Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)5bb/387483.9e114a.pdf
PDF · 137.9 KB
No categories available
2Tdo/76/2012
Legal thesis Official
Najvyšší súd 2 Tdo 76/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra. Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci obvineného M. V.V. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145
ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí 29. januára 2013 v Bratislave o dovolaní
generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo 7. marca 2012, sp. zn. 3 To 225/2011, podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1
Tr. por., takto
rozhodol:
Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. marca 2012, sp. zn.
3 To 225/2011, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
porušený zákon
v ustanovení § 48 ods. 4 Tr. zák. v prospech obvineného M. V..
Tento rozsudok sa zrušuje vo výroku o treste odňatia slobody, výroku o spôsobe
výkonu trestu odňatia slobody a výroku o ochrannom dohľade.
Zrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo 6. decembra 2011, sp. zn.
2 T 82/2011, vo výroku o treste prepadnutia veci.
Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Okresnému súdu Banská Bystrica sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2 T 82/2011,
zo 6. decembra 2011, sp. zn. 2T 82/2011, bol obvinený, M. V. uznaný vinným
z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 22. apríla 2011 v čase okolo 18.10 h na futbalovom ihrisku v B.B., časť R., po
predchádzajúcom slovnom konflikte vyvolanom obžalovaným M. V., ktorý v tom čase mal
najmenej 1,73 ‰ alkoholu v krvi, obžalovaný M. V. jedenkrát bodol P. R. jednobritým
nožom o celkovej dĺžke 17,5 cm s dĺžkou čepele 9 cm a maximálnou šírkou čepele 2,25 cm v
pätke noža do oblasti pod tretím rebrom vľavo s dĺžkou bodného kanála 9 cm, čím P. R.
spôsobil bodné poranenie osrdcovníka s bodnou ranou v prednej stene výtokovej časti
prednej komory, nábod v zadnej stene pravej predsiene srdca s okolitým krvným výronom,
nábod na zadnej stene pravej komory pod trojcípou chlopňou, v dôsledku týchto zranení u P.
R. došlo ku krvácavému šoku so známkami tamponády srdca, ktorým tento i napriek včasnej
odbornej lekárskej pomoci na mieste podľahol.
Za to mu podľa § 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. d/, j/, l/, n/
Trestného zákona, § 37 písm. f/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona
a § 39 ods. l, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obvineného M. V. pre výkon uloženého trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom
stráženia.
Podľa § 60 ods. l písm. a/ Trestného zákona obvinenému M. V. uložil aj trest
prepadnutia veci - jednobritného noža o celkovej dĺžke 17,5 cm s dĺžkou čepele 9 cm
s maximálnou šírkou čepele 2,25 cm v pätke noža.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a § 74 ods. 1 Trestného zákona mu uložil
ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a podľa § 76 ods. l Trestného zákona
a § 78 ods. l Trestného zákona aj ochranný dohľad na l rok.
Napokon podľa § 287 ods. l Trestného poriadku obvinenému M. V.
mu uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným manželom P. R. a S. R. vo výške 74, 32 € a
D., Z.Z., a. s. B., IČO X.X. vo výške 15, 33 €.
Na základe odvolania obvineného M. V., ako aj krajského prokurátora
v Banskej Bystrici v trestnej veci rozhodoval Krajský súd Banská Bystrica, ktorý ako
odvolací súd rozsudkom, sp. zn. 3 To 225/2011, zo 7. marca 2012 podľa § 321 ods. l písm. d),
e), f), ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, vo výroku o uložení ochranného
dohľadu a vo výroku o náhrade škody.
Zároveň rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvinenému M. V. podľa
§ 145 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. d/, j/, l/ Trestného zákona, § 37 písm. a/,
f/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona
a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 16 rokov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona obvineného M. V. pre výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a § 78 ods. l Trestného zákona obvinenému M.
V. uložil aj ochranný dohľad na 1 rok.
Napokon podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku obvinenému M. V. uložil povinnosť
nahradiť škodu poškodeným manželom P. R. a S. R. vo výške 1 623, 88 € a D., Z.Z., a. s. B.,
IČO
X.X. vo výške 15,33 €.
