Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1S-45-2019.pdf
PDF · 249.83 KB
Case nature
Area
Subarea
1S/45/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Janákovej a členiek senátu JUDr. Marty Barkovej a JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: AT Computer, s.r.o., so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, zastúpený: HAVEL & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová 24, 826 03 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave preskúmavané rozhodnutie Rady Protimonopolného úradu č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu Slovenskej republiky, odbor kartelov č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 m e n í v časti výroku II., ktorým bola žalobcovi uložená pokuta nasledovne: „podnikateľovi AT Computer, s.r.o., Framborská 253, 010 01 Žilina ukladá podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia pokutu vo výške 291.320 eur, ktorú je povinný uhradiť do 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku na účet Protimonopolného úradu SR č. XXXXXXXXXX, ŠP: XXXX, KS: XXXX, VS: XXXXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.
Žalobcovi súd náhradu trov konania p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Administratívne konanie a rozhodnutia orgánov verejnej správy
1. Dňa 13.03.2013 bol Protimonopolnému úradu SR (ďalej aj len „úrad“ alebo „prvostupňový orgán verejnej správy“) doručený podnet na prešetrenie správania sa spoločností ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31 382 541 (ďalej len „ASBIS SK“), eD' system Slovakia, s.r.o., IČO: 36 413 658 (ďalej len „eD'system Slovakia“), ABC Data s.r.o., IČO: 36 726 630 (ďalej len „ABC Data“) a AT Computer, s.r.o., IČO: 31 611 559 (ďalej len „AT Computer“), v ktorom sťažovateľ uviedol, že tieto spoločnosti mali porušiť zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane hospodárskej súťaže“) tým, že sa dohodli na zavedení manipulačného poplatku vo výške 1 euro bez DPH (ďalej len „manipulačný poplatok“). Súčasťou podnetu boli aj emaily od spoločnosti ASBIS SK, ABC Data a eD'system Slovakia, prostredníctvom ktorých tieto spoločnosti svojim obchodným partnerom oznámili, že zavádzajú manipulačný poplatok. Všetky uvedené spoločnosti zaviedli manipulačný poplatok v priebehu jedného týždňa.
2. Následne začal úrad prešetrovanie správania spoločností ASBIS SK spol. s r.o., eD´ system Slovakia, s.r.o., ABC Data, s.r.o. a AT Computer, s.r.o a uskutočnil inšpekcie v priestoroch podnikateľov. Na základe informácii z týchto inšpekcií úrad následne vykonal inšpekciu aj v priestoroch podnikateľov SWS Distribution, a.s. a WESTech, spol. s r.o..
3. Spoločnosť AT Computer, s.r.o. následne podala voči uskutočnenej inšpekcii v jej priestoroch žalobu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, na základe ktorej Najvyšší súd Slovenskej republiky vydal dňa 17.10.2013 rozsudok č. 4Sžz/1/2013, ktorým zakázal úradu použiť v konaní časť, počas inšpekcie získaných informácií, ktoré boli podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky získané v rozpore so zákonom.
4. Na základe dôkazov získaných počas inšpekcií začal úrad dňa 20.05.2013 konanie č. 0010/ OKT/2013 voči spoločnostiam ASBIS SK spol. s r.o., eD´ system Slovakia, s.r.o., ABC Data, s.r.o., AT Computer, s.r.o. a SWS Distribution, a.s. vo veci možnej dohody obmedzujúcej súťaž a zosúladeného postupu podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) zákona o ochrane hospodárskej súťaže.
5. Úrad viedol počas konania aj rokovanie o urovnaní s účastníkom konania eD´system Slovakia, s.r.o., s účastníkom konania ABC Data, s.r.o. a s účastníkom konania AT Computer, s.r.o. všetky rokovania boli ukončené bez urovnania.
6. Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, odbor kartelov v správnom konaní číslo 0010/OKT/2013, vydal dňa 02.06.2014 rozhodnutie č. 2014/KH/1/1/012, ktorým rozhodol tak, že : I. konanie podnikateľov ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31 382 541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária Chabadová, s.r.o., Pri Starej prachárni 13, 831 04 Bratislava v čase od 14.02.2013 do 15.04.2013, eD´ system Slovakia, s.r.o., IČO: 36 413 658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou NITSCHNEIDER & PARTNERS, advokátska kancelária, s.r.o., Cintorínska 3/ A, 811 08 Bratislava v čase od 07.02.2013 do 05.04.2013, ABC Data s.r.o., IČO: 36 726 630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou BUŽEK & TEREM advokáti s.r.o., Mariánska 12, 811 08 Bratislava v čase od 07.02.013 do 19.04.2013, AT Computer, s.r.o., IČO: 31 611 559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, v konaní zastúpený spoločnosťou Havel, Holásek & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava v čase od 14.02.2013 do 16.04.2013 a SWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, v konaní zastúpený spoločnosťou Patakyová, Bartová, Kovácsová, s.r.o., Advokátska kancelária, J.M. Hurbana 2, 940 01 Nové Zámky v čase od 14.02.2013 do 18.03.2013,
spočívajúce v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1 euro bez dane z pridanej hodnoty, je dohodou obmedzujúcou súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení § 4 ods. 2 písm. a) a s § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže zakázaná.
II. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže Protimonopolný úrad Slovenskej republiky za konanie uvedené v bode I. výrokovej časti tohto rozhodnutia ukladá:
podnikateľovi ASBIS SK spol. s r.o., IČO: 31 382 541, so sídlom Tuhovská 33, 831 06 Bratislava, pokutu vo výške X XXX XXX eur, podnikateľovi eD´ system Slovakia, s.r.o., IČO: 36 413 658, so sídlom Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava, pokutu vo výške X XXX XXX eur, podnikateľovi ABC Data s.r.o., IČO: 36 726 630, so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava, pokutu vo výške XXX XXX eur, podnikateľovi AT Computer, s.r.o., IČO: 31 611 559, so sídlom Framborská 253, 010 01 Žilina, pokutu vo výške XXX XXX eur,
podnikateľovi SWS Distribution, a.s., IČO: 35 816 473, so sídlom Studená 5, 821 04 Bratislava, pokutu vo výške XXX XXX eur, ktorú boli všetci vyššie uvedení podnikatelia povinní uhradiť do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky č. XXXXXXXXXX, ŠP XXXX, KS XXXX, VS XXXXXXXXX vedený v Štátnej pokladnici Bratislava.
7. Za základ pre výpočet pokuty bol vzatý obrat dosahovaný na území Slovenskej republiky, ktorá predstavuje v tomto prípade priestorový relevantný trh. To, že časť obratu sa týka zahraničných predajov neznamená, že v tomto prípade ide o obrat dosahovaný mimo územia zadefinovaného relevantného trhu. Išlo o obraty podnikateľov pôsobiacich na vymedzenom relevantnom trhu, ktorým je územie Slovenskej republiky a nie územie iných štátov. Úrad nevyčleňoval (teda nezohľadňoval) obraty dosiahnuté za predaje do zahraničia, nakoľko z dôkazov, ktoré mal k dispozícii a ktoré preukazujú existenciu dohody vyplýva, že sa účtovanie poplatku malo týkať všetkých skupín predajov. Účastníci konania sa dohodli na účtovaní poplatku všetkým klientom za každú faktúru a predaje do zahraničia z dohody nevylúčili, preto nie je, ani podľa Rady úradu, dôvod vyčleňovať tieto predaje z relevantného obratu. Súťaž medzi účastníkmi dohody prebiehala na Slovensku. A teda, aj keď časť predajov smerovala do zahraničia k súbehu dopytu a ponuky, a tým k obmedzeniu súťaže, došlo na území Slovenskej republiky. Na tom závere nemení nič ani skutočnosť, resp. námietka, že tieto poplatky nemuseli byť vždy účtované u všetkých účastníkov dohody. Ako je uvedené na inom mieste, napriek dojednaniu účastníkov konania, podľa ktorého z dohody neboli výnimky pre určité typy predajov, účastníci ju neaplikovali vždy rovnako a aj sa odchyľovali od nej. Rada úradu v tejto súvislosti vychádza z dôkazov preukazujúcich predmet dohody a nezakladá svoje závery na internom rozhodnutí jedného účastníka konania ako namieta spoločnosť ABC Data, s.r.o. V tomto konaní sa nepreukázalo, že by zahraničné predaje boli z protisúťažného správania vylúčené alebo by sa na ne vzťahoval nejaký iný režim. Rada úradu preto „nenanucuje“ vôľu účastníkom konania ohľadne účtovania poplatku pri zahraničných predajoch, ale vychádza zo zhromaždeného súboru dôkazov, vrátane vyjadrení jednotlivých účastníkov konania.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podali rozklad všetci účastníci konania, vrátane žalobcu. O podanom rozklade rozhodol žalovaný tak, že rozhodnutím č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 tieto zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 potvrdil.
II.
Žaloba
9. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 05.06.2015 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v spojení s rozhodnutím Protimonopolného úradu SR, odboru kartelov č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014, ich následného zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, a pre prípad, že by súd nepovažoval právne podklady na vydanie vyššie uvedeného rozsudku za splnené, žiadal napadnuté rozhodnutia zmeniť tak, že od uloženia pokuty sa upúšťa.
10. Žalobca namietal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Predovšetkým považoval výpočet pokuty za chybný a nezákonný, keď žalovaný vo svojom rozhodnutí nevzal do úvahy špecifiká predmetného trhu distribúcie IT pri stanovení relevantného obratu, z ktorého sa pokuta počíta. Taktiež žalovaný nezohľadnil skutočnosť, že časť z celkového obratu predstavovali vnútropodnikové predaje ako aj predaje ostatným účastníkom správneho konania, ktoré musia byť vylúčené z relevantného obratu použitého pre účely výpočtu pokuty. Mal za neprípustné, aby žalovaný aplikoval paušalizované percentá závažnosti bez zohľadnenia priťažujúcich, či poľahčujúcich okolností, nakoľko je zrejmé, že miera účasti na domnelej dohode jednotlivých účastníkov správneho konania bola značne rozdielna.
11. Bol názoru, že žalovaný vo svojom rozhodnutí pristupoval k výpočtu sankcie v rozpore so zásadou legitímnych očakávaní a zásadou proporcionality, keď nevzal do úvahy dĺžku trvania údajného porušenia, resp. posudzoval ju tak, ako by trvalo jeden celý rok, napriek skutočnému trvaniu o dĺžke dvoch mesiacov a dvoch dní. Žalobca považoval pochybenie v zohľadnení dĺžky trvania údajného porušenia za obzvlášť závažné, pretože postup žalovaného je podľa jeho názoru nielen v rozpore so zákonom a usmernením Úradu, ale aj s dlhodobo konzistentnou praxou Európskej komisie a Európskeho súdneho dvora.
12. Nesúhlasil s opisom a právnou kvalifikáciou skutočností súvisiacich s manipulačným poplatkom v napadnutom rozhodnutí ako cieľovou dohodou o cene. Žalobca považoval závery žalovaného uvedené v rozhodnutí za nezákonné, arbitrárne a v rozpore s legitímnymi očakávaniami účastníkom správneho konania. Mal zato, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu je nezákonné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Podľa názoru žalobcu zistený skutkový stav je nedostačujúci pre posúdenie veci a zároveň zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisového materiálu.
14. Žalobca uviedol, že v dôsledku procesných pochybení žalovaného boli porušené jeho práva, keď počas inšpekcii v priestoroch žalobcu neumožnil zamestnancom žalobcu kontaktovať konateľa žalobcu, prehliadal zamestnancov v ich neprítomnosti a nepoučil žalobcu o jeho právach, rovnako neumožnil žalobcovi prístup ku všetkým dokumentom, ktoré mohli byť z hľadiska predmetného správneho konania relevantné, mohli sa ho týkať a vyjadrenie k nim by mohlo slúžiť k obrane žalobcu, jedná sa najmä o nesprístupnenie dokumentov týkajúcich sa inšpekcie v SWS.
15. Poukázal na to, že distribúciu IT technológii je nutné vnímať v celkovom kontexte modelu fungovania všetkých spoločností v danej oblasti, ktorý je diktovaný podmienkami trhu a bližšie špecifikoval fungovanie trhu distribúcie IT. V nadväznosti na popísané charakteristické črty daného odvetvia konštatoval, že je vhodné a primerané aby v predmetnom prípade tieto boli v dostatočnej miere zohľadnené s tým, že treba brať do úvahy, že meranie veľkosti trhu a ekonomickej sily účastníkov správneho konania, tak ako to spravil žalovaný je v tomto prípade nesprávne, formalistické, nezodpovedá ekonomickej realite daného trhu a v konečnom dôsledku je pre žalobcu nespravodlivé a likvidačné.
16. Tak ako v priebehu správneho konania opakovane poukázal na to, že vstúpil na slovenský trh distribúcie IT neskôr ako jeho konkurenti, čo determinuje jeho postavenie a obchodnú stratégiu. Uviedol, že sa snaží presadiť efektivitou, kvalitnejšími službami a relatívne nižšími cenami ako ponúkajú jeho konkurenti, čo z neho robí „šťuku“ medzi konkurentmi. Na trhu distribúcie IT robí nezávislú obchodnú politiku, ktorá je novátorská, a ktorá prináša nové trendy prospešné pre zákazníkov a konečného spotrebiteľa.
