Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/900/2015

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., Q. XX, v konaní zastúpený: JUDr. Roman Jurík, advokát, so sídlom Nové Zámky, Jazerná 19, proti odporcovi: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, zastúpený advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 12. augusta 2015 č. k. -143, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

Okresný súd Komárno (súd prvého stupňa) uznesením zo dňa 12. augusta 2015 č. k. -143 (napadnuté uznesenie) uložil odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území T., obec T., okres Komárno to parcely registra „C“ pozemok s parcelným číslom 4402, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2, pozemok s parcelným číslom 4404 druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 669 m2, pozemok s parcelným číslom 4406/2 druh pozemku záhrady a nádvoria o výmere 512 m2 a stavba na parcele č. 4402 so súpisným číslom XX druh stavby rodinný dom, všetky nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XX vedenom Okresným úradom Komárno odbor katastrálny, vo výlučnom vlastníctve navrhovateľa. Zároveň určil navrhovateľovi povinnosť do 60 dní po právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu vo veci samej. V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že dňa 20.07.2015 navrhovateľ súdu doručil návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd odporcovi nariadil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto uznesenia. V návrhu uviedol, že s odporcom uzatvoril dňa 07.11.2011 zmluvu o úvere a v ten istý deň s odporcom uzatvoril aj zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, číslo záložnej zmluvy 20/291/11 (účastníčkou ktorej zmluvy bola aj jeho matka Y. Y.). Listom zo dňa 17.06.2014 odporca mu oznámil mimoriadne zosplatnenie celého úveru s tým, že do 09.07.2014 mal zaplatiť odporcovi 39.150,64 eura. Listom zo dňa 12.09.2014 odporca mu oznámil začiatok výkonu záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Odporca výkon záložného práva začal formou dobrovoľnej dražby, vykonaním ktorej poveril spoločnosť LICITOR group, a.s. so sídlom Žilina, ul. Sládkovičova 6 . Vzhľadom na túto skutočnosť spolu s rodičmi aj s bratom sa ocitol v situácii bezprostrednej hrozby straty strechy nad hlavou, preto je potrebné bezodkladný zásah súdu formou predbežného opatrenia, pretože v opačnom prípade by sa jeho právne postavenie značne zhoršilo. Vo veci samej sa bude domáhať určenia neplatnosti záložnej zmluvy, určenia, že záložné právo odporcu podľa záložnej zmluvy neexistuje, určenia, že prinajmenšom niektoré časti úverovej zmluvy sú neplatné pre rozpor so zákonom, právom EÚ a dobrým mravom. Právne vec posúdil podľa , / . Ďalej súd prvého stupňa uviedol, že v prvom rade skúmal dôvodnosť (skutkový a právny základ) predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Z obsahu spisu je nesporné, že účelom návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia bolo zachovanie existujúceho faktického

