Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/3/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a JUDr. Kataríny Marčekovej, v spore žalobcu: D. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, D., zast.: JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Jazerná 19, Nové Zámky, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zast. Advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie neexistencie záložného práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 12. októbra 2020 č. k. -291 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami , , , md ods. 1, , až . Uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 15. 02. 2016 sa žalobca domáhal určenia, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D., zapísaným na LV č. XX vo výlučnom vlastníctve žalobcu neexistuje. Podanú žalobu postavil na tom skutkovom tvrdení, že so žalovaným (v tom čase Dexia banka Slovensko a. s.) uzatvoril dňa 07. 11. 2011 Zmluvu o poskytnutí úveru č. 20/291/11 a bol mu poskytnutý úver vo výške 40.000 eur za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti. V ten istý deň uzavreli matka žalobcu so žalovaným Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 20/291/11. Predmetom bolo zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. D. evidovanými na LV č. XX. Žalobca sa prvýkrát dostal do omeškania v roku 2013, zmluvou o usporiadaní vzájomných vzťahov zo dňa 06. 09. 2013, žalovaný umožnil žalobcovi ďalšie splácanie úveru. Dňa 11. 02. 2014 uzatvoril žalobca so žalovaným dodatok č.1 k úverovej zmluve, kde sa zmenila výška úrokovej sadzby na 3,4% ročne a anuitná splátka sa menila na sumu 181,69 eura. Listom zo dňa 17. 06. 2014 (výzva na predčasné splatenie úveru) oznámil žalovaný žalobcovi mimoriadne zosplatnenie celého úveru vo výške 39.120,40 eura. Žalobca tvrdil, že nakoľko sa dostal len do zanedbateľného omeškania približne v trvaní jedného mesiaca, listom zo dňa 30. 06. 2014 požiadal veriteľa o možnosť pokračovať v splácaní úveru, avšak bezvýsledne. Začiatok výkonu záložného práva na nehnuteľnosť žalovaný formálne oznámil listom až dňa 12. 09. 2014. Žalobca aj s celou rodinou (rodičmi, bratom) sa ocitol v bezprostrednej hrozbe straty strechy nad hlavou. Dražobník doručil žalobcovi znalecký posudok Ing. Ota Pisoňa č. 77/2015 z 02. 04. 2015, ktorým bola určená všeobecná cena nehnuteľnosti na sumu 34.100 eur, pričom v roku 2011, keď sa uzatvárali zmluvy bola určená cena nehnuteľností na 50.000 eur (posudok č. 129/2011). Poukázal na body 4.1, 6, 3.9 záložnej zmluvy s tým, že neovláda dobre slovenčinu, keďže jeho materinským jazykom

