Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 588/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu a zo sudcov Ladislava Duditša (sudca spravodajca) a Miroslava Duriša v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky Tatra Real Trade, a. s., Dunajská 25, Bratislava, IČO 35 729 465, zastúpenej MALICH advokátskou kanceláriou, s. r. o., Dunajská 25, Bratislava, IČO 47 256 991, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol Malich, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. , z 29. mája 2020 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie v celom rozsahu.

2. Návrhu na odklad vykonateľnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 18. septembra 2020 domáha vyslovenia porušenia svojho práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces podľa (ďalej len „“), Listiny základných práv a slobôd a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na rovnosť pred zákonom podľa , práva na ochranu vlastníctva podľa v spojení s uznesením všeobecného súdu uvedeným v záhlaví. Sťažovateľka navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), priznať jej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia. Okrem toho sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia.

2. Z ústavnej sťažnosti a napadnutého rozhodnutia vyplýva, že sťažovateľka sa pred Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) žalobou domáha proti mestu Trenčín (ďalej len „žalovaný“) zaplatenia sumy 1 914 813,17 eur s príslušenstvom. Právnym titulom je bezdôvodné obohatenie (zaplatená zábezpeka a preddavky), náhrada škody pozostávajúca z vynaložených

nákladov a ušlý zisk (nemožnosť iného využívania investícií) vzniknuté v súvislosti s chybným plnením žalovaného zo zmluvných vzťahov a porušením povinností žalovaného. Na základe zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena z 11. apríla 2008 a zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy z 11. apríla 2008 (ďalej len „predmetné zmluvy“) malo dôjsť k realizácii investície v podobe stavby a prevádzkovania podzemných garáží, k čomu nedošlo pre neskoršie zistený archeologický nález a jeho vyhlásenie za národnú kultúrnu pamiatku.

3. Okresný súd rozsudkom č. k. -823 z 20. júna 2012 (ďalej aj „prvý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľke sumu 225 492,92 eur s úrokom z omeškania, v časti o zaplatenie sumy 1 689 320,20 eur s úrokom z omeškania žalobu zamietol a sťažovateľku zaviazal zaplatiť žalovanému 76 % trov konania. Tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -1005 zo 16. septembra 2014 (spolu s prvým rozsudkom ďalej aj „pôvodné rozsudky“) a sťažovateľke bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

4. Ústavný súd nálezom č. k. z 26. augusta 2015 (ďalej len „prvý nález“) vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie a základného práva na ochranu majetku rozsudkom krajského súdu č. k. zo 16. septembra 2014 v spojení s prvým rozsudkom okresného súdu v časti zamietajúcej žalobu. V tomto rozsahu ústavný súd obidva pôvodné rozsudky zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

5. Následne okresný súd čiastočným rozsudkom č. k. -1114 z 10. novembra 2016 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sťažovateľke sumu 64 411,48 eur s úrokom z omeškania a medzitýmnym rozsudkom č. k. -1154 z 10. novembra 2016 uznal sťažovateľkou uplatnený nárok na náhradu škody za obdobie od októbra 2009 do decembra 2011 z titulu náhrady skutočnej škody a ušlého zisku (ďalej len „nové rozsudky“). Krajský súd rozsudkami č. k. -1303 a č. k. -1318 z 13. júna 2018 nové rozsudky okresného súdu potvrdil (ďalej len „rozsudky odvolacieho súdu“).

6. Napadnutým rozhodnutím najvyšší súd na základe dovolania žalovaného zrušil rozsudky odvolacieho súdu aj nové rozsudky okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Po ustálení, že žalovaný v dovolaniach vymedzil právnu otázku spôsobom zodpovedajúcim v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a že dovolania sú prípustné, najvyšší súd posudzoval ich dôvodnosť. Zhrnul nosné závery pôvodných rozsudkov o absolútnej neplatnosti predmetných zmlúv a o občianskoprávnom režime záväzkových vzťahov z nich vyplývajúcich. Skonštatoval, že v ďalšom konaní po prvom náleze ústavného súdu boli zmluvy posúdené ako platne uzatvorené podľa , keďže súd deklaroval, že sa nimi zabezpečovali verejné potreby. Najvyšší súd považoval posúdenie (ne)platnosti predmetných zmlúv za prejudiciálnu otázku, od ktorej vyriešenia závisí rozhodnutie vo veci samej. V tej súvislosti dal do pozornosti uznesenia najvyššieho súdu č. k. z 31. januára 2012 [publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 3/2013 pod č. 40 (R 40/2013)] a č. k. z 29. apríla 2010, z ktorých citoval právnu vetu, resp. časti odôvodnení aplikovateľné na rozhodovanú vec.

