Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tdo/76/2012

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Petra. Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej

veci obvineného M. V.V. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145

ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na verejnom zasadnutí 29. januára 2013 v Bratislave o dovolaní

generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici zo 7. marca 2012, sp. zn. , podľa § 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1

, takto

rozhodol:

Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 7. marca 2012, sp. zn.

, bol z dôvodu uvedeného v

porušený zákon

v ustanovení § 48 ods. 4 Tr. zák. v prospech obvineného M. V..

Tento rozsudok sa zrušuje vo výroku o treste odňatia slobody, výroku o spôsobe

výkonu trestu odňatia slobody a výroku o ochrannom dohľade.

Zrušuje sa aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo 6. decembra 2011, sp. zn.

, vo výroku o treste prepadnutia veci.

Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,

ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Banská Bystrica sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. ,

zo 6. decembra 2011, sp. zn. , bol obvinený, M. V. uznaný vinným

z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , s

poukazom na na tom skutkovom základe, že

dňa 22. apríla 2011 v čase okolo 18.10 h na futbalovom ihrisku v B.B., časť R., po

predchádzajúcom slovnom konflikte vyvolanom obžalovaným M. V., ktorý v tom čase mal

najmenej 1,73 ‰ alkoholu v krvi, obžalovaný M. V. jedenkrát bodol P. R. jednobritým

nožom o celkovej dĺžke 17,5 cm s dĺžkou čepele 9 cm a maximálnou šírkou čepele 2,25 cm v

pätke noža do oblasti pod tretím rebrom vľavo s dĺžkou bodného kanála 9 cm, čím P. R.

spôsobil bodné poranenie osrdcovníka s bodnou ranou v prednej stene výtokovej časti

prednej komory, nábod v zadnej stene pravej predsiene srdca s okolitým krvným výronom,

nábod na zadnej stene pravej komory pod trojcípou chlopňou, v dôsledku týchto zranení u P.

R. došlo ku krvácavému šoku so známkami tamponády srdca, ktorým tento i napriek včasnej

odbornej lekárskej pomoci na mieste podľahol.

Za to mu podľa s použitím , , ,

, , ,

a ods. l, ods. 3 písm. b/ uložil trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov.

Podľa obvineného M. V. pre výkon uloženého trestu

odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia.

Podľa ods. l písm. a/ obvinenému M. V. uložil aj trest

prepadnutia veci - jednobritného noža o celkovej dĺžke 17,5 cm s dĺžkou čepele 9 cm

s maximálnou šírkou čepele 2,25 cm v pätke noža.

Podľa a mu uložil

ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou a podľa ods. l

a ods. l aj ochranný dohľad na l rok.

Napokon podľa ods. l obvinenému M. V.

mu uložil povinnosť nahradiť škodu poškodeným manželom P. R. a S. R. vo výške 74, 32 € a

D., Z.Z., a. s. B., IČO X.X. vo výške 15, 33 €.

Na základe odvolania obvineného M. V., ako aj krajského prokurátora

v Banskej Bystrici v trestnej veci rozhodoval Krajský súd Banská Bystrica, ktorý ako

odvolací súd rozsudkom, sp. zn. , zo 7. marca 2012 podľa § 321 ods. l písm. d),

e), f), ods. 2 zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku

o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, vo výroku o uložení ochranného

dohľadu a vo výroku o náhrade škody.

Zároveň rozhodujúc podľa obvinenému M. V. podľa

s použitím , , , ,

f/ , , ,

a , uložil trest odňatia slobody v trvaní 16 rokov.

Podľa , obvineného M. V. pre výkon uloženého

trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa a ods. l obvinenému M.

V. uložil aj ochranný dohľad na 1 rok.

Napokon podľa obvinenému M. V. uložil povinnosť

nahradiť škodu poškodeným manželom P. R. a S. R. vo výške 1 623, 88 € a D., Z.Z., a. s. B.,

IČO

X.X. vo výške 15,33 €.

Zároveň Krajský súd v Banskej Bystrici výrok rozsudku Okresného súdu Banská

Bystrica, sp. zn. , zo 6. decembra 2011 o uloženom treste prepadnutia veci podľa

a uložení ochranného protialkoholického liečenia

ústavnou formou podľa a

ponechal nedotknutý.

Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. , zo 7. marca 2012

bol doručený Krajskej prokuratúre Banská Bystrica dňa 20. marca 2012.

Proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len krajský súd) podal

dovolanie Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor)

podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 4. septembra 2012.

Ako právny dôvod dovolania označil dôvod podľa

Vecne argumentuje:

„Po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho trestného spisu Okresného súdu Banská

Bystrica sp. zn. a ďalších spisových podkladov, ktoré predložil krajský prokurátor

v Banskej Bystrici s podnetom na podanie dovolania podľa § 369 ods. 2 písm. a/ Trestného

poriadku som dospel k záveru, že Krajský súd Banská Bystrica porušil zákon v prospech

obvineného M. V. v ustanovení .

Základom na vyslovenie dôvodnosti existencie dovolacieho dôvodu podľa § 371

ods. 1 písm. i/ , ktorý spočíva v nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia je skutočnosť, že obvinený M. V. bol napriek uloženému

trestu odňatia slobody v trvaní 16 rokov, a to za obzvlášť závažný zločin vraždy podľa §

145 ods. 1, ods. 2 písm. cl s poukazom na

písm. a/ , zaradený pre jeho výkon podľa Trestného

zákona do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu

na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený,

ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave

na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená.

Takto môže do ústavu na výkon trestu minimálneho stupňa stráženia zaradiť páchateľa

aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone

trestu za úmyselný prečin. Nemôže však do ústavu na výkon trestu s minimálnym alebo

stredným stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody

na doživotie, alebo páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia

slobody prevyšujúci pätnásť rokov.

Navyše, podľa do ústavu na výkon trestu

s maximálnym stupňom stráženia zaradí súd páchateľa obzvlášť závažného zločinu.“

Ďalej cituje ustanovenia o výkone trestu odňatia slobody

a vykonávacej vyhlášky č. (Poriadok výkonu trestu odňatia slobody), čím

dokladá rozdielny spôsob výkonu trestu v ústave s minimálnym a maximálnym stupňom

stráženia.

V závere navrhuje, aby dovolací súd

1./ podľa vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu

Banská Bystrica sp. zn. zo 7. marca 2012 bol porušený zákon v ustanovení

v prospech obvineného M. V.,

2./ podľa zrušil rozsudok Krajského súdu Banská

Bystrica sp. zn. zo 7. marca 2012 vo výroku o treste, v časti týkajúcej

sa zaradenia obvineného M. V. na výkon trestu odňatia slobody a

3./ podľa prikázal Krajskému súdu v Banskej

Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obvinený sa k dovolaniu vyjadril prostredníctvom obhajcu. V podstatných bodoch

(okrem citácie ustanovení a rovnakých predpisov ako dovolateľ) uvádza:

„Odsúdený M. V. spáchal skutok vo veku blízkom veku mladistvých t.j. 18 rokov 3

mesiace. Je zrejmé, že v osobe obvineného sa nejedná o mladistvého v zmysle § 94 Tr.

zákona, nemožno však prehliadnuť, že sa jedná o rozdiel troch mesiacov, aby tomu tak bolo.

Preto nie je na mieste striktný a prísne formálny výklad ust. § 48 ods. 4 Tr. zákona. V prípady

mladistvých ide o osobitnú kategóriu páchateľov a platí pre nich odlišný režim

zaobchádzania. Tri mesiace M. V. delili od toho, aby sa na neho vzťahoval tento osobitný

režim. Tým, že odsúdený vo veku 18 rokov vykonáva trest odňatia slobody v ústave na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia je pre neho dostatočne prísne a uložený trest

vykonávaný v tomto ústave plní svoj účel.

Mám za to, že umiestnenie ods. M. V. do ústavu na výkon trestu

so stredným stupňom resp. maximálnym stupňom stráženia by bolo neprimerane prísne

a v rozpore s § 34 ods. 1 Tr. zákona. Tak, ako už uviedol okresný súd v odôvodnení rozsudku,

trestné zákonodarstvo nie je len o potrestaní páchateľa, ale aj o jeho prevýchove.

Prí akceptácii tohto ustanovenia by bol umiestnený on ako adolescent k najťažším zločincom,

aký by sa vrátil do spoločnosti po výkone trestu. Za neprimerane prísne považujem, rovnako

ako skonštatoval okresný súd aj jeho zaradenie do ústavu na výkon trestu odňatia slobody

so stredným stupňom stráženia, v ktorom sa bežne nachádzajú osoby, ktoré už pred súdom

stáli viac ako 15-krát.