je maďarčina. Podľa neho záložná zmluva obsahuje množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a je ako taká značne nevyvážená. Súd by podľa jeho názoru mal ex offo preskúmať spotrebiteľskú zmluvu, pretože podľa neho má množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, pričom poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd prvej inštancie uznesením č. k. -265 zo dňa 10. 06. 2020 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v podstatnej zmene a doplnení rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 28. 01. 2019 doručenom súdu dňa 29. 01. 2019. V zmysle pripustenej zmeny žaloby je predmetom sporu určenie, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. D. na LV č. XX vo výlučnom vlastníctve žalobcu neexistuje. Uplatnený nárok je skutkovo odôvodnený tým, že jedinou relevantnou skutočnosťou pre rozhodnutie o podanej žalobe je zamietajúci rozsudok Okresného súdu Komárno vo veci sp. zn. , pretože ak pohľadávka veriteľa reálne neexistuje a ak neexistuje hlavný záväzok, nemôže existovať ani záväzok akcesorický. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 07. 11. 2011 Zmluvu o poskytnutí úveru č. 20/291/11 a že žalobcovi bol na základe tejto zmluvy poskytnutý úver vo výške 40.000 eur za účelom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XX pre k. ú. D.. Pohľadávka veriteľa z titulu Zmluvy o poskytnutí úveru č. 20/291/11 zo dňa 07. 11. 2011 bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 07. 11. 2011, ktorú uzavreli rodičia žalobcu (ktorí boli v tom čase aktuálni vlastníci nehnuteľností tvoriacich predmet zálohu) a žalovaný ako záložný veriteľ. Žalobca sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľností evidovaných na LV č. XX pre k. ú. D. vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10. 11. 2011 a i v súčasnej dobe je žalobca evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XX pre k. ú. D.. Medzi stranami sporu tiež nebolo sporné, že žalobca si neplnil svoje povinnosti z titulu poskytnutého úveru riadne a včas (keď dňa 06. 09. 2013 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov, na základe ktorej žalovaný umožnil žalobcovi ďalšie splácanie dlhu v splátkach, následne bola zmluva modifikovaná dodatkom č. 1 zo dňa 10. 02. 2014), pričom žalovaný prestal splácať poskytnutý úver riadne a včas, počnúc od mesiaca február 2014. Preto žalovaný listom zo dňa 17. 06. 2014 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 10. 07. 2014 a následne pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. V danom prípade žalobca naliehavý právny záujem na určovacej žalobe odôvodňoval jeho neistým postavením a hrozbou straty strechy nad hlavou z dôvodu, že žalovaný začal s výkonom záložného práva, o ktorom žalobca tvrdí, že toto neexistuje. Súd mal za to, že v danom prípade na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa podanou žalobou domáha, nakoľko bez určenia, či existuje alebo neexistuje záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcu v prospech žalovaného ako záložného veriteľa, je právne postavenie žalobcu ako vlastníka nehnuteľností tvoriacich predmet zálohu neisté. V tomto smere je bez právneho významu, že v súčasnej dobe viazne na predmete zálohu i exekučné záložné právo, nakoľko pohľadávka vymáhaná v rámci exekučného konania môže byť zo strany povinného uspokojovaná aj iným spôsobom predpokladaným Exekučným poriadkom (napr. zrážkami zo mzdy alebo z iného príjmu, splátkami v zmysle dohodnutého splátkového kalendára a pod.), pričom zriadenie exekučného záložného práva treba chápať ako zabezpečenie vymoženia pohľadávky oprávneného pre prípad, že žiaden z iných spôsobov vymoženia pohľadávky nebude úspešný. Po ustálení, že v danej veci na strane žalobcu naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa podanou žalobou domáha, existuje, súd pristúpil k vecnému prejednaniu veci. Žalobca podanú žalobu odôvodňoval tým, že pohľadávka, ktorá bola zabezpečená sporným záložným právom, neexistuje. Pritom poukazoval na výsledok konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. . Ako vyplynulo z rozsudku Okresného súdu Komárno vo veci sp. zn. (rozsudok č. k. -60 zo dňa 11. 01. 2017), predmetom konania bol nárok žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s. (v tomto konaní žalovaný) proti žalovanému: D. G. (v tomto konaní žalobca) o zaplatenie sumy 38.740,13 eura s príslušenstvom titulom neuhradeného záväzku zo zmluvy o poskytnutí úveru č. 20/291/11 zo dňa 07. 11. 2011. Okresný súd Komárno podanú žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keď vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu vydaným podľa . Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 12. 2018. V súvislosti s rozsudkom vydaným Okresným súdom Komárno vo veci sp. zn. súd prvej inštancie uviedol, že ide o kontumačný rozsudok, z ktorého nie je možné vyvodiť neexistenciu pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 07. 11. 2011 č. zmluvy 20/291/11. Konanie vo veci sp. zn. bolo právoplatne ukončené vydaním kontumačného rozsudku, ktorý nepredstavuje res judicata, pretože tento rozsudok nebol vydaný na základe vecného posúdenia žaloby, ale ako dôsledok nedostavenia sa žalobcu na pojednávanie a návrhu žalovaného na rozhodnutie postupom podľa , preto

