Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 71/2023

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudcov Jany Laššákovej a Petra Molnára (sudca spravodajca) v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa , , , zastúpeného JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, Námestie SNP 41, Zvolen, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. z 29. júna 2022 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 10. októbra 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa (ďalej len „“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. z 29. júna 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“). Sťažovateľ navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou z 20. októbra 2017 domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného, že ako darca uzatvára so sťažovateľom ako obdarovaným darovaciu zmluvu, ktorej predmetom sú nehnuteľnosti špecifikované v žalobe. Okresný súd Banská Bystrica žalobu zamietol a zaviazal sťažovateľa nahradiť žalovanému trovy konania.

3. Na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom č. k. z 29. októbra 2019 prvoinštančný rozsudok potvrdil.

4. Rozsudok odvolacieho súdu napadol sťažovateľ dovolaním, ktoré odôvodnil existenciou vady v zmysle (ďalej aj „“) a nesprávnym právnym posúdením veci odvolacím súdom podľa .

5. Najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol dovolanie sťažovateľa z časti podľa ustanovenia a z časti podľa , keďže dovolacie dôvody neboli vymedzené spôsobom uvedeným v až .

II.

Argumentácia sťažovateľa

6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je nepreskúmateľné, svojvoľné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Podľa názoru sťažovateľa odvolací súd jeho právnu vec nesprávne právne posúdil a najvyšší súd toto pochybenie nenapravil.

7. Sťažovateľ považuje záver najvyššieho súdu, že v podanom dovolaní nedostatočne špecifikoval relevantnú právnu otázku, za nesprávny a podrobne cituje odôvodnenie dovolania.

8. Samotné napadnuté uznesenie najvyššieho súdu považuje sťažovateľ za nezákonné, nemajúce oporu v platnom práve a popierajúce inštitút právnej istoty.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

9. Podstatou ústavnej sťažnosti je porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa napadnutým uznesením najvyššieho súdu.

10. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom vrátane dovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú aj ďalšie osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.

11. Ústavný súd, poukazujúc na svoju doterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy ( a ) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší súd (m. m. , ).

12. Sťažovateľ namietané porušenie označeného základného práva odôvodňuje predovšetkým nedostatočným odôvodnením a nepreskúmateľnosťou napadnutého uznesenia dovolacieho súdu, ako aj nesprávnym výkladom relevantných ustanovení .

13. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa, pričom zistil, že sťažovateľ v dovolaní uplatnil oba dovolacie dôvody, teda podľa ustanovenia , ktorý vymedzil vadou zmätočnosti podľa , a tiež dovolací dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), pričom prípustnosť dovolania vyvodil z ustanovenia .

14. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že dovolací súd dospel k záveru, že čo sa týka dôvodu podľa , v zmysle uplatnenej vady zmätočnosti podľa je dovolanie neprípustné, pretože nezistil v konaní odvolacieho či prvoinštančného súdu namietanú vadu.

15. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia odkazuje najvyšší súd na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej pri posudzovaní dovolania podľa sa procesným postupom rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Ústavný súd zdôrazňuje, že vo svojich rozhodnutiach (, , ) opakovane vyjadruje nesúhlasný postoj k prezentovanej interpretácii pojmu „procesný postup“ v zmysle , rešpektujúc, že je výlučnou právomocou najvyššieho súdu rozhodnúť o splnení podmienok na uskutočnenie dovolacieho konania, pričom však poukazuje na neprimerane reštriktívne stanovený rámec toho, kedy dovolací súd uskutoční meritórny prieskum v prípade namietanej vady konania podľa . Ako však vyplýva z odôvodnenia napadnutého uznesenia v posudzovanej právnej veci, dovolací súd sa tohto reštriktívneho výkladu striktne nepridržiaval a, poukazujúc na judikatúru ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva, okrem iného uviedol:

„Dovolaním napádaný rozsudok uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu je nepreskúmateľné; pričom za vadu konania v zmysle v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom... V prejednávanej veci žalobca nepreukázal opodstatnenosť dovolania a porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle , preto najvyšší súd ich dovolanie v tejto časti podľa odmietol.“

16. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu nesprávneho právneho posúdenia dovolací súd predovšetkým konštatuje, že „dovolateľ pri vymedzení dovolacieho dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci

odvolacím súdom spôsobom uvedeným v v spojení s nepostupoval, pretože jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedol konkrétnu právnu otázku riešenú odvolacím súdom, neuviedol ako ju riešil odvolací súd a neuviedli ani to, ako mala byť táto právna otázka riešená správne, pričom konkrétnu právnu otázku nebolo možné vyvodiť ani zo samotného obsahu dovolania...“.

17. Argumentácia dovolateľa vo vzťahu k prípustnosti dovolania podľa podľa názoru najvyššieho súdu predstavuje iba polemiku s rozhodnutím odvolacieho súdu a súdu prvej inštancie, resp. ide o námietky, ktoré sa týkajú spochybňovania správnosti skutkových zistení a nesprávneho procesného postupu. Dovolací súd uvádza, že nesprávnym zistením skutkového stavu, prípadne len samou polemikou s rozhodnutím súdu nie je možné podľa vymedziť dovolací dôvod, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci. Uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá spochybnenie správnosti riešenia relevantnej právnej otázky odvolacím súdom (nie otázky skutkovej). Podľa dovolacieho súdu takáto argumentácia v dovolaní dovolateľa absentuje. Dovolateľ sa v skutočnosti domáhal opätovného právneho posúdenia ním tvrdeného skutkového stavu v jeho prospech. Dovolací súd je názoru, že argumentáciu sťažovateľa v posudzovanej časti dovolania nemožno považovať za právnu otázku vymedzenú zákonom predpokladaným spôsobom. Najvyšší súd nemohol posúdiť odklon rozhodnutia v zmysle ustanovenia , lebo dovolateľ neuviedol žiadne jeho rozhodnutia, od ktorých sa mal odvolací súd odkloniť. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedol konkrétnu právnu otázku riešenú odvolacím súdom, neuviedol, ako mala byť táto otázka správne riešená, a napokon právnu otázku nebolo možné vyvodiť ani z obsahu dovolania, preto dovolanie sťažovateľa ani v tejto časti nepovažoval za prípustné a odmietol ho podľa .

18. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že najvyšší súd odmietnutie dovolania sťažovateľa primeraným spôsobom odôvodnil, pričom tento jeho záver nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého uznesenia nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho súdu, t. j. postup, ktorý by nemal oporu v zákone. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd sa ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal s dovolaním sťažovateľa vo vzťahu k obom dovolacím dôvodom, pričom závery, ku ktorým dospel, podrobne, jasne a zrozumiteľne vysvetlil.

19. Ústavný súd považuje za potrebné poznamenať, že dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky dovolacie námietky, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie o dovolaní podstatný význam. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasni skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (podobne a tam citovaná judikatúra).

20. Právne závery, ktoré viedli najvyšší súd v konečnom dôsledku k odmietnutiu dovolania, majú podľa názoru ústavného súdu oporu v aplikovaných ustanoveniach ,

uplatnený spôsob interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení právnych predpisov považuje ústavný súd za ústavne konformný, nepopierajúci ich účel a význam, preto podľa názoru ústavného súdu nemohol neprípustným spôsobom zasiahnuť do označených práv sťažovateľa.

21. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a označeným základným právom sťažovateľa podľa , ktorého porušenie namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o jeho porušení.

22. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

23. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. februára 2023

Ľuboš Szigeti

predseda senátu