Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29T-39-2021.pdf
PDF · 111.83 KB
Case nature
Area
Subarea
29T/39/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, v konaní pred samosudcom JUDr. Rudolfom Bottom, v trestnej veci obžalovaného O. I., nar. XX.XX.XXXX, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní v Trnave, dňa 2. februára 2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný
O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. B. XXXX/XX J., t. č. vo výkone väzby v V. a V. P.,
s a u z n á v a z a v i n n é h o
z a t o, ž e
od presne nezisteného času, najmenej od januára 2019 až do 5.11.2020 od presne nezistenej osoby a na presne neustálených miestach v rozpore so zákonom č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov, za účelom ďalšieho predaja si neoprávnene zadovažoval a následne v bytovom dome na ul. M. B. č. XXXX/XX v J. a aj na iných miestach v meste Trnava prechovával omamné a psychotropné látky, ktoré následne predával priamo v byte č. 7 na vyššie uvedenej adrese, prípadne na iných miestach v meste Trnava ďalším osobám v presne neustálenom rozsahu, najmenej D. M., B. Z., U. K. a D. B., pričom zo stôp zaistených pri domovej prehliadke vykonanej dňa 5.11.2020 v byte na adrese M. B. č.XXXX/XX v J. bolo zistené, že sa tam nachádza
- biely kryštalický materiál s hmotnosťou 2245 mg obsahujúci metamfetamín s prímesou metylsulfonylmetánu, s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 25,9% hmotnostných, pričom toto množstvo obsahovalo 581 mg absolútneho metamfetamínu,
- drvené konope s hmotnosťou 49,88 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 4,5% hmotnostných, pričom toto množstvo konope obsahovalo 2245 mg THC,
- drvené konope s hmotnosťou 81,30 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 4,5 % hmotnostných, pričom toto množstvo konope obsahovalo 3659 mg THC,
- konope s celkovou hmotnosťou 778 mg, z toho hmotnosť (fajčiteľného) materiálu bola 703 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 7,3 % hmotnostných, pričom toto množstvo konope obsahovalo 51 mg THC,
- drvené konope s hmotnosťou 1613 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 4,2 % hmotnostných, pričom toto množstvo konope obsahovalo 68 mg THC,
- drvené konope s hmotnosťou 506 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 4,3 % hmotnostných, pričom toto množstvo konope obsahovalo 22 mg THC,
- konope s hmotnosťou 10342 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 11,1 % hmotnostných, pričom toto množstvo konope obsahovalo 1148 mg THC,
- drvené konope s hmotnosťou 2166 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 2,3 % hmotnostných, pričom toto množstvo konope obsahovalo 50 mg THC,
- jemne drvené konope s hmotnosťou 74,96 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 3,3 % hmotnostných, pričom toto množstvo konope obsahovalo 2474 mg THC,
- jemne drvené konope s hmotnosťou 146,38 g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 2,5 % hmotnostných, pričom toto množstvo konope obsahovalo 3660 mg THC, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis ( konope) sú v zmysle tohto zákona zaradené do I. skupiny omamných látok a odborným vyjadrením národnej kriminálnej agentúry prezídia Policajného zboru bola hodnota zaistených drog vyčíslená na minimálne 3.345 Eur,
t e d a
neoprávnene kúpil, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamnú a psychotropnú látku a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách a vo väčšom rozsahu,
č í m s p á c h a l
obzvlášť závažný zločin: nedovolená výroba omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c, písmeno d, odsek 2 písmeno c, písmeno e Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona
Za to sa
o d s u d z u j e
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov.
Podľa § 48 ods. ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného O. I. na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- priesvitný sáčok,
- plastový kýblik,
- zaváraninový pohár,
- 6 ks priesvitných sáčkov,
- plastová dóza,
- kartónová krabica,
- čierne vrecko,
- mobilný telefón zn. Huawei,
- digitálna váha čiernej farby.
