Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-28-2022.pdf
PDF · 110.38 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/28/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Dušana Szabó a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného O. I., nar. XX. W. XXXX v J., trvale bytom J., t. č. vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 2. februára 2022, č. k. 29T/39/2021-524, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21. apríla 2022 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného O. I. zamieta.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom uznal obžalovaného vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c), písm. e) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.
2. Za spáchanie trestného činu uvedeného v bode 1 okresný súd obžalovanému podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam uložil trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
3. Napadnutým rozsudkom okresný súd zároveň podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia vecí špecifikovaných v napadnutom rozsudku s tým, že podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
4. Okresný súd zároveň obžalovanému podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky a súčasne podľa § 77 ods. 1 Trestného zákona rozhodol, že obžalovaný je povinný po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody (i) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie aj preukazovať, (ii) osobne sa hlásiť jedenkrát za tri mesiace u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v obvode miesta svojho bydliska, pričom prvýkrát je tak povinný urobiť do dvoch pracovných dní po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody a (iii) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.
5. Okresný súd zároveň podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku vyhradil rozhodnutie o ochrannom opatrení v súvislosti s vecami špecifikovanými v napadnutom rozsudku verejnému zasadnutiu.
6. Výrok o treste odňatia slobody okresný súd v napadnutom rozsudku odôvodnil okrem iného tým, že v prípade obžalovaného zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a tiež podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda že obžalovaný napomáhal pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti a súčasne napomáhal pri objasňovaní inej drogovej trestnej činnosti. Pokiaľ ide o priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený, okresný súd poukázal na odsúdenie obžalovaného rakúskym súdom AG Inglostadt sp. zn. 8 Ls 24 Js 7167/13 evidované v odpise registra trestov, na ktoré by v súlade s ustanovením § 7b ods. 2 Trestného zákona bolo možné prihliadať aj v prebiehajúcom trestnom konaní a súčasne aj na to, že z odpisu registra trestov pri tomto zázname zároveň vyplýva, že trest bol ukončený dňa 31. októbra 2016, z čoho potom možno vyvodiť záver, že obžalovaný sa osvedčil a hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Okresný súd preto toto odsúdenie obžalovaného nezohľadnil a pri ukladaní trestu obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona neaplikoval.
7. Okresný súd ďalej uviedol, že pri prevahe poľahčujúcich okolností upravil hornú hranicu trestu odňatia slobody zo 180 mesiacov na 160 mesiacov a zároveň poukázal na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého je v prípade aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam možné uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod spodnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
8. Vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona okresný súd doplnil dokazovanie v intenciách pokynov uznesenia krajského súdu z 16. decembra 2021, sp. zn. 6To/90/2021, a to tým spôsobom, že opätovne vyzval vyšetrovateľa KR PZ v Trnave na zaslanie správy, v ktorej žiadal ozrejmiť skutočnosti z aktuálneho prebiehajúceho stavu trestného konania, v ktorom mal obžalovaný vystupovať ako svedok. Zo správy vyšetrovateľa KR PZ v Trnave z 28. januára 2022 vyplynulo, že obžalovaný v rámci spolupráce s kriminálnou políciou KR PZ v Trnave uviedol meno osoby, ktorá sa podieľala na páchaní drogovej trestnej činnosti, pričom uviedol miesto jej pobytu, kde má páchať drogovú trestnú činnosť v rozsahu mesta a ulice a taktiež uviedol skutočnosti, kam mala táto osoba dochádzať k dodávateľovi, kde popisne označil jeden dom, ktorý sa však na základe popisu nepodarilo ustáliť. Vyšetrovateľ ďalej v správe uviedol, že ďalším preverovaním sa nepodarilo ustáliť už žiadne konanie na tomto mieste. Obžalovaný k danej osobe uviedol, že od neho dostával drogy, ale nevedel uviesť ďalšie osoby, ktoré by mali s označenou osobou spolupracovať. Po ustálení osoby, ktorú obžalovaný označil bolo zistené, že táto osoba už je operatívne rozpracovaná a trestná činnosť tejto osoby je už dokumentovaná. Vyšetrovateľ v správe ďalej uviedol, že v januári 2022 bola vykonaná policajná akcia na základe predmetného rozpracovania, pričom osoba, ktorú obžalovaný označil, bola už skôr zadržaná pre inú trestnú činnosť. Zo správy ďalej vyplýva, že obžalovaný uviedol len skutočnosti, že označená osoba predáva drogy, ale nevedel uviesť žiadne iné skutočnosti ohľadne podrobnejšej činnosti tejto osoby. V závere správy vyšetrovateľ uviedol, že v tomto prípade sa nejednalo o zločineckú skupinu ani o páchanie trestnej činnosti organizovanou skupinou, ani neboli zistené žiadne väzby tejto osoby na zločineckú prípadne teroristickú skupinu a v ďalšom konaní bude obžalovaný prichádzať do úvahy ako svedok v rámci trestného konania v postavení jedného z odberateľov. Okresný súd potom uviedol, že z predmetnej správy nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pretože kvalita a kvantita informácií, ktoré poskytol obžalovaný v postavení svedka v inej trestnej veci neodôvodňuje aplikáciu § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona.