nejde o rozsudok ako rozhodnutie vo veci samej v pravom slova zmysle. V danom prípade bolo pre rozhodnutie vo veci potrebné ako predbežnú otázku skúmať otázku platnosti záložnej zmluvy uzavretej na zabezpečenie pohľadávky žalovaného vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. 20/291/11 zo dňa 07. 11. 2011. Súd v tejto súvislosti dospel k záveru, že zo strany žalobcu nebolo preukázané jeho skutkové tvrdenie o neexistencii pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom. Pokiaľ žalobca toto svoje skutkové tvrdenie odvodzoval od výsledku konania vedeného na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. , súd konštatoval, že neexistenciu záložným právom zabezpečenej pohľadávky nemožno vyvodzovať z kontumačného rozsudku súdu, nakoľko týmto súd nerozhodol vo veci na základe vecného posúdenia žaloby, ale žalobu zamietol ako dôsledok nedostavenia sa žalobcu na pojednávanie a návrhu žalovaného na rozhodnutie postupom podľa . Určenie neexistencie záložného práva je možné len v prípade, ak neboli splnené podmienky na jeho vznik, alebo ak po vzniku záložného práva došlo k okolnostiam, na základe ktorých záložné právo zaniklo v zmysle taxatívne stanovených dôvodov uvedených v . Záložná zmluva uzavretá medzi rodičmi žalobcu ako záložcami a žalovaným ako záložným veriteľom, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, táto je určitá, zrozumiteľná, predmet zmluvy je existujúci, možný, dovolený a účastníci zmluvy mali spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že ide o platný právny úkon, na základe ktorého došlo k platnému zabezpečeniu pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu zmluvy o poskytnutí úveru č. 20/291/11 zo dňa 07. 11. 2011. Zmluvu o poskytnutí úveru č. 20/291/11 zo dňa 07. 11. 2011 je s ohľadom na charakter zmluvných strán a poskytnutého plnenia potrebné považovať za zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia a nasl. , pričom pre záložné právo zabezpečujúce záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy a jeho výkon je potrebné vychádzať z ustanovenia , čo žalovaný ako záložný veriteľ aj využil. Žalobca podanú žalobu o určenie neexistencie záložného práva odôvodňoval zánikom zabezpečovanej pohľadávky ( ), poukazujúc na rozsudok vydaný Okresným súdom Komárno vo veci sp. zn. . Tento dôvod zániku záložného práva však žalobca nepreukázal, keď súd poukazuje na svoj právny názor vyslovený v odseku 16 tohto rozsudku, pričom zo strany žalobcu nebolo preukázané, že záložnou zmluvou zabezpečená pohľadávka zanikla niektorým zo spôsobov upravených v ustanoveniach až a žalobca v tomto smere neučinil ani žiadne skutkové tvrdenie. Zo strany žalobcu taktiež nebolo preukázané, že by nastal iný z predpokladov zániku záložného práva upravený v od 1 písm. b) až i) , preto súd, konštatujúc nedôvodnosť podanej žaloby, túto v celom rozsahu zamietol. Výkon záložného práva je prísne viazaný na splnenie zákonných podmienok, ktoré umožňujú jeho realizáciu, nie je to teda prejav ľubovôle záložného veriteľa, ale iba dôsledok porušenia povinnosti zo strany dlžníka uhradiť pohľadávku veriteľa riadne a včas. Proces dobrovoľnej dražby je núteným, avšak zákonným a regulovaným spôsobom dosiahnutia uspokojenia veriteľa. Slovenský právny poriadok poskytuje i záložcovi prostriedok na ochranu svojich práv v prípadoch, ak je dôvodné predpokladať, že výkon záložného práva nie je v súlade so zákonom (napr. podanie žaloby o neplatnosť dražby podľa ). Pri výkone záložného práva nedochádza k zásahu do vlastníckeho práva záložcu svojvoľne a bezdôvodne. Tento zásah sleduje legitímny cieľ - uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá nie je riadne a včas splnená ( ). Pri výkone záložného práva je vylúčená námietka záložcu, že výkon záložného práva je v rozpore s dobrými mravmi (), ak sa tento rozpor vidí v skutočnosti, že výkonom záložného práva prichádza záložca o možnosť bývania ( ). O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a . Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, a to v plnom rozsahu.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobca, namietajúc, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú chybu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Jednou z kľúčových otázok, na ktoré mal dať súd nielen jasnú, ale aj presvedčivú odpoveď, je, aký je účinok právoplatného zamietavého rozsudku Okresného súdu Komárno so sp. zn. . Táto otázka obsahuje aj viaceré čiastkové otázky, napríklad či možno výrok právoplatného rozsudku vykladať viacerými spôsobmi, ak áno, prečo, v čom spočíva rozdiel medzi účinkami kontumačného rozsudku a „normálneho“ rozsudku a hlavne čo z tohto rozsudku