17. Žalobca sa nestotožnil so záverom žalovaného, že údajná dohoda obmedzujúca súťaž predstavuje tzv. ťažký cenový kartel. Za vedenie manipulačného poplatku, aj ak by bolo koordinované účastníkmi predmetného správneho konania, nemôže byť takto klasifikované. Uviedol, že žalobca už dávnejšie zvažoval zavedenie manipulačného poplatku ako jeden z krokov v motivovaní zákazníkov, aby svoje objednávky manažovali efektívne, t.j. aby objednávali viacero tovarov v jednej objednávke, pokiaľ to je možné. Možné diskutovanie s účastníkmi správneho konania o tejto problematike, t.j. o zefektívnení nákladov, nemôže byť v žiadnom prípade považované za cenový kartel. Zavedením manipulačného poplatku žalobca tiež nemohol „zbohatnúť“, čo je zvyčajne účelom klasického ťažkého kartelu.
18. Žalobca mal zato, že žalovaný nepreukázal spôsobom, ktorý si vyžaduje vysoký štandard správneho trestania, že by prišlo k cenovej dohode (tzv. ťažkému cenovému kartelu) medzi účastníkmi správneho konania, ani spôsob, akým k tejto dohode malo prísť. Aj v prípade, ak by sa malo jednať o protisúťažné konanie, žalovaný rovnako nepreukázal, že by sa malo jednať o konanie, ktorého cieľom by bolo narušenie súťaže, a preto považoval za potrebné, aby žalovaný preukázal, že protisúťažné konanie malo za následok obmedzovanie súťaže v zmysle § 4 ods. 1 zákona. Uviedol, že údajné protisúťažné konanie nemalo na trh takmer žiadny dopad, a preto je vylúčené považovať krátke účtovanie manipulačného poplatku zo strany žalobcu za dohodu obmedzujúcu súťaž v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Rovnako Rada nezohľadnila rolu a pozíciu žalobcu v súvislosti so zavedením manipulačného poplatku a vzhľadom na to, žalovaný nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
19. Žalobca je presvedčený, že aj keby bolo možné považovať zavedenie manipulačného poplatku za protisúťažnú dohodu, žalovaný pri výpočte nepostupoval v súlade s požiadavkami zakotvenými v § 38 ods. 3 zákona, v zmysle ktorého mal žalovaný pri ukladaní pokuty posudzovať závažnosť a dĺžku trvania porušovania zákona. Rovnako mal žalovaný zobrať do úvahy povahu porušenia, dopad na trh a veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií mal žalovaný pri ukladaní pokuty prihliadnuť aj na iné skutočnosti,
najmä na opakované porušovanie, odmietnutie spolupracovať s úradom, postavenie ako vodcu alebo iniciátora porušovania alebo neplnenie dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.
20. Žalobca mal tiež zato, že Rada nesprávne pristúpila k aplikácii žalovaným vydaného Metodického pokynu o postupe pri určovaní pokút v prípadoch zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž (ďalej len Metodický pokyn) pri výpočte relevantného obratu, ako aj k nesprávnemu vyhodnoteniu okolností rozhodujúcich pre výpočet pokuty, pri ktorých zohľadnení by výška pokuty v napadnutom rozhodnutí bola výrazným spôsobom (niekoľko násobne) nižšia.
21. Konštatoval, že v prípade dohôd obmedzujúcich súťaž žalovaný pri výpočte pokuty postupuje podľa Metodického pokynu, ktorý vychádza z Usmernenia Európskej komisie k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 (ďalej len Usmernenie Komisie), že jednak Metodický pokyn a rovnako ako Usmernenie Komisie, nie sú zákonným predpisom. Žalovaný a komisia tieto typy usmernení vydávajú z vlastnej iniciatívy a to za účelom zabezpečenia transparentnosti a objektívneho charakteru vydávaných rozhodnutí.
22. Uviedol, že žalovaný pri počítaní pokuty zobral do úvahy celkový obrat žalobcu dosiahnutý za posledný uzavretý účtovný rok, t.j. obrat vo výške XX.XXX.XXX eur. Takýto postup však považoval žalobca za nesprávny a nezákonný, pretože žalobca v uvedenom účtovnom roku dosiahol tak vnútropodnikové obraty (vo výške XXX.XXX eur) ako aj obraty medzi účastníkmi predmetného správneho konania (vo výške X.XXX.XXX,XX eura), na ktoré sa údajná kartelová dohoda nevzťahovala a ani vzťahovať nemohla. Žalobca bol presvedčený, že v predmetnom prípade by vzhľadom na špecifiká prípadu, mal žalovaný brať za základ pre výpočet pokuty predaje, na ktoré sa účtoval manipulačný poplatok. Tieto predaje predstavovali X.XXX.XXX,XX eura, čo zodpovedá 51,48% z fakturovaného obratu v predmetnom období. Preto v žiadnom prípade by sa do úvahy nemal brať celý obrat, teda vrátane tých jeho častí, ktoré boli bezpochyby tvorené predajmi nezaťaženými manipulačným predajom. Ďalší dôvod, prečo výpočet pokuty podľa obratu nie je primeraný a spravodlivý a výška tržieb neodráža postavenie žalobcu na trhu, sú vysoké obstarávacie náklady na distribuované produkty a nízka ekonomická hodnota obchodnej aktivity, ktorú poskytuje žalobca.
23. Vyslovil názor, že miera závažnosti má byť stanovená výrazne nižšie ako 1 %, keďže sa nejedná o ťažký cenový kartel. Žalovaný pri výpočte pokuty riadne nezohľadnil veľmi krátku dĺžku trvania údajnej protisúťažnej dohody, ktorá trvala približne 2 mesiace. Tvrdil, že e-mailovú komunikáciu, ktorá sa týkala zavedenia poplatku iniciovali iní účastníci správneho konania, pričom participácia žalobcu na tejto komunikácii bola len pasívna s tým, že žalobca len nasledoval silnejších hráčov na trhu. Toto jeho konanie možno charakterizovať ako prirodzené ekonomické sa správanie alebo prinajmenšom výrazne pasívnu účasť na údajnej dohode, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca začal účtovať manipulačný poplatok ako posledný z účastníkov správneho konania. Ďalej poukázal na to, že žalobca prestal účtovať poplatok ihneď po neohlásenej inšpekcii žalovaného, ktorá sa uskutočnila 11.04.2013 vo štvrtok a v pondelok 15.04.2013 bolo účtovanie poplatku vypnuté, pričom na faktúrach s dátumom 16.04.2013 sa poplatok vyskytol iba v prípade skorších objednávok. Konštatoval, že žalovaný rovnako pri výpočte nevzal do úvahy ako poľahčujúcu tú skutočnosť, že žalobca účtoval poplatok približne iba na polovicu fakturovaného obratu (51,48 %).
24. Žalobca ďalej uviedol, že podľa bodu 31 Metodického pokynu je cieľom Úradu zachovať efektívnu súťaž na trhu a nie likvidácia jednotlivých podnikateľov, a preto pokuta môže byť znížená, ak by uloženie plnej sumy pokuty priamo viedlo k odchodu podnikateľa z trhu. Vzhľadom na to, že predpokladaná pokuta vo výške XXX XXX eur bude mať s vysokou pravdepodobnosťou priamo za následok odchod žalobcu z trhu, je táto pokuta neproporcio-nálna a v rozpore s uvedeným bodom 31 Metodického pokynu, a teda nezákonná.
25. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal, aby súd rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, prípadne, aby zmenil rozhodnutie v tom smere, že od uloženia pokuty sa upúšťa.
III.
Vyjadrenie žalovaného
26. Žalovaný vo svojom vyjadrení, doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.08.2015 uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu. Úrad mal za to, že dostatočne zistil skutkový stav veci, keď svoje závery založil na konzistentnom súbore dôkazov pochádzajúcich z obdobia porušovania, t.j. dôkazov s vysokou dôkaznou hodnotou. Samotní účastníci konania pritom komunikáciu medzi sebou v zásade, ani nepopierali (čo ani nebolo vzhľadom na získané dôkazy dosť dobre možné), ale vysvetľovali ju inými, ako protisúťažnými cieľmi. Snažili sa úrad presvedčiť o tom, že komunikácia mala vlastne iba vyriešiť neúnosnú situáciu na trhu, ktorá mala primäť zákazníkov k racionálnejšiemu objednávaniu.
27. Zdôraznil, že nepolemizuje s odôvodnenosťou zavedenia manipulačného poplatku na základe individuálneho rozhodnutia podnikateľa ako takého, ale trestá neodôvodnenú a protizákonnú komunikáciu podnikateľov v konkurenčnom postavení o ich budúcej cenovej politike.
28. Konštatoval, že problémom na trhu, ktoré popisuje žalobca, ako je dlhodobé znižovanie cien produktov počítačovej techniky a z toho plynúce znižovanie hrubej marže a tiež vysoké logistické náklady, čelili všetci účastníci trhu. Tieto problémy, však rozhodne neodôvodňujú uzavretie zakázanej dohody obmedzujúcej súťaž. A to je práve to, čo mala na mysli Rada úradu v rozhodnutí, keď poukázala na to, že takéto podmienky na trhu nemôžu predstavovať ospravedlnenie pre porušenie zákona o ochrane hospodárskej súťaže. Ospravedlnením nemôže byť, ani inak tvrdené prosúťažné správanie žalobcu na trhu.
29. Úrad zdôraznil, že pre prospech spotrebiteľov je prvoradá predovšetkým zdravá, fungujúca, hospodárska súťaž, ktorej je úrad garantom. Rozhodne o prospechu pre spotrebiteľov nemožno hovoriť v kontexte, keď si konkurenti dohodnú zavedenie rovnakého poplatku, v rovnakom čase.
30. Vo vzťahu námietke žalobcu ohľadom vzniku a trvania údajnej dohody sa vyjadril tak, že v žalobou napadnutých rozhodnutiach úrad nikde netvrdí, že AT Computer, s.r.o., bol iniciátorom zakázanej dohody. Ako tiež uviedol už v rozhodnutiach, trvanie kartelu bolo síce krátke, avšak dôvody jeho ukončenia, podľa zhromaždených dôkazov nespočívali v tom, že strany dohody sa rozhodli nepokračovať v protisúťažnom konaní a viesť férovú hospodársku súťaž. Dôvodil, že je pomerne bežným javom, že aj v prípade, ak sa podnikatelia rozhodnú uzatvoriť dohodu obmedzujúcu súťaž, majú snahu využívať ju najmä vo svoj individuálny prospech, a preto v prípade, keď je to možné sa od nej vo svoj prospech odkláňajú. Takéto správanie, však nemožno považovať za dôkaz správania sa v súlade so zákonom. Iba jednoznačné dištancovanie sa voči ostatným zúčastneným od cieľu protisúťažného správania, by bolo možné za také považovať. Aj pod tlakom reakcií svojich zákazníkov sa snažili účastníci kartelu postupovať tak, aby týchto nestratili a teda buď im zavedený manipulačný poplatok v niektorých prípadoch neúčtovať, alebo im ho nejakou inou formou v určitých prípadoch kompenzovať. Bol názoru, že k vypnutiu účtovania poplatku u žalobcu došlo po zásahu úradu vo forme inšpekcie. Uvedené musí úrad brať do úvahy pri posudzovaní potenciálu, ktorý tento kartel v sebe niesol. Podľa zhromaždených dôkazov účastníci nemali úmysel zaviesť poplatok na nejakú obmedzenú krátku dobu.
31. Zo zhromaždených dôkazov mal žalovaný za zrejmé, že účastníci správneho konania nekomunikovali iba o zefektívnení svojich nákladov, ale priamo si dohodovali zavedenie manipulačného poplatku a to spôsob jeho účtovania, výšku, ako, aj čas jeho zavedenia. Následne jeho dodržiavanie monitorovali. Zavedenie poplatku podmieňovali účasťou všetkých účastníkov správneho konania, inak to považovali za rizikový krok vo vzťahu k strate zákazníkov. Poukázal v tejto súvislosti na email konateľa ABC Data, ktorým potvrdil záujem zaviesť poplatok, avšak pod podmienkou, že ABC Data nebude prvá spoločnosť, ktorá ho zavedie, nakoľko nie je dostatočne silná: „musí to začať od ED a Asbis a behěm týdne se přidají ostatní. Potřebujeme názor od AT, SWS a Asbis“, ďalej na email predstaviteľa eD´system Slovakia, ktorým reagoval na email konateľa ABC Data: „Ja tak ako som deklaroval som za. Podmienkou je, aby to zaviedol ASBIS, ABC, AT, SWS a samozrejme my.“
32. Na to, či už zavedením manipulačného poplatku mohli účastníci zbohatnúť dáva podľa názoru žalovaného odpoveď, aj ďalší z e-mailov získaných počas vykonaných inšpekcií. Konateľ ABC Data adresoval email, ktorý obsahoval doterajšiu komunikáciu s konateľom eD´system Slovakia, predstaviteľom podnikateľa AT Computer. V tomto emaily ich oboznámil s tým, že ABC Data, SWS Distribution, ASBIS SK a eD´system Slovakia sú pripravení poplatok zaviesť. Dodal však, že je potrebné, aby bol poplatok zavedený, aj podnikateľom AT Computer, v opačnom prípade poplatok nezavedie
nikto: „Když nezavedete, nezavede nikdo, když zavedete tak zavedou všichni - budeme na tom všichni stejně jako předtím, ale o něco bohatší.“
33. V súvislosti s námietkou žalobcu, že typickým znakom ťažkého kartelu je zvýšenie ceny konkrétnych výrobkov, čo sa v posudzovanom prípade neudialo, uviedol, že je pravdou, že nedošlo k dojednaniu o navýšení konečnej ceny služby. Došlo k dohode o zavedení poplatku, ktorý ale mal vplyv na konečnú cenu. Okrem toho, že teda k určitému navýšeniu došlo, aj keď iba na krátke obdobie, podstatným je to, že dohoda, ak by pretrvala, mala ambíciu a aj potenciál ovplyvniť nezávislú obchodnú politiku zúčastnených strán do budúcnosti.
