Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/155/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Tatiany Sabadošovej v právnej veci žalobcu Controlsystem SK s.r.o., so sídlom Košice, Karpatská 1, IČO: 46 702 661, zastúpeného JUDr. Jurajom Kulom, advokátom so sídlom kancelárie v Košiciach, Mäsiarska 30, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101846149/2019 zo dňa 31.07.2019 takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca podal prostredníctvom právneho zástupcu na Krajský súd v Košiciach dňa 20.09.2019 správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 101846149/2019 zo dňa 31.07.2019 (v ďalšom texte aj: „preskúmavané rozhodnutie“), ktorou žiadal zrušiť preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa Daňového úradu Košice č. 100728979/2019 zo dňa 25.03.2019, ktorým bol podľa , o správe daní (daňového poriadku) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel dane v sume 85.749,64 EUR na dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „DPH“), za zdaňovacie obdobie október 2017 daňovému subjektu, t.j. žalobcovi v tomto konaní Controlsystem SK s.r.o., so sídlom v Košiciach, Karpatská 1, IČO: 46 702 661, DIČ: 2023554445, IČ DPH: SK2023554445.

2. Preskúmavaným rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bolo (na základe žalobcom podaného odvolania) potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, t.j. správcu dane Daňového úradu Košice č. 100728979/2019 zo dňa 25.03.2019 (v ďalšom texte aj „prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu“, resp. „rozhodnutie správcu dane“) .

3. Žalovaný na odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že Daňový úrad Košice, pobočka Spišská Nová Ves vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017, o výsledku ktorej bol vyhotovený protokol č. 102618370/2018 zo dňa 17.12.2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený daňovému subjektu dňa 31.12.2018. Daňový subjekt sa vyjadril v stanovenej lehote dňa 14.01.2019, a následne správca dane spísal s daňovým subjektom Zápisnicu o ústnom pojednávaní z 11.03.2019, predmetom ktorej bolo prerokovanie pripomienok a dokladov predložených daňovým subjektom k zisteniam uvedeným v protokole. Následne 05.03.2019 správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorým určil rozdiel dane v sume

85.749,64 EUR na DPH za zdaňovacie obdobie október 2017 tak, že žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet DPH v sume 11.646,03 EUR a vyrubil daň v sume 74.103,61 EUR.

4. Ďalej žalovaný uviedol, že správca dane na základe predložených dokladov a ústnych pojednávaní s konateľom daňového subjektu zistil, že predmetom ekonomickej činnosti daňového subjektu je nákup a predaj tovaru - strojného zariadenia - CNC. Tento tovar nadobúda daňový subjekt z tretích krajín a krajinou dovozu je iný členský štát Európskej únie, t.j. Nemecko a Slovinsko, kde sa uskutočňuje aj colné konanie a vyclenie dovozu. V súvislosti s nadobudnutím tovaru v tuzemsku podľa o dani z pridanej hodnoty (v ďalšom texte aj: „zákon o DPH“) daňový subjekt predložil doklady o preprave tovaru do tuzemska. Pri intrakomunitárnom dodaní služieb prepravy a colných služieb daňový subjekt tieto služby zdaňuje podľa zákona o DPH, pričom pre uskladnenie tovaru na území Slovenskej republiky využíva prenajaté priestory v Seni pri Košiciach a pri následnom dodaní tovaru s oslobodením od dane podľa označeného zákona nadobúdateľmi tovaru sú podnikateľské subjekty so sídlom na území Maďarska. Z predložených dokladov správca dane nezistil iné, resp. ďalšie náklady v súvislosti s nákupom a predajom tovaru (uvedenie do prevádzky a servis dodaných strojných zariadení). Daňový subjekt vykazoval realizované obchodné vzťahy aj formou trojstranného obchodu podľa zákona o DPH a v kontrolovanom zdaňovacom období nevykazoval dodanie tovaru a služieb v tuzemsku. Ekonomické aktivity daňového subjektu boli orientované na maďarský trh. Na základe týchto dokladov a vyjadrení správca dane zistil nezrovnalosti, z ktorých niektoré majú vplyv na daň, resp. výšku dane podľa príslušných ustanovení zákona o DPH, pričom rozdiel v sume 85.749,64 EUR na DPH za označené zdaňovacie obdobie vyplynul zo zistení v súvislosti s neuznaným odpočítaním dane v sume 11.436 EUR a s deklarovanými trojstrannými obchodmi v sume 74.313,64 EUR. Správca dane konštatoval, že daňový subjekt v podanom daňovom priznaní DPH za mesiac október 2017 odpočítal celkovú daň podľa až zákona o DPH v sume celkom 77.307,99 EUR, v tom:

- odpočítanie dane ním uplatnenej pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 tohto zákona v sume 60.434,91 EUR,

- odpočítanie dane ním uplatnenej z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 tohto zákona v sume 5.327,05 EUR a

- odpočítanie dane z dodania tovaru a služieb v tuzemsku podľa § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona celkom v sume 11.646,03 EUR.

5. Správca dane neuznal odpočítanie dane v sume 11.436 EUR z faktúry vystavenej spoločnosťou Empire State, s.r.o., IČO: 44 559 658, IČ DPH: SK2022747386, Klincova 37, Bratislava, č. 44171034 zo dňa 10.10.2017 (základ dane: 57.180 EUR, DPH 11.436 EUR) za služby sprostredkovania obchodu s odberateľom GIGA 2003 Kft. za druhý štvrťrok 2017. Vo vzťahu k žalobcom deklarovanému trojstrannému obchodu správca dane konštatoval, že daňový subjekt deklarovaný nákup a predaj vykazuje v rôznych zdaňovacích obdobiach roku 2017 a v jednom prípade v roku 2018. Ako nadobúdateľ si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku, pričom preprava tovaru sa skončila v inom členskom štáte, a to v Maďarsku. Správca dane z výsledkov vykonaného dokazovania uzavrel, že daňovým subjektom deklarované obchody nemožno charakterizovať ako nadobudnutie tovaru prvým odberateľom v rámci trojstranného obchodu, kedy prvý odberateľ nie je povinný platiť daň. Keďže platiteľ dane - nadobúdateľ tovaru si objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku, je povinný v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava tovaru skončila v inom členskom štáte (§ 17 ods. 2 zákona o DPH). Nevzniklo tak právo na odpočítanie dane, keďže podmienkou je preukázanie prepravy tovaru v tuzemsku. Správca dane vyčíslil rozdiel dane v sume 74.313,64 EUR (základ dane 371.568,17 EUR, daň 74.313,64 EUR).

6. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí ďalej podrobne rekapituloval obsah vykonaného dokazovania pred správcom dane, z neho vyplývajúce skutkové okolnosti, ako aj právne posúdenie, z ktorého vyplynul záver o zistení rozdielu dane v sume 85.749,64 EUR. K týmto zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane a k odvolacím námietkam daňového subjektu uplatneným v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane doručenému dňa 09.05.2019 žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol: „ Finančné riaditeľstvo SR k námietkam odvolávajúceho sa daňového subjektu, ktorý tvrdí, že preukázal všetky rozhodujúce skutočnosti ohľadne sprostredkovania a závery správcu dane sú mylné, uvádza, že daňový subjekt ako dôkaz reálneho dodania služby sprostredkovania spoločnosťou Empire State, s.r.o. predložil faktúru, z ktorej si uplatnil odpočítanie dane, Zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 28.02.2014, vydané faktúry č. 2017023, č. 2017024, č. 2017031 pre odberateľa GIGA 2003 Kft., vrátane

nadobúdacích a prepravných dokladov, vyjadrenie Mgr. X. J., prehlásenie konateľa spoločnosti GIGA 2003 Kft. Správca dane však pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane nevychádzal len z faktúry a dokladov, ktoré predložil daňový subjekt, ale k tomuto účelu vykonal dokazovanie na zistenie, či predložené doklady odrážajú skutočnosť a či majú reálny a pravdivý podklad. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že samotná existencia faktúry nezakladá právo na odpočítanie dane, to sa viaže na splnenie podmienok nároku na odpočítanie dane podľa vyššie citovaných ustanovení a v nadväznosti na ďalšie ustanovenia v znení neskorších predpisov. Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán dospelo k záveru, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie uvedených ustanovení v znení neskorších predpisov, pretože daňový subjekt Controlsystem SK s.r.o. spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal skutočnosti uvedené na faktúre vystavenej spoločnosťou Empire State, s.r.o., nepreukázal reálne uskutočnenie sprostredkovania, na základe ktorého mala byť fakturovaná sprostredkovateľská odmena, čím neuniesol dôkazné bremeno. Daňový subjekt správcovi dane nepreukázal, za čo konkrétne mal spoločnosti Empire State, s.r.o. vyplatiť sprostredkovateľskú odmenu v celkovej sume 68.616,00 €, nepreukázal, ako bol naplnený predmet zmluvy o sprostredkovaní, t.j. nepreukázal, v čom konkrétne spočívalo sprostredkovanie spoločnosťou Empire State, s.r.o., nepreukázal akým spôsobom spoločnosť Empire State, s.r.o. splnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, keď nepredložil žiadny konkrétny a overiteľný výstup, ktorým by preukázal reálnosť sprostredkovania. Všeobecné tvrdenia bez akéhokoľvek výstupu z tejto činnosti nemožno považovať za preukázanie reálnosti uskutočnenia sprostredkovania. Podľa ustanovení sa zmluvou o sprostredkovaní sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (). Nárok na províziu vzniká až uzavretím sprostredkovanej zmluvy (), pokiaľ nejde o záväzok podľa alebo 646 . Ak však bola zmluva s treťou osobou uzatvorená bez súčinnosti sprostredkovateľa, nárok na províziu sprostredkovateľovi nevzniká (). Z uvedeného vyplýva, že činnosť sprostredkovateľa musí mať aktívnu povahu, pretože podmieňuje nárok sprostredkovateľa na odmenu skutočnosťou, že výsledok (uzatvorenie kúpnej zmluvy s treťou osobou) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Finančné riaditeľstvo SR uvádza, že podstata sprostredkovania spočíva v príležitosti uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou. Dôvodom, pre ktorý záujemca pristúpi k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní je skutočnosť, že sprostredkovateľ je schopný zabezpečiť záujemcovi nové príležitosti spolupráce s novými obchodnými partnermi. Z dokazovania vykonaného správcom dane vyplýva, že predložená Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 28.02.2014 bola za spoločnosť Empíre State, s.r.o. podpísaná neoprávnenou osobou (Ing. J.), sídlo tejto spoločnosti bolo na zmluve uvedené nesprávne (sídlo na Klincovej 37 v Bratislave má spoločnosť až od 02.08.2014), vykonanie sprostredkovania Ing. P. nebolo jednoznačne preukázané, písomnosti predložené daňovým subjektom preukazujúce dodanie tovaru maďarskej spoločnosti a doklady získané na základe MVI preukazujú, že jednotlivé dokumenty boli podpisované za Controlsystem SK s.r.o. - konateľ I. N., za GIGA 2003, Kft. - generálny riaditeľ Z. X., činnosť sprostredkovateľa Empíre State, s.r.o. nebola podložená žiadnymi dokladmi, dokumentmi, resp. písomnosťami preukazujúcimi činnosť sprostredkovateľa. Záver správcu dane má teda oporu v zaobstaraných a vykonaných dôkazoch. Daňový subjekt v podanom odvolaní uviedol, že vďaka sprostredkovaniu týchto obchodov Ing. Š.T. P. realizoval obchod v objeme 571.800,00 €. Finančné riaditeľstvo SR považuje tvrdenie daňového subjektu uvedené v odvolaní za nepreukázané, keďže preverovaním obchodných vzťahov daňového subjektu prostredníctvom medzinárodného dožiadania bolo zistené, že obchodné vzťahy daňového subjektu s maďarským odberateľom boli dlhodobejšieho charakteru. Podľa odpovede na MVI bola spoločnosť GIGA 2003, Kft. v obchodnom vzťahu s daňovým subjektom už od roku 2011, teda aj pred podpísaním Zmluvy o sprostredkovaní dňa 28.02.2014. Ani prehlásenie konateľa odberateľa tovaru GIGA 2003 Kft. nepredstavuje dôkaz o dodaní služieb sprostredkovania. Je to jednostranný akt osoby konateľa, a ako vo svojom prehlásení uvádza, toto prehlásenie urobil na základe požiadavky konateľa Controlsystem SK s.r.o. k predmetnej daňovej kontrole DPH. Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že na základe skutočností zistených správcom dane je možné považovať Zmluvu o sprostredkovaní vrátane dodatku k tejto zmluve ako účelovo vyhotovené dokumenty k fakturácii služieb sprostredkovania. Finančné riaditeľstvo SR k spochybňovaniu záverov správcu dane odvolávajúcim sa uvádza, že otázny a pochybnosti vzbudzujúci je vzhľadom na vyššie uvedené, práve zmysel predmetného zdaniteľného obchodu. Rovnako otázna je aj obojstranná ekonomická výhodnosť tohto deklarovaného zdaniteľného obchodu vyplývajúceho zo Zmluvy o sprostredkovaní, v ktorej bola

dohodnutá odmena sprostredkovateľovi vo výške 10% z fakturovanej čiastky a predmetnú zmluvu možno nepochybne označiť za ekonomicky nevýhodnú zmluvu. Finančné riaditeľstvo SR k prílohe odvolania, ktorú tvoria dodávateľské a odberateľské faktúry za nákup a predaj strojov, ktoré mali byť predmetom sprostredkovania pre odberateľa GIGA 2003 Kft., a ktoré majú preukázať dodanie fakturovaných služieb sprostredkovania uvádza, že uvedené faktúry o nákupe a predaji tovaru sú listinným dôkazom o nadobudnutí tovaru a následnom dodaní tovaru do iného členského štátu ale nepreukazujú služby sprostredkovania.“