vyplýva a pre koho vyplývajú následky z tohto rozsudku a vlastne z akéhokoľvek právoplatného rozhodnutia súdu. Absencia zrozumiteľných a presvedčivých odpovedí na tieto kľúčové otázky zakladá nesprávny postup súdu porušujúci právo na spravodlivý proces. Prinajmenšom ide o chybu v konaní, ktorá mohla mať a aj mala za následok nesprávne rozhodnutie súdu. Nesprávne je tiež skutkové tvrdenie o nejakom jeho záväzku voči žalovanému. O tom, že nemá žiadny obligačný záväzok voči žalovanému, právoplatne rozhodol Okresný súd Komárno rozsudkom so sp. zn. . Nejde teda o jeho subjektívny názor, ale o právoplatné rozhodnutie súdu. Taktiež súd nedospel k vôbec žiadnym skutkovým zisteniam v otázke namietaného premlčania záložného práva. Považuje za kľúčové právne posúdenie účinkov zamietavého rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. . Nebolo sporným, že žalovaný v postavení veriteľa/žalobcu sa touto žalobou domáhal uspokojenia svojej obligačnej pohľadávky z úverovej zmluvy č. 20/291/11. Teda tej pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom sporným v tomto konaní. , ani žiadny iný zákon nijako nediferencuje záväznosť jednotlivých druhov meritórnych rozhodnutí súdov. Je pritom úplne irelevantné, akú formu má meritórne rozhodnutie súdu. Niet meritórneho rozhodnutia súdu, ktorého účinok by bol slabší pre sporové strany, než „obyčajný“ rozsudok. Slabším nie je platobný rozkaz, rozsudok pre zmeškanie ani rozsudok pre uznanie alebo vzdanie sa nároku. Rozsudok Okresného súdu Komárno so sp. zn. je právoplatný rozsudok pre zmeškanie, subjektívne záväzný pre strany sporu a predstavujúci prekážku rozhodnutej veci, ako hociktorý iný rozsudok, či platobný rozkaz. Ani z odôvodnenia tohto rozsudku, ani z okolností konania, z ktorého rozsudok vzišiel, nevyplýva žiadna výnimočnosť prípadu, ktorá by mohla viesť k akýmkoľvek pochybnostiam o právoplatnosti, vykonateľnosti, záväznosti a nemeniteľnosti tohto rozsudku. Výrok rozsudku na základe žaloby o plnenie „žaloba sa zamieta“ sa nedá interpretovať inak, než tak, že žalovaná strana nemá povinnosť plniť žalujúcej strane to, čo žalovala. Forma rozsudku pritom nie je rozhodujúca. To znamená, že výška obligačnej pohľadávky žalovaného voči nemu je 0 eur aj s príslušenstvom. Pri takejto výške pohľadávky jednak nemá záložné právo zmysel, ale ani nemôže existovať. Záložné právo má akcesorický charakter. Ustanovenie naozaj nepozná ako okolnosť spôsobujúcu zánik záložného práva právoplatné zamietavé rozhodnutie súdu o obligačnej pohľadávke. Tu sa ale súd uchýlil k formalistickému výkladu zákona nereflektujúcemu ľahko identifikovateľný skutkový stav. Ani ustanovenia o zániku záväzkov ( až ) nepoznajú ako okolnosť zániku záväzku právoplatné rozhodnutie súdu. V súvislosti s inými právnymi normami ale je potrebné považovať takéto zamietavé rozhodnutie súdu o obligačnej pohľadávke vydané na základe iniciatívy veriteľa za okolnosť, ktorá spôsobuje zánik pohľadávky. Zánik zabezpečenej pohľadávky je už podľa okolnosťou spôsobujúcou zánik záložného práva. Ak by sme aj formalisticky trvali na ďalšej existencii záložného práva, napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu svedčiacom o zániku zabezpečenej pohľadávky, je potrebné vyrovnať sa s ním vznesenou námietkou premlčania záložného práva. Ak súd trval na tom, že zamietavý rozsudok o obligačnej pohľadávke záložného veriteľa je nezáväzný, mal sa vyrovnať s námietkou premlčania záložného práva. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne, keďže neobsahuje žiadnu z vád uvádzaných žalobcom. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia zameral dôkladne na vysvetlenie, z akých dôvodov nepovažoval kontumačný rozsudok za res iudicata, a prečo neprihliadol na námietku žalobcu, že žalovaná pohľadávka neexistuje. Rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. -60 bol rozhodnutý spor o zaplatenie pohľadávky z úverovej zmluvy. V dôsledku zamietavého kontumačného rozsudku tak nemožno znova rozhodnúť iba spor o zaplatenie úverovej pohľadávky. Vo veci určenia neexistencie záložného práva nejde o prekážku rozhodnutej veci. Žalobca vo svojich úvahách opomína, že pri žalobách na plnenie majú súdne rozhodnutia vždy iba deklaratórne účinky, v dôsledku čoho zamietnutie žaloby na plnenie súdom nespôsobuje zánik pohľadávky. Autoritatívnym rozhodnutím súdu sa totiž hmotnoprávny vzťah, ktorý existuje pred rozhodnutím, iba prenáša na úroveň procesného vzťahu. Ten je vyjadrený najmä v účinkoch procesnej záväznosti a prípadne vykonateľnosti rozhodnutia, nemá však žiaden vplyv na existenciu hmotnoprávneho vzťahu, ktorý bol predmetom sporu. Súd správne uviedol, že nemôže prihliadnuť na výrok kontumačného rozsudku, keďže ním nedošlo k zániku pohľadávky žiadnym zo spôsobov upravených v - , ani k zániku sporného záložného práva podľa md . Rozhodnutie súdu je vecne správne po skutkovej aj právnej stránke a aj jeho odôvodnenie spĺňa zákonom stanovené požiadavky. Žalobca údajne vzniesol námietku premlčania záložného práva na pojednávaní dňa 12. 10. 2020. Pravdepodobne ňou má byť jeho tvrdenie (bez akejkoľvek špecifikácie), že ak by záložné

