Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 323/2024

Spojené na spoločné konanie rozhodnutím PLs. ÚS 52/2024
„SLOVENSKÁ REPUBLIKA U Z N E S E N I E Ústavného súdu Slovenskej republiky PLs. ÚS 52/2024-8 Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľa zastúpeného Advokátska kancelária Bauer s.r.o., Štúrova 19, Košice, proti postupu a uzneseniam Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 6Tp/22/2023 z 22. decembra 2023 a 29. februára 2024 a postupu a uzneseniam Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Tostš/20/2023 z 9. januára 2024 a sp. zn. 4Tostš/3/2024 z 13. marca 2024 takto rozhodol: 1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. II. ÚS 317/2024 a pod sp. zn. IV. ÚS 323/2024 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. II. ÚS 317/2024. 2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky."

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Libora Duľu (sudca spravodajca) a sudcov Ladislava Duditša a Rastislava Kaššáka v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľa

, zastúpeného Advokátska kancelária

Bauer s.r.o., Štúrova 19, Košice, proti postupu a uzneseniu Špecializovaného trestného súdu sp. zn. z 29. februára 2024 a postupu a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. marca 2024 takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť p r i j í m a na ďalšie konanie v časti, v ktorej sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa , 2, a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 13. marca 2024.

2. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

3. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. júna 2024 domáha vyslovenia porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa , 2, 5 (ďalej len „“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa , 3, 4 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) proti postupu a uzneseniu Špecializovaného trestného súdu Pezinok sp. zn. z 29. februára 2024 a postupu a uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. z 13. marca 2024.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, národnej kriminálnej agentúry ČVS: PPZ-10/NKA-BA1-2023 z 28. júna 2023 bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa , pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , v štádiu pokusu podľa a pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa , , s poukazom na .

3. Uznesením sudcu pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu sp. zn. z 1. júla 2023 bol sťažovateľ vzatý do útekovej, kolúznej aj preventívnej väzby podľa , , . Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 11. júla 2023 sťažnosť sťažovateľa zamietol.

4. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal 15. decembra 2023 návrh na predĺženie lehoty trvania väzby v prípravnom konaní o 4 mesiace (do 28. mája 2024). Sudca pre prípravné konanie špecializovaného trestného súdu uznesením sp. zn. z 22. decembra 2023 návrhu vyhovel a podľa predĺžil väzbu sťažovateľa do 28. mája 2024, pričom zúžil dôvody väzby na väzbu útekovú a preventívnu podľa a . Zároveň zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, o nahradenie väzby písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka aj peňažnou zárukou. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 9. januára 2024 sťažnosť sťažovateľa zamietol s odôvodnením, že sú splnené všetky formálno-procesné podmienky na rozhodnutie o návrhu na predĺženie lehoty väzby.

5. Sťažovateľ podal ďalšiu žiadosť o prepustenie z väzby 16. februára 2024, o ktorej rozhodol špecializovaný trestný súd uznesením sp. zn. z 29. februára 2024 tak, že ju zamietol podľa , pričom väzbu sťažovateľa nenahradil ani písomným sľubom, dohľadom probačného a mediačného úradníka, peňažnou zárukou. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 13. marca 2024 zamietol sťažnosť sťažovateľa.

II.

Argumentácia sťažovateľa

6. Sťažovateľ v súhrne proti obom napadnutým uzneseniam špecializovaného trestného súdu, ako aj najvyššieho súdu argumentuje, že sú neudržateľné, svojvoľné a dostatočne neodôvodnené. Tvrdí, že najvyšší súd prevzal skutkové a právne zdôvodnenie špecializovaného trestného súdu bez hlbšej úvahy či konkretizácie zdôvodnenia námietok sťažovateľa na skutkové a právne závery napadnutého uznesenia špecializovaného trestného súdu.