34. Argumentoval, že aj z vyjadrení účastníkov konania, počas konania pritom vyplynulo, že konkurenčné prostredie, v ktorom pôsobia je veľmi citlivé na výkyvy cien. Interná komunikácia v rámci jednotlivých účastníkov dohody nadväzuje na komunikáciu medzi nimi na úrovni spoločností a dokresľuje celkový obraz protiprávneho správania. Poukázal na to, že úrad zhromaždil aj internú komunikáciu u žalobcu, v súvislosti s ktorou uviedol, že po oznámení, že spoločnosť zavedie manipulačný poplatok, prebehla vo firme interná komunikácia ohľadom tejto skutočnosti. Na námietky niektorých zamestnancov, proti zavedeniu manipulačného poplatku reagoval podpredseda predstavenstva AT Computers ČR, ktorý uviedol, že AT Computer v dôsledku zavedenia poplatku nebude prichádzať o peniaze. Tvrdil, že manipulačný poplatok má zaviesť SWS a ABC a ďalej, že AT Computer bude posledná spoločnosť v poradí, ktorá poplatok zavedie. Sťažnosti zákazníkov považoval za „panický výkrik“ a dodal, že vždy sú možnosti ako to ošetriť. Následne doplnil: „už o tom prosím nediskutujme. Jasně padla dohoda.“ Z textu emailu podľa žalovaného vyplynulo, že podpredseda predstavenstva AT Computers ČR mal vedomosť o tom, ktoré spoločnosti a kedy majú zaviesť poplatok. Úrad preto aj z týchto dôkazov považoval za preukázané, že zavedenie manipulačného poplatku a postup pri jeho zavádzaní v jednotlivých spoločnostiach bol spoločne dohodnutý a koordinovaný.
35. Žalovaný trval na tom, že posudzovaná dohoda je dohodou cieľovou. Dôvodil, že pri posudzovaní, či ide o dohodu obmedzujúcu súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže, nie je pritom podstatné, či existoval aj subjektívny úmysel strán dohody obmedziť súťaž. Pri posudzovaní cieľu dohody sa väčší zreteľ dáva na znenie, resp. predmet dohody a ciele, ktoré má dosiahnuť, než na subjektívny záujem strán dohody. Vychádzajúc z objektívnej zodpoved-nosti, ktorú zakladá zákon, ako aj z ustálenej judikatúry, strany dohody obmedzujúcej súťaž nesú zodpovednosť, aj keď nemali subjektívny úmysel obmedziť súťaž (objektívna zodpovednosť). Dohoda účastníkov konania mala jednoznačne protisúťažný cieľ, ktorého si strany museli byť vedomé. V posudzovanom prípade úrad získal aj dôkazy o tom, že strany si rozporu so zákonom, aj boli vedomé. Za týchto okolností teda strany museli vedieť, že ich dohoda obmedzuje súťaž.
36. Poukázal na e-mail zo dňa 14.02.2013 zaslaného konateľom ABC Data, s.r.o., ako reakciu na návrh na zavedenie manipulačného poplatku súčasne, keď v tomto e-maily uvádza, že takýto postup nie je možný, nakoľko cit.: „nejde to kvůli hospodářské soutěži, je to moc do očí bijící a zbytečná provokace“. Rovnako tak z e-mailu konateľa ABC Data, s.r.o. ktorý adresoval predstaviteľom všetkých účastníkov dohody a uviedol: „takže to by mělo být komplet. Tímto končím komunikaci a vše prosím všichni smažte. Děkuji všem za spolupráci a až se bude zvyšovat například dopravné, či limity či nedejbuh plošně ceny J, tak dejte vědět. Mějte se a dobré prodeje,“ podľa žalovaného vyplýva vedomosť žalobcu o porušovaní súťažných pravidiel.
37. Ďalej žalovaný konštatoval, že ak je dohoda posúdená, ako dohoda, ktorá je už svojím cieľom obmedzujúca súťaž, nie je potrebné analyzovať jej skutočné dopady. U takejto dohody je už objektívne predpokladané obmedzenie súťaže. Zistenie, že dohoda už svojím cieľom obmedzuje súťaž nemôže byť preto vyvrátené dôkazom, že dohoda nemá protisúťažný efekt. Podľa ustálenej európskej judikatúry nie je potrebné brať zreteľ na konkrétne efekty dohody, ak ide o dohodu, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže. Rovnako tak zosúladený postup je zakázaný, bez ohľadu na jeho efekty na trhu, ak má protisúťažný cieľ. Ak teda súťažná autorita preukázala, že podnikateľ sa zúčastnil protiprávneho správania s cieľom obmedziť súťaž, nie je povinná predložiť dôkazy o tom, že takéto správanie skutočne vyvolalo obmedzenie súťaže na trhu. Naopak je na podnikateľovi, aby preukázal, že účasť na dohode nijako neovplyvnila jeho vlastné správanie na trhu.
38. Žalovaný nezistil, že by postavenie žalobcu v rámci dohody malo pasívne postavenie. AT Computer sa do diskusií zapojil ešte v štádiu príprav dohody a túto aj podľa dohody realizoval v praxi. Ostatní účastníci práve na reakciu AT Computer čakali a jeho účasť považovali za dôležitú.
39. V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom výpočtu pokuty vyjadril svoj názor v tom smere, že žalovaný neporušil zákon tým, že postupoval v súlade s Metodickým pokynom úradu. Argumentoval, že uloženie pokuty vo výške 1% z obratu, t.j. na dolnej hranici zákonného rozpätia, v prípade horizontálnej dohody obmedzujúcej súťaž, ktorá sa týkala budúcej cenovej politiky s tým, že účastníci dohody si naviac museli byť, a aj boli vedomí, že ich správanie je porušením súťažných pravidiel, rozhodne nevybočilo z medzí stanovených zákonom. Úrad zohľadnil špecifické okolnosti prípadu tak, aby pokuta bola primeraná. Konštatoval, že sankčná politika úradu je dostatočne transparentná, aby podnikatelia, ktorí sú si naviac vedomí protiprávnosti svojho správania, vedeli výšku pokuty predvídať.
40. Vo vzťahu k poukazu žalobcu na tvrdenie Rady úradu, že viazať pokutu, iba vo vzťahu k predajom, kde bol manipulačný poplatok, aj reálne účtovaný znamená viazať pokutu v podstate, iba na skutočný dopad praktiky uviedol, že skutočný dopad praktiky, však vždy nemusí odrážať závažnosť konkrétneho porušenia, tak ako je tomu aj v tomto posudzovanom prípade. To, čo tvrdí úrad (a Rada úradu v druhostupňovom rozhodnutí) je to, že v tomto prípade dohoda trvala cca 2 mesiace a účastníci sa v určitých prípadoch od nej odkláňali, čiže ich zisk a priamy reálny dopad (keďže kartel bol po pomerne krátkej dobe ukončený) nebol v realite, až tak významný. Avšak potenciál dohody, t.j. dohody, ktorú účastníci naozaj uzavreli, (t.j. dohodu na dobu neurčitú, s tým, že bude dodržiavaná všetkými a plošne) bol úplne iný a jej dopad by potom predstavoval obmedzenie konkurencie v úplne inom rozsahu. Žalovaný konštatoval, že úrad trestá účastníkov za dohodu, do ktorej vstúpili (t.j. aj za potenciál, ktorý v sebe niesla) a nie iba za to, čo sa im podarilo z dôvodu rôznych okolností skutočne zrealizovať. Obmedzením hospodárskej súťaže je totiž každé obmedzenie voľnosti konania podnikateľa na relevantnom trhu, najmä vylučovanie existujúcich alebo možných súťažných aktivít, skutočné, alebo možné zníženie rozsahu konkurenčnej aktivity, alebo skresľovanie konkurenčných podmienok. Podľa tohto sa určí závažnosť a pri ukladaní pokuty sa následne zohľadňuje, aj skutočný dopad tam, kde je to možné.
41. V tejto súvislosti úrad poukázal, aj na rozhodnutie vo veci Michelin T-203/01, kde súd uviedol, že účinok protisúťažného konania, na ktorý sa odvoláva judikatúra (napr. prípad vo veci 85/76 Hoffmann- La Roche) sa nemusí nevyhnutne viazať na skutočný dopad.
42. Uviedol, že úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania ustanovení zákona berie do úvahy jeho povahu, prípadne dopad na trh a veľkosť relevantného trhu. Pri hodnotení povahy porušovania ustanovení zákona úrad zohľadňuje konkrétnu protisúťažnú praktiku a jej vážnosť z pohľadu porušenia ustanovení zákona. Pri hodnotení dopadu úrad zohľadňuje najmä, aký dopad má posudzovaná praktika na trh, či sa praktika implementovala, alebo nie a tiež, aj spoločný podiel všetkých podnikateľov na trhu (teda akej veľkej časti trhu sa porušenie zákona týka). Tam, kde je to účelné, úrad zohľadňuje, aj veľkosť relevantného trhu, ako aj jeho význam. Najprísnejšie sú úradom posudzované kartelové dohody s veľmi vážnym dopadom na trh, ako aj zneužitia dominantného postavenia vylučovacieho charakteru s veľmi vážnym dopadom na trh, kedy sa výška percenta bude blížiť k hornej, 30 % - nej hranici.
43. V predmetnej veci úrad zohľadnil špecifiká prípadu a preto určil koeficient za závažnosť na dolnej hranici rozpätia a to vo výške 1 % z relevantného obratu.
44. Žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu spojenou s posudzovaním miery závažnosti sa vyjadril tak, že dohody medzi podnikateľmi, aj v prípade, keď ich subjektívnym cieľom nebolo obmedzenie súťaže, ale cieľ riešiť účinky krízy, resp. problémov na trhu, sú pre aplikáciu súťažného práva úplne irelevantné. Dohoda obmedzuje súťaž, aj keď obmedzenie súťaže nie je jej výlučným cieľom, ale súčasne má aj iné legitímne ciele.
45. Ohľadom dĺžky trvania účtovania poplatku tvrdil žalovaný, že pri porušeniach zákona s trvaním do jedného roka nedochádza z titulu dĺžky trvania porušenia zákona k úprave sumy pokuty určenej na základe závažnosti. Keďže v posudzovanom prípade išlo o trvanie, iba niekoľkých mesiacov, t.j. obdobie do jedného roka, nedošlo k prenásobeniu a teda navýšeniu pokuty z dôvodu dĺžky porušovania. Takýto postup považuje úrad za súladný so zákonom.
46. Žalobca v žalobe identifikoval viacero poľahčujúcich okolností, ktoré mala Rada úradu zohľadniť. Žalovaný v nadväznosti na to uvádzal, že dokazovanie v súťažnom práve, najmä v oblasti kartelov, je nepochybne obtiažne. Aj to bolo príčinou zavedenia inštitútu, ako je program zhovievavosti (leniency program). Požadovať unesenie dôkazného bremena súťažnej inštitúcie, znamená vždy získať priamo dôkaz o súhlase účastníka kartelu s kartelom, je neakceptovateľné. Uvedené by znamenalo neschopnosť súťažnej autority preukázať porušenie, hoci by mohla disponovať dostatkom dôkazov s výnimkou dôkazu o výslovnom súhlase. Úrad pritom preukázal kartel a účasť žalobcu v ňom dostatočne na základe súboru dôkazov a tieto riadne vyhodnotil, preto žalobcom namietané skutočnosti, nepovažoval za poľahčujúcu okolnosť.
47. Žalovaný poukázal na to, že závažnosť (vrátane dopadu) a dĺžka trvania sú základné faktory, ktoré je nevyhnutné pri ukladaní pokuty posúdiť a preto tieto nemôžu predstavovať poľahčujúce okolnosti.
48. Námietky žalobcu vo vzťahu k uloženej pokute vyhodnotil ako nedôvodné. Argumentoval, že cieľom ukladania pokút určite nie je snaha úradu likvidovať efektívneho podnikateľa na trhu. Pokuta má zabezpečiť dostatočný represívny účinok, ale bez toho, aby efektívny podnikateľ, bol nútený ukončiť svoje podnikanie, iba v dôsledku uloženej pokuty. Pri likvidačnom charaktere pokuty sa zohľadňujú vždy mimoriadne udalosti, ktoré postihnú účastníkov konania, alebo daný sektor po udelení pokuty a môžu tak viesť k jej zníženiu. V prípade žalobcu úrad nezistil žiadne mimoriadne okolnosti, pre ktoré by malo dôjsť k redukcii pokuty. Žalobca nepredložil objektívny dôkaz o tom, že nie je schopný zaplatiť pokutu, ani že uloženie pokuty by nenávratne ohrozilo jeho ekonomickú životaschopnosť a spôsobilo by mu stratu hodnoty jeho aktív. V zmysle Metodického pokynu úradu môže úrad znížiť pokutu v prípade, že by jej uloženie priamo viedlo k odchodu podnikateľa z trhu, čo úrad nepovažuje za preukázané v dôsledku uloženej pokuty.