7. K predloženému daňovému priznaniu DPH za mesiac október 2017 deklarovaného dodávateľa služieb

- spoločnosti Empire State, s.r.o., podľa ktorého by malo byť zrejmé, že táto spoločnosť priznala a odviedla DPH z vystavenej faktúry č. 44171034, žalovaný uviedol, že z jeho obsahu je suma dane z vykázaného dodania tovaru a služby v tuzemsku vo výške 16.698,41 EUR a vlastná daňová povinnosť platiteľa Empire State, s.r.o. je v mesiaci október 2017 vo výške 2.709,79 EUR. Daň z vystavenej faktúry je v sume 11.436 EUR a spoločnosť Empire State, s.r.o. nepreukazovala žiadne súvisiace náklady s predmetným dodaním služieb sprostredkovania, ktoré by znížili daň z dodania služieb odpočítaním dane na vstupe. Daň zo služby sprostredkovania platiteľ Empire State, s.r.o. neodviedol do štátneho rozpočtu vo výške fakturovanej sumy dane. Na základe týchto skutočností aj túto námietku považoval žalovaný za neopodstatnenú.

8. Vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa preverovania deklarovaných trojstranných obchodov žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol: „V prípade deklarovaných trojstranných obchodoch medzi nemeckými/ britskými/ holandskými dodávateľmi (prvý dodávateľ) - odvolávajúcim sa (prvý odberateľ) - maďarskými odberateľmi (druhý odberateľ) vychádzal správca dane zo skutočností, ktoré zistil z dokladov a účtovníctva predloženého odvolávajúcim sa k výkonu daňovej kontroly a z jeho vyjadrení, ktoré poskytol v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odvolávajúci sa v daňovom priznaní za zdaňovacie október 2017 deklaroval trojstranné obchody a v riadku 35 uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom na základe prijatých faktúr v sume 373.327,67 € (položky 1-12) a v riadku 36 uviedol dodanie tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi na základe vystavených faktúr v sume 149.786,98 € (položky 13-14). V riadku 36 daňového priznania však odvolávajúci sa deklaroval dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom iba pri položke 13, ktorý súvisí s nákupom tovaru uvedeným pod položkou 9. Ďalšie nakúpené tovary uvedené na riadku 35 (položky 1-8,10-12) odvolávajúci sa v zdaňovacom období október 2017 nefakturoval odberateľom a neuviedol ich ani na riadku 36. Podľa predložených zmlúv o dodávke s maďarskými odberateľmi je predávajúci oprávnený vystaviť konečnú faktúru za tovar po podpísaní odovzdávacieho a preberacieho protokolu a po vyskúšaní stroja kupujúcim. To znamená, že zdaniteľné obchody, ktoré daňový subjekt uviedol v zdaňovacom období október 2017 vr. 35 daňového priznania budú vyfakturované až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Z uvedených dôvodov bol správny záver správcu dane, ktorý zdaniteľné obchody, ktoré daňový subjekt uviedol v r. 35 a r. 36 daňového priznania, neposúdil ako nadobudnutie a dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa v znení neskorších predpisov. Na základe uvedeného je zrejmé, že odvolávajúci sa nesplnil hmotno-právne podmienky trojstranného obchodu v zmysle v znení neskorších predpisov a námietky uvedené v odvolaní sú v tejto veci neopodstatnené. Keďže daňový subjekt si tovar objednal pod IČ DPH prideleným v tuzemsku (SR), je povinný v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava tovaru skončila v inom členskom štáte ( v znení neskorších predpisov). Právo na odpočítanie dane daňový subjekt nemá, keďže podmienkou je preukázanie skončenia prepravy tovaru v tuzemsku. Správca dane preto vyrubil daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu z predmetných faktúr. Finančné riaditeľstvo SR k predloženým potvrdeniam maďarských subjektov o podaní daňového priznania uvádza, že uvedené potvrdenia nesúvisia s preverovaným zdaňovacím obdobím október 2017 (september 2017-2 prípady, december 2017 - 2 prípady, január 2018 a apríl 2018) a nepreukazujú splnenie podmienok trojstranného obchodu.“

9. K námietke daňového subjektu o dodacích podmienkach INCOTERMS 2010 žalovaný uviedol, že správca dane na strane 11 rozhodnutia skonštatoval zistenia z predložených zmlúv z obchodných vzťahov, ktoré boli v súlade s údajmi na dodávateľských a odberateľských faktúrach. Pri ďalších častiach týchto zmlúv (prechod vlastníckeho práva, skúšobná výroba) správca dane skonštatoval (a s týmto

záverom sa stotožnil aj žalovaný), že tieto skutočnosti nemôžu mať vplyv na splnenie si daňových povinností subjektov zúčastnených na obchode, ktorý daňový subjekt deklaroval ako trojstranný.

10. Následne žalovaný považoval závery správcu dane, že zo strany daňového subjektu nebolo preukázané splnenie podmienok trojstranného obchodu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o DPH v znení neskorších predpisov a nemôže sa uplatniť osobitný režim pre tento druh obchodu tak, ako to daňový subjekt deklaroval, za správne a logické. Daňový subjekt nepreukázal, že boli splnené podmienky pre uplatnenie postupu podľa § 45 zákona o DPH. Zároveň žalovaný v závere rozhodnutia konštatoval, že správca dane v záujme objektívneho hodnotenia dôkazov vzal do úvahy všetky dôkazy a zistenia, ktoré mal k dispozícii, t.j. postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránil záujmy štátu a dbal pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Postup správcu dane tak bol v súlade s § 3, § 24 a § 63 daňového poriadku, posúdenie skutkového stavu veci bolo vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona o DPH, ako aj daňového poriadku. Napokon k námietke o nesúlade vo vyčíslení daňových povinnosti žalovaný konštatoval, že rozdiel dane a daň sú vyčíslené správne, pretože rozdiel v sume 210,03 EUR je odpočítaná daň, ktorú správca dane uznal ako oprávnené odpočítanie dane v zdaňovacom období október 2017.