právo existovalo, bolo by premlčané. Napriek tomu, že „námietka premlčania“ bola vznesená advokátom žalobcu ( ), nemožno ju považovať za kvalifikovanú námietku. Námietka premlčania, vznesená na poslednom pojednávaní, neobsahovala vysvetlenie, z akého dôvodu, ani kedy malo dôjsť k premlčaniu. Navyše, žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva už dňa 12. 09. 2014. Z uvedeného dôvodu sa súd nebol povinný zaoberať tvrdením žalobcu o zániku záložného práva, ako relevantným prostriedkom jeho procesnej obrany. Zároveň je evidentné, že nedôvodná námietka premlčania, ako hmotnoprávna námietka ( v nadväznosti na ), bola uplatnená oneskorene a súd na ňu nemôže prihliadnuť ( a ). Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdiť.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (, ), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

5. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15. 02. 2016 domáhal, aby súd určil, že záložné právo žalovaného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., obec D., okres L., a to parcely registra „C“, pozemok parc. č. 4402 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, parc. č. 4404 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 669 m2, parc. č. 4406/2 - záhrady a nádvoria o výmere 512 m2 a stavba na parc. č. 4402 so súpisným číslom XX, druh stavby: rodinný dom, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX vo výlučnom vlastníctve žalobcu, neexistuje. Z odôvodnenia podanej žaloby vyplýva, že strany sporu uzatvorili dňa 07. 11. 2011 Zmluvu o poskytnutí úveru č. 20/291/11, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 40.000 eur na nadobudnutie nehnuteľnosti, výška úrokovej sadzby 5,6% ročne, doba fixácie 3 roky, amortizácia úveru 30 rokov, poplatok za poskytnutie úveru 280 eur, poplatok za správu úveru 2,99 eura mesačne a výška mesačnej splátky 229,63 eura (dodatkom č. 1 k úverovej zmluve zmenená na 181,69 eura). V ten istý deň uzatvorili žalobca a jeho matka so žalovaným Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 20/291/11, predmetom ktorej bolo zabezpečenie záväzku z úverovej zmluvy nehnuteľnosťami nachádzajúcim sa v katastrálnom území D. zapísanými na LV č. XX. V súčasnosti sú tieto nehnuteľnosti výlučným vlastníctvom žalobcu. Žalobca sa prvýkrát dostal do omeškania so splácaním úveru v roku 2013. Na základe Zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov medzi klientom a bankou zo dňa 06. 09. 2013 žalovaný umožnil žalobcovi splácanie úveru za podmienky, že ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy zaplatí 892,31 eura. Žalobca povinnosť zo zmluvy splnil a ďalej splácal úver. Listom zo dňa 17. 06. 2014 oznámil žalovaný žalobcovi mimoriadne zosplatnenie celého úveru vo výške 39.120,64 eura a uložil mu zaplatiť uvedenú sumu a poplatok za mimoriadne zosplatnenie úveru vo výške 30 eur (potom sumu 39.150,64 eura) do 09. 