9. Okresný súd ďalej uviedol, že obžalovanému nepriznal ani poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, pretože obžalovaný neprispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny a poukázal na to, že obžalovaný neposkytol orgánom činným v trestnom konaní také informácie, ktoré by inak nezískali, pretože zo správy KR PZ TT vyplýva, že osoba, ktorú označil obžalovaný, už bola rozpracovaná operatívno-pátracou činnosťou.
10. Okresný súd napokon uviedol, že predpoklady na mimoriadne zníženie trestu v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona nie sú dané, resp. sú dané len v obmedzenej miere a to tej, v ktorej sa kryjú zo znížením trestu pod spodnú hranicu o 1/3 na základe vyhlásenia obžalovaného o vine.
11. Vo vzťahu k zaradeniu obžalovaného do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia okresný súd uviedol, že obžalovaný doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, a preto nepovažoval za vhodné jeho umiestnenie na výkon uloženého trestu do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia. Okresný súd tiež uviedol, že u obžalovaného neprichádzala do úvahy aplikácia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného zákona a ani mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, a preto u obžalovaného neprichádzalo do úvahy jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
12. K výroku o uložení trestu prepadnutia veci okresný súd uviedol, že na hlavnom pojednávaní opätovne vykonal dokazovanie k veciam zaisteným pri domovej prehliadke u obžalovaného a obžalovanému uložil tento trest len podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona len vo vzťahu k tým veciam, ktoré obžalovaný použil na páchanie trestnej činnosti. Vo vzťahu k ďalším zaisteným veciam okresný súd rozhodnutie o nich podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku vyhradil verejnému zasadnutiu.
13. Vo vzťahu k výroku o uložení ochranného dohľadu okresný súd uviedol, že vzhľadom na odsúdenie obžalovaného za obzvlášť závažný zločin rozhodol o uložení ochranného dohľadu a uložení povinností, ktoré sú spôsobilé efektívne monitorovať správanie obžalovaného po výkone trestu odňatia slobody a napomôcť k jeho uvedomeniu si potreby vedenia riadneho života bez rozporu s ustanoveniami trestného práva. Dĺžku ochranného dohľadu okresný súd určil v strede zákonnej sadzby, aby bolo možné efektívne vyhodnotiť splnenie účelu ochranného dohľadu.
14. Po vyhlásení rozsudku k možnosti podania odvolania prokurátorka uviedla, že si ponecháva lehotu a obžalovaný po porade s obhajkyňou zahlásil odvolanie. Prokurátorka napokon odvolanie proti napadnutému rozsudku nepodala.