11. Žalobca v podanej správnej žalobe zo dňa 20.09.2019 navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného v celom rozsahu, ako aj rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Košice, pobočka Spišská Nová Ves a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie žalovaného napadol z dôvodu, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa žalovaný nezaoberal tým, že správca dane na strane 16 ods. 2 posledná veta rozhodnutia uvádza, že DPH v Maďarsku nebola zaplatená a daňová povinnosť vznikla kontrolovanému platiteľovi. Správca dane tak tvrdil aj napriek tomu, že v spise sa nachádzajú relevantné potvrdenia o zaplatení DPH v Maďarsku. V tej súvislosti žalobca poukázal aj na Smernicu Rady Európy 2006/112 ES o spoločnom systéme DPH, ktorá okrem iného upravuje výber dane za ten istý tovar v dvoch členských štátoch spoločenstva, pričom výber dane je možný za ten istý tovar iba v jednom členskom štáte Európskej únie. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nezaoberal argumentmi daňového subjektu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, a nevysvetľuje ani prečo túto argumentáciu nezobral do úvahy. V ďalšom texte správnej žaloby sa zaoberal deklarovaným trojstranným obchodom a uviedol, že predmetného obchodu sa zúčastnili tri právne subjekty z troch rôznych štátov Európskej únie, pričom predmetom obchodu bola dodávka toho istého tovaru, ktorý bol prepravovaný od prvého dodávateľa priamo k druhému dodávateľovi. Všetky tri subjekty zúčastňujúce sa tohto obchodu sú registrované na DPH vo svojich krajinách, teda ide o tri rôzne štáty Európskej únie (prvý dodávateľ bol z Nemecka, Holandska, Talianska a z Veľkej Británie, prvý odberateľ zo Slovenska a druhý odberateľ z Maďarskej republiky). Žalobca pritom nemá v Maďarskej republike sídlo, miesto podnikania, ani prevádzkareň, bydlisko, ani sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa, teda v Maďarskej republike nezdržiava. Voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi používa svoje DIČ: SK2023554445. Doprava od prvého dodávateľa bola realizovaná priamo k druhému odberateľovi, ale na účet prvého odberateľa, pričom správca dane špecifikuje jednotlivé obchody s uvedením konkrétneho dopravcu, faktúry za dopravu a CMR. Druhí odberatelia sú registrovaní na DPH v Maďarskej republike, teda v štáte, v ktorom sa preprava tovaru skončila. Druhý odberateľ je osobou povinnou platiť dane (žalobca k odvolaniu proti rozhodnutiu správcu dane priložil prílohy, a to daňové priznanie DPH všetkých druhých odberateľov tovarov v kontrolovanom období vrátane potvrdenia ich správcu dane o prijatí daňových priznaní so vzorovým prekladom jedného priznania). Žalobca bol prvým odberateľom v predmetných obchodoch, a preto spĺňa všetky podmienky uvedené v § 45 ods. 1 zákona o DPH, jednoznačne nie je povinný platiť DPH. Zároveň žalobca v správnej žalobe tvrdil, že k sprostredkovaniu obchodu riadne došlo, tieto sprostredkovania prebehli, a preto poprel všetky tvrdenia žalovaného, ktoré považoval za účelové. Všetky sprostredkovania obchodov vykonal Ing. Š. P., pričom žalobca vďaka týmto sprostredkovaniam realizoval obchod v objeme 571.800 EUR. Daňový úrad Košice zároveň účelovo a chybne interpretoval aj výpoveď svedkyne Mgr. X. J.. Žalobca tvrdil, že záver správcu dane je nesprávny, pretože predložili všetky relevantné účtovné doklady k preukázaniu reálnosti dodania služieb za sprostredkovanie. Zároveň žalobca napadol aj preskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, keď tvrdil, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia síce poukazuje na skutkové zistenia správcu dane, ale nezaoberal sa podrobne argumentmi uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, a v preskúmavanom rozhodnutí neuvádza a nevysvetľuje, prečo sa týmito odvolacími argumentmi nezaoberal. V tej súvislosti zdôraznil, že napriek tomu, že predložili správcovi dane všetky potrebné podklady, faktúry, zmluvy, prehlásenia maďarských daňových subjektov, ich daňové priznania, a v

odvolaní namietali aj nesúlad vo vyčíslení ich daňových povinností správcom dane v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa, na všetky tieto odvolacie námietky žalovaný nereagoval a nijako nevysvetlil, prečo sa týmito skutočnosťami vo svojom rozhodnutí nezaoberal.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.12.2019 k žalobným dôvodom vyplývajúcim zo správnej žaloby uviedol nasledovné: „Žalobca deklaroval trojstranné obchody medzi nemeckými/britskými/holandskými dodávateľmi (prvý dodávateľ) - žalobcom (prvý odberateľ) - maďarskými odberateľmi (druhý odberateľ) a v daňovom priznaní za zdaňovacie október 2017 v riadku 35 uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom na základe prijatých faktúr v sume 373.327,67 € (položky 1-12) a v riadku 36 uviedol dodanie tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi na základe vystavených faktúr v sume 149.786,98 € (položky 13-14). V riadku 36 daňového priznania však odvolávajúci sa deklaroval dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom iba pri položke 13, ktorý súvisí s nákupom tovaru uvedeným pod položkou 9. Ďalšie nakúpené tovary uvedené na riadku 35 (položky 1-8,10-12) odvolávajúci sa v zdaňovacom období október 2017 nefakturoval odberateľom a neuviedol ich ani na riadku 36. Podľa predložených zmlúv o dodávke s maďarskými odberateľmi je predávajúci oprávnený vystaviť konečnú faktúru za tovar po podpísaní odovzdávacieho a preberacieho protokolu a po vyskúšaní stroja kupujúcim. To znamená, že zdaniteľné obchody, ktoré daňový subjekt uviedol v zdaňovacom období október 2017 v r. 35 daňového priznania budú vyfakturované až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Z uvedených dôvodov bol správny záver správcu dane, ktorý zdaniteľné obchody, ktoré daňový subjekt uviedol v r. 35 a r. 36 daňového priznania, neposúdil ako nadobudnutie a dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa v znení neskorších predpisov. Keďže daňový subjekt si tovar objednal pod IČ DPH prideleným v tuzemsku (SR), je povinný v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava tovaru skončila v inom členskom štáte ( v znení neskorších predpisov). Právo na odpočítanie dane daňový subjekt nemá, keďže podmienkou je preukázanie skončenia prepravy tovaru v tuzemsku. Správca dane preto vyrubil daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu z predmetných faktúr. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že sa nezaoberal potvrdeniami o zaplatení dane v Maďarsku. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predložené potvrdenia maďarských subjektov o podaní daňového priznania nesúvisia s preverovaným zdaňovacím obdobím október 2017 (september 2017-2 prípady, december 2017 - 2 prípady, január 2018 a apríl 2018) a nepreukazujú splnenie podmienok trojstranného obchodu. Vyvodené závery správcu dane i žalovaného o tom, že žalobca v preverovaných prípadoch nesplnil všetky podmienky trojstranného obchodu v zmysle v znení neskorších predpisov a nie je možné uplatniť osobitný režim pre tento druh obchodu, sa zakladajú na objektívnom, pravdivom a dostatočnom zistení skutkového stavu veci a konanie správcu dane i žalovaného nebolo v rozpore s platnými právnymi predpismi. Žalovaný v súvislosti s neuznaným odpočítaním dane z faktúry vystavenej spoločnosťou Empire State, s.r.o. za dodanie služieb sprostredkovania uvádza, že nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty nevzniká len jeho uplatnením, ale až po splnení podmienok, ktorých splnenie je platiteľ povinný preukazovať a za správnosť ktorých zodpovedá. Z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie dane uplatňuje, musí preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre nárok na odpočítanie dane stanovené zákonom. Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal, preto žalovaný zotrváva na svojom závere, že správca dane oprávnene konštatoval porušenie v nadväznosti n a ods. a ods. 2 písm. a) v znení neskorších predpisov, pretože žalobca spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť nepreukázal skutočnosti uvedené na faktúre vystavenej spoločnosťou Empire State, s.r.o., nepreukázal reálne uskutočnenie sprostredkovania, na základe ktorého mala byť fakturovaná sprostredkovateľská odmena, čím neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca nepreukázal, za čo konkrétne mal spoločnosti Empire State, s.r.o. vyplatiť sprostredkovateľskú odmenu v celkovej sume 68.616,00 €, nepreukázal, ako bol naplnený predmet zmluvy o sprostredkovaní, t.j. nepreukázal, v čom konkrétne spočívalo sprostredkovanie spoločnosťou Empire State, s.r.o., nepreukázal akým spôsobom spoločnosť Empire State, s.r.o. splnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, keď nepredložil žiadny konkrétny a overiteľný výstup, ktorým by preukázal reálnosť sprostredkovania. Všeobecné tvrdenia bez akéhokoľvek výstupu z tejto činnosti nemožno považovať za preukázanie reálnosti uskutočnenia sprostredkovania.“ 13. Žalovaný opakovane poukázal na to, že v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sa dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania a z