49. Uviedol, že zákon stanovuje 10% hornú hranicu z celkového obratu, ktorú pri ukladaní pokuty nemožno prekročiť. Účelom predmetnej hornej hranice je zabrániť uloženiu takých pokút, pri ktorých je zrejmé, že podniky vzhľadom na ich veľkosť, determinovanú ich celkovým obratom, hoci len približným a neúplným spôsobom, ich nebudú schopné uhradiť.
50. Účastníci dohody si boli vedomí svojho protisúťažného správania. Sankčná politika úradu je pritom transparentná a výšku pokuty (až do 10 % z obratu) účastníci dohody vedeli predvídať na základe zákona, Metodického pokynu a rozhodovacej praxe úradu.
51. V súvislosti s námietkou žalobcu vo vzťahu k namietaným procesným pochybeniam žalovaný uviedol, že Úrad sa v tejto veci dostatočne vyjadril (vrátane svedeckých výpovedí jeho zamestnancov) v konaní pred Najvyšším súdom SR, kedy bol prejednávaný žalobcom tvrdený nezákonný zásah úradu. Najvyšší súd SR dňa 17.10.2013, rozsudkom sp. zn. 4Sžz/1/2013, v tejto súvislosti o všetkých, aj v tejto žalobe žalobcom namietaných, skutočnostiach rozhodol, preto úrad nevidí zákonný priestor na to, aby sa Krajský súd opätovne zaoberal niečím, o čom, už právoplatne rozhodol Najvyšší súd SR. Uviedol, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR sa úrad v ďalšom konaní riadil. Konštatoval, že rovnako, ako SWS Distribution, a.s., aj žalobca si označil niektoré podklady v spise, ako obchodné tajomstvo, alebo dôverné, čo úrad akceptoval. Rovnako tomu bolo tak, aj v prípade ostatných účastníkov konania. Úrad takto postupoval v tých prípadoch, kde nemohlo dôjsť k porušeniu práva na obhajobu. Dokumenty, ku ktorým nebol žalobcovi poskytnutý prístup, neboli úradom použité pri posúdení správania žalobcu, ale výlučne pre účely posúdenia konania danej spoločnosti, o ktorej internú komunikáciu išlo (v tomto prípade SWS Distribution, a.s.).
52. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol.
IV.
Replika žalobcu
53. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného v replike doručenej súdu dňa 09.11.2015 opätovne zotrval na tvrdení, že klasifikácia posudzovaného správania ako cenový kartel je nesprávna. Žalobca nemal za cieľ obmedziť súťaž, ale zefektívniť svoju činnosť vo vzťahu k svojim zákazníkom, a preto
správanie žalobcu nie je možné považovať za cieľovú dohodu. Žalovaný mal rozpoznať tento zásadný aspekt správania a následne skúmať vplyv dohody na trh.
54. Ďalej uviedol, že poplatok, ktorý bol predmetom konania pred žalovaným mal za cieľ zvyšovanie efektivity služieb žalobcu. Keďže spracovanie jednej hromadnej objednávky je z hľadiska nákladov citeľne úspornejšie ako spracovanie viacerých objednávok pre toho istého zákazníka, došlo by na strane žalobcu k úsporám, ktoré by sa prejavili tak vo vyššej ziskovosti ako aj v nižších cenách pre zákazníkov. Tento úmysel bol od počiatku hlavnou motiváciou žalobcu poplatok zaviesť, a to bez ohľadu na e-mailovú komunikáciu, na ktorú odkazuje vo vyjadrení žalovaný.
55. Žalobca bol názoru, že protisúťažné účinky zavedenia poplatku boli preukázateľne neexistujúce alebo zanedbateľné. Ak by sa pripočítal k cene tovaru, pri ktorého objednávkach bol poplatok účtovaný, viedol by k navýšeniu ceny o 0,1%, pričom celkový príjem z účtovania poplatku bol spolu X.XXX eur. Takto zanedbateľné zvýšenie príjmu preto nebolo a nemohlo byť cieľom žalobcu, pričom tento fakt dokazuje, že protisúťažný efekt bol minimálny s tým, že tento bol vyvážený dlhodobým zvýšením efektivity na strane žalobcu, ktorý by sa z dlhodobého hľadiska prejavil aj na cene tovaru a bol byt tak v prospech spotrebiteľa.
56. Uviedol, že žalovaný nedodržal zásadu rovnosti pri výpočte pokuty, a to v dvoch ohľadoch: za základ pre výpočet pokuty považoval celý relevantný obrat, napriek tomu, že tento zjavne nezodpovedal významu ekonomickej aktivity podnikateľa na trhu, neprihliadal k dĺžke trvania deliktu, keď napriek jeho trvaniu dva mesiace považoval jeho dĺžku za jednoročnú.
57. Žalobca pritom uviedol, že nenapáda všeobecnú správnosť postupu súťažných orgánov, keď za základ pre výpočet pokuty je štandardne považovaný relevantný obrat podnikateľa, ktorý je následne upravený na základe ostatných faktorov. Aj obrat podnikateľa má však limity svojej výpovednej hodnoty. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch č. 100-103/80 zo dňa 07.06.1983 vo veci Musique Diffusion francaise a ostatní proti Európskej komisii.
58. Podľa žalobcu je v rozpore so zásadou rovnosti, ak je jeden z najdôležitejších faktorov pri výpočte pokuty aplikovaný mechanicky bez posudzovania jeho skutočnej relevancie, v prípade žalobcu obrat nereflektuje trhovú realitu. Žalobca zastával názor, že bol penalizovaný za obdobie takmer desať mesiacov, kedy sa porušenia nedopustil.
V.
Duplika žalovaného
59. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 13.10.2016 zdôraznil, že na základe získaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že účastníci správneho konania, vrátane žalobcu, medzi sebou komunikovali otázky, ktoré sú pri riadnom fungovaní hospodárskej súťaže predmetom individuálneho a nezávislého rozhodovania každého podnikateľa. Toto obzvlášť platí vo vzťahu k určovaniu budúcej cenovej politiky podnikateľa na trhu. Účastníci posudzovanej dohody si dohodovali zavedenie manipulačného poplatku, a to spôsob jeho účtovania, jeho výšku, ako aj čas jeho zavedenia. Následne jeho dodržiavanie aj monitorovali. Takéto správanie už svojou samotnou povahou bez potreby skúmania jeho skutočných účinkov na trhu možno považovať za veľmi závažné porušenie súťažných pravidiel. Takéto správanie nie je možné vyviniť z potrestania z dôvodu, že ním bol sledovaný iný subjektívny cieľ strán dohody než je porušenie zákona.
60. V súvislosti s poukazom žalobcu na špecifikum jeho podnikania, kedy jeho obrat je veľmi vysoký napriek nízkej pridanej hodnote žalobcovej služby konštatoval, že postup úradu, keď tento vychádzal pri ukladaní pokuty z takéhoto obratu má podľa neho za následok porušenie zásady rovnosti. Úrad ako aj Rada úradu sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne aj s touto otázkou zaoberali. Európska komisia ako aj Úřad pro ochranu hospodářské souteže, na ktorých prax žalobca poukázal, postupujú podľa predpisov upravujúcich ich konanie. Tieto však nie sú nijako záväzné pre úrad, i keď samozrejme úrad sa kontinuálne oboznamuje s praxou Európskej komisie ako aj iných súťažných úradov, a to aj v oblasti sankčnej politiky a tieto poznatky môže primerane vo svojej praxi zohľadniť. Pri ukladaní pokút
je však úrad viazaný iba zákonom o ochrane hospodárskej súťaže a internými predpismi vydanými v súlade s ním.
61. Žalovaný ďalej uviedol, že v posudzovanom prípade je relevantným obratom obrat z predaja tovarov a služieb, ktorých sa porušenie týka, t.j. distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky. Kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porušením a trvaním porušenia sa v súťažnom práve považuje za najvhodnejšiu na vyhodnotenie ekonomického významu porušenia, ako aj relatívneho podielu každého podnikateľa na porušení.
62. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že úrad každé porušenie kratšie ako jeden rok považuje automaticky za jednoročné. Ak niečo trvá napríklad 2 mesiace nemožno samozrejme tvrdiť, že to trvá celý rok. Argumentoval, že úrad však v zmysle Metodického pokynu účinného v rozhodnom čase postupuje a postupoval tak, že neprenásoboval pokutu určenú za závažnosť percentom za dĺžku protiprávneho konania ak táto bola iba do jedného roka, resp. ak žalobca tvrdí, že išlo o prenásobenie koeficientom 1, takýto postup nemá za následok zmenu pokuty určenú na základe závažnosti. Uviedol, že nie je zrejmé ako bola podľa žalobcu porušená zásada rovnosti, keď ku všetkým účastníkom správneho konania úrad pristupoval rovnako. Závažnosť protiprávneho konania bola u všetkých určená rovnako. Medzi jednotlivými účastníkmi dohody v dĺžke trvania porušovania neboli výraznejšie rozdiely. Úrad v tomto prípade pritom neukladal rovnakú pokutu jednému účastníkovi napríklad za 2 mesiace a inému za rok. V posudzovanom prípade sa jednotliví účastníci správneho konania dopustili porušovania v podobnej dĺžke trvania a rozdiely medzi nimi je možné počítať na dni. Vyjadril názor, že postup úradu nie je možné preto považovať za taký, ktorý by porušoval zásadu rovnosti účastníkov konania.
VI.
63. V preskúmavanej veci rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 1S/139/2015-197 dňa 20.10.2016 tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. 2015/KH/R/2/010 zo dňa 31.03.2015 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 2014/KH/1/1/012 zo dňa 02.06.2014 zmenil v časti výroku II., ktorým bola uložená pokuta vo výške XXX XXX eur žalobcovi tak, že podnikateľovi AT Computer, s.r.o., Framborská 253, Žilina, IČO: 31 611 559 ukladá podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z. za konanie uvedené v bode I výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia pokutu vo výške XX XXX,XX eura. Žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
64. Proti tomuto rozsudku podali žalobca a aj žalovaný kasačné sťažnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 8Asan/2/2017 zo dňa 31.01.2019 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/139/2015-197 dňa 20.10.2016 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že musí priznať relevanciu námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia správneho súdu, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu, keď sa nevysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu a žalovaného v konaní a to aj s ohľadom na rozhodnutie žalovaného zo dňa 05.03.2017 č. 52/2017/OKT-2017/ZK/1/1/005 o zastavení konania vo veci možnej dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž medzi spoločnosťami vo veci DWC Slovakia a.s. a TEMPEST a.s. a týkajúcich sa inšpekcií pred 30.06.2014.
65. Po vrátení veci najvyšším súdom bola vec na Krajskom súde v Bratislave ďalej vedená pod sp.zn. 1S/45/2019.
VII.
Právne posúdenie
66. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie podľa ust. § 10, § 13 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) opätovne v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v rozsudku sp.zn. 8Asan/2/2017 zo dňa 31.01.2019 preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa ust. § 107 ods. 2 v spojení s ust. § 137 ods. 4 SSP.
67. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.04.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.02.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.06.1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu a listín zameral na skúmanie aplikácie hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
68. V preskúmavanej veci žalobca dňa 05.06.2015 osobne doručil žalobu na tunajší súd, t.j. za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb.). Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), preto súd s poukazom na ustanovenie § 491 ods. 1 SSP vo veci rozhodol podľa ustanovení Správneho súdneho poriadku.
69. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
70. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom účinnosti SSP.
71. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
72. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
73. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.
74. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.
75. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
76. V intenciách ustanovenia § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).
77. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu
však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky).
78. Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z.z. dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaž“), sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.
79. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 136/2001 Z. z. dohodou obmedzujúcou súťaž nie je dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov ani rozhodnutie združenia podnikateľov, ak ich účinok na súťaž je zanedbateľný. Dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov má zanedbateľný účinok na súťaž, ak trhové podiely podnikateľov, ktorí sú účastníkmi dohody medzi podnikateľmi, zosúladeného postupu podnikateľov, alebo rozhodnutia združenia podnikateľov, neprekračujú prahové hodnoty, ktoré ustanoví úrad všeobecne záväzným právnym predpisom. Zanedbateľný účinok na súťaž nemá dohoda medzi podnikateľmi, zosúladený postup podnikateľov ani rozhodnutie združenia podnikateľov, ak má za cieľ obmedzovanie súťaže.
80. Podľa § 4 ods. 3 písm. a) a b) zák. č. 136/2001 Z. z. na účely tohto zákona
a) dohoda podnikateľov je každý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania, b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov podľa písmena a) a ktorú nemožno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa.
81. Podľa § 4 ods. 4 písm. a) zák. č. 136/2001 Z.z. zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá spočíva v priamom alebo nepriamom určení cien tovaru alebo iných obchodných podmienok.
82. Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z., konanie sa začína z vlastného podnetu úradu alebo na návrh účastníka konania. Vo veci dohody obmedzujúcej súťaž, vo veci zneužívania dominantného postavenia a vo veci iných foriem nedovoleného obmedzovania súťaže sa začína konanie vždy z vlastného podnetu úradu.
83. Podľa § 25 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. účastníkom konania v prípade dohody obmedzujúcej súťaž sú účastníci tejto dohody obmedzujúcej súťaž.
84. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom do 30.06.2014, Úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 4 a § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie a podnikateľovi, ktorý za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie dosiahol obrat do 330 eur alebo ktorý nemal žiadny obrat, alebo podnikateľovi, ktorého obrat nemožno vyčísliť, pokutu do 330 000 eur.
85. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom od 01.07.2014, Úrad za a) porušenie zákazu dohody obmedzujúcej súťaž, b) porušenie zákazu zneužitia dominantného postavenia, c) neoznámenie koncentrácie pred tým, ako sa začnú vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie, d) porušenie zákazu vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce z koncentrácie, ak úrad neudelil výnimku podľa § 10 ods. 14, alebo e) neplnenie rozhodnutia úradu, uloží podnikateľovi pokutu do 10% z obratu podľa § 3 ods. 5 za predchádzajúce účtovné obdobie, ak § 38d neustanovuje inak.
86. Podľa § 38 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z., v znení účinnom od 01.07.2014, Úrad pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, prípadne dopad na trh a veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty prihliada prípadne aj na iné skutočnosti, najmä na opakované porušovanie, odmietnutie spolupracovať s úradom, postavenie ako vodcu alebo iniciátora porušovania alebo neplnenie dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.
87. Podľa § 38 ods. 9 zák. č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom do 30.06.2014, Úrad pri ukladaní pokuty posudzuje závažnosť a dĺžku trvania porušovania ustanovení tohto zákona, porušovania ustanovení osobitného predpisu alebo porušovania podmienky, povinnosti alebo záväzku uloženého rozhodnutím úradu. Úrad pri posudzovaní závažnosti porušovania berie do úvahy jeho povahu, skutočný dopad na trh a tam, kde je to účelné, veľkosť relevantného trhu. Okrem týchto kritérií úrad pri ukladaní pokuty berie do úvahy aj iné skutočnosti, najmä opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi.
88. Podľa § 38 ods. 10 zák. č. 136/2001 Z. z., v znení účinnom do 30.06.2014, Úrad neuloží pokutu podnikateľovi, ktorý bol účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a) až c) alebo f), na ktorej účely jej účastníci podnikajú na rovnakej úrovni výrobného reťazca alebo distribučného systému, a ktorý súčasne a) z vlastného podnetu ako prvý poskytol rozhodujúci dôkaz na preukázanie porušenia zákazu podľa § 4 alebo osobitného predpisu, alebo ako prvý z vlastného podnetu predloží informácie a dôkazy, ktoré sú rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie podľa § 22 ods. 2, 3 alebo 4, ktorou sa má získať rozhodujúci dôkaz umožňujúci preukázať porušenie § 4 alebo osobitného predpisu, b) skončil účasť v dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase, keď poskytol dôkaz podľa písmena a), c) nedonútil iného podnikateľa zúčastniť sa na dohode obmedzujúcej súťaž alebo nebol iniciátorom jej uzavretia, d) poskytol úradu všetky jemu dostupné dôkazy a spolupracoval s úradom počas celého prešetrovania.
89. Podľa § 38 ods. 11 zák. č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom do 30.06.2014, Úrad uloží pokutu zníženú až do 50% z výšky pokuty, ktorú by úrad inak uložil podnikateľovi, ktorý bol účastníkom dohody obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 3 písm. a) až c) alebo f), na ktorej účely jej účastníci podnikajú na rovnakej úrovni výrobného reťazca alebo distribučného systému, ak by podnikateľ súčasne nespĺňal tieto podmienky: a) z vlastného podnetu poskytol významný dôkaz, ktorý v spojení s informáciami a podkladmi už dostupnými úradu umožní úradu preukázať porušenie zákazu podľa § 4 alebo osobitného predpisu, b) skončil účasť v dohode obmedzujúcej súťaž najneskôr v čase, keď poskytol dôkaz podľa písmena a).
90. Podľa § 38d ods. 1 zák. č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom od 01.07.2014, Úrad účastníkovi dohody obmedzujúcej súťaž podľa § 4 ods. 1 alebo podľa ustanovení osobitného predpisu, ktorej účastníci podnikajú na rovnakej úrovni výrobného alebo distribučného reťazca, neuloží na jeho žiadosť pokutu, ak tento účastník dohody ako prvý z vlastného podnetu predloží a) rozhodujúci dôkaz o takom porušení alebo ako prvý požiada o rezerváciu poradia a predloží takýto dôkaz v lehote určenej úradom a splní podmienky účasti na programe zhovievavosti, alebo b) informáciu a dôkaz, ktorý je rozhodujúci pre vykonanie inšpekcie podľa § 22a, ktorou sa má získať rozhodujúci dôkaz umožňujúci preukázať takéto porušenie, alebo ako prvý požiada o rezerváciu poradia a predloží takúto informáciu a dôkaz v lehote určenej úradom a splní podmienky účasti na programe zhovievavosti.
91. Podľa § 44d ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. právne vzťahy vzniknuté do 30.06.2014 sa spravujú podľa doterajších predpisov.
92. Podľa § 44d ods. 2 zák. č. 136/2001 Z. z. na ukladanie pokút za porušenie ustanovení predpisov účinných do 30.06.2014 sa použijú ustanovenia tohto zákona účinné od 01.07.2014, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie.
93. Podľa § 44d ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. konania začaté a neukončené do 30.06.2014 sa dokončia podľa ustanovení tohto zákona účinných od 01.07.2014 okrem konaní o koncentráciách, ktoré sa dokončia podľa predpisov účinných do 30.06.2014.
94. Podľa § 198 ods. 1 písm. a) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom zmeniť druh alebo výšku sankcie, aj keď orgán verejnej správy pri jej uložení nevybočil zo zákonného rámca správnej úvahy, ak táto sankcia je neprimeraná povahe skutku alebo by mala pre žalobcu likvidačný charakter.
95. Podľa § 198 ods. 2 SSP správny súd môže podľa odseku 1 rozhodnúť len tak, ako mohol podľa osobitného predpisu rozhodnúť orgán verejnej správy.
96. Žalobca v podanej žalobe okrem námietky smerujúcej k chybnému a nezákonnému výpočtu pokuty v predmetnej veci, namietal aj nesprávne zistenie skutkového stavu žalovaným, ktorý konanie žalobcu vyhodnotil ako účasť na dohode podnikateľov obmedzujúcej hospodársku súťaž. Úlohou správneho súdu bolo preto posúdiť, či v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky pre sankčný postih žalobcu v zmysle § 38 ods. 1 zák. č. 361/2001 Z.z..
97. Z administratívneho spisu žalovaného mal správny súd nesporne preukázané, že spoločnosti ASBIS SK, spol s r.o., eD´system Slovakia, s.r.o., ABC Data, s.r.o. a AT Computer, s.r.o., s výnimkou SWS Distribution, a.s., v čase od 05.03.2013 do 11.03.2013 zaviedli manipulačný poplatok vo výške X,- € za každú vystavenú faktúru pre zákazníka.
98. Účastníci konania zaviedli manipulačný poplatok v nasledovnom čase: · ASBIS SK, spol s r.o. - dňa 05.03.2013; · eD´system Slovakia, s.r.o. - dňa 06.03.2013; · ABC Data, s.r.o. - dňa 08.03.2013; · AT Computer, s.r.o. - dňa 11.03.2013.
99. Tiež bolo nesporne preukázané, že medzi niektorými týmito spoločnosťami pred zavedením manipulačného poplatku prebehlo minimálne jedno stretnutie, po ktorom následne na túto tému prebiehala medzi nimi minimálne e-mailová komunikácia. Predmetom e-mailovej komunikácie bolo potvrdenie účasti jednotlivých spoločností na dohode, rokovanie o konkrétnych podmienkach dohody, ako aj detailné podmienky účtovania poplatku. Získaná e-mailová komunikácia tiež potvrdzuje monitorovanie dodržiavania uplatňovanej dohody. Úrad detailne v prvostupňovom rozhodnutí popísal dojednanie, zavedenie a monitorovanie dodržiavania manipulačného poplatku. Úrad popísal e-mailovú komunikáciu jednak medzi uvedenými spoločnosťami, ako aj v rámci jednotlivých spoločností, kedy o zavedení manipulačného poplatku komunikovali zamestnanci danej konkrétnej spoločnosti. Zo získanej e-mailovej komunikácie vyplýva, že k prvému stretnutiu medzi spoločnosťami, na ktorom mali prebiehať rozhovory o zavedení manipulačného poplatku, malo dôjsť počas pobytu na Srí Lanke v období od 31.01.2013 do 07.02.2013. Úrad preukázal, že pobytu na Srí Lanke sa zúčastnili v danom čase zástupcovia všetkých účastníkov konania. Úrad tiež preukázal, že o zavedení manipulačného poplatku vo výške 1,- € počas tohto pobytu jednoznačne rokovali minimálne predstavitelia podnikateľov ABC Data, s.r.o a eD´system Slovakia, s.r.o.. Táto skutočnosť vyplýva z emailu zo dňa 14.02.2013 zaslaného konateľom ABC Data, s.r.o. bližšie neurčenému okruhu príjemcov, v ktorom sa uvádza: „Nazdar spolubojovníci ať už v Čechách či pod Tatrami, Gratuluji Vám k umístění. Ale to už je minulost. Radši bych navázal na Srí Lanku a s ní související rozhovory na téma zavedení administrativního poplatku 1 EUR za každou fakturu tak, jak je tomu v CZ. Co vy na to? PJ“.
100. Pokiaľ ide o ostatné spoločnosti spisový materiál obsahuje jednoznačné dôkazy o ich zapojení do rokovaní o zavedení manipulačného poplatku až v období po návrate z pobytu na Srí Lanke. Dojednávanie spoločného postupu pri zavedení manipulačného poplatku preukazuje napríklad e-mail zo dňa 15.02.2013, ktorý adresoval konateľ ABC Data, s.r.o. predstaviteľom všetkých spoločností, ktorým ich informoval o tom, že AT Computer, s.r.o. s dohodou súhlasí a zavedenie poplatku sú schopní implementovať do polovice marca 2013 a v ktorom tiež ďalej píše o systéme a čase zavedenia poplatku, ktorý mal byť rovnaký ako v Českej republike.
101. Spoločnosť AT Computer, s.r.o. napr. v rozklade uviedla, že spoločnosť dávnejšie zvažovala zavedenie manipulačného poplatku, ako jeden z krokov v motivovaní zákazníkov. Možné diskutovanie s účastníkmi konania o tejto problematike nepovažovala však za cenový kartel. Tak ako ostatní účastníci konania aj spoločnosť AT Computer, s.r.o., podľa Rady úradu, aj týmto pripúšťa komunikáciu o poplatku avšak jej účel vysvetľuje inými ako protisúťažnými cieľmi. Na námietky niektorých zamestnancov, proti zavedeniu manipulačného poplatku reagoval podpredseda predstavenstva AT Computers ČR, ktorý uviedol, že AT Computer v dôsledku zavedenia poplatku nebude prichádzať o peniaze. Tvrdil, že manipulačný poplatok má zaviesť SWS a ABC a ďalej, že AT Computer bude posledná spoločnosť v
poradí, ktorá poplatok zavedie. Sťažnosti zákazníkov považoval za „panický výkrik“ a dodal, že vždy sú možnosti ako to ošetriť. Následne doplnil: „už o tom prosím nediskutujme. Jasně padla dohoda.“
102. Zo zhromaždených dôkazov jednoznačne vyplýva, že zavedenie poplatku bolo podmieňované zavedením poplatku u všetkých zúčastnených na dohode. Účastníci dohody sa počas zavádzania poplatku zaoberali možnosťami, ktoré mali udržať dohodu v realizácii aj v prípade námietok zo strany zákazníkov. Možno poukázať v tejto súvislosti opätovne na internú komunikáciu v rámci spoločnosti ASBIS SK, spol. s r.o. Na vyjadrenie zamestnanca tejto spoločnosti o tom, že by niektorým druhom firiem bol manipulačný poplatok celkom zrušený, keďže tieto si môžu tento tovar zaobstarať u firiem, ktoré poplatok nemajú, konateľ ASBIS SK, spol. s r.o. uviedol zamestnancovi spoločnosti nasledovné cit.: „nech Ti poslu faktury bez poplatku, kde im to vypli. Presne toto co chces zrusi celu dohodu a nema to zmysel....Ked fakt niekto z tychto firiem co si menoval je tak zatazeny na poplatku tak mu proste daj 1 eur menej v cene tovaru ale poplatok nechaj. Ked nedas poplatok tak hned bude tato faktura poslana nasej konkurencii - to uz sa stalo....“.