15. Obžalovaný svoje odvolanie odôvodnil písomne prostredníctvom svojej obhajkyne. V odôvodnení obžalovaný uviedol, že odvolanie podal proti výroku o treste, pričom napadnutý rozsudok považuje za nezákonný. Obžalovaný považuje uložený trest ako aj jeho zaradenie na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia za neprimerane prísne. Obžalovaný ďalej uviedol, že sa od počiatku trestného konania k drogovej trestnej činnosti doznal a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, čím prispel k rýchlemu skončeniu veci na súde, svoje konanie úprimne a hlboko oľutoval a v súčasnosti si uvedomuje nezákonnosť svojho konania. Obžalovaný poukázal na poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) a § 36 písm. n) Trestného zákona. Obžalovaný ďalej uviedol, že začal spolupracovať s operatívnymi pracovníkmi polície, a to s kpt. D. a kpt. G., ktorí ho mali ubezpečiť, že za spoluprácu dohodnú na prokuratúre miernejší trest. Polícii oznámil závažnú trestnú činnosť, označil miesto, kde sa pervitín varil, variča, ďalej varičovho spolupracovníka a osobu, ktorá odvážala pervitín do Bratislavy a osobu, ktorá dodávala drogy do Trnavy. Prokuratúra mala spoluprácu obžalovaného s políciou vyhodnotiť len ako poľahčujúcu okolnosť a navrhla mu uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov, ktorý návrh si mal okresný súd osvojiť, pričom obžalovaný uviedol, že takýto trest je bežne ukladaný osobám, ktoré urobili vyhlásenie o vine, k spáchaniu trestnej činnosti sa doznali a oľutovali ju bez toho, aby spolupracovali s políciou. Obžalovaný namieta, že už v pôvodnom konaní sa dožadoval výsluchu operatívnych pracovníkov polície, čomu však okresný súd nevyhovel a upokojil sa s písomným vyjadrením vyšetrovateľa.
16. Obžalovaný ďalej v odvolaní uviedol, že vyjadrenie vyšetrovateľa KR PZ TT v správe z 28. januára 2022 považuje za zavádzajúce, pretože operatívnym pracovníkom presne popísal dom, kde sa mal pervitín variť, títo išli na predmetné miesto, dom odfotili a fotografiu mu priniesli ukázať, pričom sa jednalo presne o ten dom, ktorý označil. Obžalovaný ďalej namieta, že nie je pravdou, že by predmetná osoba mala byť už rozpracovaná, pretože v takom prípade by mu to operatívni pracovníci oznámili a viac by sa o ňu nezaujímali. Obžalovaný je toho názoru, že ak by okresný súd predvolal operatívnych pracovníkov, títo by potvrdili jeho výpoveď a mohlo by dôjsť k uloženiu miernejšieho trestu, než aký mu bol okresným súdom uložený. Podľa názoru obžalovaného samotný fakt, že v trestnej veci vypovedal a podieľal sa na objasnení trestnej činnosti bol dôvodom na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, pričom on sám nemá ako ovplyvniť priebeh vyšetrovania trestnej činnosti, čo sa zrejme odrazilo aj na obsahu správy vyšetrovateľa a benefit, ktorého sa dožaduje, u neho nebol aplikovaný z dôvodu liknavosti a neodbornosti práce polície.
17. Obžalovaný ďalej namieta zaradenie na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia a poukazuje na to, že doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody nebol, nie je narušený a trestná činnosť, ktorej sa dopustil nebola tak závažná, aby musel trest vykonávať v
ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný poukazuje na to, že v konaní urobil vyhlásenie o vine, čo by sa analogicky dalo prirovnať k dohode o vine a treste, kde súd podľa § 48 ods. 5 Trestného zákona nie je viazaný odsekmi 2 a 3 § 48.
18. Obžalovaný preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie, alebo aby krajský súd rozhodol sám a rozsudkom obžalovanému uložil nižší trest odňatia slobody aplikujúc ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 a § 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
19. Prokurátorka sa k odôvodneniu odvolania obžalovaného nevyjadrila.
20. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku (1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
21. Podľa § 319 Trestného poriadku Odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
22. Krajský súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že odvolanie proti napadnutému rozsudku podala oprávnená osoba /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/ a odvolanie bolo podané včas / § 309 ods. 1 Trestného poriadku/. Po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého výroku o treste ako aj správnosti postupu konania, ktoré napadnutému výroku predchádzalo krajský súd zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.
23. Obžaloba bola na obžalovaného na okresný súd podaná dňa 30. apríla 2021 na skutkovom a právnom základe uvedenom v napadnutom rozsudku.
24. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. novembra 2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu obžaloba kladie za vinu, ktoré okresný súd prijal a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.