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona je obžalovaný povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody:
- oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať,
- osobne sa hlásiť jedenkrát za tri kalendárne mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvý krát je tak povinný urobiť do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody,
- vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
Podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku súd vyhradzuje rozhodnutie o ochrannom opatrení v súvislosti s vecami:
- finančná hotovosť vo výške 75,- eur
- elektrická kolobežka,
- batoh s 13 ks golfových palíc,
- motorová kosačka zn. Ryosi,
- detektor kovov,
- 1ks čierny tablet Asus,
- 1 ks čierny tablet Samsung,
- 3ks tablet,
- televízor čiernej farby zn. Samsung,
- televízor čiernej farby zn. Samsung,
- rezačka na tvárnice zn. Black & Decker,
- rezačka zn. Tesco,
- elektrický hoblík zn. Black & Decker
- elektrická brúska,
- 1ks uťahovačka zn. Makyta, zelená,
- 1 ks uťahovačka zn. MAC,
- 1ks uťahovačka zn. Noell,
- čierny kufrík s obsahom, vzduchová spinkovačka zn. Gude,
- elektrický hoblík zn. Black & Decker,
- brúska zn. Fern,
- 1ks uťahovačka Hitachi,
- 1 ks uťahovačka zn. Makita,
- 1 ks uťahovačka zn. Black & Decker,
- 1 ks uťahovačka zn. Black & Decker . verejnému zasadnutiu.
odôvodnenie:
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava podala dňa 30.04.2021 obžalobu na obvineného O. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. B. XXXX/XX, J., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, ktorý mal byť obvineným spáchaný na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby prokurátorkou Okresnej prokuratúry Trnava a zaujatí stanoviska k obžalobe zo strany obhajkyne obžalovaného, obžalovaný bol poučený o tom, že môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a), písm. b) alebo písm. c) Trestného poriadku, a zároveň bol poučený o ďalšom postupe a následkoch vyhlásenia podľa § 257 ods. 4 až 8 Trestného poriadku. Po porade obžalovaný so svojou obhajkyňou urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Prokurátorka vo vzťahu k obžalovanému navrhla súdu jeho vyhlásenie prijať.
Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku uznesením vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal, keď skutok právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v prednesenej obžalobe, teda ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, pretože boli naplnené všetky štyri zákonné formálne znaky týchto trestných činov - subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívne stránka, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 03.11.2021, kde bol aj vyhlásený rozsudok voči obžalovanému. Proti uvedenému rozsudku podal obžalovaný odvolanie voči výroku o treste. Na základe podaného odvolania obžalovaným prišlo k zrušeniu napadnutého rozsudku vo výroku o treste uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 6To/90/2021 zo dňa 16.12.2021. Na základe uvedeného uznesenia okresný súd nariadil hlavné pojednávanie dňa 02.02.2022 na ktorom doplnil dokazovanie v zmysle usmernení odvolacieho súdu.
K výroku o treste
Z odpisu registra trestov vyplýva, že v ňom má obžalovaný 3 záznamy a to z roku 2010, roku 2011, roku 2013, všetky záznamy sú odsúdenia rakúskymi súdmi a to AG Passau sp. zn. 10Cs 203 Js 5494/10, AG Passau sp. zn. 10 Cs 203 Js 6385/11, AG Inglostadt sp. zn. 8 Ls 24 Js 7167/13. Súd však pri rozhodovaní o výroku o treste pri obžalovanom nemohol zohľadniť predchádzajúce odsúdenia cudzozemnskými súdmi ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Súd poukázal v zmysle usmernenia odvolacieho súdu, že v prípade prvých dvoch odsúdení ide o odsúdenia z rokov 2010 a 2011, pričom ustanovenie § 7b ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, nadobudlo účinnosť až od 1. januára 2013, z čoho potom vyplýva, že na prvé dve odsúdenia obžalovaného nie je možné prihliadať. Pokiaľ ide o tretie odsúdenie obžalovaného z roku 2013 /pozn. tretí záznam v odpise registra trestov/, rozhodnutie cudzozemského súdu pod sp. zn. 8 Ls 24 Js 7167/13 síce nadobudlo právoplatnosť dňa 8. októbra 2013 a ide o majetkovú trestnú činnosť /krádež po neoprávnenom vstupe na súkromný majetok/ celkom ôsmimi čiastkovými útokmi, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky s určením skúšobnej doby 3 (tri) roky a zároveň trest zákazu práce alebo činnosti s maloletými, ktoré by pre účely recidívy bolo možné zohľadniť ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, avšak z odpisu registra trestov pri tomto zázname zároveň vyplýva, že trest bol ukončený dňa 31. októbra 2016, z čoho potom možno vyvodiť záver, že obžalovaný sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Na základe uvedeného súd nepriznal obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.