V prípade striktného výkladu ustanovenia § 48 ods. 4 Tr. zák. s poukazom na vyššie

uvedené skutočnosti by zaradenie páchateľa do ústavu na výkon trestu so stredným resp.

maximálnym stupňom stráženia, znamenalo púhu represiu zo strany súdu v trestnom konaní,

čo je v rozpore s cieľom, aký sa sleduje v súvislosti s prevýchovou páchateľa.“

Na základe uvedeného navrhuje, aby dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 382

písm. c/

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377

) vec preskúmal a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania z formálnych

dôvodov a že dovolanie je v uplatnenej okolnosti dôvodné.

Krajský súd ani nijako neodôvodňuje, prečo zohľadnil prvú, nie však poslednú vetu

ustanovenia § 48 od. 4 Tr. zák. Tá je však tiež súčasťou platného a účinného znenia zákona.

Možnosť zaradenia páchateľa do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia,

uvedená v § 48 od. 4 Tr. zák., je obmedzená poslednou vetou uvedeného ustanovenia. Toto

obmedzenie je kogentné a nepripúšťa výnimku. Páchateľ, ktorému bol uložený trest odňatia

slobody na doživotie alebo páchateľ obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest

odňatia slobody prevyšujúci pätnásť rokov, teda musí byť na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Taký páchateľ môže

vykonávať časť trestu odňatia slobody v ústave na výkon trestu s nižším stupňom stráženia

až na základe rozhodnutia súdu o zmene spôsobu výkonu trestu preradením do iného stupňa

stráženia, teda pri splnení podmienok podľa o výkone

trestu odňatia slobody v znení neskorších predpisov a po vykonaní polovice trestu v ústave

s maximálnym stupňom stráženia v zmysle § 9 ods. 4 písm. c/ tohto zákona.

Zákonný a podzákonný režim výkonu trestu odňatia slobody v ústavoch na výkon

trestu s rôznymi stupňami stráženia, vrátane vnútornej diferenciácie trestu, je dostatočným

kritériom pre splnenie podmienky zásadného ovplyvnenia postavenia obvineného, uvedenej

v

Preto je v preskúmavanej veci porušenie § 48 ods. 4 Tr. zák. ako „iného“

hmotnoprávneho ustanovenia splnením dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

písm. i/

Na základe toho najvyšší súd pri použití ustanovení uvedených vo výroku tohto

rozsudku vyslovil porušenie zákona napadnutým rozhodnutím v prospech obvineného

v dotknutom ustanovení (§ 48 ods. 4 Tr. zák.), zrušil rozhodnutie krajského súdu vo výroku

o treste odňatia slobody, vo výroku o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a vo výroku

o ochrannom dohľade (neoddeliteľné výroky). Zrušil aj výrok rozsudku okresného súdu

o treste prepadnutia veci a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol (s viazanosťou pri rozhodovaní právnym názorom dovolacieho súdu

v zmysle ). Potrebným rozsahom je opätovné rozhodnutie o treste

(v celom rozsahu), spôsobe výkonu trestu odňatia slobody a o ochrannom dohľade.

Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného, prekročenie veku osemnástich rokov

páchateľa v čase spáchania činu je hranicou, s ktorou zákon spája odlišnosti stíhania

a trestania mladistvých a dospelých páchateľov, nakoľko túto vekovú hranicu považuje

zákonodarca za určujúcu pre zánik zákonných zvýhodnení pre mladistvých delikventov.

Spáchanie činu vo veku blízkom veku mladistvých je však aj u dospelého páchateľa

poľahčujúcou okolnosťou (§ 36 písm. d/ Tr. zák.), ktorú krajský súd pri rozhodovaní

zohľadnil.

Iný než striktný výklad ustanovenia poslednej vety § 48 ods. 4 Tr. zák. neprichádza

do úvahy, nakoľko súd nemôže prekročiť zákonný režim obligatórneho zaradenia páchateľa

tam uvedenej kategórie do ústavu na výkon testu odňatia slobody s maximálnym stupňom

stráženia. S neskoršou liberalizáciou podmienok výkonu trestu (preradenie do ústavu s iným

stupňom stráženia) zákon počíta, ale len za ním ustanovených podmienok, ako je uvedené

vyššie.

V konečnom dôsledku, neprimeraná prísnosť uloženého trestu bola eliminovaná

použitím inštitútu mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zák., čo sa však

pri výmere trestu uloženého krajským súdom nemôže týkať kritérií zariadenia na jeho výkon.

