Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 397/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. -211 z 3. júna 2020, uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. -273 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 13. mája 2021 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 26. októbra 2021 namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len ,a“) rozhodnutiami okresného a krajského súdu v trestnom konaní, pričom sa domáha zrušenia uznesenia najvyššieho súdu, ktorým bolo odmietnuté jeho dovolanie, s tým, že najvyššiemu súdu bude nariadené, aby jeho „dovolanie prijal z dovolacích dôvodov podľa “. Zároveň žiada, aby mu ústavný súd ustanovil právneho zástupcu.

II.

2. Ústavnou sťažnosťou namietaným rozsudkom okresného súdu z 3. júna 2020 bol sťažovateľ uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa a , ktorého sa dopustil tak, že pod vplyvom alkoholu 1. januára 2020 v rodinnom dome v prenasledoval svoju, pred ním utekajúcu matku, ktorej sa pritom opakovane vyhrážal zabitím, ak na neho zavolá policajtov, a potom, ako ju pred domom zhodil na zem a udrel ju, znovu sa jej vyhrážal zabitím, ak privolá policajtov. Okresný súd pri tomto skutkovom závere vychádzal z výpovede matky sťažovateľa z prípravného konania, v ktorej uviedla, že sa jej sťažovateľ vyhrážal zabitím. Zmenenú výpoveď matky na hlavnom pojednávaní, keď tvrdila, že sa jej

nevyhrážal zabitím, nevzal do úvahy a vyhodnotil ju ako účelovú, keďže matka sa snažila pomôcť sťažovateľovi, čo aj sama uviedla. Okresný súd poukázal na to, že ide o opakované protiprávne konanie sťažovateľa pod vplyvom alkoholu voči jeho matke, za čo bol skôr odsúdený a v ďalšom civilnom konaní mu bol uložený zákaz vstupovať do rodinného domu matky, ktorá mu umožnila bývať v dome pod podmienkou, že nebude piť alkohol. V závere uviedol, že výpovede svedkov a len dopĺňajú usvedčujúcu výpoveď poškodenej.

3. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením krajského súdu z 18. augusta 2020 bolo odvolanie sťažovateľa zamietnuté, pričom skutkový záver o spáchaní skutku sťažovateľom krajský súd doplnil o poukaz na to, že matka vyhrážanie smrťou zo strany sťažovateľa uviedla nielen na výsluchu 2. januára 2020, ale aj na výsluchu 30. januára 2020 za prítomnosti prokurátora, psychológa a obhajcu, kde znova uviedla, že sťažovateľ jej povedal, že ju zabije, ak na neho zavolá policajtov. Následne krajský súd rozsiahlym spôsobom analyzoval výpoveď matky sťažovateľa z hlavného pojednávania, kde poukázal na to, že uviedla, že sťažovateľ jej mohol povedať, že ju zabije, no takýto úmysel určite nemal. S ohľadom na tieto rozpory vo výpovediach matky sťažovateľa krajský súd vyhodnotil všetky jej výpovede tak, že sťažovateľ sa jej vyhrážal zabitím, tak ako to uviedla vo svojich výpovediach v prípravnom konaní.

4. Proti uzneseniu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie podľa , keď namietal porušenie práva na obhajobu, podľa , keď namietol, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané, a podľa , keďže rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Namietal, že nebola zohľadnená zmenená výpoveď matky, a okrem toho neexistoval dôkaz, ktorý by ho usvedčoval. Ďalej namietal, že pri hodnotení dôkazov sa prihliadalo na jeho trestnú minulosť a nebola použitá zásada v pochybnostiach v prospech obvineného. Napokon namietal, že po zmene právnej kvalifikácie nebola jeho matka vypočutá, čo je v rozpore so zákonom.

5. Ústavnou sťažnosťou namietaným uznesením z 13. mája 2021 bolo dovolanie sťažovateľa odmietnuté. K námietke porušenia práva na obhajobu, ktorej podstatou je tvrdenie, že matka mala byť po zmene právnej kvalifikácie opätovne vypočutá a že súd sa nezaoberal hodnotením jej výpovede, uviedol, že poškodená bola vypočutá zákonným spôsobom a orgány činné v trestnom konaní postupovali pri zmene kvalifikácie podľa s tým, že povinnosť opätovne vypočuť svedkov z nevyplýva. K námietke sťažovateľa, ktorá sa týka nesprávneho právneho posúdenia skutku, najvyšší súd uviedol, že sťažovateľ tento dôvod neodôvodnil nesprávnou právnou kvalifikáciou skutku a jeho konaním popísaným v skutkovej vete boli naplnené znaky zločinu vydierania.

