Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 674/2024

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla (sudca spravodajca) a sudcov Ivana Fiačana a Martina Vernarského v konaní podľa o ústavnej sťažnosti sťažovateľky , , , zastúpenej Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského 12, Bratislava, proti rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 15. augusta 2024 takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. novembra 2024 domáha vyslovenia porušenia základných práv na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a zákonného sudcu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS“) o jej kasačnej sťažnosti v správnom súdnom konaní.

2. Pobočka Sociálnej poisťovne rozhodnutím, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím jej ústredia, sťažovateľke predpísala zaplatiť poistné a príspevky 2 564,51 eur. Správna žaloba sťažovateľky proti rozhodnutiu ústredia bola zamietnutá rozsudkom krajského súdu. Namietaným rozsudkom NSS bola zamietnutá kasačná sťažnosť sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu, keďže sťažovateľkou nastolená otázka bola vyriešená v rozhodnutí veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 24. novembra 2020 (ďalej len „neskoršie rozhodnutie“), ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. z 30. apríla 2019 (ďalej len „skoršie rozhodnutie“).

3. Namietané porušenie práv podľa a dohovoru sťažovateľka vyvodzuje z toho, že z rozhodnutí veľkého senátu vyplývajú protichodné závery a NSS vychádzal len z neskoršieho rozhodnutia. Poukazuje na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“), ústavného súdu a Ústavného súdu Českej republiky. Je toho názoru, že relatívna

stabilita judikatúry je jedným z atribútov právneho štátu. K zmene judikatúry by malo dôjsť len z principiálnych dôvodov. Podľa sťažovateľky právne závery v skoršom rozhodnutí boli negované len pre zmenu obsadenia veľkého senátu. K zmene však mohlo dôjsť, len ak by toto rozhodnutie obsahovalo vady alebo omyly. Protichodné rozhodnutie v totožnej veci len v dôsledku subjektívnych okolností devalvuje právnu istotu. Sťažovateľka tvrdí, že NSS jej neposkytol ústavne konformnú ochranu, keď prihliadol len na neskoršie rozhodnutie bez zohľadnenia skoršieho rozhodnutia. Namietané porušenie práva podľa sťažovateľka zrejme vyvodzuje z toho, že senát NSS mal konanie prerušiť a pre nejednotnosť rozhodnutí dať podnet na prijatie zjednocovacieho stanoviska pléna NSS podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

II.

4. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmietnutá. Treba len zopakovať závery uznesenia sp. zn. z 25. augusta 2022 v obdobnej veci.

5. Zmena judikatúry vyvoláva konflikt medzi právnou istotou a materiálnou správnosťou súdneho rozhodnutia. V praxi súdov je možná (). Podľa ESĽP požiadavka právnej istoty a ochrany legitímneho očakávania nezahŕňa právo na ustálenú judikatúru (Unédic proti Francúzsku, č. 20153/04). Názorová nejednotnosť súdov je dôsledkom, ktorý je vlastný každému súdnemu systému (Zielinski a Pradal & Gonzales a ďalší proti Francúzsku, č. 24846/94). Judikatúra nemôže byť bez vývoja a nie je vylúčené, aby aj pri nezmenenej právnej úprave bola nielen doplňovaná o nové interpretačné závery, ale aj menená (ÚS ČR ). Ide o prirodzený jav, ktorý odráža to, že proces interpretácie a aplikácie práva nie je statický, ale dynamický. Súdy hľadajúce najsprávnejšie a najspravodlivejšie riešenie môžu neskôr dospieť k presvedčeniu, že riešenie, ktoré zvolili skôr, nie je z množstva dôvodov optimálne (stanovisko pléna ÚS ČR z č. k. Pl. ÚS-st. 39/14 z 25. novembra 2014).

6. Ústavnému súdu neprislúcha vykonávať unifikačné intervencie do judikatúry všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zveruje súdom. V okolnostiach sťažovateľkinej veci je podstatná úprava a , ktorá toto poslanie zveruje plénu NSS, resp. jeho kolégiám. Ústavný súd vzhľadom na to, že nie je súčasťou systému všeobecného súdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou a zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ). O to vo veci sťažovateľky nejde.

7. Nemožno prisvedčiť ani námietke o tom, že NSS sťažovateľke neposkytol ústavne konformnú ochranu, keď prihliadol výlučne na neskoršie rozhodnutie bez toho, aby vzal do úvahy skoršie rozhodnutie. Ak totiž dôjde k zmene právneho názoru vysloveného veľkým senátom, nemožno v aplikácii neskoršieho a aktuálneho právneho názoru (v čase rozhodovania senátu najvyššieho správneho súdu o kasačnej sťažnosti) na vec sťažovateľky vzhliadnuť porušenie ňou označených práv. Vo všeobecnosti platí, že neskorší právny názor nahrádza skorší, má teda pri výklade

sporných otázok prednosť. Vzhľadom na to napadnutý rozsudok vydaný na podklade právneho názoru vysloveného veľkým senátom najvyššieho súdu v neskoršom rozhodnutí je ústavne akceptovateľný (, ). Ani námietka porušenia nie je dôvodná. Zákon nezakotvuje povinnosť senátu NSS podať jeho predsedovi podnet na podanie návrhu na postup podľa . Senát NSS teda nepostupoval v rozpore s platnou právnou úpravou.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. decembra 2024

Robert Šorl

predseda senátu