07. 2014. Žalobca ďalej v žalobe dôvodil, že sa dostal do zanedbateľného omeškania, približne v čase jedného mesiaca. Napriek tomu žalovaný neváhal zosplatniť celý úver a upozorniť ho, že ak celý úver v určenej lehote nesplatí, začne s výkonom záložného práva. Výkon záložného práva na nehnuteľnosti žalovaný oznámil listom zo dňa 12. 09. 2014. Žalobca sa tak s rodinou ocitol v situácii bezprostrednej hrozby straty strechy nad hlavou. Žalovaný s výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby reálne začal, týmto výkonom poveril spoločnosť LICITOR group, a. s., Žilina a v zmysle znaleckého posudku č. 77/2005 znalec určil všeobecnú hodnotu nehnuteľností na sumu 34.100 eur, pričom v roku 2011, teda v čase, kedy sa uzatvárali predmetné zmluvy, bola určená všeobecná hodnota nehnuteľností na 50.000 eur. Žalobca tiež uviedol, že záložná zmluva obsahuje množstvo vynútených súhlasov a vyhlásení, ktoré pri uzatváraní zmluvy nemohol ovplyvniť, navyše človek, ktorý dobre neovláda slovenčinu, keďže jeho materinským jazykom je maďarčina, im ani nemohol rozumieť. Záložná zmluva je ako taká značne nevyvážená. Kladie povinnosti iba žalobcovi, žalovaný má iba práva. Jej nevyváženosť zakladá aj skutkovú podstatu inštitútu rozporu s dobrými mravmi. Záložná zmluva nebráni výkonu záložného práva ani v prípade extrémnej neprimeranosti výšky pohľadávky a hodnoty zálohu. Tiež úverová zmluva, ku ktorej je záložná zmluva akcesorickým právnym úkonom, vyvoláva svojim obsahom značné pochybnosti o jej súlade so zákonom, právom EÚ a dobrými mravmi. Zmluva je podriadená režimu , čo má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky. Poukázal na konkrétne body úverovej zmluvy, ktoré považuje za rozporné so zákonom. Tiež uviedol, že žalovaný si nesplnil základné zákonné povinnosti pri mimoriadnom zosplatnení úveru a takýto právny úkon je absolútne neplatný a k mimoriadnemu zosplatneniu úveru nikdy nedošlo. V nadväznosti na pochybnosti o platnosti úverovej zmluvy je otázna aj platnosť zmluvy o usporiadaní vzájomných vzťahov medzi klientom a bankou z 09. 06. 2013, ktorá zmluva obsahuje aj dohodu o zrážkach zo mzdy ako klasickú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záverom

uviedol, že Okresný súd Komárno uznesením zo dňa 12. 08. 20145 č. k. -143 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 30. 11. 2015 č. k. -204, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva na nehnuteľnostiach a žalobcovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej do 60 dní od právoplatnosti unesenia. Z hľadiska naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe poukázal na to, že spolu so svojou rodinou je v značnej právnej aj faktickej neistote, nielen pokiaľ ide o jeho vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ale aj pokiaľ ide o jeho zaručené práva vrátane práva na nedotknuteľnosť obydlia.