III.

6. Sťažovateľ namieta porušenie práva na súdnu ochranu postupom a rozhodnutiami okresného a krajského súdu, ale aj ústavnou sťažnosťou napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Tvrdí, že jeho dovolanie vecným obsahom smeruje k spochybneniu právnej kvalifikácie skutku. Sťažovateľ opakuje argumentáciu, ktorú uviedol v trestnom konaní, keď zdôrazňuje, že súdy výpovede jeho matky nesprávne interpretovali a nezohľadnili jej zmenenú výpoveď z hlavného pojednávania.

Namietal, že po zmene právnej kvalifikácie skutku nebola jeho matka vypočutá a takýto postup mal za následok nesprávnu právnu kvalifikáciu jeho skutku.

IV.

7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadnym spôsobom nevymedzil, čím malo dôjsť k zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu, zopakoval námietky, ktoré boli súčasťou jeho argumentácie v celom trestnom konaní, pričom nejasne formuluje to, či k porušeniu jeho základných práv došlo rozsudkom okresného, krajského alebo najvyššieho súdu. Je však zrejmé, že podstatou celej argumentácie sťažovateľa je to, že v jeho prípade došlo ku skutkovému omylu, ktorý spočíva v tom, že bol nesprávne uznaný za vinného za skutok, ktorého podstatou boli vyhrážky zabitím jeho matke smerom k tomu, aby neprivolala políciu v súvislosti s jeho alkoholom podmieneným agresívnym násilím v spoločnej domácnosti.

8. V tejto súvislosti sťažovateľ zdôrazňuje to, že pri rozhodnutiach súdov nebola zohľadnená zmenená výpoveď jeho matky na hlavnom pojednávaní. Tak tomu nie je. Okresný a následne podrobnejšie aj krajský súd jasne a zrozumiteľne uviedli, z akých vykonaných dôkazov pri skutkovom závere o spáchaní skutku vychádzali a prečo za rozhodné považovali jasné výpovede poškodenej matky z prípravného konania. Podrobná argumentácia krajského súdu v spojení s odôvodnením okresného súdu je dostatočná, jasná a zrozumiteľná, pričom je založená na racionálnom hodnotení výpovedí matky sťažovateľa v jednotlivých štádiách trestného konania. Takáto argumentácia dosahuje mieru dôkazu o skutku sťažovateľa, ktorá umožňuje vylúčiť záver o tom, že by k jeho odsúdeniu došlo na základe skutkového omylu alebo v dôsledku nesprávnej aplikácie zásady v pochybnostiach v prospech obvineného. To vylučuje záver o tom, že by rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa . Preto je ústavná sťažnosť v rozsahu proti uzneseniu krajského súdu zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) odmietnutá. Vo vzťahu k rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal odvolanie, s ktorým sa krajský súd vecne vysporiadal, a preto v rozsahu proti rozsudku okresného súdu nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, čo zakladá dôvod jej odmietnutia podľa .

9. Vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu treba uviesť, že najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľa, pretože dospel k záveru, že v rozsahu námietok sťažovateľa nie sú splnené dôvody dovolania podľa . Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia vyjadril ku každému dovolaciemu dôvodu, ktorý uviedol sťažovateľ vo svojom dovolaní, a podrobne uviedol, prečo nie sú dovolacie dôvody splnené. K tomu treba uviesť, že na posúdenie prípustnosti dovolania je zásadne príslušný dovolací súd a o svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom, v tomto prípade najvyšším súdom, by bolo možné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (). Nielen z argumentácie sťažovateľa, ale ani zo samotného rozhodnutia najvyššieho súdu neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali svojvoľný postup najvyššieho súdu pri vymedzení prípustnosti dôvodov dovolania. To platí osobitne z toho dôvodu, že jedinou a rozhodujúcou námietkou sťažovateľa vo vzťahu k rozhodnutiam všeobecných súdov bola jeho skutková argumentácia, ktorá negovala usvedčujúce

výpovede jeho matky o tom, že sa jej pri konflikte vyhrážal zabitím v súvislosti s jej rozhodnutím riešiť jeho násilné konanie privolaním polície.

V.

10. Podľa fyzickej osobe alebo právnickej osobe možno ustanoviť právneho zástupcu, ak taká osoba o to požiada, ak to odôvodňujú jej majetkové pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom ustanoviť (). V prípade ústavnej sťažnosti, pri ktorej je daný dôvod na jej odmietnutie, ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Preto neboli splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom a žiadosti sťažovateľa podľa nebolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2022

Peter Straka

predseda senátu