Z lustrácie centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplýva, že v ňom má obžalovaný 2 záznamy za priestupky na úseku cestnej premávky.
Z hodnotenia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov vyplýva, že obžalovaný je vo výkone väzby na oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Obžalovaný nemal problémy s adaptáciou na podmienky väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej úrovni, príkazy a nariadenia príslušníkov plní a rešpektuje, konfliktné situácie nevyvoláva, disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný nebol. Udržiava kontakt s príbuznými a pracovne zaradený nebol.
Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosti jeho nápravy.
Pretože obžalovaný spáchal trestný čin a to obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, súd ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v súlade § 34 ods. 6 Trestného zákona, a to podľa zákonného ustanovenia § 172 ods. 2 Trestného zákona.
Pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona je stanovená trestná sadzba trestu odňatia slobody od 10 (desať) rokov do 15 (pätnásť) rokov. Po doplnení dokazovania na hlavnom pojednávaní súd si ustálili skutočnosti vzhľadom na osobu obžalovaného a jeho pomery (ako aj na ustanovenie § 38 ods. 2 Trestného zákona); v prípade obžalovaného prichádzala do úvahy poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), ako aj poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti príslušným orgánom a obžalovaný napomáhal aj pri objasňovaní inej drogovej trestnej činnosti). Súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa ustanovení Trestného zákona. V prípade pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd považoval za preukázanú existenciu prevahy poľahčujúcich okolností v zmysle vyššie uvedeného, a teda v zmysle § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd konštatoval prevahu poľahčujúcich okolností. Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovaného bola v mesiacoch: 1) 120 - 180 mesiacov, 2) po aplikácii § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona 120 - 160 mesiacov, 3) vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o vine (prihliadnuc na závery Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016) mohol súd uložiť trest aj 1/3 pod spodnou hranicou trestnej sadzby, teda konečná sadzba pre obžalovaného bola 80 - 160 mesiacov (6 rokov a 8 mesiacov - 13 rokov a 4 mesiace).
Súd poukazuje, že v zmysle záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017 sp. zn. Tpj 55/2016, v zmysle ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.“ Citované stanovisko k tejto „štvrtej právnej vete“ uvádza, že dôvodom použitia analógie je podmienenosť mimoriadneho zníženia trestu oboma procesnými úpravami na rovnakom princípe, ktorý umožňuje obžalovanému vzdať sa dokazovania na hlavnom pojednávaní. Kým v prípade dohody o vine a treste môže takto obvinený získať mimoriadne znížený trest už na základe samotnej dohody, ktorú v opačnom prípade nemusí uzavrieť (v prípade neschválenia dohody súdom sa obvinený vracia do štandardného režimu dokazovania viny v súdnom konaní), v prípade vyhlásenia o vine a jeho prijatia súdom nastanú účinky v zmysle § 257 ods. 5 a ods. 8 Tr. por. To znamená neodvolateľnosť vyhlásenia, nevykonanie dokazovania v rozsahu uznanej viny a obmedzenie opravného prostriedku v tomto rozsahu na dovolanie pre závažné porušenie práva na obhajobu, čo bude prichádzať do úvahy len výnimočne. Je potom namieste, aby súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine (rovnako právne rovnocenného vyhlásenia o nepopretí spáchania činu) mal možnosť (nie povinnosť) pristúpiť na báze analógie k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok, ako pri schválení dohody o vine a treste. Dokonca, keďže ide o uznanie viny bez garancie alebo predpokladu určitého (pre obžalovaného priaznivého) rozhodnutia o treste, možnosť mimoriadne znížiť trest je tu ešte dôvodnejšia. Ide o procesnú logiku vzdania sa práva na (kompletné) súdne konanie, v rámci ktorej je vhodné a vecne správne umožniť mimoriadne zmiernenie trestu.
