Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/23/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: O. V., narodená XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/X, Z. K. V., zastúpená: Sidor a partneri, s. r. o., so sídlom Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, o zaplatenie 1.277,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -54 zo dňa 2.9.2020, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyňa má n á r o k voči žalovanému na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.277,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.277,42 eur od 25.11.2016 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, výrokom II. žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení , , , , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, , , , , od. 1, .

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalovaný ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa 19.9.2012 uzavreli zmluvu o úvere. Na základe uvedenej zmluvy sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 600 eur a žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť žalovanému túto sumu zvýšenú o poplatok 576 eur, t. j. celkovo sa zaviazala zaplatiť sumu 1.176 eur v 12 mesačných splátkach po 98 eur, počnúc dňom 25.10.2012. Žalobkyňa na úver zaplatila celkom sumu 1.877,42 eur.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že medzi žalovaným a žalobkyňou došlo k uzatvoreniu zmluvy, nakoľko došlo k zhode v prejavoch vôle účastníkov zmluvy, pokiaľ ide o výšku poskytnutého úveru ako aj výšku odplaty, čo sú podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Súd prvej inštancie považoval spotrebiteľský úver poskytnutý žalovaným žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch z dôvodu absencie náležitostí podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), i) a j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný tak nemal nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatku za poskytnutie úveru, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru. Žalobkyňa uhradila žalovanému celkom sumu 1.877,42 eur, z čoho vyplýva suma bezdôvodného

obohatenia žalovaného vo výške 1.277,42 eur (1.877,42 eur - 600 eur), nakoľko o túto sumu mu žalobkyňa plnila bez právneho dôvodu, keďže pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nebola povinná plniť žalovanému viac ako sumu vyčerpaného úveru. Ak žalovaný tvrdil, že tieto údaje sa nachádzajú v prílohe k zmluve, súd prvej inštancie konštatoval, že predmetná listina netvorí súčasť zmluvy, pretože nie je spotrebiteľom (žalobkyňou) podpísaná. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé, pričom podmienku písomnosti napĺňa len ten dokument (zmluva, dohoda, príloha), ktorý je zmluvnými stranami aj skutočne podpísaný. Príloha nie je súčasťou zmluvy, pokiaľ nie je stranami osobitne podpísaná. Žalovaný takisto nepreukázal, že by žalobkyňa bola oboznámená so Štandardnými informáciami. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, má voči nemu žalobkyňa nárok aj na úrok z omeškania, preto súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania z priznanej sumy od 25.11.2016, keďže nebolo sporné, že žalovaný na predsporovú výzvou zo dňa 10.11.2016 nereagoval, odkedy mal žalovaný vedomosť, že žalobkyňa sa domáha toho, že je povinný uhradiť úver len v zmysle istiny. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni istinu 1.277,42 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.277,42 eur od 25.11.2016 až do zaplatenia.

5. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni nárok voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, keďže žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ustanovenia , . V odvolaní uviedol, že v súdenom spore nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o úvere zaviazal k úhrade 12 splátok vo výške 98 eur, pričom v Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré tvoria prílohu a neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere č. 202901313, je jasne určito a zrozumiteľne uvedený termín konečnej splatnosti s dátumom 9.7.2014. Čo sa týka výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov, a iných poplatkov je v Štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere, ktoré sú neoddeliteľné späté so zmluvou o úvere, jasne, určito a zrozumiteľne uvedené nasledovné: „Mesačná splátka vo výške 98 Eur obsahuje rovnomernú splátku istiny, úrokov a poplatku.“ Preto úver nie je možné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nie je preto možné hovoriť o akejkoľvek absencii náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V Štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere je uvedené, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý úver platnej ku dňu podpísania zmluvy o úvere je 40,60 %. Žalobkyňa nesie dôkazné bremeno a jej úlohou je preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, nakoľko RPMN neabsentuje, a teda bol by to jediný dôvod, prečo by bolo možné vyhlásiť zmluvu o úvere za bezúročnú a bez poplatkov. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. K uvedenému je potrebné poukázať na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Ak teda žalobkyňa namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne (podstatne) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov (tak ako žalovaný). Pokiaľ ide o samotnú výšku príslušného poplatku, tento v čase uzatvorenia zmluvy o úvere dlžníkovi vyhovoval, keďže nič voči jeho výške nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalovaného prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka, či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Čo sa týka konštatovania, že predmetná zmluva neobsahovala údaj o výške RPMN ako aj priemernej hodnote RPMN považuje to za nedôvodné vzhľadom k skutočnosti, že tieto údaje sú obsiahnuté na prednej strane zmluvy o úvere a v Štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere. Ďalej žalovaný poukázal, že tvrdenia súdu prvej inštancie ohľadom absencií výšky úrokovej sadzby sa nezhodujú so skutočným stavom, nakoľko v Štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere je jasne, určito a zrozumiteľne uvedené: „Úroková sadzba úveru alebo v prípade potreby rôzne úrokové sadzby úveru, ktoré sa vzťahujú na zmluvu o úvere je fixná 32 % ročne.“ Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobkyňa plnila na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých zdrojov. Žalovaný razantne odmieta, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že odvolanie žalovaného je zjavne zmätočné a zrejme sa ani nevyjadruje ku konkrétnej veci. Vo vzťahu k úrokovej sadzbe žalobkyňa uvádza, že závery súdu prvej inštancie sú správne. V zmluve o spotrebiteľskom úvere sa nenachádza údaj o výške úrokovej sadzby, čo spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Žalovaný tvrdí, že tento údaj je obsiahnutý v štandardných európskych informáciách o spotrebiteľskom úvere. Predmetný dokument ale žalobkyňa nikdy nepodpísala a pred podpisom samotnej zmluvy ho nikdy nevidela. Ani medzi podnikateľmi podľa ustanovení () neplatí automaticky, že fyzická existencia VOP alebo inej listiny (napr. štandardných európskych informácií) skutočne tvorí súčasť zmluvy. Súčasťou zmluvy sú iba v prípade, ak sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Žalobkyňa navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

8. K vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadril žalovaný a uviedol, že trvá na svojich predošlých podaniach v celom rozsahu.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, ), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

10. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia , .

12. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

13. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

14. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.

15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovaným v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalovaný s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel.

16. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako to uzavrel správne aj súd prvej inštancie a nespochybnil ani žalovaný. Žalovaný ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobkyni, ktorá nekonala v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru za podmienok dojednaných v zmluve o úvere. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod ( ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako aj ustanovenia a nasl. , má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je , je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

17. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané zo zmluvy o úvere, ktorú podrobil kontrole, že v zmluve o úvere nie sú uvedené doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch), úroková sadzba spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch), ročná percentuálna mieru

nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch). Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozhodnutia za náležité a na zdôraznenie ich správnosti predkladá ďalšiu argumentáciu.

18. Odvolací súd predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že prevažná väčšina odvolacích námietok žalovaného je irelevantná vo vzťahu k napadnutému rozsudku. Odvolateľ v odvolaní uvádza námietky, ktoré žiadnym spôsobom nekorešpondujú priebehu konania vo veci samej a dôvodom, pre ktoré súd žalobu zamietol. Takýmito irelevantnými námietkami sú námietka vo vzťahu k skutočnosti, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, že je úlohou žalobykne preukázať, v čom spočíva nesprávne uvádzanie RPMN, že výška odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov nevybočuje z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi fianncovanie z vlastných zdrojov.

19. Jediná odvolacia námietka, ktorú je možné ako relevantnú preskúmať a posúdiť vo vzťahu ku konaniu vo veci samej a k napadnutému rozsudku je tá, ktorá sa týka tvrdenia žalovaného, že termín konečnej splatnosti úveru, výška RPMN a výška úrokovej sadzby sú uvedené v Štandarných informáciách o spotrebietľskom úvere, ktoré tvoria prílohu a neoddeliteľnú súčsať zmluvy o úvere.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

21. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a .

22. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb dodávateľa a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti, a to práve tie uvedené v ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej

forme sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v zmluve o úvere absentujú obligatórne náležitosti vyplývajúce z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f), i), j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedené obligatórne náležitosti zmluvy o úvere sú obsiahnuté v Štandardných informáciách o spotrebiteľskom úvere tvoriacich prílohu zmluvy o úvere, čo nie je postačujúce. Odvolací súd podotýka, že časť obsahu zmluvy o úvere síce možno určiť aj odkazom na obchodné podmienky, nemalo by sa to však týkať podstatných náležitostí zmluvy (ale len dojednaní technického a vysvetľujúceho charakteru), čo dokonca ani nie je prejednávaný prípad. Žalovaný sa totiž odvoláva na dokument štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, čo je len predzmluvný formulár (§ 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch), v ktorom formulári je veriteľ alebo finančný agent povinný poskytnúť v samostatnom dokumente a v dostatočnom časovom predstihu pred uzavretím zmluvy o úvere alebo prijatím ponuky, všetky relevantné informácie o spotrebiteľskom úvere, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť, či ponúkanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrie vzhľadom na ponúkané podmienky konkrétneho úverového produktu a finančné možnosti spotrebiteľa. Okrem toho bez pochybností platí, že stanovenie časti obsahu zmluvy o úvere odkazom na prílohy zmluvy o úvere nestačí, pretože ak má byť súčasťou zmluvy o úvere ako prejavu vôle a ak sa s ním majú spájať právne účinky, platia pre tento obsah zmluvy o úvere rovnaké pravidlá, ako aj pre iné právne úkony. Časť obsahu zmluvy o úvere týkajúci sa jej obligatórnych náležitostí by sa mala preto stanoviť konkrétne, určite a zrozumiteľne ( ) priamo v písomne uzatvorenej zmluve o úvere ako dvojstranného právneho úkonu ( zákona o spotrebiteľských úveroch). V prípade poctivého prístupu veriteľa by mu nemalo nič brániť, uviesť obligatórne náležitosti zmluvy o úvere priamo v zmluve o úvere. Odvolací súd zdôrazňuje, že podstatná časť povinných náležitostí zmluvy o úvere ( zákona o spotrebiteľských úveroch) nie je upravená v zmluve o úvere, ale je uvedená v predzmluvnom formulári štandardných informácii o spotrebiteľskom úvere; zo samotnej zmluvy o úvere nevyplývajú prakticky žiadne. Pritom nebol žiaden rozumný dôvod, aby žalovaný ako veriteľ neuviedol všetky povinné náležitosti do samotnej zmluvy o úvere, teda do listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis, najmä keď to zákon výslovne predpokladá. Nie je úlohou predzmluvného formulára štandardných informácii o spotrebiteľskom úvere nahrádzať zmluvu o úvere ako takú a jej náležitosti. Pokiaľ ide o dojednanie o obligatórnych náležitosti zmluvy o úvere, keďže táto musí byť uzatvorená v písomnej forme, je vylúčené, aby boli uvedené v prílohe k zmluve o úvere, ktorá nie je podpísaná účastníkmi zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Obvyklá argumentácia dodávateľov, že spotrebiteľ sa oboznámil so zmluvou o úvere, že si prečítal aj jej prílohy a že podpisom na zmluve o úvere vyjadril s nimi súhlas, prípadne že sa jedná len o formálnu oddelenosť niektorého dojednania, opomína podľa názoru odvolacieho súdu samotnú podstatu spotrebiteľskej ochrany o individuálnom dojednaní podmienok priamo v zmluve o úvere, pričom v prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera, je potrebné poskytnúť vyššiu miery ochrany spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane. Dostatočne vyváženie nerovnováhy totiž predstavuje jasne, určito a zrozumiteľne formulované zmluvné podmienky a tiež ekonomicky prijateľné bremená kladené na spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu sa preto odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v písomnej forme zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, ročná percentuálna mieru nákladov a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a potom je dôvodné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov v súlade s ustanovením zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru znamená, že žalovanému voči žalobkyni vznikla povinnosť vrátiť to, čo mu bolo zaplatené (vrátené) nad rámec istiny čerpaného úveru 600 eur, keďže na strane žalovaného došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že doposiaľ žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 1.877,42 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zaplatila žalovanému viac, ako to, čo po práve plniť mala. Preto správne súd prvej inštancie uzavrel, že požiadavka žalobkyne na vrátenie bezdôvodného obohatenia práve v sume 1.277,42 eur (1.877,42 - 600) je opodstatnená.

25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody, pre ktoré žalobe v celom rozsahu

vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 23.11.2010 sp. zn. , uznesenie Ústavného súdu SR z 8.6.2006 sp. zn. ).

26. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil skutkové, ani právne vady napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolacie dôvody uvádzané žalovaným nie sú naplnené.

27. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

28. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne zdôvodnenie. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej za vecne správny, keď žalovaný žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu nespochybnil (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie je jeho odvolanie opodstatnené.

29. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením , pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal v zmysle ustanovenia nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia po právoplatnom skončení veci.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).