7. Sťažovateľ je toho názoru, že v jeho prípade nie sú po viac ako deviatich mesiacoch splnené podmienky preventívnej väzby podľa , ako ich ustálili špecializovaný trestný súd a najvyšší súd, teda nemal žiadne dôvody na to, aby „chcel pokračovať“, a tiež žiadne podmienky, aby „pokračoval“ v stíhanej trestnej činnosti. Preventívna väzba podľa musí byť odôvodnená konkrétnymi skutočnosťami, pričom samotný druh, charakter, rozsah či závažnosť trestnej činnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom preventívnej väzby po takmer 9 mesiacoch jej trvania, pričom dôvodnosť jej ďalšieho trvania musí byť podporená konkrétnymi skutočnosťami. V tomto ohľade vo veci konajúce súdy nepredložili žiadnu relevantnú argumentáciu, pričom odôvodňovať riziko z možného pokračovania v páchaní trestnej činnosti od rôznorodej trestnej minulosti sťažovateľa a z nej odvodených jeho sklonov k jej páchaniu je ústavne neakceptovateľné. Sťažovateľ prízvukuje, že oba konajúce súdy ani po deviatich mesiacoch výkonu väzby nedávajú odpoveď „na výhradu existencie zločineckej skupiny a jeho konkrétneho zapojenia do jej konania, odôvodnením konkrétneho konania sťažovateľa, založeného na foréznych dôkazoch, a síce nie iba na tvrdeniach svedka, resp. kajúcnika ... či jeho družky ... a nepriamych dôkazoch bez reflexie na obhajobné tvrdenia sťažovateľa.“.

8. Absenciu konkrétnych nových skutočností sťažovateľ namieta aj pri ďalšom dôvode jeho väzby, a to útekovej väzby podľa , ktorá je v prípade jeho osoby odôvodňovaná len hrozbou vysokého trestu odňatia slobody, pričom k tomuto dôvodu ani po deviatich mesiacoch nepristúpili žiadne nové skutočnosti. Aj pri tomto dôvode väzby sťažovateľ namieta postup konajúcich súdov, ktoré nehodnotili výpoveď svedkyne Sivákovej ako partnerky svedka Eckhardta jej prirodzenou snahou „vyviniť práve svedka zo stíhanej trestnej činnosti“ za súčasného ignorovania ďalších skutočností vyplývajúcich z vyšetrovacieho spisu, ako napríklad konkrétnych emailov a cestovných príkazov, ktoré dokazujú, že «bol v čase pred jeho zadržaním vyšetrovateľom NAKA s jeho osobou v čulom emailovom kontakte a nebol na „úteku“, kedy mu zo strany vyšetrovateľa NAKA nebola uvedená tak podstatná skutočnosť, že je v „pátraní“, a kedy dokonca bol vzájomne medzi nimi dohodnutí jeho výsluch na konkrétny termín dňa 26. júna 2023, ktorý však bol na „poslednú chvíľu“ vyšetrovateľom NAKA, pre jeho chorobu, zrušený a následne bol sťažovateľ paradoxne dňa 28. júna 2023 zadržaný. Sťažovateľ sa teda nikdy nevyhýbal žiadnemu trestnému konaniu, a e-mailová komunikácia s vyšetrovateľom NAKA svedčí preukázateľne pre opak záverov napadnutých uznesení porušovateľov, čo nemožno dlhodobo len tak prehliadať.».

9. Sťažovateľ zároveň prízvukuje, že sa vo veci konajúce súdy odmietli vysporiadať s ďalším zásadným argumentom vzťahujúcim sa na jeho postavenie/status v stíhanej trestnej činnosti, keď «mal ako príslušník D.E.A. (medzinárodnej organizácie na boj s OPL) pôsobiť v skupine informujúc o jej aktivitách riadiaceho dôstojníka D.E.A., tvrdiac, že sťažovateľovi nebolo dané procesné postavenie „agenta“ v zmysle príslušných ustanovení TrP.». V tejto súvislosti sťažovateľ konštatuje, že ak poskytol takú zásadnú informáciu, že bol činný pre D.E.A., tak malo dôjsť k prevereniu tejto informácie už zo strany orgánov činných v trestnom konaní, ako aj vo veci konajúcich súdov, ktoré mali dôsledne objasniť, „prečo uvedené skutočnosti neboli dôsledne skúmané a zohľadnené pri rozhodovaní o väzbe.“, keď z jeho výpovedí z 5. a 9. januára 2024 „je preukázané, že nimi zásadným spôsobom, a síce inak ako to prezentujú napadnuté uznesenia, objasňuje skutočnosťami významné pre dosiahnutie účelu trestného konania v jeho trestnej veci.“.