Treba dodať, že dovolaním je výslovne dotknutá len časť výroku o treste, týkajúca

sa zaradenia obvineného na výkon trestu odňatia slobody (teda pri použití z terminológie

uvedenej ide o výrok o spôsobe výkonu tohto trestu).

Oddelené zrušenie tohto výroku však nie je možné, nakoľko výrok o treste odňatia

slobody je vykonateľný len v spoločne s výrokom o spôsobe výkonu tohto trestu

a len v nadväznosti na tieto výroky je vykonateľný aj výrok o ochrannom dohľade uložený

podľa (tu odsek 1) (neoddeliteľné nadväzujúce výroky). Ak tieto

výroky spoločne nadobúdajú vykonateľnosť, nadobúdajú spoločne aj právoplatnosť (§ 183

).

Ďalším dôvodom nemožnosti zrušenia len časti výroku o treste dotknutého

právoplatného odsúdenia (v časti týkajúcej sa len jedného z uložených trestov) je práve

naposledy uvedená okolnosť, teda že obvinenému nebol uložený len trest odňatia slobody,

ale právoplatne mu bol uložený aj trest prepadnutia veci (rozsudkom Okresného súdu v časti

jeho výroku o treste, ktorá nebola rozsudkom odvolacieho súdu dotknutá).

Ak je výrok o treste je tvorený súhrnom popri sebe uložených trestov, nadobúda

právoplatnosť ako celok (rovnako ako pri jednom uloženom treste), nemôže teda nadobudnúť

právoplatnosť postupne, resp. byť právoplatný len čiastočne.

Keďže by potom v prípade oddeleného zrušenia týkajúceho sa len trestu odňatia

slobody nastal stav, v rámci ktorého by bolo v dotknutej trestnej veci naďalej právoplatne

rozhodnuté o vine i o treste (treste prepadnutia veci), vznikla by pre ďalšie konanie prekážka

právoplatne rozhodnutej veci v zmysle .

Z vyššie uvedených dôvodov bol zrušený výrok o treste napadnutého rozsudku

ako celok (týkajúci sa trestu odňatia slobody), výrok o spôsobe výkonu trestu odňatia slobody

a výrok o ochrannom dohľade. Zrušený bol aj výrok rozsudku okresného súdu o treste

prepadnutia veci (teda v časti výroku o treste tohto rozsudku, ktorá bol odvolacím súdom

ponechaná nedotknutá) a tiež všetky rozhodnutia na zrušené rozhodnutia (ich časti) obsahovo

nadväzujúce v zmysle pre veta posledná . Naďalej

sú právoplatné výroky o vine, ochrannom liečení a náhrade škody.

Vzhľadom na tento postup (ako už bolo uvedené) najvyšší súd vec vrátil okresnému

súdu, aby ju v potrebnom rozsahu (rozhodnutie o treste v celom rozsahu, spôsobe z výkonu

trestu odňatia slobody a ochrannom dohľade) znovu prerokoval a rozhodol, a aby pri

rozhodovaní rešpektoval obmedzenie uvedené v veta posledná .

To však neznamená, že súd nemôže uložiť obvinenému trest odňatia slobody nižší než

aký bol uložený napadnutým rozsudkom, aj keď bol zákon porušený v prospech obvineného.

Zákaz zmeny rozhodnutia v neprospech obvineného uvedený v § 391 ods. 2

neplatí v opačnom vyjadrení. Ak bolo teda napadnuté rozhodnutie

zrušené len v dôsledku dovolania podaného v neprospech obvineného, môže podľa

okolností prípadu a pri viazanosti súdu, ktorému bola vec prikázaná, právnym názorom

a pokynmi na vykonanie úkonov dovolacieho súdu (),

v novom konaní dôjsť aj ku zmene rozhodnutia prospech obvineného.

Zároveň platí, že aj keď podľa súd zaradí

páchateľa obzvlášť závažného zločinu na výkon trestu odňatia slobody do ústavu

s maximálnym stupňom stráženia, a prvá veta v sa týka

iného zariadenia na výkon trestu len oproti odseku 2 tohto ustanovenia, z ustanovenia

veta posledná a´contrario vyplýva, že súd môže páchateľa

obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody neprevyšujúci 15

rokov, zaradiť aj do ústavu na výkon trestu s iným než maximálnym stupňom stráženia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. januára 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková