Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-39-2019.pdf
PDF · 115.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/39/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a JUDr. Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu: Ing. N. D., bytom I. XX, XXX XX I. N., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Prešov, Masarykova 10, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KaPO 2N 27934/2018-5424/2019, ČRZ: 8200/2019 zo dňa 17.01.2019, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím č. KaPO 2N 27934/2018-5424/2019, ČRZ: 8200/2019 zo dňa 17.01.2019 žalovaný podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) nepriznal žalobcovi nárok na poskytovanie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie práv a slobôd žalobcu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/214/2017 zo dňa 25.07.2018.
2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že dňa 26.09.2018 bol žalovanému doručený list, v ktorom žalobca žiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie práv a slobôd žalobcu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/214/2017 zo dňa 25.07.2018. Keďže žiadosť nebola podaná na predpísanom tlačive a zároveň žalobca nepredložil žiaden doklad preukazujúci splnenie podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, žalovaný rozhodnutím zo dňa 28.09.2018 prerušilo správne konanie a zároveň vyzvalo žalobcu na predloženie tlačiva žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, ktoré mu žalovaný zaslal v prílohe a na predloženie vo výzve požadovaných dokladov, údajov a vyjadrení. Vyplnené tlačivo žiadosti o poskytnutie právnej pomoci bolo žalovanému doručené 06.11.2018. Žalobca zároveň požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci. Rozhodnutím žalovaného, číslo spisu: KaPO 2N 27934/2018-PP zo dňa 08.11.2018, nebol žalobcovi predbežne priznaný nárok na poskytovanie právnej pomoci v predmetnej veci.
3. Žalovaný konštatoval, že z predložených dokladov vyplýva, že uznesením sp.zn. 4Cdo/214/2017 zo dňa 25.07.2018 súd odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/928/2014 zo dňa 11.11.2015. Týmto rozsudkom krajský súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 1C/123/2006-244 zo dňa 27.05.2014, ktorým okresný súd žalobu žalobcu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zamietol. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z ustanovenia § 236 ods. 1 OSP, aj jeho dôvodnosť
z ustanovení § 241 ods. 2 písm. a), § 237 ods. 1 písm. f) a g) OSP, § 241 ods. 2 písm. b) OSP z dôvodu, že mu postupom súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 ods. 1 OSP, ako aj z dôvodu, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ OSP). Dovolanie v prejednávanej veci smerovalo proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu a najvyšší súd vyslovil, že jeho prípustnosť z ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 OSP nemožno vyvodiť. Žalobca v podanom dovolaní výslovne namietal vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) a g) OSP. Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia vyslovil, že nezistil žiadne porušenie procesných predpisov zo strany súdov nižších inštancií, ktorým by došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a zároveň, že prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. g) OSP z dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca, nie je daná.
4. Vychádzajúc z uvedených skutočností mal žalovaný za to, že žalobca neoznačením jeho základných práv a slobôd, ktoré mali byť predmetným uznesením Najvyššieho súdu SR porušené a neuvedením, v čom konkrétne podľa neho toto porušenie spočíva, nepreukázal dôvodnosť podania ústavnej sťažnosti v predmetnej veci a teda ani len neoznačil dôkazy na podporu jeho tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu, ktoré žalovaný posudzuje pri vyhodnocovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. Preto mal žalovaný za to, že právna vec, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, je z vyššie uvedených dôvodov zrejme bezúspešná. Vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, nebola z uvádzaných dôvodov vylúčená zrejmá bezúspešnosť sporu, čím žiadateľ nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc. Nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má za následok negatívne rozhodnutie o nároku na poskytovanie právnej pomoci. Z dôvodu nutnosti kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok pre priznanie nároku na právnu pomoc sa žalovaný s ohľadom na uvedené splnením ďalších podmienok nezaoberalo.
5. Správnou žalobou zo dňa 21.02.2019, doručenou Krajskému súdu v Košiciach dňa 25.02.2019, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti v bode 1 odôvodnenia rozsudku citovaného rozhodnutia žalovaného, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň žiadal, aby mu bola priznaná úplná náhrada trov konania. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP. Uviedol, že žalovaný nepriznaním nároku na právnu pomoc konal v rozpore s právom žalobcu na súdnu a inú právnu pomoc, keďže žalovaný sa opätovne stavia do pozície súdu.
6. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.03.2019 mal žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi je zákonné a v plnom rozsahu zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca neuviedol, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné, ale v celom obsahu správnej žaloby vyjadruje len svoj nesúhlas s rozhodnutím žalovaného a konštatuje nepreskúmateľnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
7. Vo vzťahu k posúdeniu zrejmej bezúspešnosti sporu v predmetnom prípade zotrval na záveroch napadnutého rozhodnutia. Ako uviedol Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí sp. zn. 3Sžo/42/2014 zo dňa 19.05.2015, žalovaný pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti musí okrem iného posúdiť, či žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Žiadateľ na výzvu žalovaného neuviedol, ktoré jeho základné práva a slobody boli predmetným uznesením Najvyššieho súdu porušené a v čom konkrétne podľa neho toto porušenie spočíva pre prípad, že žalobca konkrétne základné práva a slobody uviesť nevie. Inštitút ústavnej sťažnosti neslúži ako ďalšia forma opravného prostriedku v inštančnom postupe, ale slúži na nápravu závažných zásahov do ústavou garantovaných práv a slobôd. Bez uvedenia týchto skutočností žalobca nepreukázal dôvodnosť podania ústavnej sťažnosti, z čoho možno usúdiť záver, že ide len o snahu žalobcu využiť tento inštitút ako ďalšiu formu opravného prostriedku vyjadrujúcu jeho nespokojnosť s predmetným rozhodnutím. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd správnu žalobu zamietol.
8. V replike zo dňa 06.05.2019 žalobca zotrval na skutkových a právnych dôvodoch podanej správnej žaloby.
9. Žalovaný svoje právo vyjadriť sa k replike duplikou nevyužil.
10. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (SSP), po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a po oboznámení sa s jeho administratívnym spisom dospel k záveru, že žalobe žalobcu zo dňa 21.02.2019 nemožno priznať úspech.
11. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou, doručenou žalovanému dňa 06.11.2018, požiadal žalovaného o určenie kvalifikovaného právneho zástupcu z radov advokátov v právnej veci ústavnej sťažnosti pre porušenie práv a slobôd žalobcu uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/214/2017 zo dňa 25.07.2018.
12. Podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (SSP), ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.
13. Podľa § 115 SSP pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodov uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.
14. Uvedená právna úprava odročenia pojednávania si kladie za cieľ zabrániť procesným obštrukciám využívaným účastníkmi konania na často aj opakované odročovanie pojednávaní, ktoré sa v mnohých prípadoch ukáže ako nedôvodné. Zákonodarca zdôraznil, že vo väzbe na okolnosti konkrétneho prípadu je ponechané na úvahu správneho súdu, či procesnú možnosť odročenia pojednávania vo vzťahu k účastníkovi konania využije alebo nie, pričom je však povinný vždy skúmať, či na strane účastníka konania existujú dôležité dôvody pre odročenie pojednávania, pretože v opačnom prípade by mohlo dôjsť k porušeniu základných procesných práv účastníka správneho konania. V prípade, ak súd zistí, že sa na pojednávanie nedostavil účastník konania, ktorý nie je na celé konanie alebo pojednávanie zastúpený a účastník má včas doručené predvolanie na pojednávanie, pričom správny súd ním uvádzané dôvody odročenia nepovažuje za dôležité alebo preukázané, správny súd uznesením o vedení konania, ktoré vyhlási a poznamená v zápisnici o vedení konania, rozhodne, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti tohto účastníka konania.
15. Na prejednanie veci samej nariadil správny súd v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie, ktoré sa pred súdom uskutočnilo dňa 06.10.2022. Pojednávania sa nezúčastnil žalobca a ani žalovaný. Žalobca svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 30.09.2022, doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.10.2022, z rodinných dôvodov, ako aj zdravotných dôvodov manželky, ktorú sprevádza na lekárskych vyšetreniach a preto žiadal odročiť pojednávanie na iný termín, majúc za to, že ide o vážny dôvod ospravedlnenia v zmysle § 115 SSP. Žalovaný svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 21.09.2022 z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti, nežiadal odročiť pojednávanie a súhlasil s rozhodnutím vo veci v jeho neprítomnosti v zmysle jeho písomného vyjadrenia.
16. Správny súd konštatuje, že predvolanie na pojednávanie v tejto veci bolo žalobcovi doručené včas, dňa 02.09.2022 a teda žalobca mal dostatok času na prípravu na pojednávanie vo veci (§ 108 ods. 2 SSP). Z obsahu žalobcovho ospravedlnenia neprítomnosti na pojednávaní a jeho žiadosti o odročenie pojednávania vyplýva, že dôvodom jeho neprítomnosti je sprevádzanie manželky na lekárske vyšetrenie, ktorú skutočnosť však žalobca nijako nepreukázal. Uvedený dôvod neprítomnosti je teda vymedzený veľmi nejasne a neurčito, pretože nie je z neho zrejmé, akým ochorením trpí jeho manželka a akým spôsobom je odkázaná na starostlivosť žalobcu, t.j. či ochorenie je takého charakteru, že bráni žalobcovi sa zúčastniť pojednávania.
17. Z uvedených dôvodov (za situácie, že žalovaný v písomnom podaní zo dňa 21.09.2022 nežiadal odročiť pojednávanie a súhlasil s rozhodnutím aj v jeho neprítomnosti) správny súd nevyužil procesnú možnosť odročenia pojednávania na žiadosť žalobcu, pretože mal za to, že ním uvedené dôvody žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal a teda nepreukázal, že ide o vážny dôvod odročenia pojednávania v zmysle § 115 SSP. Vzhľadom na neprítomnosť žalobcu a neprítomnosť zástupcu žalovaného na nariadenom pojednávaní, súd v súlade s ustanovením § 114 SSP konal v neprítomnosti účastníkov konania, respektíve ich zástupcov, vo veci vykonal potrebné dokazovanie a vo veci rozhodol rozsudkom. Správny súd len dopĺňa, že v ostatnej dobe žalobca opätovne vo viacerých právnych
veciach vedených na tunajšom súde, v ktorých vystupuje ako žalobca, ospravedlňuje svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní uvádzaním obdobných, respektíve iných dôvodov, ktorými sa snaží docieliť odročenie už nariadených pojednávaní, na ktoré bol riadne a včas predvolaný.
18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
19. Podľa § 8 citovaného zákona, pri posudzovaní bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
20. Podľa § 10 ods. 5 citovaného zákona, centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
21. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona, na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
22. Podľa čl. 127 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
23. Podľa § 122 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení v znení niektorých zákonov (ďalej „zákon o Ústavnom súde“), Ústavnú sťažnosť môže podať osoba (ďalej len „sťažovateľ"), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo inými zásahom boli porušené jej základné práva a slobody.
24. Podľa ustanovenia § 123 ods. 1 zákona o Ústavnom súde, Ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody, b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody, c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí, d) konkrétne skutkové či právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.
25. Podľa ustanovenia § 124 zákona o Ústavnom súde, ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi: ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
26. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o Ústavnom súde, ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) podľa § 42 ods. 2 písm. f), g), q) r), t) alebo písm. v), ktorý je zjavne neopodstatnený.
27. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 119 veta prvá SSP).
28. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR).
29. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne a v súlade s platnou právnou úpravou a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke.
30. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že ak podľa § 3 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci predmet žiadosti o nároku na poskytnutie právnej pomoci je v súlade s pôsobnosťou centra právnej pomoci, v konaní podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci je pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci nevyhnutne potrebné preukázať, že žiadateľ o právnu pomoc splnil kumulatívne všetky zákonom stanovené podmienky pre priznanie takéhoto nároku, vyplývajúce predovšetkým z ustanovenia § 4, § 6 ods. 1, § 6a a § 8 citovaného zákona. Jednou z daných právnych podmienok je teda aj preukázanie skutočnosti, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Vychádzajúc z uvedeného je preto povinnosťou žalovaného, ako príslušného správneho orgánu pri posudzovaní nároku fyzickej osoby na poskytnutie právnej pomoci, zaoberať sa aj otázkou zrejmej bezúspešnosti sporu, pretože bez splnenia tejto podmienky nemožno požadovaný nárok na poskytnutie právnej pomoci priznať, aj keby boli splnené ďalšie podmienky (právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2011 zo dňa 22. 08. 2012). Z predmetného rozhodnutia vyplýva, že posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti nemožno ponechať len na tvrdení žiadateľa a priznávať tak nárok aj v prípade, keď žiadateľ nemá dôkaz, ktorým by pred súdom preukázal oprávnenosť jeho nároku. Takýto postup by mohol znamenať uplatnenie šikanóznych návrhov a návrhov založených na tvrdení žalobcu, ktoré nevie preukázať. Z uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že priznanie právnej pomoci a prípadne i ustanovenie právneho zástupcu Centrom by bolo v tomto konaní nehospodárnym a neefektívnym konaním Centra. Úlohou Centra je aj filtrovať šikanózne, neopodstatnené a bagateľné návrhy svojich žiadateľov, čím odbremeňuje činnosť súdov. Zároveň však týmto Centrum aj určitým spôsobom chráni žiadateľov pred podávaním neúspešných žalôb, či pokračovaní v neúspešnom súdnom konaní, kde im v prípade neúspechu hrozí náhrada trov konania, ktoré môžu byť v určitých prípadoch značné. Nepriznanie právnej pomoci Centrom však ešte neznamená neúspech v prípadnom súdnom konaní a tiež Centrum takýmto rozhodnutím neporušuje právo žiadateľa na prístup k súdu.
31. Ustanovenie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci neobsahuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať. Rozsah posúdenia
zrejmej bezúspešnosti sporu je preto v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/36/2011 z 22.08.2012). Žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu na poskytovanie právnej pomoci preto správne skúmal, či je splnená aj táto zákonná podmienka pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci (§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona o poskytovaní právnej pomoci), teda či v tomto konkrétnom prípade nejde o prípad zrejmej bezúspešnosti sporu.
32. V konaní o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobca požadoval právne zastúpenie v právnej veci ústavnej sťažnosti, ktoré má smerovať proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Cdo/214/2017 zo dňa 25.07.2018, ktorým súd odmietol dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/928/2014 zo dňa 11.11.2015, ktorým tento súd potvrdil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 1C/123/2006 zo dňa 27.05.2014.
33. Podľa § 238 ods. 1 OSP, Dovolanie je tiež prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
34. Podľa § 238 ods. 2 OSP, Dovolanie je prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
35. Podľa § 238 ods. 3 OSP, Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
36. Je potrebné uviesť, že dovolanie v prejednávanej veci smerovalo proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu a najvyšší súd vyslovil, že jeho prípustnosť z ustanovenia § 238 ods. 1 až 3 OSP nemožno vyvodiť. Žalobca v podanom dovolaní výslovne namietal vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f) a g) OSP. Najvyšší súd v odôvodnení uznesenia vyslovil, že nezistil žiadne porušenie procesných predpisov zo strany súdov nižších inštancií, ktorým by došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a zároveň, že prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. g) OSP z dôvodu, že rozhodoval vylúčený sudca, nie je daná. Navyše, aj keď žalobca procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. a) až e) OSP netvrdil, ani najvyšší súd ich existenciu nezistil.
37. Podľa § 236 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
38. Podľa § 237 ods. 1 OSP, Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.
39. Po analýze námietky žalobcu smerujúcej na dôvody dovolania, a to, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 ods. 1 písm. f/ OSP), čo v podstate smeruje k porušeniu článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na súdnu a inú právnu ochranu, ako i článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie, správny súd konštatuje, že žalovaný nepochybil, ak svoje rozhodnutie odôvodnil bezúspešným uplatňovaním práva. Dané zodpovedá požiadavke zákonnosti i hospodárnosti v konaní, aby žalovaný posúdil všetky predpoklady priznania práva na poskytnutie právnej pomoci a pomoc poskytovanú z verejných prostriedkov tak limitoval len na odôvodnené uplatňovanie zákonných práv a oprávnených záujmov žiadateľov, vrátane uplatňovania práv pred ústavným súdom. Napokon, právo na súdnu ochranu v konaní pred ústavným
súdom si účastníci konania o ústavnej sťažnosti môžu zabezpečiť prostredníctvom ustanoveného advokáta i sami.
40. Správny súd dospel k záveru, že v zhode s uvedeným právnym názorom je nevyhnutné konštatovať, že postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom na vyslovenie porušenia základného práva alebo slobody žalobcu a preto podanie ústavnej sťažnosti v predmetnej veci by malo za následok jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
41. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/42/2014 zo dňa 19.05.2015: „Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z.z. nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí odporca (Centrum právnej pomoci) pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v uvedenom ustanovení výslovne uvedené, podľa názoru odvolacieho súdu, má prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii odporcu a závisí od okolnosti konkrétneho prípadu. Pri posudzovaní schopnosti žiadateľa označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení nie je správny orgán oprávnený ich hodnotiť, to prináleží až súdu konajúcemu vo veci samej, avšak musí posúdiť, či žiadať o poskytnutie právnej pomoci je schopný aspoň označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení.“
42. V predmetnej veci žalobca nepreukázal dôvodnosť podania ústavnej sťažnosti v predmetnej veci, keďže ani len neoznačil dôkazy na podporu jeho tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu, ktoré centrum posudzuje pri vyhodnocovaní zrejmej bezúspešnosti sporu.
43. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že toto rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Správny orgán dostatočne zistil skutkový stav veci a z neho vyvodil aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s dôvodmi žalobcom podanej žiadosti o poskytnutie právnej pomoci, i všetkými dôkazmi, nachádzajúcimi sa v administratívnom spise, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to citáciou dotknutých právnych noriem, ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.
44. Žalobca sa v správnej žalobe domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného nielen z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ale aj z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP. Tieto ďalšie dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného však žalobca vymedzil iba všeobecne, citáciou uvedených zákonných ustanovení, bez akejkoľvek ďalšej konkretizácie, vzhľadom na ktorú skutočnosť správny súd ich opodstatnenosť vyhodnotiť nemohol, pričom ani žiadny takýto dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia pri posudzovaní daného prípadu nezistil.
45. Správny súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, podľa § 190 SSP žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP) ako nedôvodnú zamietol.
46. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom, ani sčasti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.
47. Rozhodnutie prijal senát krajského súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.