103. Zavedenie poplatku v plánovacom termíne (t.j. dňa 11.03.2013) potvrdil aj podpredseda predstavenstva AT Computers ČR v mene spoločnosti AT Computer, na ktorý reagoval konateľ ABC Data, ktorý svoju odpoveď adresoval predstaviteľom všetkých účastníkov dohody a uviedol: „takže to by mělo být komplet. Tímto končím komunikaci a vše prosím všichni smažte. Děkuji všem za spolupráci a až se bude zvyšovat například dopravné, či limity či nedejbuh plošně ceny J, tak dejte vědět. Mějte se a dobré prodeje.“
104. O obsahu komunikácie medzi účastníkmi konania svedčí tiež e-mailová interná komunikácia účastníkov konania. Napríklad v spoločnosti AT Computer, s.r.o. po zavedení manipulačného poplatku prebiehala v rámci spoločnosti diskusia o tom, či má byť tento poplatok fakturovaný aj retailovým partnerom. K tejto otázke uviedol zamestnanec AT Computer, že voči týmto zákazníkom eD´system Slovakia a ASBIS SK poplatok zaviedli. Dodáva: „ak sa zistí, že my nedávame poplatok na faktúru tak celá dohoda môže padnúť, resp. každý ju bude obchádzať“.
105. Ďalej z obsahu komunikácie medzi zamestnancami AT Computer a eD´system Slovakia vyplýva, že obe spoločnosti mali záujem kontrolovať, či ostatní účastníci dodržiavajú dohodu o zavedení poplatku a nesnažia sa byť ústretovejší voči zákazníkom ako ich konkurencia, napr. zamestnanec eD´system Slovakia sa pýta zamestnanca AT Computer, či spoločnosť AT Computer poplatok zaviedla na každej faktúre. Uvádza: „Cize ak je na jednej OBJ viac FA, tak to mas na kazdej FA? Tak by to malo byt, tak to mame my i Asbis, tak sa len dotazujem, dakujem“.
106. Spoločnosť SWS Distribution, a.s. síce ako jediná nezaviedla manipulačný poplatok do praxe a úrad ani nezískal dôkaz o výslovnom súhlase touto spoločnosťou s dohodu, ale zo získaných dôkazov je možné konštatovať aj jej zapojenie sa do plánu zaviesť dohodnutý manipulačný poplatok. V plánovanom termíne k zavedeniu manipulačného poplatku u tejto spoločnosti nedošlo iba vzhľadom na negatívne reakcie zákazníkov na zavedenie manipulačného poplatku ostatnými účastníkmi konania. V tejto súvislosti možno poukázať na e-mail zo dňa 18.03.2013, z ktorého vyplýva, že predseda dozornej rady SWS Distribution, a.s. rozhodol o tom, že manipulačný poplatok spoločnosť nezavedie s tým, že uviedol cit: „platí to, co jsem řekl při návštěvě u nás, tedy že v naší situaci budeme přistupovat jen na dohody, ktoré pro nás budou výhodné. Tato dohoda rozhodně výhodná není.“ Z uvedeného je zrejmé, že spoločnosť bola o dohode o manipulačnom poplatku informovaná avšak v konečnom dôsledku ju vyhodnotila pre seba ako nevýhodnú.
107. Komunikácia medzi účastníkmi dohody pokračovala aj po zavedení manipulačného poplatku, kedy sa vzájomne informovali o reálnom zavedení poplatku u jednotlivých účastníkov konania, o spôsobe jeho účtovania, ako aj o dodržiavaní, či porušovaní dohodnutých podmienok. Zo spisového materiálu je zrejmé, že účastníci dohody mali informácie o realizácii dohody aj od svojich zákazníkov. Dňa 05.04.2013, t.j. 1 mesiac po zavedení manipulačného poplatku, zaslal napríklad konateľ ABC Data, s.r.o. e-mail konateľom eD'system Slovakia, s.r.o. a ASBIS SK, spol. s r.o., ktorým ich informuje o výsledkoch prieskumu dodržiavania dohody o zavedení manipulačného poplatku, ktorý si sám urobil. Za svoju spoločnosť uvádza, že manipulačný poplatok účtuje v súlade s dohodou. Upozorňuje však, že podľa jeho informácií podnikatelia eD´system Slovakia, s.r.o. a ASBIS SK, spol. s r.o. odpúšťajú zákazníkom účtovanie manipulačného poplatku. Účastníci si navzájom zdôvodňovali postup pri účtovaní zavedeného
poplatku, resp. uplatňovaný odlišný postup, ako bol dohodnutý. Prostredníctvom zdôvodnenia a dôkazov zhromaždených prvostupňovým orgánom, že účastníci dohody medzi sebou komunikovali aj po zavedení poplatku, jej plnenie si overovali priamo u zákazníkov a kritizovali sa za odpúšťanie poplatkov.
108. Napriek tomu, že podľa dohody mal byť poplatok zavedený plošne, pre všetkých zákazníkov, došlo k odchýleniu sa od dohody u jednotlivých jej účastníkov. Napríklad spoločnosť AT Computer, s.r.o. sa rozhodla porušiť túto dohodu v prípade zákazníkov, u ktorých predpokladala, že to ostatným účastníkom dohody neprezradia. Účastníci konania, ktorí zaviedli manipulačný poplatok tento prestali účtovať koncom mesiaca marec a v priebehu mesiaca apríl 2013 v nasledovnom poradí:
· eD'system Slovakia, s.r.o. - dňa 20.03.2013, · ASBIS SK, spol. s r.o. - dňa 15.04.2013, · AT Computer, s.r.o. - dňa 16.04.2013, · ABC Data, s.r.o. - dňa 19.04.2013.
109. Zo zhromaždených dôkazov však jednoznačne vyplýva, že zavedenie manipulačného poplatku vo výške 1 Eur na každú faktúru a postup pri jeho zavádzaní bol účastníkmi konania Asbis SK, spol. s,r.o., eD'system Slovakia, s.r.o., AT Computer, s.r.o., ABC Data, s.r.o. a SWS Distribution, a.s. spoločne dohodnutý a koordinovaný, čo žalobca svojimi žalobnými námietkami žiadnym spôsobom nevyvrátil a ani nespochybnil. Práve naopak, svojim tvrdením konštatoval svoju účasť na dohode keď tvrdil, že predaj, na ktorý účtoval manipulačný poplatok predstavoval sumu X. XXX. XXX,XX eura, a že jeho participácia v komunikácii účastníkov dohody bola pasívna, nasledoval len silnejších hráčov na trhu, čo je prirodzené ekonomické správanie, a že manipulačný poplatok začal účtovať ako posledný. Skutočnosť, či žalobca mal pasívne, resp. aktívne postavenie pri uzatvorení dohody nemá žiadny vplyv na vyhodnotenie protisúťažného charakteru konania.
110. Podľa názoru súdu je bez akýchkoľvek pochybností, že vykonaným dokazovaním orgánu verejnej správy bolo jednoznačne preukázané, že žalobca sa svojim konaním, vyplývajúcim nielen z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ale aj z administratívneho spisu žalovaného, dopustil konania, spočívajúceho v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1 € bez dane z pridanej hodnoty, čo bolo posúdené ako dohoda obmedzujúca súťaž, ktorá má za cieľ obmedzenie súťaže na relevantnom trhu distribúcie informačných technológií a doplnkového sortimentu na území Slovenskej republiky a ktorá je podľa ustanovenia § 4 ods. 1 v spojení § 4 ods. 2 písm. a) a s § 4 ods. 3 písm. a) zákona č. 136/2001 Z.z. o ochrane hospodárskej súťaže zakázaná.
111. Dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie združenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môžu mať za následok obmedzovanie súťaže, sú zakázané, ak zákon neustanovuje inak (§ 4 ods. 1 ZOHS). Dohody obmedzujúce súťaž možno členiť z dvoch základných hľadísk, a to na dohody horizontálne alebo vertikálne a dohody, ktoré obmedzujú súťaž už svojim cieľom alebo dohody, ktoré majú účinok obmedzujúci súťaž. Obmedzenie už na základe cieľa a v dôsledku účinku teda nepredstavujú kumulatívne podmienky pri posudzovaní protisúťažného správania, ale alternatívne. Ak bol preukázaný protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej efekty na trhu. Pre fungujúcu súťaž sú podľa teórie súťažného práva, ako aj ustálenej judikatúry slovenskej, ale predovšetkým európskej, škodlivejšie dohody horizontálneho charakteru a dohody, ktoré majú za cieľ obmedzovať súťaž. Pod pojmom súťaž sa má pritom na mysli nie len skutočná, ale aj potenciálna súťaž. Medzi najzávažnejšie kartelové dohody, tzv. ťažké kartely (hard core cartel), patri dohoda o cenách, záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií, rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania a dohody vo verejnom obstarávaní tzv. bid rigging.
112. Pod pojmom dohoda súťažné právo vníma nielen celkový plán alebo podmienky výslovne dojednané, ale tiež implementáciu toho, čo bolo dohodnuté na báze rovnakého mechanizmu a v súlade s rovnakým spoločným cieľom. Za dohodu obmedzujúcu súťaž je v súťažnom práve teda považované správanie, ak sa účastníci pridŕžajú spoločného plánu, ktorý obmedzuje ich individuálne obchodné správanie určovaním určitých hraníc ich vzájomného správania sa ako aj nekonania určitým spôsobom na trhu. V zmysle ustálenej súdnej praxe na to, aby bolo možné konštatovať dohodu, je postačujúce aby podnikatelia vyjadrili spoločný zámer správať sa na trhu určitým spôsobom.
113. Na to, aby sa na dohodu vzťahoval zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, musí mať dohoda „za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu“. Podľa ustálenej judikatúry od vyhlásenia rozsudku z 30.06.1966, LTM (56/65, Zb. s. 337), alternatívna povaha tejto podmienky vyjadrená spojkou „alebo“ vedie najskôr k nevyhnutnosti preskúmať samotný cieľ tejto dohody vzhľadom na hospodársky kontext, v ktorom sa uplatňuje. V prípade, že sa dokáže protisúťažný cieľ dohody, nie je potrebné skúmať jej dôsledky pre hospodársku súťaž (C-439/09, 13.10.2011, bod 34; T-Mobile Netherlands BV a i., C-8/08, 04.06.2009, body 28 a 30, ako aj výrok 3. rozhodnutia; GlaxoSmithKline Services a i., C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, 06.10.2009, bod 55).
114. Podľa ustálenej judikatúry na posúdenie toho, či má dohoda protisúťažnú povahu, je potrebné sústrediť sa predovšetkým na obsah jej ustanovení a na ciele, ktoré má dosiahnuť, ako aj na hospodársky a právny kontext, do ktorého spadá (GlaxoSmithKline Services a i., C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, 06.10.2009, bod 58; C-439/09, 13.10.2011, bod 35; IAZ International Belgium a i., 96/82 až 102/82, 104/82, 105/82, 108/82 a 110/82, 08.11.1983, bod 25; Beef Industry Development Society a Barry Brothers, C-209/07, 20.11.2008, body 16 a 21).
115. S poukazom na argumentáciu žalobcu, ako aj na zistený skutkový stav veci bolo v konaní nepochybne preukázané, že žalobca bol účastníkom dohody, ktorá je zakázaná podľa zákona č. 136/2001 Z.z.. Treba pripomenúť, že podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa všetky dohody medzi podnikateľmi, rozhodnutia združení podnikateľov a zosúladené postupy, ktoré môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a ktoré majú za cieľ alebo následok vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu, zakazujú ako nezlučiteľné s vnútorným trhom.
116. Cieľom článku 101 ZFEÚ je nielen ochrana záujmov účastníkov hospodárskej súťaže alebo spotrebiteľov, ale aj ochrana štruktúry trhu a tým hospodárskej súťaže ako takej (rozsudok zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services a i./Komisia a i. C-501/06 P, C-513/06 P, C-515/06 P a C-519/06 P, Zb. s. I-9291, bod 63).
117. Pre konštatovanie dohody obmedzujúcej súťaž je postačujúce, konanie naplnené správaním sa žalobcu, ktorý jednoznačne prejavil vôľu postupovať spoločne s ostatnými účastníkmi dohody na relevantnom trhu v súvislosti so zavedením manipulačného poplatku na každú faktúru tým, že manipulačný poplatok v praxi aj reálne zaviedol, čo žalobca sám ani v podanej žalobe nepoprel. Súhlas žalobcu so zavedením manipulačného poplatku bol nevyhnutným predpokladom, bez ktorého by dohoda nemohla byť zavŕšená. Zavŕšenie dohody a jej následná realizácia tak bola umožnená iba na základe aktívnych krokov zo strany žalobcu.
118. Správny súd v tejto súvislosti upozorňuje, že článok 101 ods. 1 ZFEÚ sa uplatní vtedy, keď existuje zhoda vôle najmenej dvoch strán, ktorej forma nie je podstatná, pokiaľ je verným vyjadrením tejto vôle /pozri aj rozsudok Súdu prvého stupňa - teraz Všeobecný súd EÚ, z 26.10.2000, Bayer / Komisia, T-41/96, Zb. s. 11-3383, body 66 až 69). Preto v prípade nedostatku dôkazov spôsobilých priamo preukázať dĺžku trvania porušenia je žalovaný povinný predložiť aspoň dôkazy, ktoré súvisia so skutočnosťami dostatočne blízkymi z hľadiska času tak, aby bolo možné dôvodne pripustiť, že toto porušenie trvalo nepretržite medzi dvoma stanovenými dátumami. Aj keď obdobie medzi dvoma prejavmi určitého protisúťažného správania predstavuje relevantné kritérium na stanovenie nepretržitej povahy porušenia, nič to nemení na tom, že otázku je potrebné skúmať v kontexte fungovania daného kartelu (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžh/4/2010).