6. Žalobca v priebehu konania, podaním zo dňa 28. 01. 2019, žiadal pripustiť zmenu žaloby, dôvodiac podstatnou zmenou rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe v zmysle ustanovenia . Poukázal na to, že nadobudnutím právoplatnosti rozsudku v spore pod sp. zn. (v ktorom sa žalovaný ako veriteľ domáhal voči žalobcovi ako dlžníkovi zaplatenia sumy 38.740,13 eura) došlo k podstatnej zmene skutkových aj právnych okolností. Preto žalobu, bez zmeny žalobného návrhu, mení, keď už nie je podstatné, či zmluvy medzi stranami sporu obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a či sú platné a pod., ale jedinou relevantnou právnou skutočnosťou je zamietajúci rozsudok Okresného súdu Komárno v konaní pod sp. zn. , pretože pohľadávka veriteľa reálne neexistuje a ak neexistuje hlavný záväzok, nemôže existovať ani záväzok akcesorický. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10. 06. 2020 č. k. -265 pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v podstatnej zmene a doplnení rozhodujúcich skutočností uvedených v návrhu na zmenu žaloby zo dňa 28. 01. 2019.

7. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa prvej vety právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa a odvolanie podal len niektorý zo subjektov c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prejednávajúc podané odvolanie žalobcu, dospel odvolací súd k záveru, že toto nebolo spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia v prospech odvolateľa, keď súčasne mal za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, vychádza zo správne zisteného skutkového stavu veci a prijatých právnych záverov a preto ho v zmysle ustanovenia potvrdil.

13. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že žalobca dôvod zániku záložného práva, ktorý odôvodňoval zánikom zabezpečovanej pohľadávky ( ), poukazujúc na rozsudok vydaný Okresným súdom Komárno vo veci sp. zn. , nepreukázal, keď nebolo preukázané, že záložnou zmluvou zabezpečená pohľadávka zanikla niektorým zo spôsobov upravených v ustanoveniach až , s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje.

14. Záložné právo v zmysle slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva, umožňuje, aby veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená, nebude riadne a včas splnená. Vznik a zánik záložného práva sa odvíja od vzniku alebo zániku zabezpečovanej pohľadávky. Dôvod zániku záložného práva zánikom zabezpečovanej pohľadávky ( a nasl. ) vyplýva z toho, že záložné právo má akcesorickú povahu k záväzkovému právnemu vzťahu medzi dlžníkom (záložcom) a veriteľom (záložným veriteľom), a preto nemôže existovať samostatne, t. j. bez zabezpečenej pohľadávky. Preto zákonným dôsledkom zániku zabezpečenej pohľadávky je absolútny zánik záložného práva. Typickým dôvodom zániku záložného práva je splnenie dlhu ( a nasl. ), nemožnosť

plnenia ( ), započítanie pohľadávky ( ) a splynutie v osobe dlžníka a veriteľa ( ).

15. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že v konaní nebolo preukázané, že by zánik záložného práva viaznuceho na nehnuteľnosti žalobcu nastal v zmysle ustanovenia md ods. 1 písm. a/ niektorým zo spôsobov zániku pohľadávky, predpokladanej ustanoveniami až , nadväzne na uvedené, udávajúc, že právoplatné zamietajúce rozhodnutie o obligačnej pohľadávke zákon ako okolnosť zániku záložného práva nepozná. Takéto správne závery súdu prvej inštancie nie je možné považovať za formalistický výklad zákona, tak ako na uvedené poukazoval žalobca. V kontexte uvedeného odvolací súd udáva, že ÚS SR vo svojom rozhodnutí k formalizmu pri výklade a aplikácii právnych predpisov uviedol, že, orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu. Podľa názoru odvolacieho súdu však v prejednávanej veci nie je dôvodné uzavrieť, že pri výklade a aplikácii právneho predpisu by súd prvej inštancie zvoli formalistický prístup, keď právne predpisy vykladal a aplikoval v súlade so zmyslom a účelom zákona, bez toho, že by takýto výklad zákona viedol k extrémne nespravodlivým záverom, v rozpore s právom strany na spravodlivý proces.

