povinný ale ani oprávnený vyvíjať pri zhromažďovaní skutkového materiálu iniciatívu, ktorá by svojou intenzitou zodpovedala „vyšetrovaniu“. Napriek § 295 CSP, podľa ktorého „Súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí takýto dôkaz.“ , má súd za to, že nemôže ani v konaní vo veciach spotrebiteľských vykonávať dokazovanie spôsobom majúcim formu vyšetrovania. Ak zákon hovorí, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, súd tomu rozumie tak, že ide o dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré spotrebiteľ tvrdil, ale na preukázanie ktorých nenavrhol dôkazy, čo by pri neaplikácii § 295 viedlo bez ďalšieho k zamietnutiu jeho návrhu, pretože v režime CSP súd vykonávať ex offo nemôže. V spotrebiteľských veciach je táto zásada teda prelomená tým, že súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, avšak logicky tomu musí predchádzať tvrdenie žalobcu majúce význam pre konanie, na preukázanie ktorého nepredložil alebo nenavrhol dôkaz. V kontradiktórnom civilnom súdnom konaní, v ktorom vždy vystupujú iba dve sporné strany, sú informácie potrebné k prejednaniu a rozhodnutiu veci získavané na základe skutkových prednesov jednej procesnej strany, ku ktorým zaujíma stanovisko a podáva vysvetlenie druhá procesná strana. Systém skutkových tvrdení a ich vysvetľovania založený na procesných záujmoch strán a na ich procesnej aktivite dovoľuje súdu, aby bez hrubších mocenských zásahov získaval dostačujúci skutkový materiál potrebný pre rozhodnutie sporu. V rámci civilného sporového konania substancovaním rozumieme hodnotenie skutkových prednesov a návrhov strán z hľadiska ich určitosti. Podmienka riadneho substancovania nie je splnená v prípade neurčitých paušálnych a príliš všeobecných tvrdení, ktoré neumožňujú ich vecné preskúmanie. Nesubstancovaný prednes nedovoľuje posúdiť, či je právne významný ani nemôže byť dokazovaním zistené, či odpovedá pravde. Substancovanie predpokladá takú konkretizáciu tvrdených skutočností, aby mohli byť urobené konkrétnym predmetom dokazovania. K tomu, aby procesná strana formulovala svoje skutkové prednesy a návrhy s potrebnou presnosťou a určitosťou, teda, aby i jej skutkové prednesy a návrhy boli náležite substancované, nemôže byť donucovaná žiadnou priamou sankciou ani sankciou nepriamou, ktorá by prekračovala medze vlastného procesného postupu. Jedinou sankciou, ktorá môže byť v danej súvislosti procesná strana postihnutá, je zhoršenie jej procesného postavenia, resp. nepriaznivá zmena v jej vyhliadkach na priaznivé súdne rozhodnutie. Potreba dostatočnej určitosti skutkových prednesov strán súvisí so samotnou podstatou civilného procesu, v ktorom sporné strany sa samé majú postarať o uvedenie nutných informácií do konkrétneho konania a ich prínos, pre zhromaždenie skutkového materiálu je stimulovaný osobným záujmom na vysvetlení skutkových okolností. Neurčité a nekonkrétne prednesy sú v rozpore so zákonnou metódou činnosti súdu v civilnom konaní. Napr. podľa ustálenej nemeckej judikatúry musia skutkové prednesy procesné strany obsahovať dostatočne konkrétne údaje o čase, mieste a bližších okolnostiach, aby bola odporcovi umožnená spravodlivá, vecne odôvodnená obrana. Odporcovi musí byť poskytnutá možnosť preskúmania skutkových tvrdení druhej procesnej strany k zaujatiu vecného stanoviska k týmto tvrdeniam. Podľa spolkového súdu je substancovanie vtedy nedostatočné, ak súd na základe skutkových prednesov procesnej strany, nemôže posúdiť, či sú naplnené zákonné predpoklady, na ktoré sú viazané právne následky tvrdených skutočností. Vyššie uvedené vystihol KS v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 20Co/177/2018 keď uviedol - Súd nie je orgán, ktorého úlohou je tvoriť skutkovú podstatu právneho problému a tak konštruovať spis zo skutkových a právnych útržkov označených účastníkom.
6. V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že žalobca napriek poučeniu nevedel s určitosťou zadefinovať skutkový stav, na základe ktorého sa domáha plnenia. To znamená, že žalobca žiadnym spôsobom neuviedol z akého právneho vzťahu sa domáha tvrdeného bezdôvodného obohatenia. Odkazoval iba na exekučné spisy Okresného súdu Prešov, kde podľa jeho názoru malo ísť o obdobnú situáciu, pričom však ani túto obdobu dostatočne nekonkretizoval.