a právneho stavu vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam. Tento účel vyplýva z jeho dôvodnej a oprávnenej obavy, aby eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva zo strany odporcu nedošlo k zhoršeniu jeho faktického a právneho postavenia, prípadne, aby nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a trovami. Je nesporné, že navrhované predbežné opatrenie má priamo väzbu na konanie vo veci samej (v ktorom sa mieni domáhať neplatnosti záložnej zmluvy, určenia, že záložné právo odporcu podľa záložnej zmluvy neexistuje, určenia, že prinajmenšom niektoré časti úverovej zmluvy sú neplatné). Pri posudzovaní dôvodnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia súd neposudzuje to, do akej miery môže byť navrhovateľ v konaní vo veci samej úspešný. Nariadené predbežné opatrenie má za cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej (o určenie neplatnosti právnych úkonov), nebol zo strany odporcu realizovaný eventuálny výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. Ak by takáto okolnosť nastala, došlo by k výraznému zhoršeniu právneho (ale i faktického) postavenia navrhovateľa v konaní vo veci samej, prípadne k ohrozeniu realizácie eventuálneho súdneho rozhodnutia (v prípade, ak by bol v konaní vo veci samej úspešný). V danej veci existuje skutkový i právny dôvod na nariadenie predmetného predbežného opatrenia. Nariadením tohto predbežného opatrenia nevznikne odporcovi ani tretím osobám žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmení - predmetné zákonné záložné právo naďalej existuje a dočasne je pozastavený len jeho výkon. Proti uvedenému uzneseniu podal odvolanie odporca, žiadal napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ mohol aj po doručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva požiadať banku o súhlas s nakladaním s nehnuteľnosťou, čím by mu banka umožnila predať nehnuteľnosť vo vlastnej réžii a vyplatiť tak úver do otvorenia dražby. Namiesto toho navrhovateľ (pravdepodobne s úmyslom vyhnúť sa splneniu svojho záväzku špekulatívne podal na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Navrhovateľ predložil súd na podporu svojich tvrdení zmluvnú dokumentáciu spolu s výzvou na predčasné splatenie úveru, oznámenie o začatí výkonu záložného práva a ďalšie a ďalšie listiny týkajúce sa námietky údajného rozporu ustanovení ZoDD s SR. Primárnou snahou navrhovateľa je zabrániť odporcovi v legitímnom výkone záložného práva. Navrhovateľ bol v skutočnosti v omeškaní so splácaním poskytnutého úveru tri mesiace, k omeškaniu so splácaním došlo v marci 2014 a plnenie svojich zmluvných povinností neobnovil ani do vyhlásenia predčasnej splatnosti (do júla 2014). Vydaním predbežného opatrenia došlo k znemožneniu dosiahnuť uspokojenie splatnej pohľadávky zmluvne dohodnutým a zákonom aprobovaným spôsobom. Favorizácia spotrebiteľa, ktorý si neplnil povinnosti, už narúša princípy elementárnej spravodlivosti. Pokiaľ chce navrhovateľ osvedčiť naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť (súdom), či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je a na druhej strane vysvetliť, že podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Nárok vo veci samej nemôže byť za daných okolností úspešne uplatnený. Poukázal na to, že bol oprávnený aj bez predchádza-júceho upozornenia, rozhodnúť o predčasnom splatení zostatku úveru, pri porušení povinnosti navrhovateľa vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Tvrdenie o údajnom neumožnení vkladu peňažných prostriedkov matke navrhovateľa je nepravdivé, avšak ani prípadné čiastočné plnenie dlžníka nezhojí účinky predčasného zosplatnenia úveru a neobnovuje sa ani pôvodne dohodnutý splátkový kalendár. Pred iniciovaním výkonu záložného práva oznámil navrhovateľovi konkrétnu výšku jeho splatného záväzku a poskytol mu časový priestor pre riešenie vzniknutej situácie. Pohľadávka predstavovala sumu 39.150,64 eura. Dražobník zabezpečil ohodnotenie dražených nehnuteľností znalcom, čím splnil zákonnú povinnosť. Ak by znalcom určená hodnota nehnuteľností bola podhodnotená, išlo by o porušenie povinností znalca, čo by zakladalo právo na náhradu škody tým spôsobenej a nie právo domáhať sa neplatnosti záložnej zmluvy. Poukázal na to, že slovenský právny poriadok poskytuje navrhovateľom, prostredníctvom inštitútu žaloby o neplatnosť dražby, možnosť domôcť sa ochrany svojich práv a právom chránených záujmov v prípade, ak sa žalobcovia domnievajú, že postup pri výkone záložného práva nebol v súlade so zákonom. Súd nemôže odôvodňovať existenciu bezprostredne hroziacej ujmy subjektívnymi pocitmi navrhovateľa. Vzhľadom k uvedenému nemožno prijať záver o existencii bezprostredne hroziacej ujmy. Podľa názoru odporcu nie je vykonateľné, pretože nie je uložený zákaz vykonať záložné právo zabezpečujúce pohľadávku z úverovej zmluvy predajom na dobrovoľnej dražbe podľa ZoDD, ale iba povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva bližšie neurčeným spôsobom. Určenie časového rozpätia, v ktorom sa má odporca zdržať výkonu záložného práva, v napadnutom uznesení absentuje. Ďalej odporca uviedol, že navrhovateľ nebol účastníkom záložnej zmluvy. Je scestné, aby sa ako občan SR vyhováral na nedostatočné porozumenie textu zmluvy z dôvodu údajnej neznalosti úradného jazyka. Zaoberal sa i skutočnosťami týkajúcimi sa veci samej a vyslovil názor, že napadnuté uznesenie je nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov a tým nepreskúmateľné.

Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu nevyjadril. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie odporcu ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ust. vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa , ale sa len obmedzí na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil ( ). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom uznesení, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať ( ).