16. V kontexte vyššie uvedeného potom treba uzavrieť, že ani tým, že súd právoplatným rozsudkom záložnému veriteľovi pohľadávku vo vzťahu k záložnému dlžníkovi nepriznal a žalobu zamietol, samo o sebe nespôsobilo zánik pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom. K zániku pohľadávky, resp. záväzku plniť, totiž tak ako už je vyššie konštatované, dochádza v prípadoch uvedených najmä v ustanovení a nasl. , ktorý zánik pohľadávky spôsobom poukazovaným žalobcom nepozná. I keď veriteľ v dôsledku straty sporu v konaní pod sp. zn. stratil nárok s úspechom procesne pohľadávku vymôcť (vynútiť jej plnenie), uvedené neznamená stratu oprávnenia veriteľa od dlžníka na plnenie v súbehu s tým, že ak by dlžník, ktorý by svoju obligáciu (naturálnu) dobrovoľne splnil, plnil by podľa práva, bez vzniku bezdôvodného obohatenia na strane veriteľa. Tieto závery je potrebné prijať bez ohľadu na to, akým spôsobom súd prvej inštancie vyhodnotil záväznosť tzv. kontumačného rozsudku, s ktorými prijatými závermi sa odvolací súd nestotožňuje, pretože nediferencuje záväznosť jednotlivých druhov meritórnych rozhodnutí súdu a kontumačný rozsudok vyvoláva rovnaké právne účinky ako akékoľvek iné meritórne rozhodnutie súdu. Okrajom odvolací súd poukazuje i na závery konštatované v rozhodnutí NS SR sp. zn. (rozhodnutie tiež podrobené ústavnému prieskumu v konaní pred ÚS SR pod sp. zn. II ), podľa názoru odvolacieho súdu v širšom kontexte aplikovateľné i v tento veci, z ktorého vyplýva nasledovné - ani z ustanovení upravujúcich záložné právo nevyplýva, že by prebiehajúce súdne konanie, ktorého predmetom je žaloba o uloženie povinnosti zaplatiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom, bolo dôvodom, so zreteľom na ktorý by záložný veriteľ nemohol pristúpiť k realizácii záložného práva postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ záložný veriteľ splní všetky zákonné predpoklady a písomne vyhlási: a/ že predmet dražby je možné dražiť, b/ pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú navrhuje výkon záložného práva, nemá z hľadiska (ne)platnosti dobrovoľnej dražby právny význam skutočnosť, že v čase navrhnutia alebo vykonania dražby prebieha (resp. nie je ukončené) súdne konanie, v ktorom sa záložný veriteľ voči dlžníkovi domáha uspokojenia pohľadávky zabezpečenej záložným právom, ktoré záložné právo zamýšľa záložný veriteľ realizovať v rámci ním navrhovanej dobrovoľnej dražby. Pre vykonanie dobrovoľnej dražby nie je potrebný exekučný titul.

17. K žalobcovej odvolacej argumentácii, že súd prvej inštancie sa nevyrovnal s otázkou premlčania záložného práva žalovaného ako záložného veriteľa odvolací súd dopĺňa, že právo žalovaného domáhať sa uspokojenia zo zálohu nie je premlčané, keď všeobecná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď vzniklo právo na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohe, pričom z obsahu spisu je zrejmé, že veriteľ rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru dňa 17. 06. 2014 a k výkonu záložného práva pristúpil vzápätí, dňa 12. 09. 2014. Teda nie je žiadny opodstatnený dôvod uvažovať o premlčaní výkonu záložného práva, navyše, s ohľadom na predmet tohto sporu a toho čoho sa žalobca domáha, bolo vznesenie takejto námietky premlčania žalobcom v tomto konaní irelevantné. S ohľadom na uvedené potom ani odvolací súd nepristúpil za použitia k aplikácii právnych predpisov o premlčaní,

pretože ich pre rozhodnutie v tejto veci nepovažoval za rozhodujúce a vo svojom rozhodnutí (tvoriacom celok s rozhodnutím súdu prvej inštancie) doplnil dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie k nedôvodne vznesenej námietke premlčania žalobcom.

18. S ohľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa , , , tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie, v rozsahu 100%.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).