6.1. Súd v prospech žalobcu, vychádzal z toho, že u neho išlo o tzv. informačný deficit, to znamená, nedostatok informácií pre substancovanie skutkového stavu. Tento informačný deficit sa súd pokúsil vyvážiť tým, že vyzval žalovaného na predloženie všetkých listín, ktoré má k spisu vedeného u neho pod č. 430.189. Postup žalovaného, ktorý všetky listiny nepredložil však nemôže súd vyhodnocovať jednostranne v jeho neprospech, pretože informačný deficit bol spôsobený zavinením žalobcu, ktorý primárne mal predložiť listiny vzťahujúce sa k prejednávanej veci, pričom jeho odvolávanie sa na to, že mu tieto listiny boli ukradnuté, považuje súd za účelové, keďže neboli žiadnym spôsobom preukázané. 6.2. Súd sa tak iba z rozhodcovského rozsudku môže domnievať, že v prejednávanej veci išlo o plnenie poskytnuté na základe v minulosti uzatvorenej v rozhodcovskom rozsudku bližšie špecifikovanej zmluvy o úvere. Žalobca sa domáha vrátenia v žalobe uvedených splátok, ktoré mal plniť na tento dlh na základe výzvy žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na, že súd nemal k dispozícii túto pôvodnú zmluvu, nemohol sa zaoberať ani zákonnosťou, či nezákonnosťou rozhodcovskej doložky, keďže mu nebolo známe jej znenie. Ďalej iba na základe zaplatenej sumy 539 € nemôže súd konštatovať, že v rámci predpokladaného úverového vzťahu sa žalovaný bezdôvodne obohatil, keďže o bezdôvodné obohatenie by mohlo ísť iba vtedy, ak by bola zaplatená suma prevyšujúca sumu, ktorú mal podľa úverového prípadu zaplatiť. Vzhľadom na nedostatok podkladov, súd ani nemohol ustáliť, v akom rozsahu mal v rámci úverového vzťahu žalobca plniť, a či teda tento úverový vzťah nejakým spôsobom preplatil. Práve v obdobných prípadoch sa preukazuje podstata právneho inštitútu premlčania - dôvodom premlčania je potreba zvýšiť právnu bezpečnosť, resp. bezpečnosť obratu; snahou je odstrániť rozpor medzi skutočným a právnym stavom. Ďalšou funkciou premlčania je uľahčenie obrany dlžníka, pretože ten má po uplynutí dlhšieho obdobia sťaženú dôkaznú situáciu najmä vo vzťahu k preukázaniu, že právo veriteľa zaniklo. S tým súvisí aj ďalší dôvod premlčania, a to snaha vylúčiť „nežiaduce zložité procesné situácie spojené s dokazovaním a zisťovaním starých - dlho trvajúcich práv a povinností, resp. iných právne rozhodných skutočností“. Dôvodí sa aj záujmom spoločnosti na tom, aby sa právam neposkytovala ochrana po neurčitú dobu. Prízvukuje sa aj snaha o odstránenie neistoty či pochybnosti v spoločenských vzťahoch, spočívajúcej medzi iným aj v tom, že by bol dlžník po časovo neurčenú dobu vystavený nebezpečenstvu občianskoprávnych žalôb.
7. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka - Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka - Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods.2 Občianskeho zákonníka - Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
8. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu lehotu, žalobca súdu nepredložil žiaden dôkaz, podľa ktorého by táto objektívna premlčacia lehota mala byť desaťročná, teda, že žalovaný už v čase vydania rozhodcovského rozsudku, prípadne v čase prijímania jednotlivých plnení vedel, že tieto plnenia mu nepatria, a napriek tomu si ich ponechal. Keďže od poskytnutia posledného plnenia dňa 27.11.2014 uvedeného v žalobe žalobcu prešla do podania žaloby dňa 29.06.2018 lehota troch rokov, uplynula objektívna premlčacia lehota. Rovnako, ak žalobca tvrdí, že nárok nie je premlčaný, mal sa vyjadriť aj k otázke uplynutia premlčacej subjektívnej lehoty. Námietka premlčania je námietkou skutkovou. Námietku uplynutia subjektívnej premlčacej lehoty vzniesol žalovaný vo svojom podaní zo dňa 26.09.2018 a toto skutkové tvrdenie žalobca žiadnym spôsobom nevyvrátil (§ 149 C.s.p. - Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.; § 151 ods.1 C.s.p. - Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.; § 151 ods.2 C.s.p. - Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.)
9. Na základe vyššie uvedeného teda súd dospel k záveru, že vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno žalobcovi priznať, nakoľko nepreukázal, že na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo, a keby to aj súd hypoteticky pripustil, má toto bezdôvodné obohatenie za premlčané.
10. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie: podľa § 3 ods.5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa - Proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. 10.1. Keďže žalobca so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia neuspel, nemožno o jeho nároku na primerané finančné zadosťučinenie uvažovať.
11. Náhrada trov konania. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods.2 C.s.p. - O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11.1. Žalovaný v konaní plne úspešný má v súlade so zásadou úspechu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Dôvody aplikácie § 257 C.s.p. na nepriznanie trov konania súd za dané v prospech žalobcu nemal. Týmito dôvodmi nemôže byť iba postavenie žalobcu ako spotrebiteľa a ani jeho nepriaznivá finančná situácia, keďže aplikácia § 257 C.s.p. nemá odstraňovať majetkové nerovnosti medzi stranami sporu. Z pohľadu súdu išlo u žalobcu o nepripravenú žalobu bez zodpovedajúceho skutkového podkladu preukázaného dôkazmi, teda žalobu v zmysle „skúsim, či sa nepodarí a ak nie, tak postavenie spotrebiteľa by malo viesť k tomu, že trovy konania platiť nebudem“, ako je toho súd v poslednom čase častým svedkom. Keďže však súd s postojom, že možno podať žalobu bez akéhokoľvek majetkového rizika, teda viesť konanie, ktorého výsledkom môže byť iba úspech a žiadna ujma, napriek bezdôvodnosti žaloby nesúhlasí, priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2) vyhotoveniach. Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.