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza, že konanie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia v súdnom konaní možno predovšetkým považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa (, ). V zmysle SR je zákonom, ktorým sa akoby ,,premietlo“ právo na súdnu ochranu do všeobecne záväzného právneho predpisu a súčasne sa pri uplatňovaní tohto práva postupuje podľa menovaného predpisu. Ide teda o taký procesný inštitút, ktorým sa má poskytnúť dočasná ochrana účastníkovi konania/navrhovateľovi a má sa zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia; vytvorí sa stav, ktorý by mal umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. Predbežné opatrenie je dočasné opatrenie súdu, poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom účastníkov dovtedy, kým títo nepodajú návrh na začatie konania, resp. kým súd svojím meritórnym rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu. Preventívno-výchovné pôsobenie PO je zamerané na usmerňovanie subjektov, aby zachovávali a plnili práva či povinnosti, ktoré im vyplývajú zo zákona a iných právnych skutočností. Procesná prevencia je zameraná na to, aby sa predchádzalo riešeniu rozporov v konaní sporovom, teda aby sa zabezpečila ochrana tých práv a záujmov, ktoré by mohli byť v budúcnosti ohrozené. Inštitút predbežných opatrení má teda pertraktovať do popredia rýchle a pružné riešenie situácií, keď je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase (v dôsledku absencie aktívnej ingerencie súdu) by mohlo dôjsť k ťažko odvrátiteľnému stavu. Na druhej strane, je zrejmé, že je nutné vymedziť predpoklady jeho nariadenia, aby nedochádzalo k neprimeranému a nenapraviteľnému zásahu do práv odporcu alebo tretej osoby, a tým k vytvoreniu ťažko obnoviteľného predchádzajúceho stavu. Účelom predbežného opatrenia je rýchla, i keď dočasná úprava právnych (nielen faktických) pomerov účastníkov, prípadne zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Jeho vydanie (nariadenie) predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva (nároku) bez pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy, pričom zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov riešené v konaní vo veci samej. Zhrnuté teda platí, že nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu dané právne vzťahy medzi účastníkmi, ak tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ak táto dočasná úprava je potrebná, aby sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvoril nenávratný stav a ak sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do právnych vzťahov medzi účastníkmi konania (účastník nie je

obmedzený spôsobom neprimeraným povahe veci). Predbežné opatrenia sú opatreniami dočasnými, ktorých trvanie je obmedzené a môžu byť zrušené. Na vydanie predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To znamená, že musí mať zákonný podklad, musí byť vydané príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle. Zákonná úprava postupu pri vydávaní predbežného opatrenia vyžaduje, aby navrhovateľ súdu preukázal, že je tu obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Táto formulácia nedokladá, že by navrhovateľ musel preukázať, že skutočne výkon rozhodnutia bude ohrozený, je však nutné osvedčiť okolnosti, ktoré svedčia o tejto obave. Okrem tvrdenia a osvedčenia právneho vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozené. Predbežné opatrenie pôsobí len do budúcnosti a je predbežne vykonateľné (vykonateľnosť od jeho doručenia pred jeho právoplatnosťou). Súd pri poskytovaní ochrany predbežným opatrením musí vychádzať zo základného účelu, ktorý má predbežné opatrenie sledovať s ohľadom na znenie a . Výrok súdneho rozhodnutia musí s ohľadom na predmet konania zodpovedať osvedčenému právu bez ohľadu na to, či tento výrok má normatívny základ v ustanovení . Ak dospeje k záveru, že na dočasnú úpravu pomerov, na zabezpečenie dôkazu alebo v prípade ohrozenia výkonu rozhodnutia je predbežné opatrenie účelné, predbežné opatrenie nariadi. Takéto rozhodnutie je dočasné, obmedzuje sa na len dosiahnutie predbežných účinkov, neprejudikuje výsledok konania pred súdom a jeho zásahy a dôsledky sa musia minimalizovať so zreteľom na jeho zabezpečovací charakter. Podľa , pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Podľa prvá veta , predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Podľa , súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania. Podľa prvá a druhá veta , o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Podľa /m opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal. Podľa , predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému, než účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Podľa , súd pri nariadení predbežného opatrenia uloží navrhovateľovi, aby v lehote, ktorú mu určí, podal návrh na začatie konania na súde alebo na rozhodcovskom súde; ak ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, súd vydá uznesenie o začatí konania. Môže tiež určiť, že predbežné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia musia byť splnené zákonné podmienky a musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti svedčiace o danosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a taktiež musí byť osvedčená reálna existencia nebezpečenstva bezprostrednej ujmy. V danom prípade navrhovateľ preukázal existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a preukázal aj to, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ s odporcom uzatvorili dňa 07.11.2011 zmluvu o úvere a v ten istý deň s odporcom uzatvorili aj zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok, číslo záložnej zmluvy 20/291/11 (účastníčkou ktorej zmluvy bola aj jeho matka Y. Y.). Listom zo dňa 17.06.2014 odporca mu oznámil mimoriadne zosplatnenie celého úveru s tým, že do 09.07.2014 mal zaplatiť odporcovi 39.150,64 eura. Listom zo dňa 12.09.2014 odporca mu oznámil začiatok výkonu záložného práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam. Odporca výkon záložného práva začal formou dobrovoľnej dražby, vykonaním ktorej poveril spoločnosť LICITOR group, a.s. so sídlom Žilina, ul. Sládkovičova 6. Vzhľadom na túto skutočnosť spolu s rodičmi aj s bratom sa ocitol v situácii bezprostrednej hrozby straty strechy nad hlavou, preto je potrebné bezodkladný zásah súdu formou predbežného opatrenia, pretože v opačnom prípade by sa jeho právne postavenie značne zhoršilo. Vo veci samej sa bude domáhať určenia neplatnosti záložnej zmluvy, určenia, že záložné právo odporcu podľa záložnej zmluvy neexistuje, určenia, že prinajmenšom niektoré časti úverovej zmluvy sú neplatné pre rozpor so zákonom, právom EÚ a dobrým mravom. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní odporcu uvádza, že nevzhliadol žiadne dôvody odôvodňujúce zmenu napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa alebo na zastavenie konania, konštatujúc, že súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, a preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s právnym názorom uvedeným v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd má za preukázané, že navrhovateľ

