Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

samotnej podstaty ochrany základných práv a slobôd (m. m. I. ÚS 299/2022, I. ÚS 347/2022). 9. Pokiaľ sťažovateľ argumentuje, že dôvody väzby nereflektovali na dĺžkuabstraktnej úvahe (m. m. III. ÚS 38/01, IV. ÚS 650/2018, IV. ÚS 436/2021, I. ÚS 347/2022). 11.2. Ústavný súd neidentifikoval ani v tejto časti uznesenia jeho ústavnúotázku je presne k nej priraditeľná konkrétna odpoveď) (m. m. IV. ÚS 59/2021, I. ÚS 347/2022). 13. V nadväznosti na dosiaľ uvedené skutočnosti a sťažovateľom uplatnené

teda nevyžaduje absolútnu istotu o naplnení dôvodu tzv. preventívnej väzby (I. ÚS 347/2022, II. ÚS 348/2016). Krajský súd zdôraznil dôvodnú obavu z pokračovania v trestnejmateriálne pretrvávanie dôvodu väzby v čase, keď o väzbe obvineného rozhoduje (I. ÚS 347/2022). 19. K dôvodnosti trvania sťažovateľovej väzby ústavný súd uzatvára, že

nevyžaduje absolútnu istotu o naplnení dôvodu tzv. preventívnej väzby (m. m. napr. I. ÚS 347/2022, II. ÚS 348/2016). Z uznesenia z 12. februára 2023, na ktoré všeobecné súdnictvopretrvávanie dôvodu väzby v čase, keď o väzbe obvineného rozhoduje (m. m. napr. I. ÚS 347/2022). 23. K dôvodnosti trvania sťažovateľovej väzby ústavný súd uzatvára, ževo veci Knebl proti Českej republike, sťažnosť č. 20157/05; m. m. napr. aj I. ÚS 347/2022). 24. Ďalšia sťažnostná argumentácia smeruje k nedostatku odôvodnenia nenahradenia

na všetky sťažovateľom prezentované relevantné námietky (I. ÚS 299/2022, I. ÚS 347/2022). 16. Vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných súdov vo väzobných veciach jekonkrétna osoba je páchateľom skutku, ktorý vykazuje znaky trestného činu (I. ÚS 347/2022). Existencia dôvodného podozrenia predpokladá danosť skutočnosti a informácií

všeobecnej rovine zaradiť aj rodinné pomery (m. m. napr. III. ÚS 90/2022, I. ÚS 347/2022, III. ÚS 44/2024, III. ÚS 351/2025). V danom prípade však krajský súd korektnenaplnená jedna z rozhodných okolností podmieňujúcich ich aplikáciu (m. m. I. ÚS 347/2022). V nadväznosti na uvedené vyhodnotil aj ďalšiu argumentáciu krajského súdu

primerane vysvetlená individuálne vo vzťahu ku každému obvinenému (m. m. I. ÚS 347/2022, č. 75/2022 ZNaU). 19. Je zrejmé, že odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššiehovzniknúť dojem, že odôvodnenie súdu nie je vyčerpávajúce (m. m. IV. ÚS 59/2021, I. ÚS 347/2022). 25. Pokiaľ teda najvyšší súd v napadnutom uznesení prezentoval názor o

vzniknúť dojem, že odôvodnenie súdu nie je vyčerpávajúce (m. m. IV. ÚS 59/2021, I. ÚS 347/2022). 14. V zmysle prezentovaných východísk (najmä bod 8, 9 a 13 tohto uznesenia

preukázanie existencie dôvodnej obavy, resp. reálnej hrozby (II. ÚS 348/2016, I. ÚS 347/2022). 15. V zmysle už uvedených východísk ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie

vzniknúť dojem, že odôvodnenie súdu nie je vyčerpávajúce (m. m. IV. ÚS 59/2021, I. ÚS 347/2022). 26. Ústavný súd akcentuje, že sťažovateľka síce namieta nedostatočné odôvodnenie

Mammadov proti Azerbajdžanu z 22. 5. 2014, sťažnosť č. 15172/13, bod 88; I. ÚS 347/2022, II. ÚS 355/2024). 30. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta (pozri body