Zároveň Krajský súd v Banskej Bystrici výrok rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica, sp. zn. 2 T 82/2011, zo 6. decembra 2011 o uloženom treste prepadnutia veci podľa
§ 60 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a uložení ochranného protialkoholického liečenia
ústavnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a § 74 ods. 1 Trestného zákona
ponechal nedotknutý.
Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3 To 225/2011, zo 7. marca 2012
bol doručený Krajskej prokuratúre Banská Bystrica dňa 20. marca 2012.
Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd) podal
dovolanie Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor)
podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 4. septembra 2012.
Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Vecne argumentuje:
„Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho trestného spisu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 2 T 74/2010 a ďalších spisových podkladov, ktoré predložil krajský prokurátor
v Banskej Bystrici s podnetom na podanie dovolania podľa § 369 ods. 2 písm. a/ Trestného
poriadku som dospel k záveru, že Krajský súd Banská Bystrica porušil zákon v prospech
obvineného M. V. v ustanovení § 48 ods. 4 Trestného zákona.
Základom na vyslovenie dôvodnosti existencie dovolacieho dôvodu podľa § 371
ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, ktorý spočíva v nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia je skutočnosť, že obvinený M. V. bol napriek uloženému
trestu odňatia slobody v trvaní 16 rokov, a to za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa §
145 ods. 1, ods. 2 písm. cl Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1
písm. a/ Trestného zákona, zaradený pre jeho výkon podľa § 48 ods. 1 ods. 4 Trestného
zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu
na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený,
ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave
na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.
Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa
aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo
stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody
na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia
slobody prevyšujúci pätnásť rokov.
Navyše, podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu
s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.“
Ďalej cituje ustanovenia zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody
a vykonávacej vyhlášky č. 368/2008 Z.z. (Poriadok výkonu trestu odňatia slobody), čím
dokladá rozdielny spôsob výkonu trestu v ústave s minimálnym a maximálnym stupňom
stráženia.
V závere navrhuje, aby dovolací súd
1./ podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 3 To 225/2011 zo 7. marca 2012 bol porušený zákon v ustanovení
§ 48 ods. 4 Trestného zákona v prospech obvineného M. V.,
2./ podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 3 To 225/2011 zo 7. marca 2012 vo výroku o treste, v časti týkajúcej
sa zaradenia obvineného M. V. na výkon trestu odňatia slobody a
3./ podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikázal Krajskému súdu v Banskej
Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Obvinený sa k dovolaniu vyjadril prostredníctvom obhajcu. V podstatných bodoch
(okrem citácie ustanovení Trestného zákona a rovnakých predpisov ako dovolateľ) uvádza:
„Odsúdený M. V. spáchal skutok vo veku blízkom veku mladistvých t.j. 18 rokov 3
mesiace. Je zrejmé, že v osobe obvineného sa nejedná o mladistvého v zmysle § 94 Tr.
zákona, nemožno však prehliadnuť, že sa jedná o rozdiel troch mesiacov, aby tomu tak bolo.
Preto nie je na mieste striktný a prísne formálny výklad ust. § 48 ods. 4 Tr. zákona. V prípady
mladistvých ide o osobitnú kategóriu páchateľov a platí pre nich odlišný režim
zaobchádzania. Tri mesiace M. V. delili od toho, aby sa na neho vzťahoval tento osobitný
režim. Tým, že odsúdený vo veku 18 rokov vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia je pre neho dostatočne prísne a uložený trest
vykonávaný v tomto ústave plní svoj účel.
Mám za to, že umiestnenie ods. M. V. do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom resp. maximálnym stupňom stráženia by bolo neprimerane prísne
a v rozpore s § 34 ods. 1 Tr. zákona. Tak, ako už uviedol okresný súd v odôvodnení rozsudku,
trestné zákonodarstvo nie je len o potrestaní páchateľa, ale aj o jeho prevýchove.
Prí akceptácii tohto ustanovenia by bol umiestnený on ako adolescent k najťažším zločincom,
aký by sa vrátil do spoločnosti po výkone trestu. Za neprimerane prísne považujem, rovnako
ako skonštatoval okresný súd aj jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia, v ktorom sa bežne nachádzajú osoby, ktoré už pred súdom
stáli viac ako 15-krát.
