Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 496/2022

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Miloša Maďara a sudcov Jany Baricovej a Rastislava Kaššáka (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daša Bajanová, s. r. o., Starosaská 3, Spišská Nová Ves, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Daša Bajanová, proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. z 24. marca 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľky a skutkové okolnosti prípadu

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 21. júla 2022 domáha vyslovenia porušenia základného práva vlastniť majetok podľa a 4 (ďalej len „“) a podľa Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa a podľa listiny, „základného práva na spravodlivé súdne konanie“ podľa , práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku podľa Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) označeným v záhlaví tohto uznesenia. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie a priznať jej náhradu trov vzniknutých v konaní pred ústavným súdom.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala ako zákonná dedička v konaní o dedičstve po poručiteľovi (ďalej len „poručiteľ“).

3. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) uznesením súdneho komisára č. k. -138, 3 Dnot 78/2019 zo 4. marca 2020 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov poručiteľa a jeho pozostalej manželky, určil všeobecnú hodnotu majetku poručiteľa, výšku jeho dlhov, ako aj čistú hodnotu dedičstva, vykonal vyporiadanie medzi dedičmi a rozhodol o tom, čo ktorý z dedičov nadobudol. Určil tiež odmenu a náhradu hotových výdavkov súdneho komisára a sťažovateľke, ako aj ostatným dedičom uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok.

4. O odvolaní sťažovateľky rozhodol krajský súd napadnutým uznesením, ktorým uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne podľa (ďalej len „“). 4.1. Skonštatoval náležité zistenie skutkového stavu okresným súdom, ktorý vykonané dôkazy dostatočným spôsobom vyhodnotil a vyvodil z nich správne skutkové a právne závery. Zároveň sa krajský súd vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami sťažovateľky, pričom prisvedčil záveru okresného súdu, že listina spísaná poručiteľom, o ktorej sťažovateľka tvrdila, že je závetom, neobsahuje vo svojom texte zrozumiteľné a určité prejavenie vôle poručiteľa usporiadať svoj majetok pre prípad smrti, a teda nespĺňa podmienky podľa . Predmetnú listinu spísanú poručiteľom preto ani krajský súd nepovažoval za platný závet a z tohto dôvodu konštatoval, že v danom prípade prichádzalo do úvahy dedenie zo zákona podľa , a nie dedenie zo závetu.

II.

Argumentácia sťažovateľky

5. Proti napadnutému uzneseniu krajského súdu podala sťažovateľka ústavnú sťažnosť, v ktorej po podrobnom opise skutkového stavu a obsahu v konaní vydaných rozhodnutí formuluje výhrady k postupu súdneho komisára, ktoré už boli predmetom jej odvolania proti uzneseniu okresného súdu. Tvrdí, že odvolací súd sa riadne neoboznámil so všetkými okolnosťami prezentovanými v rámci prvoinštančného konania, nevysporiadal sa s jej podstatnými odvolacími námietkami, preto napadnuté uznesenie označuje za nepreskúmateľné. Porušenie práva na spravodlivé súdne konanie vidí v tom, že jej okresným súdom ani krajským súdom nebolo umožnené v zmysle (ďalej len „“) uplatniť sporné skutočnosti osobitnou žalobou. Krajskému súdu ďalej vytýka, že rovnako ako okresný súd nezohľadnil celý text závetu spísaného poručiteľom a neprihliadol na všetky súvislosti predmetnej veci, preto je odôvodnenie napadnutého uznesenia nezrozumiteľné a zmätočné.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

6. V prerokúvanej veci je podstatou ústavnej sťažnosti namietané porušenie označených práv podľa , listiny, dohovoru a dodatkového protokolu napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi.

III.1. K namietanému porušeniu základných práv podľa a 4 a , a listiny, dohovoru a dodatkového protokolu:

7. Pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že sťažovateľka sa v súvislosti s namietaným porušením označených práv napadnutým uznesením krajského súdu obrátila priamo na ústavný súd bez toho, aby proti nemu podala dovolanie.

8. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že v sú taxatívne vypočítané procesné vady konania takého stupňa závažnosti, pre ktoré je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu v merite veci alebo rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí. Prípustnosť dovolania podľa je tak založená na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie skončilo, prípadne ktorým sa rozhodlo v merite veci.

9. Obsah normatívneho textu v zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia ich práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý súdny proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (vrátane vyhodnotenia súladu medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi na jednej strane a vykonanými dôkazmi na strane druhej), na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní a pod. (pozri napr. ).

10. Ak teda sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že napadnutým uznesením krajského súdu, ktoré považuje za nedostatočne odôvodnené, a tak nepreskúmateľné, došlo k porušeniu jej práva na spravodlivé súdne konanie, mala možnosť domáhať sa jeho preskúmania využitím dovolania podľa v spojení s . Dovolanie pritom nie je v tejto právnej veci vylúčené ( a contrario).

11. Vo vzťahu k tomu ústavný súd uvádza, že konanie pred ním sa riadi princípom subsidiarity, podľa ktorého sa môže o ústavných sťažnostiach konať len vtedy, ak o ochrane označených základných práv a slobôd sťažovateľov (porušenie ktorých sa namieta) nerozhoduje, resp. nemohol rozhodovať iný (všeobecný) súd. Konanie pred ústavným súdom totiž nie je konaním, v ktorom by bolo možné naprávať to, čo účastník predchádzajúceho konania zanedbal, keď si riadne a včas nehájil svoje práva, hoci tak urobiť mohol a mal (m. m. ). Konanie pred ústavným súdom predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu (, , , ).

12. Vyčerpanie právnych prostriedkov, ktoré zákon poskytuje na účinnú ochranu základných práv a slobôd a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, je jednou z podmienok prípustnosti sťažnosti podľa , a teda aj podmienkou konania

vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom [ v spojení s o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)].

13. Keďže sťažovateľka preukázateľne nenamietala vytýkané pochybenia pred všeobecnými súdmi v rámci všetkých dostupných opravných prostriedkov vrátane dovolania, ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť pre jej neprípustnosť podľa . Sťažovateľka zároveň v podanej ústavnej sťažnosti ani len netvrdila, nie to ešte preukázala, že dovolanie nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto neprichádzal do úvahy ani prípadný postup podľa .

III.2. K namietanému porušeniu základného práva podľa :

14. Napriek tomu, že sťažovateľka sa v petite ústavnej sťažnosti explicitne domáha vyslovenia porušenia aj základného práva podľa , žiadnym spôsobom nešpecifikuje, ktoré z jednotlivých práv zaručených týmto článkom malo byť napadnutým uznesením krajského súdu porušené. Článkom 48 ods. 2 sa totiž priznávajú štyri základné procesné práva, a to (i) základné právo na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania, (ii) základné právo na verejné prerokovanie svojej veci; (iii) základné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom; (iv) základné právo na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov.

15. Vo vzťahu k predmetnému základnému právu pritom sťažovateľka nepredniesla žiadnu osobitnú argumentáciu a v petite ústavnej sťažnosti predmetné právo označuje ako „základné právo na spravodlivé súdne konanie“. Dôvody, na základe ktorých ústavný súd vo vzťahu k namietanému porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie prijal záver o neprípustnosti ústavnej sťažnosti, už boli v predchádzajúcej časti tohto uznesenia podrobne vysvetlené. V tejto časti preto ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť pre nesplnenie náležitostí ustanovených zákonom podľa .

16. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2022

Miloš Maďar

predseda senátu