dostatočne osvedčil potrebu dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi konania do doby konečného rozhodnutia vo veci samej, aby nevznikol priestor pre právne úkony, ktoré by vytvorili nezvratný stav a znamenali ujmu na právach navrhovateľa v prípade, ak by odporca nakladal so spornými nehnuteľnosťami výkonom záložného práva. Z preukázaného konania odporcu je zrejmé, že začal konať vo veci uskutočnenia výkonu záložného práva, ktorého výkon by v prípade úspechu navrhovateľa v konaní spôsobil ohrozenie či dokonca znemožnenie vykonateľnosti súdneho rozhodnutia a vytvoril nezvratný stav v tom, že navrhovateľ a jeho rodinní príslušníci by prišli o bývanie. Ak by v merite veci ohľadne určenia neplatnosti záložnej zmluvy bol navrhovateľ úspešný, potom by výkon záložného práva bol nedôvodný, resp. nezákonný. Predbežné opatrenie obmedzuje odporcu vo výkone jeho práv len v nevyhnutnom rozsahu, dočasne, a to tak, aby sa nevyvolávali ďalšie spory medzi účastníkmi konania. Odvolací súd uvádza, že súd musí vždy pred nariadením predbežného opatrenia zvážiť, či sa v dôsledku predbežného opatrenia nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi, či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu) a napokon aj posúdiť, či predbežným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru (podľa nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere). Pred nariadením predbežného opatrenia alebo zamietnutím návrhu na jeho nariadenie súd nevykonáva dokazovanie, ale vychádza iba z obsahu návrhu a príloh, pričom na základe ich spravdepodobnenia vyvodí záver o tom, či je osvedčená legálnosť (potreba, naliehavosť) dočasne upraviť pomery účastníkov. Aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že v rozhodnutiach všeobecných súdov musí existovať rozumný proporčný vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom (napr. Scollo proti Taliansku z 28. septembra 1994 a iné). V preskúmavanej veci má odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa za preukázané, že v danom prípade boli splnené podmienky na nariadenie požadovaného predbežného opatrenia. Predbežnému opatreniu tak, ako ho uplatnili v konaní navrhovatelia, vyhovieť je možné, pretože uplatnený nárok je v súlade s ustanovením a nasl. . V danom prípade mal odvolací súd za preukázané, že návrh na vydanie predbežného opatrenia tak, ako ho uplatnil navrhovateľ je dôvodný, pretože sleduje naplnenie inštitútu predbežného opatrenia. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že navrhovateľ vo svojom návrhu preukázal existenciu reálne hroziacej hrozby zo strany odporcu, ktorá odôvodňuje aplikáciu inštitútu predbežného opatrenia a jeho účelu odvrátenia reálne hroziacej hrozby zmarenia výkonu rozhodnutia, a teda osvedčil svoj nárok smerujúci k potrebnému nariadeniu predbežného opatrenia. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.