119. Podľa názoru súdu v preskúmavanej veci je dostatočne preukázané, že k protiprávnemu konaniu žalobcu spočívajúceho v dohode o priamom, alebo nepriamom určení ceny tovarov prostredníctvom zavedenia manipulačného poplatku vo výške 1,- € bez DPH, nepochybne došlo.
120. Za konanie uvedené vyššie bola žalobcovi preskúmavaným rozhodnutím uložená pokuta XXX XXX eur, ktorú však súd vzhľadom na okolnosti prípadu nepovažoval za primeranú, a preto preskúmavané rozhodnutie v časti výšky uloženej pokuty s poukazom na vyššie citované ustanovenie zmenil.
121. Ako vyplýva z vyššie citovaného ust. § 38 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z.z., úrad za porušenie ustanovení § 4 ods. 1, § 8 ods. 6, § 10 ods. 9, § 25 ods. 5, § 29 ods. 5 uloží pokutu podnikateľovi do 10 % z obratu podľa § 10 ods. 3 za predchádzajúce uzavreté účtovné obdobie.
122. Je zrejmé, že žalovaný pri určení výšky pokuty prihliadal v danom prípade na závažnosť a dĺžku trvania porušovania zákona (od 14.02.2013 zo 16.04.2013). Pri posudzovaní závažnosti porušovania bola zohľadnená jeho povaha, skutočný dopad na trh, veľkosť relevantného trhu, ako aj opakované porušovanie tým istým podnikateľom, odmietnutie podnikateľa spolupracovať s úradom, postavenie podnikateľa ako vodcu alebo iniciátora porušovania, získanie majetkového prospechu v dôsledku porušovania alebo neplnenia dohody obmedzujúcej súťaž v praxi, ktoré boli v odôvodnení rozhodnutia špecifikované, čo malo vplyv na určenie výšky uloženej pokuty. Základná suma pokuty (XXX XXX), ktorá predstavovala 1% z obratu za predchádzajúce účtovné obdobie žalobcu (XX XXX XXX). Pokuta bola teda uložená na dolnej hranici zákonom určeného rozpätia (max. 10% ročného obratu). Žalovaný tiež vzal do úvahy aj skutočnosť, že účastníci dohody, podľa zistení žalovaného, patria medzi významných hráčov na vymedzenom relevantnom trhu a ich odhadovaný spoločný podiel tvorí viac ako polovicu trhu distribúcie informačných technológií. Protisúťažné konanie malo teda zasahovať väčšinu trhu danej distribúcie.
123. Pri ukladaní pokuty formou moderácie, správny súd posúdil výšku pokuty aj s poukazom na judikát uverejnený pod č. 49 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 6/2018, podrobne sa zaoberajúci ukladaním pokút v súvislosti s aplikáciou „Programu zhovievavosti“, týkajúci sa obdobnej veci. Tento judikát sa týkal jedného z členov predmetnej posudzovanej dohody (ASBIS SK spol. s r.o.), ktorej bol účastný aj žalobca a správny súd na základe jeho žaloby mu rozsudkom znížil výšku uloženej pokuty rozhodnutím žalovaného na 0,1% z obratu za účtovné obdobie predchádzajúce vydaniu rozhodnutia. Išlo o rozsudok najvyššieho súdu sp.zn. 3Sžh/2/2016 zo dňa 23.11.2017.
124. Podľa tohto rozsudku dohody obmedzujúce hospodársku súťaž (kartelové dohody) patria k základným a najnebezpečnejším formám protisúťažného konania, ktoré sú v prípade odhalenia prísne postihované. Ak podnikatelia, napriek uvedomeniu si ilegálnosti konania obmedzujúceho súťaž, hrozbe vysokého sankčného postihu, či v niektorých prípadoch trestných sankcií, vytvoria kartel, je na mieste pristúpiť k ich prísnemu potrestaniu, v rozsahu určenom zákonom.
125. Boj proti kartelom je jednou z jeho dlhodobých priorít, ktorého cieľom nie je iba ich odhalenie a ukončenie takéhoto správania na trhu, ale najmä dosiahnutie takého efektu, ktorý odradí podnikateľov do kartelu vstúpiť. Z uvedeného dôvodu, v rámci Európskeho spoločenstva, pristúpili krajiny k zvyšovaniu ukladaných pokút za tieto najzávažnejšie súťažné porušenia. „Zníženie pokuty Krajským súdom v Bratislave v takej výraznej výške, za dohodu konkurentov, ktorí intenzívne a otvorene medzi sebou diskutovali o zložke ceny a nevylučovali ani ďalšiu vzájomnú spoluprácu, nie je v danom prípade opodstatnené. K výraznému znižovaniu ukladaných pokút za protisúťažné konanie môže dochádzať len pri aplikácii "Programu zhovievavosti" (Leniency Programme), vo vzťahu k subjektom, ktoré prispejú k odhaleniu protisúťažného správania podnikateľov. Zákon o ochrane hospodárskej súťaže vo svojom ustanovení § 38 ods. 10 a 11 v znení účinnom do 30.06.2014 alebo v § 38d, účinnom od 01.07.2014, umožňuje úradu neuložiť pokutu alebo znížiť pokutu podnikateľovi za účasť v karteli, ktorá by inak bola za toto protiprávne správanie uložená. Neuložiť pokutu je možné iba jednému, a to prvému podnikateľovi, ktorý požiada úrad z vlastnej iniciatívy o neuloženie pokuty a súčasne predloží rozhodujúci dôkaz o existencii kartelu alebo predloží informácie a dôkazy rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie. V prípade, že účastník kartelu predloží významný dôkaz, teda taký, ktorý sám o sebe nemusí byť dostatočný na preukázanie dohody obmedzujúcej súťaž, ale v spojení s informáciami, ktoré už má úrad k dispozícii, umožní dohodu preukázať, je možná redukcia pokuty až do výšky 50% zo sankcie, ktorá by mu bola inak uložená. Znižovanie pokút v rámci "Programu zhovievavosti" zaviedla do zákona o ochrane hospodárskej súťaže novela, účinná od 01.07.2014 s tým, že pri ukladaní pokút za porušenie ustanovení účinných do 30.07.2014, sa použijú ustanovenia zákona účinné od 1. júla 2014, ak sú pre podnikateľa priaznivejšie.“
126. V preskúmavanej veci nedošlo k situácii, kedy by mohlo dôjsť k uplatneniu "Programu zhovievavosti" vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca neprispel svojou vlastnou iniciatívou k odhaleniu alebo preukázaniu dohody obmedzujúcej súťaž. Za účasť v kartelovej dohode mu bola uložená pokuta v dolnej hranici zákonom určeného rozpätia.
127. Keďže nedošlo k situácii predpokladanej ustanovením § 38d zákona č. 136/2001 Z.z., v znení účinnom od 01.06.2014, ktorá by predpokladala zníženie pokuty, resp. jej neuloženie, bola žalobcovi uložená pokuta podľa § 38 ods. 1 zákona.
128. Správny súd pre účely sankčného postihu, ako aj generálnej prevencie, s prihliadnutím na nesplnenie podmienok pre aplikáciu "Leniency programme", pristúpil k zmene určenia výšky pokuty tak, že túto nemohol priznať v čiastke nižšej ako 50% pokuty uloženej orgánom verejnej správy. Suma XXX.XXX eur predstavuje 50% sumy vyrubenej orgánom verejnej správy, zohľadňuje všetky okolnosti daného prípadu a javí sa ako dostatočne vysoká, spôsobilá odradiť žalobcu v budúcnosti od podobných praktík pri zohľadnení skutočnosti, že konanie žalobcu je kvalifikované ako jedna z najnebezpečnejších foriem protisúťažného konania, ktoré je potrebné prísne postihnúť. Žalobca v konaní nepreukázal, že by uloženie predmetnej pokuty malo pre neho likvidačný charakter.
129. Žalobca v podanej žalobe namietal aj procesné pochybenie žalovaného, týkajúce sa jeho nezákonného postupu pri výkone inšpekcií v priestoroch žalobcu, keď úrad neumožnil zamestnancom žalobcu kontaktovať konateľa žalobcu, prehliadal zamestnancov v ich neprítomnosti, nepoučil žalobcu o jeho právach a neumožnil žalobcovi vykonať jeho právo na obžalobu. Z uvedeného dôvodu inšpekciu treba v celosti považovať za nezákonnú a všetky dôkazy zabezpečené z inšpekcií v priestoroch žalobcu je potrebné zničiť, respektíve na ne neprihliadať, z ktorého dôvodu je potrebné rozhodnutie žalovaného v časti týkajúcej sa žalobcu zrušiť a správne konanie zastaviť.
130. Vo vzťahu k žalobcom namietaným procesným pochybeniam žalovaného správny súd uvádza, že ani tieto námietky nie sú spôsobilé preukázať nezákonnosť vykonaného dokazovania týkajúce sa predmetných inšpekcií.
131. Vplyvom a zásahom vykonávanej inšpekcie do sféry kontrolovaného subjektu sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal aj ESĽP, ktorý ustálil, že výkon právomocí v oblasti inšpekcií vykonávaných v podniku zverených vnútroštátnemu orgánu alebo Komisii predstavuje zásah do práva tohto podniku na rešpektovanie súkromného života, obydlia a korešpondencie (rozhodnutie vo veci Harju proti Fínsku zo dňa 15.02.2011, č. sťažnosti 56716/09; rozhodnutie vo veci Heino proti Fínsku zo dňa 15.02.2011, č. sťažnosti 56715/09). ESĽP kládol dôraz na riadne preskúmanie záruk najmä v prípadoch, keď inšpekcie možno vykonať bez predchádzajúceho súhlasu súdu s tým, že chýbajúce predchádzajúce súdne povolenie možno vykompenzovať kompletným preskúmaním uskutočneným po inšpekcii. Inými slovami, chýbajúci predchádzajúci súdny príkaz na vykonanie inšpekcie nevedie bez ďalšieho k nezákonnosti zásahu v zmysle čl. 8 Dohovoru.
132. Problematike potreby súdneho súhlasu sa venoval aj Súdny dvor EÚ, respektíve Všeobecný súd, ktorý, napríklad v prípade Deutsche Bahn proti európskej komisii uvádza, že predchádzajúci súdny súhlas s vykonaním inšpekcie nie je potrebný a zdôrazňuje záruky proti svojvoľnému zásahu, pričom súdna kontrola a posteriori je jednou z nich. Tento prístup a zároveň aj aplikovaný postup protimonopolného úradu bol potvrdený takmer desiatkach súdnych rozhodnutí s výnimkou jediného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. 8Sžnz/2/2015.
133. Všeobecný súd v rozsudku v spojených veciach T-289/11, T-290/11 a T-521/11 (Deutsche Bahn) aj Súdny dvor EÚ vo veci C-550/07 P (Akzo Nobel Chemicals) a ESĽP (už uvádzané rozhodnutia vo veci Harju proti Fínsku zo dňa 15.2.2011, č. sťažnosti 56716/09; vo veci Heino proti Fínsku zo dňa 15.02.2011, č. sťažnosti 56715/09; ďalej rozhodnutia vo veci Varga proti Rumunsku zo dňa 01.04.2008, č. sťažnosti 73957/01; Société Canal Plus a iní proti Francúzsku zo dňa 21.12.2010, č. sťažnosti 29598/08) v sumáre určili päť kategórií záruk ochrany proti zásahom, ktoré by potenciálne mohli byť v rozpore s čl. 8 Dohovoru:
odôvodnenie rozhodnutia (poverenia) o inšpekcii - cieľom odôvodnenia je preukázať dôvodnosť zamýšľaného zásahu v dotknutých podnikoch. Rozhodnutie musí vymedziť predmet a účel inšpekcie, stanoviť dátum, keď sa má začať, uvádzať pokuty a právo na podanie žaloby proti tomuto rozhodnutiu, predpoklady a domnienky, ktoré chce vnútroštátny orgán alebo Komisia preveriť. Nevyžaduje sa pritom, aby v odôvodnení poverenia na vykonanie inšpekcie boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže odôvodnenie sa má posudzovať nielen s prihliadnutím na jeho znenie, na
jeho kontext, ako aj na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (rozsudok vo veci C-796/13, Solvay/Komisia, bod 91; vo veci Nexans C-37/13 P), obmedzenia uložené vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže alebo Komisii počas inšpekcie - z kontroly sú vylúčené dokumenty, ktoré nesúvisia s činnosťou podniku na trhu. Zákon č. 136/2001 Z.z. aj Nariadenie č. 1/2003 síce ukladajú kontrolovanému podnikateľovi povinnosť poskytnúť súčinnosť pri inšpekcii, no vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže ani Komisia mu nemôžu uložiť povinnosť poskytnúť odpovede, ktoré by ho viedli k priznaniu porušenia, ktoré má preukazovať vnútroštátny orgán alebo Komisia, vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže alebo Komisia nemajú možnosť použiť pri inšpekcii neprimerané donucovacie prostriedky, ktoré by kontrolovanému podnikateľovi znemožnili brániť sa proti inšpekcii. Z uvedeného dôvodu musí byť poverenie na vykonanie inšpekcie odôvodnené (tak ako už bolo uvedené vyššie), kontrolovaný podnikateľ má možnosť žiadať zaprotokolovať svoje výhrady do zápisnice o vykonaní inšpekcie; vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže alebo Komisia majú mať oprávnenie ukladať sankcie kontrolovanému subjektu iba v prípade evidentnej obštrukcie alebo zneužitia práva brániť sa inšpekcii z jeho strany, zásah vnútroštátnych orgánov - vnútroštátny súd má kompetenciu vopred preskúmať, či plánované donucovacie opatrenia sú arbitrárne alebo neprimerané predmetu kontroly, a to v konaní podľa § 430 a nasl. SSP v spojení s § 22a ods. 8 zákona č. 136/2001 Z.z. na návrh vnútroštátneho orgánu hospodárskej súťaže alebo Komisie. Na druhej strane, ak osobitný právny predpis nevyžaduje predchádzajúci súhlas súdu na vstup orgánu verejnej správy do prevádzky podnikateľov alebo ich dopravných prostriedkov za účelom výkonu kontrolnej činnosti, sú námietky kontrolovaného subjektu o nedostatku súhlasu súdu na inšpekciu obchodných/podnikateľských priestorov právne irelevantné (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžnz/5/2015 zo dňa 02.02.2016 publikovaný pod č. R 72/2016), existencia prostriedkov právnej ochrany a posteriori - v podmienkach Slovenskej republiky ide o konanie proti inému zásahu orgánu verejnej moci podľa § 252 a nasl. SSP. 134. Ako sám žalobca v podanej žalobe uviedol, po vykonaní inšpekcií podal na najvyšší súd žalobu, ktorou sa domáhal ochrany pred nezákonným zásahom a žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť ukončiť porušovanie práv a právom chránených záujmov žalobcu a to tak, že vylúči z ďalšieho prešetrovania, ako aj prípadného správneho konania všetky dokumenty, podklady a informácie získané počas inšpekcie v Bratislave a v Žiline a zároveň vylúči z ďalšieho prešetrovania a prípadného správneho konania žalobcu.
135. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 4Sžz/1/2013 zo dňa 17.10.2013 v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom zakázal žalovanému, aby pri prešetrovaní a analyzovaní
- zápisnice žalovaného zo dňa 11.04.2013, č. IZ-56/2013 spísanej v priebehu inšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu v Bratislave použil časti zápisnice v bode I. body 3-14, 16-19 a
- zápisnice žalovaného zo dňa 11.04.2013, č. IZ-55/2013 spísanej z priebehu inšpekcie vykonanej v priestoroch žalobcu v Žiline použil časť A otázky č. 4-11, ako aj časť zápisnice týkajúcej sa zamestnanca K. N.
Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku najvyšší súd uviedol, že: ... „pri inšpekcii tohto druhu sa využíva moment prekvapenia, kedy podnikateľ nie je o inšpekcii vopred informovaný. Pre začatie inšpekcie boli podľa zistenia súdu splnené všetky zákonom stanovené požiadavky. ... súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že samotné poučenie o výške sankcií mohlo byť vnímané ako nátlak na podnikateľa resp. zamestnancov.... Dokumenty vytlačené počas inšpekcie z e-mailových kont zamestnancov podnikateľa sú súčasťou spisovej dokumentácie a nemajú podľa zistenia súdu súkromný charakter. ... Rovnako z dokazovania nevyplynulo, že by zamestnanci podnikateľa, až na svedka N., boli vyslovili námietky proti prezeraniu e-mailovej komunikácie a upozornili na komunikáciu súkromného charakteru.... Ani z obsahu zápisníc, osobitne zápisnice v Žiline a ani z výsluchu svedkov nemožno učiniť záver o tom, že na zamestnancov podnikateľa, osobitne X.Z. bol vyvíjaný nátlak na podpísanie zápisnice bez možnosti oboznámiť sa s jej obsahom....pokiaľ dokumentácia, ktorá bola z korešpondencie svedka v rámci inšpekcie odňatá, nemá súkromný charakter a svedok neuviedol nič, čo by nasvedčovalo tomu, že mu boli odňaté písomnosti súkromného charakteru, niet dôvodu považovať prehliadanie služobného počítača (patriaceho podnikateľovi a určeného na výkon práce zamestnanca) za rozporné s účelom inšpekcie a s pravidlami jej vykonania. V rámci inšpekcie sa zrejme nedá vyhnúť nahliadnutiu aj do korešpondencie súkromného charakteru prípadne do iných informačných sietí, ale za podmienky, že nedôjde k spracovaniu, odňatiu alebo k inej dispozícii s takouto informáciou
nemožno bez ďalšieho považovať prehliadanie počítačov za nezákonný zásah do práv vlastníka alebo užívateľa, resp. podnikateľa. V danom prípade také dôkazy a ani tvrdenia neboli v súdnom konaní produkované.... Dôvodom žaloby bolo tiež tvrdenie žalobcu, že počas inšpekcie v Žiline nemala vedúca zamestnankyňa X.Z. možnosť kontaktovať konateľa (so sídlom v Českej republike) a právnikov. Zo zápisnice z priebehu inšpekcie v Žiline, časť IV. str. 6-7 vyplýva, že zamestnanci úradu vykonávajúci inšpekciu v Bratislave, kde sa nachádzal aj obchodný riaditeľ K. T. prostredníctvom neho požiadali o obmedzenie prihlásenia e-mailov aj vo vzťahu k zamestnancom podnikateľa v Žiline a tento úkon sa zabezpečoval aj prostredníctvom zamestnanca materského podniku v Českej republike. Z uvedeného vyplýva, že prinajmenšom obchodný riaditeľ, ktorý zastupoval podnikateľa v priebehu celej inšpekcie vedel aj o inšpekcii v Žiline, čo vyplýva z čl. III. zápisnice spísanej v Bratislave. Zo zápisnice v Bratislave nevyplýva, že by sa obchodný riaditeľ dožadoval kontaktu s konateľom po oboznámení s predmetom inšpekcie. Rovnako zo zápisníc nevyplýva, že by sa obchodný riaditeľ dožadoval prítomnosti právnikov počas inšpekcie. Zo zápisnice v Žiline však vyplýva a potvrdila to vo svojej výpovedi pred súdom aj X.Z., že v čase, keď došlo k doplňovaniu a úpravám zápisnice mala možnosť túto konzultovať telefonicky s právnikom.... Zo žiadneho z ustanovení zákona o ochrane hospodárskej súťaže nevyplýva povinnosť správneho orgánu poučovať subjekt, u ktorého sa vykonáva inšpekcia podľa § 22 ods. 3 zákona o tom, že si má právo prizvať si k inšpekcii právnika, právneho zástupcu a že by nedostatok tohto poučenia bol pod následkom nezákonnosti inšpekcie.... Osoba konajúca za podnikateľa v čase inšpekcie v Žiline nepožiadala o možnosť prizvania právneho zástupcu k inšpekcii, pričom súd nepovažuje v tomto kontexte za rozhodujúcu skutočnosť, či X.Z. mala možnosť sa spojiť s konateľom alebo nie, pretože sama konala za podnikateľa v rámci inšpekcie v Žiline. V konaní nebolo preukázané, že by jej žalovaný (osoby poverené inšpekciou) zabránili zabezpečiť prítomnosť právnika alebo odopreli právo zabezpečiť prítomnosť právneho zástupcu.
136. Z uvedeného vyplýva, že otázkou zákonnosti vykonaných inšpekcií v priestoroch žalobcu v predmetnom administratívnom konaní sa zaoberal na základe žalobcom podanej žaloby aj Najvyšší súd SR vo vyššie uvedenom právoplatnom rozsudku, ktorý je pre všetkých záväzný a súd je povinný rešpektovať v ňom vyslovený právny názor. Správny súd ani po preskúmaní administratívneho spisu nezistil, že by žalovaný a ani Protimonopolný úrad SR nerešpektoval zákaz, ktorý mu bol najvyšším súdom rozsudkom sp.zn. 4Sžz/1/2013 zo dňa 17.10.2013, uložený.
137. K namietanému porušeniu ochrany súkromia, keďže podľa žalobcu obchodné priestory možno podradiť pod obydlie, správny súd poukazuje rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžo/262/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom najvyšší súd rieši v zásah orgánu verejnej správy pri výkone úradnej kontroly do obydlia v súvislosti s výkonom kontroly v podnikateľských priestoroch: „Žalobca namieta zásah žalovaného (štátu) do jeho obydlia - podnikateľských priestorov. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej v texte ako „európsky súd") definoval vo svojej rozhodovacej činnosti pojem obydlie ako miesto, fyzicky vymedzené územie, kde sa rozvíja súkromný a rodinný život (Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Giacomelli proti Taliansku z 02.11.2006, sťažnosť č. 59909/00). Vnímanie pojmu obydlie vo vzťahu k rozvíjaniu súkromného a rodinného života je v zmysle rozhodovacej činnosti európskeho súdu vedúcim princípom pri jeho výklade v súvislosti s aplikáciou článku 8 dohovoru (KRATOCHVÍL, J. In: KMEC, J., KOSAŘ, D., KRATOCHVÍL, J., BOBEK, M. Europská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 874 a nasl.).... v prípadoch, v ktorých zákon nevyžaduje súhlas súdu na vstup do prevádzky právnických osôb, možno nedostatok súhlasu súdu na prehliadku vyvážiť súdnou kontrolou zákonnosti a nevyhnutnosťou šetrenia vykonanou ex post facto (pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 02.02.2016, sp.zn. 4Sžnz 5/2015).
138. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný neumožnil žalobcovi prístup ku všetkým dokumentom, ktoré mohli byť z hľadiska predmetného správneho konania relevantné, mohli sa ho týkať a vyjadrenie k nim by mohlo slúžiť k obrane žalobcu, jedná sa najmä o nesprístupnenie dokumentov týkajúcich sa inšpekcie v SWS, súd uvádza, že v danom prípade išlo o nesprístupnenie dokumentov spoločnosti SWS Distribution, a.s., ktoré si táto spoločnosť označila za dôverné. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že spoločnosť SWS Distribution, a.s. dôvernosť týchto informácii aj riadne odôvodnila. Rovnako aj spoločnosť žalobcu si označila informácie, ktoré považovala za dôverné a trvala na ich ochrane voči ostatným účastníkom konania. Súd v tomto smere nevzhliadol porušenie práv žalobcu žalovaným, pretože išlo o dôverné informácie tretieho subjektu, ktoré nemal povinnosť žalovaný sprístupniť žalobcovi. Tieto informácie preto netvorili podklad napadnutého rozhodnutia a keďže účastník konania má právo sa vyjadriť k podkladom, ktoré predstavujú podklad rozhodnutia, nemohlo v tomto smere
dôjsť k porušeniu procesného práva žalobcu tým, že mu dôverné informácie tretieho subjektu neboli sprístupnené.
139. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení rozsudku sp.zn. 8Asan/2/2017 zo dňa 31.01.2019 prikázal správnemu súdu vysporiadať sa aj s rozhodnutím žalovaného zo dňa 05.03.2017 č. 52/2017/ OKT - 2017/ZK/1/1/005 o zastavení konania vo veci možnej dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž medzi spoločnosťami vo veci DWC Slovakia a.s. a TEMPEST a.s. a týkajúcich sa inšpekcií pred 30.06.2014. K uvedenému rozhodnutiu žalovaného súd uvádza, že toto rozhodnutie predložil žalobca až ako prílohu k doplneniu kasačnej sťažnosti dňa 22.06.2017. Predmetom rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.03.2017 č. 52/2017/OKT - 2017/ZK/1/1/005 bolo zastavenie konania vo veci možnej dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž medzi spoločnosťami vo veci DWC Slovakia a.s. a TEMPEST a.s., a to z dôvodu, že text poverení na vykonanie inšpekcie v priestoroch podnikateľa bol úradu opakovane vytýkaný najvyšším súdom, pričom najvyšší súd poukázal na identickosť všetkých 34 poverení vydaných v súvislosti s predmetnými inšpekciami vykonanými dňa 04.02.2014. Text poverení, ako postup úradu v iných prípadoch už bol najvyšším súdom opakovane vyhodnotený ako nesúladný so zákonom.
140. Správny súd preto konštatuje, že konanie vo veci možnej dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž medzi spoločnosťami vo veci DWC Slovakia a.s. a TEMPEST a.s. rozhodnutím žalovaného zo dňa 05.03.2017 č. 52/2017/OKT- 2017/ZK/1/1/005 nebolo zastavené z dôvodu, že na vykonanie inšpekcie nebol daný súhlas súdu a ani s poukazom na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžnz/2/2015.
141. Na základe uvedených dôvodov správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 198 ods. 1 písm. a) a ods. 2 SSP a rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Protimonopolného úradu SR zmenil, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
142. O trovách konania, vrátane trov kasačného konania, súd rozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP a žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. I keď mal žalobca v konaní čiastočný úspech, nevzhliadol súd dôvod na priznanie náhrady trov, ktoré mu v konaní vznikli, pretože predpokladom pre uloženie pokuty, ktorá bola rozhodnutím súdu len moderovaná, bolo porušenie zákonom uložených povinností žalobcom, ktoré bolo v konaní preukázané. Jeho úspech v konaní bol z tohto pohľadu len nepatrný a nemohol preto ovplyvniť rozhodnutie o trovách konania.
143. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 S.s.p. zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie žalovaným Centrum právnej pomoci.