obsahu rozhodnutie jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa riadili pri svojom rozhodovaní. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia konkrétnych ustanovení zákona o DPH, považoval žalovaný za vecne správne a súladné tak s príslušnými ustanoveniami označeného zákona, ako aj daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi a neboli porušené ani práva žalobcu. V závere vyjadrenia preto žalovaný zhrnul, že všetky námietky daňového subjektu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto sú neopodstatnené.

14. Žalobca v replike zo dňa 18.02.2020 uviedol nasledovné: „Žalovaný k trojstrannému obchodu síce uvádza (na strane 4 prvý odsek), že podmienky trojstranného obchodu „sú definované v v znení neskorších predpisov") pričom všetky podmienky tam špecifikuje, ale žalovaný neuvádza, ktorú z týchto podmienok sme nesplnili. Zároveň ale žalovaný nám súčasne vytýka a uvádza na str. 4 posledný odsek, predposledná veta vyjadrenia, že .. Ďalšie nakúpené tovary uvedené na riadku 35 (položky 18,10-12) odvolávajúci sa v zdaňovacom období október 2017 žalovaný nefakturoval odberateľom a neuviedol ich ani na riadku 36." Táto žalovaným uvedená skutočnosť, je podľa žalovaného porušením podmienok trojstranného obchodu. Zo znenia ust. zákona písmená a až f, o trojstrannom obchode ale vôbec nevyplýva, že takáto podmienka uvedená a požadovaná žalovaným, teda že tovar musí byt vyfakturovaný v tom istom mesiaci, by mala byť obsahom znenia zákona. Naopak, tým, že sme tovar nevyfakturovali v tom istom mesiaci, ešte neznamená, že sa nejedná o ten istý tovar. Akcentujeme na tú skutočnosť, že žalovaný tvrdí, že sme sa nezaoberali potvrdeniami o zaplatení dane v Maďarsku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na str. 5 uviedol, že predložené potvrdenia maďarských subjektov o podaní daňového priznania nesúvisia s preverovaným zdaňovacím obdobím október 2017 (september 2017-2 prípady, december 2017 - 2 prípady, január 2018 a apríl 2018) a nepreukazujú splnenie podmienok trojstranného obchodu." Uvedené tvrdenie žalovaného je zavádzajúce a vôbec sa nezakladá na pravde. Naopak, veď my sme dokazovali a preukázali sme danú skutočnosť jednoznačnými dôkazmi, že za tovar, ktorý bol predmetom trojstranného obchodu a ktorý sme fakturovali v iných mesiacoch, bola riadne v zmysle zákona zaplatená daň v Maďarskej republike. Žalobca nerozumie tomu tvrdeniu žalovaného, že čo to táto skutočnosť má spoločné s kontrolovaným obdobím - október 2017. Žalovaný k inštitútu sprostredkovania uvádza, že: „Žalobca nepreukázal, za čo konkrétne mala spoločnosti Empíre State, s.r.o. vyplatiť sprostredkovateľskú odmenu v celkovej sume 68.616,00 €, nepreukázal, ako bol naplnený predmet zmluvy o sprostredkovaní, t.j. nepreukázal, v čom konkrétne spočívalo sprostredkovanie spoločnosťou Empíre State, s.r.o., nepreukázal akým spôsobom spoločnosť Empíre State, s.r.o. splnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, keď nepredložil žiadny konkrétny a overiteľný výstup, ktorým by preukázal reálnosť sprostredkovania." Poukazujeme a akcentujeme na tú skutočnosť, že k písomnému odvolaniu proti Rozhodnutiu Daňového úradu Košice sme predložili všetky naše dodávateľské aj odberateľské faktúry na sprostredkované stroje, z čoho je zrejmý a vyčísliteľný ekonomický prínos. Skutočnosť, že sa jedná o sprostredkovanie týchto predmetných obchodov, potvrdil odberateľ (G1GA 2003 Kft) vo svojom prehlásení, ktoré bolo taktiež prílohou nášho písomného odvolania. Zároveň toto predmetné prehlásenie jednoznačne preukazuje tú skutočnosť, že služba sprostredkovania sa uskutočnila. Vyššie uvedené dokumenty v tomto našom vyjadrení prikladáme.“

15. Napriek tomu, že replika žalobcu bola žalovanému zaslaná na zaujatie stanoviska duplikou spolu s výzvou súdu zo dňa 24.02.2020 (uvedené bolo preukázateľne žalovanému doručené dňa 18.03.2020), žalovaný sa duplikou vo veci v súdom stanovenej lehote, a ani neskôr nevyjadril.

16. Krajský súd v Košiciach v konaní podľa a nasl. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane a oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu vyžiadaného súdom, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto túto podľa zamietol.

17. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 07.10.2021 sa nezúčastnil zástupca žalovaného, ich neúčasť bola ospravedlnená listom zo dňa 06.10.2021 z dôvodu dlhodobo plánovaných pracovných

aktivít poverených zamestnancov, vzhľadom na ktorú skutočnosť súd na pojednávaní podľa konal v neprítomnosti zástupcu žalovaného. Zástupca žalobcu na pojednávaní na podanej žalobe trval v celom rozsahu a poukázal na to, že pri ich podnikateľských aktivitách daňové orgány už v minulosti neuznali obdobný trojstranný obchod ako v tomto prípade, a to vo vzťahu k daňovej kontrole vykonávanej za rok 2015. Následne podali správnu žalobu, ktorá bola na Krajskom súde v Košiciach vedená pod sp. zn. , kde namietali skutočnosť, že administratívny daňový orgán neuznal ich nárok vo vzťahu k tomu, že trojstranný obchod neprebehol v jednom mesiaci. Zároveň zástupca žalobcu do spisu predložil listiny preukazujúce vôľu žalobcu konať v zmysle pokynov žalovaného, keď v liste z 05.04.2018 žiadal Ministerstvo financií Slovenskej republiky o zaujatie stanoviska, či musí byť v daňovom priznaní v tom istom období uvádzaný nákup a predaj strojov, a či musí mať každá položka v rámci trojstranného obchodu samostatnú faktúru. Daňové riaditeľstvo uvedenú žiadosť o poskytnutie odpovede postúpilo priamo žalovanému, ktorý odpovedal žalobcovi listom z mája 2018. Zástupca žalobcu predložil v tej súvislosti do spisu žiadosť o výklad zákona o DPH zo dňa 05.04.2018, informáciu o odstúpení Ministerstva financií Slovenskej republiky z 20.04.2018 a odpoveď žalovaného označená ako „informácia k podaniu“ zo dňa 21.05.2018. Následne bolo pojednávanie odročené za účelom, aby sa žalovaný vyjadril k žalobcom predloženým dokladom s tým, že ich fotokópia bude prílohou výzvy doručenej žalovanému.

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení na výzvu súdu zo dňa 02.11.2021 uviedol, že aj z odpovede Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky vyplýva, že v prípade splnenia podmienok pre trojstranný obchod sa v daňovom priznaní k DPH uvádzajú údaje o nadobudnutí tovaru prvým odberateľom (riadok 35) a o dodaní tovaru druhému odberateľovi (riadok 36) v jednom zdaňovacom období. Napriek tomu, aké trojstranné obchody deklaroval žalobca, vykonané dokazovanie správcu dane nepreukázalo splnenie podmienok pre uplatnenie postupu podľa § 45 zákona o DPH. Ďalej konštatoval, že žalobca v riadku 35 daňového priznania za zdaňovacie obdobie október 2017 uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom na základe prijatých faktúr v sume 373.327,67 EUR (uvedené v rozhodnutí ako položky 1-12) a v riadku 36 uviedol dodanie tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi na základe vystavených faktúr v sume 149.786,98 EUR (položky 13-14). V riadku 36 daňového priznania však žalobca deklaroval dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom iba pri položke 13, ktorý súvisí s nákupom tovaru uvedeným pod položkou 9. Ďalšie nakúpené tovary uvedené na riadku 35 (položky 1-8, 10-12) odvolávajúci sa v zdaňovacom období október 2017 nefakturoval odberateľom a neuviedol ich ani na riadku 36. Podľa predložených zmlúv o dodávke s maďarskými odberateľmi je predávajúci oprávnený vystaviť konečnú faktúru za tovar po podpísaní odovzdávacieho a preberacieho protokolu a po vyskúšaní stroja kupujúcim.

19. Zdaniteľné obchody, ktoré daňový subjekt uviedol v zdaňovacom období október 2017 v riadku 35 daňového priznania (okrem položky 9), nie sú teda vyfakturované a uvedené v riadku 36 daňového priznania v tomto zdaňovacom období, ale až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nešlo o dodanie toho istého tovaru, žalobca nesplnil všetky zákonom stanovené hmotnoprávne podmienky pre trojstranný obchod.

20. Zdaniteľné obchody, ktoré daňový subjekt uviedol v riadku 35 a 36 daňového priznania nie je možné posúdiť ako nadobudnutie a dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa v znení neskorších predpisov, pričom odôvodnenie tohto záveru je uvedené v odôvodnení rozhodnutia správcu dane i žalovaného. V tej súvislosti žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 30.05.2019, ktorým bola žaloba žalobcu v obdobnej veci zamietnutá (zdaňovacie obdobie október 2016).

21. K tomuto vyjadreniu zaujal žalobca stanovisko listom zo dňa 11.01.2022. Žalobca konštatoval, že žalovaný svojím vyjadrením ohýba zákon a zavádza. Z vyjadrenia žalovaného nie je možné zistiť, čo presne žalobca nesplnil a preto nie je oslobodený od DPH. Odvolal sa na odpoveď daňového riaditeľstva zo dňa 21.05.2018, z ktorého vyplýva usmernenie na spôsob vyplnenia daňového priznania (vyplní riadky 35 a 36 daňového priznania), a neuvádzajú sa tam podmienky uznania trojstranného obchodu pre oslobodenie od DPH. Uvedené podľa žalobcu je podporené aj argumentáciou žalovaného, kde odkazuje na poučenie o vyplnení daňového priznania - opatrenie č. MF/016923/2017-731, ktoré bolo vydané 8. decembra 2017, pričom žalovaným kontrolované obdobie je október 2017. Predmetné poučenie nemôže mať väčšiu právnu silu ako znenie § 45 ods. 2 zákona o DPH. V prípade, ak žalobca vyplnil nesprávne daňové priznanie, povinnosťou žalovaného bolo poukázať na nesplnenie predmetného usmernenia a nie

nariadiť dvojnásobné zdanenie toho istého tovaru, lebo žalobca počas vykonávania kontroly preukázal, že DPH bola zaplatená v Maďarskej republike. Takéto dvojité zdanenie podľa žalobcu je v rozpore aj s legislatívou Európskej únie. Vo vzťahu k právnym záverom vyplývajúcim z rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 30.05.2019 žalobca poukázal na to, že ide o iný prípad, pretože súd neuznal trojstranný obchod, lebo druhému odberateľovi nebol dodaný ten istý tovar, ktorý nadobudol prvý odberateľ, keďže tento bol dodaný s inštaláciou.

22. Na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo pred súdom dňa 21.04.2022 sa opakovane nezúčastnil zástupca žalovaného, ich neúčasť bola ospravedlnená listom zo dňa 19.04.2022 s tým, že žalovaný zobral na vedomie, že sa môže vo veci pojednávať v neprítomnosti zástupcu Finančného riaditeľstva. Dôvodom neprítomnosti ich zástupcu boli dlhodobo plánované pracovné aktivity poverených zamestnancov. Na pojednávaní preto súd konal v neprítomnosti zástupcu žalovaného v zmysle ustanovenie . Zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v celom rozsahu, ako aj na argumentácií vyplývajúcej zo správnej žaloby a ďalších podaní žalobcu. Opakovane zdôraznil, že závery administratívneho daňového orgánu, t.j. rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného nemajú oporu v zákone. Správny súd v zmysle ustanovenia na tomto pojednávaní oznámil zástupcom účastníkov konania, že rozsudok vo veci bude vyhlásený dňa 19.05.2022 s tým, že žalobca a zástupca žalobcu zobrali termín vyhlásenia rozsudku na vedomie a neprítomnému žalovanému bude termín vyhlásenia rozsudku oznámený na webovej stránke príslušného súdu procesným postupom podľa .

23. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu.

24. V rámci dokazovania v daňovom konaní dôkazná povinnosť prioritne svedčí daňovému subjektu. Správca dane dokazovanie vykonáva, pričom jeho úloha je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Dokazovanie je procesným postupom, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie, pričom pri dokazovaní správca dane nie je viazaný iba návrhmi daňových subjektov; daňové konanie nie je pritom konaním vyhľadávacím. K otázke dôkaznej povinnosti daňového subjektu pri preukazovaní nároku na odpočítanie DPH sa vo svojej judikatúre opakovane vyjadril Najvyšší súd SR, napr. v rozsudku č.k. z 23.06.2010 judikoval, že „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok“.

25. Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

26. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.

27. Podľa § 45 ods. 1 zákona o DPH, trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak

a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu, b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch, c) prvý odberateľ nemá v členskom štáte druhého odberateľa sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa obvykle v členskom štáte druhého odberateľa nezdržiava a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň, d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa, e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.

28. Podľa ods. 2 označeného ustanovenia zákona, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Podľa ods. 3 označeného ustanovenia zákona, pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti". Podľa ods. 4 označeného ustanovenia zákona, zo záznamov vedených na určenie dane musí byť zrejmé a) u prvého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, dohodnutá odplata za dodanie tovaru druhému odberateľovi a názov alebo meno a adresa druhého odberateľa, b) u druhého odberateľa, ak použije pri trojstrannom obchode identifikačné číslo pre daň pridelené v tuzemsku, základ dane, suma dane a názov alebo meno a adresa prvého odberateľa.

29. Správny súd konštatuje, že z rozhodnutia správcu dane, ako aj žalovaného vyplýva, že žalovaný svoje rozhodnutie založil na záveroch týkajúcich sa zistení, že a/ žalobca neoprávnene (t.j. v rozpore s ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH) odpočítal daň z faktúry vystavenej spoločnosťou Empire State s.r.o. za dodanie služieb sprostredkovania a b/ zo strany žalobcu nebolo preukázané splnenie podmienok trojstranného obchodu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o DPH a nemôže sa preto uplatniť osobitný režim pre tento druh obchodu tak, ako to deklaroval žalobca.

30. Vo vzťahu k prvému záveru administratívneho finančného orgánu z obsahu preskúmavaného rozhodnutia, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tak daňový subjekt, ako aj deklarovaný dodávateľ služieb sprostredkovania za základ pre dodanie služby považovali Zmluvu o službách sprostredkovania podpísanú dňa 28.02.2014. Správca dane na základe zistených skutočností považoval vykázanie dodania služieb sprostredkovania za neuskutočnené a daňovým subjektom predloženú faktúru č. 44171034 zo dňa 10.10.2017 na sumu 68.616 EUR za vyhotovenú bez ekonomického opodstatnenia s cieľom získať neoprávnenú výhodu z uplatnenia práva na odpočítanie dane. Žalobca v správnej žalobe vo vzťahu k takémuto záveru správcu dane a následne žalovaného poukázal na odvolacie námietky uplatnené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane a tvrdil (bez akejkoľvek bližšej špecifikácie a argumentácie), že ku sprostredkovaniu obchodov riadne došlo a tieto sprostredkovania aj prebehli. Zároveň poprel všetky tvrdenia žalovaného a jeho závery označil za účelové. Hodnotenie výpovede svedkyne Mgr. X. J. považoval za nesprávne a účelové.

31. Správny súd považuje v tomto smere uplatnené žalobné dôvody žalobcu za nekonkrétne a nedostatočné, ak žalobca sa odvoláva na ním uplatnené odvolacie dôvody z podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. ukladá povinnosť žalobcovi konkretizovať dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné ( ). Konkrétne vymedzenie žalobných dôvodov je rozhodujúce z hľadiska určenia, čo konkrétne bude správny súd na základe podanej žaloby preskúmavať, pretože správny súd je v tomto type konania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby ( ). Podľa názoru súdu atribút konkrétneho vymedzenia žalobného dôvodu nespĺňa poukaz žalobcu na odvolacie dôvody uplatnené v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, pretože o týchto odvolacích dôvodoch už rozhodoval žalovaný v rámci odvolacieho konania preskúmavaným rozhodnutím, a k týmto odvolacím dôvodom zaujal v preskúmavanom rozhodnutí svoje stanovisko. Povinnosťou žalobcu

preto bolo formulovať žalobné dôvody tak, aby z nich bolo zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného (a to vrátane jeho záverov o odvolacích dôvodoch) za nesprávne, resp. nezákonné. Zo žalobných dôvodov žalobcu uplatnených v tejto časti správnej žaloby vyplýva, že žalobca trvá na svojich tvrdeniach o uskutočnení sprostredkovania obchodov, pričom žalobca popiera všetky tvrdenia a závery žalovaného. K námietke žalobcu o účelovosti a chybnej interpretácií výpovede svedkyne Mgr. X. J. správny súd uvádza, že tak, ako to vyplýva aj z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, táto dňa 15.12.2016 prevzala celý obchodný podiel v spoločnosti Empire State s.r.o., a to so všetkými záväzkami, pohľadávkami, zamestnancami, ako aj obchodnými zmluvami a ich dodatkami. Správny súd nezistil žiadne indície smerujúce k spochybneniu hodnotenia skutočností vo vzťahu k tejto svedkyni a závery správca dane, ako aj žalovaného, a to aj zo vzťahu k hodnoteniu informácií, ktoré poskytla daňovým orgánom, považuje za preukázané. Práve s ohľadom na tieto skutočnosti správny súd žalobné dôvody vo vzťahu k takémuto záveru správcu dane, ako aj žalovaného nepovažoval za opodstatnené a stotožňuje sa so záverom žalovaného, že deklarovaný dodávateľ nedodal služby sprostredkovania v zmysle § 9 zákona o DPH a nevznikla mu povinnosť v zmysle § 19 označeného subjektu a následne daňovému subjektu nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predloženej faktúry č. 44171034 zo dňa 10.10.2017 v sume 11.436 EUR. Správny súd zdôrazňuje, že daňový subjekt predovšetkým nepreukázal spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť sprostredkovanie zo strany deklarovaného dodávateľa, čím neuniesol dôkazné bremeno.