S poukazom na uvedené preto súd konštatoval, že otázku primeranosti trestu vzhľadom na skutočnosť, že ide o osobu prvýkrát odsúdenú na nepodmienečný trest, úprimnú ľútosť, ktorej konajúci súd uveril, ako aj na spoluprácu s s orgánmi činnými v trestnom konaní vo svojej trestnej veci ako aj inej trestnej veci, uvažoval konajúci súd o aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, pričom opätovne vykonal doplnenie dokazovania v intenciách pokynov odvolacieho súdu. Súd na základe uznesenia krajského súdu, ktorým bol predchádzajúci rozsudok zrušený, doplnil dokazovanie vo vzťahu spolupráce obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní a to tým spôsobom, že opätovne dopytoval vyšetrovateľa KR PZ v Trnave o zaslanie správy, z ktorej žiadal súd ozrejmiť skutočnosti z aktuálneho prebiehajúceho stavu trestného konania, v ktorom mal obžalovaný vystupovať ako svedok. Vyšetrovateľ KR PZ v Trnave zaslal dňa 28.01.2022 tunajšiemu súdu správu, z ktorej vyplýva, že O. I. v rámci spolupráce s kriminálnou políciou KR PZ v Trnave uviedol meno osoby, ktorá sa podieľala na
páchaní drogovej trestnej činnosti, pričom uviedol miesto jeho pobytu kde pácha drogovú trestnú činnosť v rozsahu mesta a ulice a taktiež uviedol skutočnosti, kam mala táto osoba dochádzať k dodávateľovi, kde popisne označil jeden dom, ktorý sa však na základe popisu nepodarilo ustáliť. Vyšetrovateľ ďalej uviedol, že ďalším preverovaním sa nepodarilo ustáliť už žiadne konanie na tomto mieste. Svedok I. k danej osobe uviedol, že od neho dostával drogy, ale nevedel uviesť ďalšie osoby, ktoré by mali s označenou osobou spolupracovať. Ďalej vyšetrovateľ uviedol, že po ustálení osoby, ktorú I. označil bolo zistené, že táto osoba už je operatívne rozpracovaná a bola dokumentovaná trestná činnosť tejto osoby. Vyšetrovateľ uviedol, že v januári 2022 bola vykonaná policajná akcia na základe rozpracovania, pričom osoba, ktorú I. označil bola už skôr zadržaná pre inú trestnú činnosť. Svedok I. uviedol len skutočnosti, že označená osoba predáva drogy, ale nevedel uviesť žiadne iné skutočnosti ohľadne podrobnejšej činnosti tejto osoby. Na záver vyšetrovateľ uviedol, že v tomto prípade sa nejednalo o zločineckú skupinu ani o páchanie trestnej činnosti organizovanou skupinou, ani neboli zistené žiadne väzby tejto osoby na zločineckú prípadne teroristickú skupinu. V ďalšom konaní bude I. prichádzať v úvahu ako svedok v rámci trestného konania v postavení jedného z odberateľov. Súd mal preukázané po oboznámení sa s predmetnou správou vyšetrovateľa KR PZ v Trnave, že z predmetného vyjadrenia nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Súd má preukázané, že kvalita a kvantita informácií, ktoré poskytol obžalovaný v postavení svedka v inej trestnej veci neodôvodňuje aplikáciu § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, nakoľko aby bola možná aplikácia uvedených ustanovení o mimoriadnom znížení trestu pod zákonom stanovenú sadzbu musí ísť o zásadné dôkazy v iných trestných veciach, proti viacerým páchateľom, pričom platí zásada, čím viac informácií, o väčšom počte osôb, väčšom rozsahu trestnej činnosti a väčšej závažnosti skutkov obžalovaný uvedie, tým sa javí prípustnosť ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona ako dôvodnejšia.
Súd po doplnení dokazovania v zmysle usmernenia odvolacieho súdu dospel k názoru, že predpoklady na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona nie sú dané, resp. sú dané len v obmedzenej miere a to tej, v ktorej sa kryjú zo znížením trestu pod spodnú hranicu o 1/3 na základe vyhlásenia obžalovaného o vine. Mimoriadne zníženie trestu je fakultatívnej povahy a prichádza do úvahy v prípade špecifických okolností, ktoré sú tak závažné, že robia posudzovanú vec úplne mimoriadnou. Súd taktiež poukazuje, že pri ukladaní trestu nemôže prísť k aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 39 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, pretože z obsahu uvedenej správy od vyšetrovateľa KR PZ v Trnave týkajúce sa spolupráce obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní nevyplývajú také skutočnosti potrebné na aplikáciu uvedených ustanovení Trestného zákona. Podľa názoru súdu takéto okolnosti neboli zistené v miere, ktorá by presahovala vyššie uvedené.