7. Podľa najvyššieho súdu okresný súd a krajský súd po vrátení veci z ústavného súdu nepochybne postupovali v intenciách záverov prijatého nálezu. Najvyšší súd poukázal na význam princípu

právnej istoty vyjadreného v , na zásadu minimalizácie zásahov do právomocí iných orgánov verejnej moci zo strany ústavného súdu a na jeho judikatúru vo vzťahu k preskúmavaniu skutkových a právnych záverov všeobecného súdu. Nespochybnil význam ústavného súdu a zaradil ho medzi najvyššie súdne autority. Uviedol, že pre rozhodovaciu činnosť súdov nižších inštancií je však v zmysle osobitne významná rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu. Odcitoval právnu vetu rozhodnutia najvyššieho súdu č. k. z 24. januára 2018 prijatého 10. októbra 2018 občianskoprávnym kolégiom najvyššieho súdu ako judikát R 71/2018. Uzavrel, že pod pojem ustálenej rozhodovacej praxe nemožno zahrnúť rozhodnutia ústavných súdov Slovenskej republiky ani Českej republiky. Pre krajský súd ako odvolací súd mali byť pri posudzovaní otázky prejudiciality a nadväzujúcej otázky platnosti či neplatnosti predmetných zmlúv, ako aj voľby právneho režimu rozhodujúce rozhodnutia najvyššieho súdu. Ten je najvyššou súdnou autoritou, vo vzťahu ku ktorej zákonodarca zakotvil povinnosť dbať o jednotný výklad a používanie zákonov, prijímať stanoviská k zjednocovaniu výkladov zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a zverejňovať súdne rozhodnutia zásadného významu.

8. Z uvedených dôvodov ak krajský súd nezohľadnil zásadu a účinky prejudiciality a z už právoplatne vyriešenej otázky medzi stranami týkajúcej sa neplatnosti zmlúv a právneho režimu ich vzťahu nevychádzal, potom podľa najvyššieho súdu žalovaný opodstatnene namietal odklon odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a nesprávne právne posúdenie súdmi nižšej inštancie. Dovolanie žalovaného preto považoval najvyšší súd za prípustné a dôvodné, čo odôvodňuje zrušenie rozsudkov odvolacieho súdu. Dôvody zrušenia sa vzťahujú aj na nové rozsudky, preto s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania ich najvyšší súd zrušil a vec vrátil okresnému súdu.

II.

Argumentácia sťažovateľky

9. Proti napadnutému rozhodnutiu sťažovateľka namieta:

a) Najvyšší súd konal v rozpore s princípom záväznosti právneho názoru uvedeného v rozhodnutiach ústavného súdu vyplývajúceho tiež zo o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“), ktorý sa vzťahuje na všeobecné súdy nižšieho stupňa, ako aj na dovolacie konanie a ktorý je premietnutím zákazu svojvôle a princípu právnej istoty. Kasačná záväznosť rozhodnutí ústavného súdu musí byť bezpodmienečne rešpektovaná všeobecnými súdmi bez možnosti modifikácie. Pre všeobecný súd sú záväzné aj precedentné rozhodnutia ústavného súdu, ktoré iba vo výnimočných prípadoch možno nerešpektovať, nie iba preto, lebo nie sú uvedené v rozhodnutí R 71/2018. Nerešpektovanie nálezu najvyšším súdom predstavuje nové porušenie . Prvý nález ústavného súdu mal jednoznačne kasačnú povahu, nebol vo svojich záveroch spochybnený v neskoršej rozhodovacej praxi. Žalovaný nepodal sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva.