10. Napokon sťažovateľ napáda arbitrárnosť záverov špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu aj pri zdôvodnení nemožnosti použitia alternatívnych prostriedkov nahradenia väzby v jeho prípade. V tomto smere sťažovateľ predovšetkým poukazuje na to, že «ak napadnuté uznesenia porušovateľov v otázke „možnosti nahradenia jeho väzby“ ustálili, že táto je vlastne „nenahraditeľná“, z dôvodu, že pri „obzvlášť závažnom zločine“ ju možno odôvodniť iba „výnimočnými okolnosťami prípadu“ je takýto záver v rozpore s jeho právom na osobnú slobodu, slobodu, a tiež v rozpore s jeho právom na prepustenie z väzby na záruku. Dokonca je takýto záver aj v rozpore s ustálenou judikatúrou ústavného súdu a ESĽP, a to najmä potom, čo vypovedal ohľadne skutočností k D.E.A., ktoré sa javia minimálne ako „výnimočné okolností prípadu“». Dôsledkom názorovej línie špecializovaného trestného súdu a najvyššieho súdu týkajúcej sa zdôvodnenia podmienok nahradenia väzby je, že «ak nebudú nájdené „výnimočné okolnosti prípadu“ počas celej doby trvania väzby sťažovateľa (čo môže trvať aj niekoľko rokov) nie je objektívne možné väzbu sťažovateľa nikdy nahradiť „inou zárukou“ v zmysle čl. 5 ods. 3 dohovoru, a teda ani nikdy dosiahnuť jeho prepustenie na záruku, nakoľko tomu bráni platná právna úprava obsiahnutá v príslušných ustanoveniach TrP., ktorá deto „výnimočné okolnosti prípadu“ pre úspešné prepustenie sťažovateľa v väzby na slobodu, na záruku vyžaduje.». Sťažovateľ «naproti „jednostranným právnym úvahám“, porušovateľov vyjadreným v napadnutých uzneseniach, uvádza, že aj z rozhodnutí ESĽP (napr.: Piruzyan proti Arménsku zo dňa 26. septembra 2012, sťažnosť í. 33376/07 a Idalov proti Rusku zo dňa 22. mája 2012, sťažnosť č. 5826/03, Michalko proti Slovenskej republike zo dňa 21. decembra 2010, sťažnosť č. 35377/05), vyplýva, že všeobecné súdy, porušovateľov nevynímajúc, musia v každej právnej veci zvažovať, či je alebo nie je možné nahradiť väzbu peňažnou zárukou, alebo inými formami nahradenia väzby v zmysle čl. 5 ods. 3 dohovoru, a to bez ohľadu na vnútroštátnu právnu úpravu, dôvod väzby, rozsah obvinenia z trestnej činnosti alebo hroziaci trest pre páchateľa.».

11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1... Základné právo sťažovateľa zaručené mu v čl. 17 ods.1, ods. 2 a v čl. 17 ods. 5 Ustatý Slovensky republiky a právo zaručené mu v čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a nákladných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. zo dňa 13. marca 2024, ako aj postupom Špecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením č. k. zo dňa 29. februára 2024. porušené bolo...

2... Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 13. marca 2024 a uznesenie Špecializovaného trestného súdu č. k. zo dňa 29. februára 2024 zrušuje a Špecializovanému trestnému súdu prikazuje prepustiť sťažovateľa bezodkladne z väzby na slobodu...

3... Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 50.000,-EUR, ktoré sú mu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Špecializovaný trestný súd povinní zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu...

4... Najvyšší súd Slovenskej republiky a Špecializovaný trestný súd sú povinní zaplatiť sťažovateľovi

trovy právneho zastúpenia v sume 582,14...“

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

12. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu ústavného súdu podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,“) a zisťoval, či ústavná sťažnosť obsahuje všeobecné náležitosti podania ( ), všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania ( ), osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti (, a a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa .

13. Ústavný súd zistil, že sú splnené všetky ústavné a zákonné predpoklady na prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie len v časti, v ktorej sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia základného práva na osobnú slobodu podľa , 2, a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť podľa dohovoru postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 13. marca 2024. Vychádzal pritom aj z uznesenia ústavného súdu sp. zn. z 11. júna 2024, ktorý ústavnú sťažnosť vedenú pod sp. zn. s totožnou právnou argumentáciou vzťahujúcou sa na predošlé uznesenia špecializovaného trestného súdu sp. zn. z 22. decembra 2023 a najvyššieho súdu sp. zn. z 9. januára 2024, ktorými bola predĺžená lehota trvania väzby sťažovateľa v prípravnom konaní, prijal na ďalšie konanie z dôvodu posúdenia možného porušenia sťažovateľom identických práv aj so zreteľom na závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Piruzyan proti Arménsku, č. 33376/07 z 26. júna 2012.