25. Okresný súd o obžalobe rozhodol rozsudkom z 3. novembra 2021, č. k. 29T/39/2021-475, ktorý bol na podklade odvolania obžalovaného uznesením krajského súdu z 16. decembra 2021, sp. zn. 6To/90/2021 podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c), ods. 2 Trestného poriadku zrušený vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vec bola podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
26. Obžalovaný podal odvolanie len čo do výroku o treste, pričom konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo v odvolaní nenapadol. Krajský súd preto v odvolacom konaní preskúmal len výrok o treste, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré okresný súd prijal, a teda výrok o vine obžalovaného nadobudol právoplatnosť dňa 3. novembra 2021.
27. Okresný súd v konaní, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo správne ustálil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a vyjadril úprimnú ľútosť nad jeho spáchaním.
28. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, túto okresný súd obžalovanému rozsudkom z 3. novembra 2021, č. k. 29T/39/2021-475 priznal s odôvodnením, že obžalovaný prejavil ochotu spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri objasňovaní inej drogovej trestnej činnosti /pozn. teda nie svojej trestnej činnosti/, pričom o tejto poskytol predbežné informácie. Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona je, ak páchateľ napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Táto poľahčujúca okolnosť je však založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní svojej trestnej činnosti, a to najmä vo forme uvádzania dôkazov, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ sám svojim prístupom participuje na objasnení trestného činu. /
Burda, E., Čentéš, J., Kolesár, J., Záhora, J. a kol., Trestný zákon, Všeobecná časť, Komentár, I. diel, 1. vydanie, Praha: C. H. Beck, 2010, 295 s./
29. Odvolanie proti rozsudku okresného súdu z 3. novembra 2021, č. k. 29T/39/2021-475 však podal len obžalovaný, a to vo svoj prospech. Podľa § 327 ods. 2 Trestného poriadku Ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Napadnutým rozsudkom teda okresný súd bol povinný obžalovanému túto poľahčujúcu okolnosť opätovne priznať, čo aj urobil, tentokrát s odôvodnením, že obžalovaný napomáhal orgánom činným v trestnom konaní pri objasňovaní vlastnej trestnej činnosti, ako aj pri objasňovaní inej drogovej trestnej činnosti. Hoci priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného zákona s poukazom na napomáhanie pri objasňovaní inej trestnej činnosti nie je v súlade s Trestným zákonom, priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti okresným súdom v novom konaní bolo v konečnom dôsledku správne práve s poukazom na cit. ustanovenie § 327 ods. 2 Trestného poriadku.
30. Obžalovaný sa v odvolaní domáha aplikácie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. o) Trestného zákona, podľa ktorého je poľahčujúcou okolnosťou, ak páchateľ prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny. Okresný súd k tejto poľahčujúcej okolnosti na hlavnom pojednávaní oboznámil správu KR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície z 28. januára 2022, z obsahu ktorej vyplynulo, že informácie, ktoré obžalovaný poskytol orgánom činným v trestnom konaní, nesmerovali ani k organizovanej, ani k zločineckej a ani k teroristickej skupine, t. j. nejednalo sa o trestnú činnosť označenú v citovanom ustanovení. K výhradám obžalovaného prezentovaným v jeho odvolaní krajský súd uvádza len toľko, že to nie je ani obžalovaný, ale ani okresný a ani krajský súd, ktorí majú možnosť posúdiť kvalitu informácií poskytnutých obžalovaným. V tomto smere sú súdy odkázané na vyhodnotenie informácií poskytnutých obžalovaným orgánmi činnými v trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu potom výhrady obžalovaného vo vzťahu k nezohľadneniu tejto poľahčujúcej okolnosti nie sú dôvodné, pretože pre aplikáciu tejto poľahčujúcej okolnosti nie je dôležitý rozsah informácií, ale výlučne skutočnosť, či ich poskytnutím obžalovaný prispel k odhaleniu alebo usvedčeniu organizovanej skupiny, zločineckej skupiny alebo teroristickej skupiny, pričom z oboznámenej správy KR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície z 28. januára 2022 také skutočnosti nevyplynuli. Pokiaľ preto okresný súd obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. o) Trestného zákona nepriznal, postupoval správne, pričom krajský súd len poznamenáva, že ani prípadný výsluch operatívnych pracovníkov, s ktorými mal obžalovaný komunikovať, by na závere uvedenom v tomto bode nič nezmenil.