Súd po doplnení dokazovania vo vzťahu k spolupráci obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní z predmetnej správy od vyšetrovateľa KR PZ v Trnave zo dňa 28.01.2022 má jednoznačne preukázaný záver, že obžalovaný spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, avšak nie až v takej miere, aby mohla byť obžalovanému priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, pretože obžalovaný neprispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny. Súd taktiež poukazuje, že obžalovaný neposkytol orgánom činným v trestnom konaní také informácie, ktoré by inak nezískali, pretože zo správy KR PZ vyplýva, že uvedená osoba ktorú označil obžalovaný už bola rozpracovaná operatívno-pátraciou činnosťou.
Súd na základe doplneného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že u obžalovaného prichádza do úvahy zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam ale u obžalovaného nepricházda do úvahy mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože avizovaná spolupráca obžalovaného s orgánmi činnými v trestnom konaní nebola potvrdená v tom rozsahu aby mohlo prísť k predmetnému mimoriadnemu zníženiu trestu podľa § 39 ods. 1 resp. ods. 2 Trestného zákona.
Súd podľa § 48 ods. ods. 4 Trestného zákona zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol vo výkone trestu, súd rozhodne nepovažoval za vhodné jeho umiestnenie do ústavu s maximálnym stupňom stráženia (ako páchateľa obzvlášť závažného zločinu) a podľa názoru súdu postačí aj izolácia obžalovaného v ústave so stredným stupňom stráženia. Súd poukazuje, že po doplnení dokazovania nebola u obžalovaného preukázaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. o)
Trestného zákona, resp. dôvod na mimoriadne zníženie trestu aplikáciou § 39 ods. 2 píms. b) Trestného zákona, a preto zaradenie obžalovaného do minimálneho stupňa stráženia nepripadalo v úvahu pri osobe obžalovaného. Súd obžalovaného zaradil do stredného stupňa stráženia výkonu trestu odňatia slobody, čo považuje za dostatočné, aby sa uskutočnila náprava obžalovaného počas výkonu trestu odňatia slobody.
K výroku o treste prepadnutia veci
Súd v zmysle usmernenia krajského súdu vykonal na hlavnom pojednávaní opätovne dokazovanie k predmetným veciam, ktoré boli obžalovanému zaistené pri domovej prehliadke v tom smere, že ku každej zaistenej veci pri domovej prehliadke súd výsluchom obžalovaného zisťoval, či vec bola použitá na spáchanie trestného činu alebo či vec bola určená na spáchanie trestného činu alebo či išlo o vec, ktorá je výnosom z trestnej činnosti. Súd uskutočnil výsluch obžalovaného ku každej zaistenej veci a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané to, že veci ktoré boli použité pri páchaní trestnej činnosti bolo o nich rozhodnuté v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a bol obžalovanému uložený trest prepadnutia vecí špecifikovaných vo výroku predmetného rozsudku. Pri ostatných veciach, ktoré boli zaistené a nebolo pri nich rozhodnuté o treste prepadnutia veci, súd v zmysle § 289 ods. 2 Trestného poriadku uviedol, že sa o týchto veciach bude rozhodovať na verejnom zasadnutí o ochrannom opatrení. Súd zároveň rozhodol, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
K výroku o ochrannom dohľade
Vzhľadom na odsúdenie obžalovaného o vine za obzvlášť závažný zločin súd rozhodol o uložení ochranného dohľadu a uložení povinností, ktoré podľa názoru súdu sú spôsobilé efektívne monitorovať správanie obžalovaného po výkone trestu odňatia slobody a napomôcť k jeho uvedomeniu si potreby vedenia riadneho života bez rozporu s ustanoveniami trestného práva. Dĺžka ochranného dohľadu bola určená v strede zákonnej sadzby, aby bolo možné efektívne vyhodnotiť splnenie účelu ochranného dohľadu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom. Odvolanie má odkladný účinok.