14. V konaní o prijatej ústavnej sťažnosti ústavný súd následne rozhodne aj o ďalších požiadavkách sťažovateľa uplatnených v petite ústavnej sťažnosti.

15. Podľa rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v , , , , , , alebo neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu.

16. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa tak, že toto uznesenie o prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 3 výroku tohto uznesenia).

III.1. K namietanému porušeniu práv postupom a napadnutým uznesením špecializovaného trestného súdu:

17. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa je založená na princípe subsidiarity. Zmysel a účel princípu subsidiarity, ktorý je vyvoditeľný z , spočíva v tom, že ochrana ústavnosti nie je a podľa svojej povahy ani nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Koncepcia konania o ústavnej sťažnosti je založená na tom, že predstavuje subsidiárny procesný prostriedok na ochranu zaručených základných práv a slobôd. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy všeobecných súdov či iných orgánov verejnej

moci, a preto nemôže nahrádzať ich činnosť. Jeho úlohou je v súlade s a nasl. ochrana ústavnosti, a nie tzv. bežnej zákonnosti, resp. protiprávnosti. Z tohto pohľadu je nevyhnutnou podmienkou konania, ktorá musí byť pred podaním ústavnej sťažnosti splnená, vyčerpanie všetkých procesných prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje.

18. Právomoc ústavného súdu je vybudovaná na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, ktorých eventuálnu protiústavnosť už nemožno zhojiť inými procesnými prostriedkami, resp. už nie je možná náprava iným spôsobom. Teda právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa predstavuje ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v .

19. Subsidiarita ústavnej sťažnosti má pritom dimenziu formálnu i materiálnu. Formálna dimenzia znamená, že sťažovateľ pred podaním ústavnej sťažnosti musí „formálne“ podať všetky prostriedky na ochranu práv, ktorými disponuje, a materiálnou subsidiaritou je myslené, že tieto prostriedky odôvodní spôsobom, ktorý všeobecnému súdu umožní ústavnoprávny prieskum. Pokiaľ právny predpis ustanoví, že v určitej procesnej situácii je príslušný na rozhodovanie o právach a slobodách jednotlivca konkrétny orgán verejnej moci, bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu deľby moci ( ), pokiaľ by iný orgán o týchto právach rozhodoval bez toho, aby bola daná možnosť príslušnému orgánu na realizáciu jeho právomoci. Obidve tieto hľadiská preto treba reflektovať pri interpretácii a aplikácii jednotlivých inštitútov , v danom prípade pre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti a príslušnosti ústavného súdu na jej prijatie na ďalšie konanie.

20. Sťažovateľ podal proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu sp. zn. z 29. februára 2024 sťažnosť podľa a nasl. , o ktorej rozhodol kompetenčne oprávnený najvyšší súd (ktorého právomoc predchádza právomoci ústavného súdu) svojím uznesením sp. zn. z 13. marca 2024. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmieta túto časť sťažovateľom podanej ústavnej sťažnosti z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie podľa .

III.2. K namietanému porušeniu práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu:

21. Článok 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru sa vzťahuje na rozhodovanie o vzatí do väzby. Naproti tomu procesné pravidlá týkajúce sa skúmania dôvodnosti ďalšieho trvania väzby sú ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 4 dohovoru. Ústavnosť postupu a rozhodnutia súdu v takomto type konania (vrátane ústavnosti dôvodov, na ktorých bolo založené rozhodnutie o ďalšom trvaní väzby) skúma však ústavný súd aj z hľadiska garancií vyplývajúcich z čl. 5 ods. 3 dohovoru (, ). Vzhľadom na to, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu sa nerozhodovalo o vzatí sťažovateľa do väzby, ale o podmienkach jej ďalšieho trvania počas konania, sa na sťažovateľovu vec nevzťahuje čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru (okrem už naznačenej obsahovej inkorporácie). Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol túto časť sťažovateľom

podanej ústavnej sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2024

Libor Duľa

predseda senátu