31. K výhrade obžalovaného, že okresný súd mal aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona krajský súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná. Podľa cit. ustanovenia Súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa ktorý sa zvlášť významnou mierou podieľal na objasnení trestného činu korupcie podľa ôsmej hlavy tretieho dielu osobitnej časti tohto zákona, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297 alebo obzvlášť závažného zločinu spáchaného organizovanou skupinou, zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, alebo na zistení alebo usvedčení jeho páchateľa tým, že poskytol v trestnom konaní dôkazy o takom čine, ak vzhľadom na povahu a závažnosť ním spáchaného trestného činu má súd za to, že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania; znížiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby sa nesmie voči organizátorovi, návodcovi alebo objednávateľovi trestného činu, o ktorom poskytol dôkazy v trestnom konaní. Krajský súd opätovne poukazuje na obsah správy KR PZ v Trnave, odboru kriminálnej polície z 28. januára 2022, z ktorej nevyplynuli žiadne skutočnosti, umožňujúce okresnému súdu postupovať podľa § 39 ods. 2 písm. e) Trestného zákona.
32. Krajský súd zároveň považuje za potrebné vo vzťahu k stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 a z neho vyplývajúcej možnosti analogickej aplikácie ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uviesť, že z predmetného stanoviska nevyplýva povinnosť súdu citované ustanovenia aplikovať len v dôsledku vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 písm. b), resp. písm. c) Trestného poriadku. Tak, ako ani prokurátor v prípravnom konaní nie je povinný bez ďalšieho uzatvárať s obvineným dohodu o vine a treste, ani okresný súd nie je povinný bez ďalšieho po vyhlásení obžalovaného o jeho vine, resp. vyhlásenia, že spáchanie skutku nepopiera, aplikovať per analogiam ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
Trestným zákonom musí reflektovať na skutkové okolnosti prípadu, ďalej na okolnosti týkajúce sa obžalovaného a v neposlednom rade na zásady ukladania trestov vyjadrené v ustanovení § 34 ods. 4 Trestného zákona. Uvedené má svoje vyjadrenie v ustanovení § 331 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, podľa ktorého predseda senátu návrh dohody o vine a treste odmietne, ak zistí závažné porušenie procesných predpisov, najmä porušenie práva na obhajobu, alebo ak navrhovaná dohoda o vine a treste je zrejme neprimeraná resp. v ustanovení § 334 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého aj v prípade, ak navrhovaná dohoda o vine a treste nie je zrejme neprimeraná, avšak ak ju súd nepovažuje za spravodlivú, môže oznámiť svoje výhrady stranám, ktoré môžu navrhnúť nové znenie dohody o vine a treste.
33. Inak povedané urobenie vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku so sebou automaticky nespája následok v podobe povinnej aplikácie ustanovení § 39 ods. 2 písm. d, ods. 4 Trestného zákona, ako sa to mylne domnieva obžalovaný. Obžalovaný síce urobil vyhlásenie o svojej vine, avšak opomína, že trestnú činnosť drogového charakteru páchal takmer dva roky, teda po dlhší čas a na viacerých osobách. Obžalovaný tiež opomína, že hoci jeho odsúdenie rakúskym súdom AG Inglostadt sp. zn. 8 Ls 24 Js 7167/13 okresný súd správne neposúdil ako priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, na toto odsúdenie je možné prihliadať pri hodnotení osoby obžalovaného v širšom kontexte v tom zmysle, že obžalovaný sa do rozporu so zákonom nedostal po prvý krát. Okresný súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam v maximálnom možnom rozsahu, pričom odvolanie proti napadnutému rozsudku podal len obžalovaný. Krajský súd na uvedenú skutočnosť poukazuje v tej súvislosti, že ak by odvolanie podal aj prokurátor, a to v neprospech obžalovaného, bolo by namieste zvažovať, či vzhľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu je uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 8 (osem) mesiacov spravodlivé a v súlade so zásadami pre ukladanie trestov. Prokurátor však odvolanie nepodal a krajský súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že v prípade obžalovaného nie sú žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali uloženie ešte nižšieho trestu odňatia slobody.