V prípade striktného výkladu ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti by zaradenie páchateľa do ústavu na výkon trestu so stredným resp.
maximálnym stupňom stráženia, znamenalo púhu represiu zo strany súdu v trestnom konaní,
čo je v rozpore s cieľom, aký sa sleduje v súvislosti s prevýchovou páchateľa.“
Na základe uvedeného navrhuje, aby dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 382
písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377
Tr. por.) vec preskúmal a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania z formálnych
dôvodov a že dovolanie je v uplatnenej okolnosti dôvodné.
Krajský súd ani nijako neodôvodňuje, prečo zohľadnil prvú, nie však poslednú vetu
ustanovenia § 48 od. 4 Tr. zák. Tá je však tiež súčasťou platného a účinného znenia zákona.
Možnosť zaradenia páchateľa do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia,
uvedená v § 48 od. 4 Tr. zák., je obmedzená poslednou vetou uvedeného ustanovenia. Toto
obmedzenie je kogentné a nepripúšťa výnimku. Páchateľ, ktorému bol uložený trest odňatia
slobody na doživotie alebo páchateľ obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest
odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov, teda musí byť na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Taký páchateľ môže
vykonávať časť trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s nižším stupňom stráženia
až na základe rozhodnutia súdu o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa
stráženia, teda pri splnení podmienok podľa § 9 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone
trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov a po vykonaní polovice trestu v ústave
s maximálnym stupňom stráženia v zmysle § 9 ods. 4 písm. c/ tohto zákona.
Zákonný a podzákonný režim výkonu trestu odňatia slobody v ústavoch na výkon
trestu s rôznymi stupňami stráženia, vrátane vnútornej diferenciácie trestu, je dostatočným
kritériom pre splnenie podmienky zásadného ovplyvnenia postavenia obvineného, uvedenej
Preto je v preskúmavanej veci porušenie § 48 ods. 4 Tr. zák. ako „iného“
hmotnoprávneho ustanovenia splnením dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Na základe toho najvyšší súd pri použití ustanovení uvedených vo výroku tohto
rozsudku vyslovil porušenie zákona napadnutým rozhodnutím v prospech obvineného
v dotknutom ustanovení (§ 48 ods. 4 Tr. zák.), zrušil rozhodnutie krajského súdu vo výroku
o treste odňatia slobody, vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a vo výroku
o ochrannom dohľade (neoddeliteľné výroky). Zrušil aj výrok rozsudku okresného súdu
o treste prepadnutia veci a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol (s viazanosťou pri rozhodovaní právnym názorom dovolacieho súdu
v zmysle § 391 ods. 1 Tr. por.). Potrebným rozsahom je opätovné rozhodnutie o treste
(v celom rozsahu), spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a o ochrannom dohľade.
Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného, prekročenie veku osemnástich rokov
páchateľa v čase spáchania činu je hranicou, s ktorou zákon spája odlišnosti stíhania
a trestania mladistvých a dospelých páchateľov, nakoľko túto vekovú hranicu považuje
zákonodarca za určujúcu pre zánik zákonných zvýhodnení pre mladistvých delikventov.
Spáchanie činu vo veku blízkom veku mladistvých je však aj u dospelého páchateľa
poľahčujúcou okolnosťou (§ 36 písm. d/ Tr. zák.), ktorú krajský súd pri rozhodovaní
zohľadnil.
Iný než striktný výklad ustanovenia poslednej vety § 48 ods. 4 Tr. zák. neprichádza
do úvahy, nakoľko súd nemôže prekročiť zákonný režim obligatórneho zaradenia páchateľa
tam uvedenej kategórie do ústavu na výkon testu odňatia slobody s maximálnym stupňom
stráženia. S neskoršou liberalizáciou podmienok výkonu trestu (preradenie do ústavu s iným
stupňom stráženia) zákon počíta, ale len za ním ustanovených podmienok, ako je uvedené
vyššie.
V konečnom dôsledku, neprimeraná prísnosť uloženého trestu bola eliminovaná
použitím inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., čo sa však
pri výmere trestu uloženého krajským súdom nemôže týkať kritérií zariadenia na jeho výkon.
Treba dodať, že dovolaním je výslovne dotknutá len časť výroku o treste, týkajúca
sa zaradenia obvineného na výkon trestu odňatia slobody (teda pri použití z terminológie
uvedenej § 165 ods. 1 Trestného poriadku ide o výrok o spôsobe výkonu tohto trestu).