32. Vo vzťahu k druhému záveru správcu dane o nesplnení podmienok trojstranného obchodu zmysle § 45 ods. 1 zákona o DPH správny súd uvádza, že podstata trojstranného obchodu v zmysle tohto ustanovenia zákona spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Jedna z týchto dodávok je dodávka tovaru s jeho prepravou (tzv. pohyblivá dodávka) a druhá dodávka, je dodávka bez prepravy (tzv. nepohyblivá dodávka). Predpokladom splnenia podmienok trojstranného obchodu na účely uplatnenia zjednodušeného postupu zdaňovania pre prvého odberateľa (sťažovateľa) je, že dodanie tovaru spolu s jeho prepravou alebo odoslaním musí byť uskutočnené v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi prvým dodávateľom a prvým odberateľom, pričom nadobúdateľom tovaru v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru, ktorý nadobudol tovar za účelom jeho dodania v tomto členskom štáte, môže byť iba prvý odberateľ. Prvý odberateľ sa nemusí v členskom štáte skončenia prepravy alebo odoslania tovaru registrovať pre DPH. Jeho nadobudnutie tovaru sa považuje za zdanené s podmienkou následného dodania tohto tovaru druhému odberateľovi. Tovar sa teda prepravuje priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z členského štátu dodania do členského štátu skončenia prepravy alebo odoslania tovaru. Zákonné podmienky trojstranného obchodu ustanovené v § 45 zákona o DPH musia byť splnené kumulatívne, čo znamená, že nesplnenie čo i len jednej z nich má za následok neuznanie deklarovaných obchodov v tomto zjednodušenom daňovom režime. 33. Správny súd v tej súvislosti poukazuje na vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe, keď žalovaný konštatoval, že žalobca v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2017 v riadku 35 podaného daňového priznania uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom na základe prijatých faktúr v celkovej sume 373.327,67 EUR (položka 1-12) a v riadku 36 uviedol dodanie tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi na základe vystavených faktúr v sume 149.786,98 EUR (položky 13-14). V riadku 36 daňového priznania však žalobca deklaroval dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom iba pri položke 13 (uvedené súvisí s nákupom tovaru uvedeným pod položkou 9 riadku 35 od spoločnosti Citizen Machinery Europe Gmbh, fa. č. IN-578585, s dátumom dodania 30.10.2017, odberateľ JAKO Kft., fa. č. 2017043 zo dňa 30.10.2017). Ďalšie nakúpené tovary uvedené v riadku 35 zodpovedajúce položkám 1-8, 10-12 žalobca v zdaňovacom období október 2017 nefakturoval odberateľom (druhému odberateľovi) a neuviedol ich ani v riadku 36 daňového priznania. Z obsahu predložených zmlúv o dodávke s druhým odberateľom je prvý odberateľ oprávnený vystaviť konečnú faktúru za tovar po podpísaní odovzdávacieho/preberacieho protokolu a po vyskúšaní stroja druhým odberateľom. Z uvedeného vyplýva, že uvedené obchody, ktoré uviedol žalobca v zdaňovacom období október 2017 v riadku 35 daňového priznania (týkajúce sa položiek 1-8, 10-12), budú vyfakturované až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Práve z týchto dôvodov správca dane označené zdaniteľné obchody uvedené v riadkoch 35 a 36 neposúdil ako nadobudnutie a dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45 zákona o DPH a konštatoval, že v riadku 36 vykázal daňový subjekt dodanie vyššie o sumu 146.066,98 EUR. S uvedeným záverom sa v plnom rozsahu stotožňuje aj správny súd, ktorý opakovane zdôrazňuje nutnosť kumulatívneho splnenia všetkých podmienok uvedených v ustanovení § 45 zákona

o DPH. Na podporu takýchto záverov správny súd poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej pod sp. zn. zo dňa 14.12.2021, ktorý v kasačnom konaní, ktorého účastníkmi sú totožní účastníci ako v tomto súdnom preskúmavacom konaní a pri prakticky totožnom skutkovom a právnom stave v bode 32 odôvodnenia rozsudku konštatoval: „ ......trojstranný obchod mal deklarovať a teda vyplniť riadky 35 a 36 až za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný druhému odberateľovi (citované opatrenie MF SR č. MF/23118/2011 -73), pričom k uvedenému preukázateľne nedošlo. Kasačný súd nespochybňuje, že tovar týkajúci sa riadku 36 bol dodaný priamo od dodávateľa k odberateľovi sťažovateľa, avšak tejto obchodnej transakcii nezodpovedá nadobudnutie tovaru sťažovateľom, ktoré deklaroval v pozícii prvého odberateľa v riadku 35 dodatočného daňového priznania. Teda inak povedané, nadobudnutie tovaru prvým odberateľom - sťažovateľom (riadok 35) nezodpovedá tovaru, ktorý sťažovateľ dodal svojmu odberateľovi. Práve táto skutočnosť predstavovala zásadnú prekážku pre aplikáciu ustanovenia § 45 ods. 1 zákona o DPH, ktoré explicitne počíta s tým, že v rámci deklarovaného trojstranného obchodu sa jedná o totožný tovar prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. Teda sťažovateľ v rámci daňovej kontroly, vyrubovacieho konania ako aj odvolacieho konania nepreukázal, že by v danom prípade boli splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 45 zákona o DPH.“ 34. Ako nedôvodnú súd hodnotí námietku žalobcu, že žalovaný sa v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia nedostatočne zaoberal zaplatením DPH z predmetných obchodov v Maďarsku, a to druhým odberateľom, resp. odberateľmi, pretože z obsahu administratívneho rozhodnutia žalovaného vyplýva záver, že predložené potvrdenia maďarských subjektov o podaní daňového priznania nesúvisia s preverovaným zdaňovacím obdobím október 2017, ale s inými zdaňovacím obdobiami, a to september 2017, december 2017, január 2018 a apríl 2018, teda sa netýkajú predmetného zdaňovacieho obdobia, a ani nepreukazujú splnenie podmienok trojstranného obchodu.

35. Správny súd poukazuje aj na list žalovaného prostredníctvom Centra podpory pre dane zo dňa 21.05.2018, ktorý je odpoveďou na žiadosť žalobcu o výklad § 45 zákona o DPH zo dňa 05.04.2018, v ktorom žalobca žiadal o zaujatie stanoviska, či v daňovom priznaní musí byť uvádzaný v tom istom období nákup a predaj strojov, a či musí mať každá položka dodaná v rámci trojstranného obchodu samostatnú faktúru, prípadne samostatnú položku na faktúre alebo môžu byť uvedené pod jednou položkou. Z obsahu poskytnutej informácie vyplýva, že prvý odberateľ uvádza údaje o nadobudnutí tovaru (riadok 35) a o dodaní tovaru (riadok 36) druhému odberateľovi za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol tovar dodaný druhému odberateľovi, k druhej položenej otázke odpoveď žalobcovi poskytnutá nebola. Uvedená informácia podľa názoru súdu naznačuje, prvý odberateľ uvedie údaje o dodaní tovarov (riadok 36) druhému odberateľovi v zdaňovacom období, v ktorom bol tovar dodaný druhému odberateľovi, avšak vzhľadom na vyššie uvedené závery a nutnosť kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v § 45 zákona o DPH súd zastáva názor, že v kontrolovanom zdaňovacom období musí byť vykázané dodanie tovaru druhému odberateľovi v tom istom zdaňovacom období, ako prvý odberateľ tento tovar nadobudol, teda riadky 35 a 36 z podaného daňového priznania na seba musia nadväzovať.

36. Na základe týchto skutočností (a správny súd v priebehu preskúmavacieho konania nezistil ani žiadne procesné pochybenia v postupe správcu dane, ako aj žalovaného, ktoré by prípadne mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia), správny súd preto žalobu procesným postupom podľa ako nedôvodnú zamietol.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia a náhradu trov konania žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný, nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému o trovách konania rozhodol podľa , pretože žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci. (, ).