34. Vo vzťahu k výhradám obžalovaného proti jeho zaradeniu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia krajský súd poukazuje na svoje predchádzajúce uznesenie z 16. decembra 2021, sp. zn. 6To/90/2021 a zároveň opakuje, že sa nestotožňuje s námietkou obhajoby, že by obžalovaný mal byť bez ďalšieho zaradený na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a pokiaľ obžalovaný uvádza, že trestná činnosť, ktorej sa dopustil nebola tak závažná, potom ju zjavne bagatelizuje. Krajský súd zároveň dodáva, že ani v novom konaní nevyvstali žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
35. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona sa páchateľ obzvlášť závažného zločinu zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona Súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov. Aj keď podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd zaradí páchateľa obzvlášť závažného zločinu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a prvá veta § 48 ods. 4 Trestného zákona sa týka iného zaradenia na výkon trestu len oproti odseku 2 tohto ustanovenia, z § 48 ods. 4 veta posledná Trestného zákona a contrario vyplýva, že súd môže páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci 15 rokov, zaradiť aj do ústavu na výkon trestu s iným než maximálnym stupňom stráženia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2013 sp. zn. 2Tdo/76/2012, R 55/2014, Zbierka stanovísk NS a súdov SR č. 3/2014).
36. Pokiaľ obžalovaný odkazuje na ustanovenie § 48 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého Pri zaradení páchateľa do ústavu na výkon trestu minimálneho, stredného alebo maximálneho stupňa stráženia nie je súd viazaný ustanoveniami odsekov 2 a 3 ani vtedy, ak schvaľuje dohodu o uznaní viny a
prijatí trestu alebo zníži trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby podľa § 39 ods. 2 písm. b) a na možnosť jeho analogickej aplikácie práve s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, potom krajský súd poukazuje na svoje úvahy v bodoch 32 a 33, ktoré sú namieste aj pri rozhodovaní o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s príslušným stupňom stráženia.
37. Hoci obžalovaný vo svojom odvolaní výslovne nenapádal výrok o treste prepadnutia veci, krajský súd preskúmal aj tento výrok, pretože napriek tomu, že rozsudkom možno obžalovanému uložiť popri sebe viac druhov trestov, rozsudok ako taký vždy obsahuje len jeden výrok o treste. V novom konaní okresný súd tento trest uložil len vo vzťahu k veciam, ktoré sú vo vlastníctve obžalovaného a zároveň len vo vzťahu k veciam, ktoré boli na spáchanie trestného činu použité, preto krajský súd tento výrok považuje za správny. Správne potom okresný súd postupoval, pokiaľ si podľa § 289 ods. 2 Trestného poriadku rozhodnutie o ochrannom opatrení v súvislosti s ostatnými v konaní zaistenými vecami vyhradil na verejné zasadnutie.
38. Záverom krajský súd okresný súd upozorňuje, že predchádzajúcim uznesením krajského súdu z 16. decembra 2021, sp. zn. 6To/90/2021 bol rozsudok okresného súdu z 3. novembra 2021, č. k. 29T/39/2021-475 zrušený len vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Okresný súd preto nepostupoval správne, pokiaľ do napadnutého rozsudku opätovne uviedol výrok, ktorým obžalovaného uznal vinným zo spáchania žalovaného skutku, pretože takýto výrok obsahoval už jeho predchádzajúci rozsudok. Výrok o vine obžalovaného nadobudol právoplatnosť už dňa 5. novembra 2021, kedy bolo okresnému súdu doručené podanie prokurátorky, ktorým sa táto vzdala práva podať proti predchádzajúcemu rozsudku okresného súdu odvolanie vychádzajúc z toho, že prokurátorka sa k možnosti podania odvolania proti predchádzajúcemu rozsudku na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. novembra nevyjadrila a súčasne z toho, že prokurátor je oprávnený podľa § 307 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku. Uvedené platí obdobne aj vo vzťahu k výroku o uložení ochranného dohľadu, ktorý bol obžalovanému rovnako uložený už predchádzajúcim rozsudkom a ktorý obžalovaný svojim odvolaním proti predchádzajúcemu rozsudku nenapadol. Uvedené formálne pochybenie okresného súdu však nie je takého charakteru, aby bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť či zmeniť.
39. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4, § 180 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.