b) Najvyšší súd rozhodol o dovolaní napriek tomu, že neboli splnené podmienky pre jeho prípustnosť, najmä nebol správne definovaný dôvod prípustnosti a odôvodnenie dovolania. Dovolanie mal zamietnuť. Rozhodnutie o prípustnosti a dôvodnosti dovolania je svojvoľné, chybné a v rozpore s ústavnými kautelami práva na spravodlivý proces. Pod pojem ustálenej rozhodovacej

praxe všeobecných súdov možno bezpochyby zahrnúť aj rozhodnutia ústavného súdu vo vzťahu k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle . Najvyšší súd nerozlišoval medzi takmer bezvýnimočnou záväznosťou kasačného rozhodnutia ústavného súdu a precedentnou záväznosťou, čo bolo kľúčové pre vydanie nových rozsudkov a napadnutého rozhodnutia. Stotožnil sa s nesprávnou argumentáciou žalovaného o prekážke res iudicata a s účelovým porovnávaním rozdielnych skutkových situácií za pomoci teoretických úvah uvedených v označených rozhodnutiach najvyššieho súdu. V sťažovateľkou iniciovanom konaní išlo neustále o to isté konanie, jednotlivé nároky nevymáha duplicitne, preto rozhodnutia sp. zn. a sp. zn. nie sú aplikovateľné.

c) Najvyšší súd rozhodol spôsobom, ktorý nebol náležite a zrozumiteľne odôvodnený, jeho rozhodnutie je neurčité, nepreskúmateľné a zmätočné. Len sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorú formalisticky doplnil bez bližšieho posúdenia argumentov sťažovateľky. Nedal ústavne konformné odpovede na relevantné námietky sťažovateľky, nereagoval na ne, hoci o nich mal vedomosť a vyjadroval sa k nim aj žalovaný. Sťažovateľke neboli doručované všetky podania žalovaného v dovolacom konaní (vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu sťažovateľky k dovolaniu).

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

10. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

11. Ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie ústavnej sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie v celom rozsahu, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej obsiahnutých bude potrebné posúdiť v konaní vo veci samej, a preto ústavnú sťažnosť prijal na ďalšie konanie ( ).

12. V ďalšom konaní bude ústavný súd predovšetkým skúmať, či sa najvyšší súd dopustil porušenia práva na ochranu vlastníctva a rovnosť všetkých foriem vlastníctva, práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie ( a , listiny, dohovoru), práva na rovnosť pred zákonom podľa v spojení s napadnutým rozhodnutím kasačnej povahy, ktoré je podľa sťažovateľky arbitrárne, nepreskúmateľné a nezohľadňuje účinky skoršieho nálezu ústavného súdu.

13. V konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ústavný súd následne rozhodne aj o ďalších požiadavkách sťažovateľky uplatnených v petite ústavnej sťažnosti.

IV.

Prerokovanie návrhu na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia

14. Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak by

právnymi následkami napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu hrozila závažná ujma a odloženie vykonateľnosti nie je v rozpore s verejným záujmom.

15. Sťažovateľka považuje s odkazom na dôvody uvedené v ústavnej sťažnosti za potrebné čo najskôr zasiahnuť do stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím, aby súdy nižších stupňov, ktoré sú viazané týmto kasačným rozhodnutím, svojím konaním ďalej nepredlžovali tento stav a opätovne nevydali protiústavné rozhodnutie. Navrhovaný odklad vykonateľnosti podľa nej nie je v rozpore s verejným záujmom a je v súlade s princípmi právneho štátu. Odkladom by sa zabránilo pokračovaniu v konaní okresným súdom, ktorý by musel rozhodnúť v zmysle právneho názoru prijatého najvyšším súdom.

16. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach danej veci sťažovateľka nemala žiadať ústavný súd o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, ale z jej strany bolo (z dôvodu procesnej subsidiarity) potrebné uprednostniť postup vyplývajúci z , teda navrhnúť okresnému súdu prerušenie dotknutého konania z dôvodu podania ústavnej sťažnosti.

17. Ústavný súd vzhľadom na uvedené uzavrel, že v prerokúvanej veci neboli splnené podmienky na odklad vykonateľnosti v zmysle , a preto rozhodol o návrhu sťažovateľky tak, ako to je uvedené v bode 2 výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. novembra 2021

Libor DUĽA

predseda senátu