Oddelené zrušenie tohto výroku však nie je možné, nakoľko výrok o treste odňatia
slobody je vykonateľný len v spoločne s výrokom o spôsobe výkonu tohto trestu
a len v nadväznosti na tieto výroky je vykonateľný aj výrok o ochrannom dohľade uložený
podľa § 76 (tu odsek 1) Trestného zákona (neoddeliteľné nadväzujúce výroky). Ak tieto
výroky spoločne nadobúdajú vykonateľnosť, nadobúdajú spoločne aj právoplatnosť (§ 183
Ďalším dôvodom nemožnosti zrušenia len časti výroku o treste dotknutého
právoplatného odsúdenia (v časti týkajúcej sa len jedného z uložených trestov) je práve
naposledy uvedená okolnosť, teda že obvinenému nebol uložený len trest odňatia slobody,
ale právoplatne mu bol uložený aj trest prepadnutia veci (rozsudkom Okresného súdu v časti
jeho výroku o treste, ktorá nebola rozsudkom odvolacieho súdu dotknutá).
Ak je výrok o treste je tvorený súhrnom popri sebe uložených trestov, nadobúda
právoplatnosť ako celok (rovnako ako pri jednom uloženom treste), nemôže teda nadobudnúť
právoplatnosť postupne, resp. byť právoplatný len čiastočne.
Keďže by potom v prípade oddeleného zrušenia týkajúceho sa len trestu odňatia
slobody nastal stav, v rámci ktorého by bolo v dotknutej trestnej veci naďalej právoplatne
rozhodnuté o vine i o treste (treste prepadnutia veci), vznikla by pre ďalšie konanie prekážka
právoplatne rozhodnutej veci v zmysle § 9 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.
Z vyššie uvedených dôvodov bol zrušený výrok o treste napadnutého rozsudku
ako celok (týkajúci sa trestu odňatia slobody), výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody
a výrok o ochrannom dohľade. Zrušený bol aj výrok rozsudku okresného súdu o treste
prepadnutia veci (teda v časti výroku o treste tohto rozsudku, ktorá bol odvolacím súdom
ponechaná nedotknutá) a tiež všetky rozhodnutia na zrušené rozhodnutia (ich časti) obsahovo
nadväzujúce v zmysle pre § 386 ods. 2 veta posledná Trestného poriadku. Naďalej
sú právoplatné výroky o vine, ochrannom liečení a náhrade škody.
Vzhľadom na tento postup (ako už bolo uvedené) najvyšší súd vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu (rozhodnutie o treste v celom rozsahu, spôsobe z výkonu
trestu odňatia slobody a ochrannom dohľade) znovu prerokoval a rozhodol, a aby pri
rozhodovaní rešpektoval obmedzenie uvedené v § 48 ods. 4 veta posledná Trestného zákona.
To však neznamená, že súd nemôže uložiť obvinenému trest odňatia slobody nižší než
aký bol uložený napadnutým rozsudkom, aj keď bol zákon porušený v prospech obvineného.
Zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech obvineného uvedený v § 391 ods. 2
Trestného poriadku neplatí v opačnom vyjadrení. Ak bolo teda napadnuté rozhodnutie
zrušené len v dôsledku dovolania podaného v neprospech obvineného, môže podľa
okolností prípadu a pri viazanosti súdu, ktorému bola vec prikázaná, právnym názorom
a pokynmi na vykonanie úkonov dovolacieho súdu (§ 391 ods. 1Trestného poriadku),
v novom konaní dôjsť aj ku zmene rozhodnutia prospech obvineného.
Zároveň platí, že aj keď podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd zaradí
páchateľa obzvlášť závažného zločinu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu
s maximálnym stupňom stráženia, a prvá veta v § 48 ods. 4 Trestného zákona sa týka
iného zariadenia na výkon trestu len oproti odseku 2 tohto ustanovenia, z ustanovenia
§ 48 ods. 4 veta posledná Trestného zákona a´contrario vyplýva, že súd môže páchateľa
obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci 15
rokov, zaradiť aj do ústavu na výkon trestu s iným než maximálnym stupňom stráženia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. januára 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková