Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6S-39-2018.pdf
PDF · 219.84 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/39/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a sudcov JUDr. Milana Končeka a JUDr. Evy Baranovej, v právnej veci žalobcu: Controlsystem SK, s.r.o., Karpatská 1, 040 01 Košice, IČO: 46 702 661, zastúpený advokátom: JUDr. Eugen Kostovčík, Advokátska kancelária, Gelnická č. 33, 040 11 Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100276991/2018, zo dňa 02. februára 2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného č. 100276991/2018 z 02.02.2018, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102231664/2017 z 23.10.2017, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok určený rozdiel v sume 31.711,31 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016 daňovému subjektu Controlsystem SK s.r.o., Karpatská 1, Košice (žalobca) potvrdil.
2. Z pripojených administratívnych spisov vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2016. O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol č. 101606631/2017 z 20.07.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným doručený žalobcovi 27.07.2017. Žalobca sa k nemu písomne vyjadril 17.08.2017. So žalobcom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102137807/2017 z 10.10.2017, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok žalobcu k zisteniam uvedeným v protokole.
3. Na základe predložených dokladov a ústnych pojednávaní s konateľom žalobcu správca dane zistil, že žalobca nadobudol tovar (CNC stroje s príslušenstvom) z iných členských štátov EÚ, ako aj dovozom z tretích krajín a dodáva tovar s inštaláciou a montážou odberateľom v Maďarsku. Žalobca v daňovom priznaní uviedol v riadku 35 v rámci trojstranného obchodu nadobudnutie tovaru prvým odberateľom sumu 158.556,55 Eur, k čomu predložil faktúry od dodávateľov z iných členských štátov;
1) Citizen Machinery Europe GmbH, Mettinger Strasse 11, 73728 Esslingen
- faktúra č. IN-561586 zo 06.10.2016, int. č. FP16316 v sume 6.977,65 Eur - príslušenstvo stroja, priložené je CMR zo 06.10.2016 na prepravu tovaru z Esslingen, DE k maďarskému subjektu Doherty Hungary Kft., HU-5900 Orosháza, Gyártelep ul. 2, ktorý potvrdil prevzatie tovaru v časti 24 dňa 10.10.2016.
X) A. U. GmbH & Co.KG, Müller äcker 6, 75177 Pforzheim,
- faktúra č. 1637910 zo dňa 11.10.2016, int. č. FP 16322 v sume 1.410,40 Eur - príslušenstvo stroja, dodanie tovaru poštou - adresa doručenia, ktorá je uvedená na faktúre TSH Bowdentechnika Kft. Festetich utca 2. HU-7130 Tolna.
3) LNS Turbo UK Ltd., Waterside Park, Valley Way, Wombweill, Bamsley S73 OBB.
- faktúra č. 471602741 zo dňa 19.10.2016, int. č. FP16328 v sume 3.297,00 Eur - príslušenstvo stroja, je priložené CMR č. 2016299 zo dňa 19.10.2016 na prepravu tovaru z Wombwell (GB) k maďarskérnu subjektu GIGA 2003 Kft., ktorý potvrdil prevzatie tovaru v časti 24 dňa 24.10.2016.
4) Citizen Machinery Europe GmbH, Mettinger Strasse 11, 73728 Esslingen,
- faktúra č. IN-562005 zo dňa 14.10.2016, int. č. FP16332 v sume 4.781,25 Eur - príslušenstvo stroja, na faktúre je uvedená doručovacia adresa Szenkrijo Kft., Coglédi u. 14/g. 2769, Tápiószölös. Je priložený dodací list s vyznačenou dodacou podmienkou Ex Works, na ktorom je potvrdené prevzatie tovaru maďarským subjektom SZENKRIJO Kft..
5) Citizen Machinery Europe GmbH, Mettinger Strasse 11, 73728 Esslingen,
- faktúra č. IN-561634 zo dňa 23.09.2016, doručená dňa 13.10.2016, int. č. FP16343 v sume 1.538,25 Eur - príslušenstvo stroja, na faktúre je uvedená doručovacia adresa: GIGA 2003 Kft., Alba Ipari Zóna, Babér u. 18, 8000 Székesfehérvár. Priložený je k tomu dodací list s vyznačenou dodacou podmienkou Ex Works, na ktorom je potvrdené prevzatie tovaru maďarským subjektom GIGA 2003 Kft..
6) HEDELIUS Maschinenfabrik GmbH Sandstrasse 11,49716 Meppen, Germany
- faktúra č. 90045118 zo dňa 18.10.2016, int. č. FP16349 v sume 140.552,00 Eur - stroj Hedelius C50 CNC, priložené CMR č. 22871 zo dňa 08.11.2016 na prepravu tovaru z Meppen, Germany k maďarskému subjektu Flansch Tech Kft., ktorý potvrdil prevzatie tovaru v časti 24.
4. Žalobca v riadku 36 daňového priznania - dodanie tovaru prvým odberateľom v rámci trojstranného obchodu však nedeklaruje dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom. V uvedenom riadku uviedol dodanie tovaru - CNC sústruh odberateľovi HOLES Müanyag - Siklócsapágy Kft., Attila út 46, 1047 Budapest, Hungary na základe faktúry č. 2016071 z 11.10.2016, fakturovaná suma 119.500,00 Eur. Zároveň k nemu predložil nadobúdací doklad k dodávanému stroju - dodávateľskú faktúru č. IN-555650 zo dňa 17.05.2016, int. č. FP16139. Prílohou faktúry je aj CMR z 19.05.2016 na prepravu tovaru od nemeckého dodávateľa priamo k maďarskému subjektu HOLES Kft., ktorý potvrdil prevzatie tohto tovaru v časti 24 dňa 23.05.2016. K uvedenému nadobudnutiu tovaru a jeho dodaniu, ktoré deklaroval žaloba ako trojstranný obchod, jeho konateľ Ing. X. do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 100354860/2017 uviedol, že tovar, ktorý dôjde v určitom zdaňovacom období nie je vyfakturovaný v tom istom zdaňovacom období z dôvodu, že je potrebné ho ešte skompletizovať, inštalovať, odovzdať, až potom je vyfakturovaný odberateľovi. Táto doba môže trvať 2 - 3 mesiace, až pol roka.
5. Na základe takto zisteného skutkového stavu správca dane rozhodnutím č. 102231664/2017 z 23.10.2017 rozhodol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňový poriadok a určil žalobcovi rozdiel v sume 31.711,31 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2016, nadmerný odpočet nepriznal v sume 11.165,42 Eur a vyrubil daň v sume 20.545,89 Eur.
6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode, ktoré upravuje § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. zákon o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov neboli splnené. Prvý odberateľ v trojstrannom obchode môže uplatniť zjednodušený režim, ktorý spočíva v tom, že prvý odberateľ sa za stanovených podmienok nemusí registrovať v členskom štáte, v ktorom skončí preprava tovaru. Uplatnenie tohto režimu musí ísť o dodanie toho istého tovaru, ktorý je prepravený od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. V danom prípade sa preprava tovaru uskutočnila z Nemecka/Veľkej Británie priamo do Maďarska, pričom osobou disponovať s tovarom ako vlastník bol žalobca a to až do momentu, keď tovar po jeho montáži, resp. inštalácie odovzdal maďarskému zákazníkovi, nie sú splnené podmienky pre uplatnenie zjednodušeného režimu trojstranného obchodu. Žalobca je nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu v Maďarsku (miesto nadobudnutia tovaru podľa § 17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.) tovar si u obchodných partnerov objednal pod identifikačným číslom prideleným v členskom štáte usadenia - SR (iný členský štát, ako je členský štát, v ktorom sa skončila preprava tovaru) uplatňuje sa postup podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., prípadne s dôsledkom podľa ods. 3 uvedeného ustanovenia. Následné dodanie tovaru k zákazníkovi spolu s jeho inštaláciou alebo montážou realizovanou dodávateľom je svojím charakterom dodávka tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.. Ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, t. j. v danom prípade je dodanie tovaru slovenským daňovým subjektom maďarskému zákazníkovi dodávkou s miestom dodania v Maďarsku, pri ktorej definuje osobu povinnú platiť daň maďarský právny predpis. Dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ktorej je predmetom dane v inom členskom štáte, platiteľ neuvádza v Slovenskej republike v daňovom priznaní, ani v súhrnom výkaze. Žalobca teda uvedené obchody nesprávne posúdil ako trojstranný obchod a uviedol ich v riadkoch 35 a 36 daňového priznania. Uvedené obchody nie je možné charakterizovať ako nadobudnutie tovaru prvým odberateľom v rámci trojstranného obchodu, kedy prvý odberateľ nie je povinný platiť daň, lebo žalobca ako nadobúdateľ tovaru objednal si tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku, jedná sa o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z., a preto žalobca je povinný v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov a to aj keď preprava tovaru skončila v inom členskom štáte. Právo na odpočítanie dane žalobca nemá, keďže podmienkou je preukázanie skončenia prepravy tovaru v tuzemsku.
7. Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu: na základe predložených dokladov a vyjadrení konateľa žalobcu, správca dane posúdil ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu aj ďalšie obchody, než ktoré deklaroval žalobca v riadkoch 07 a 08 daňového priznania: Nadobudnutie tovaru od dodávateľa TAIWAN TAKISAWA TECHNOLOGY CO., Ltd., Taiwan na základe faktúry int. č. FP16315 (colné konanie pri vstupe do EÚ bolo vykonané v Slovinsku; tovar prepustený do režimu voľného obehu s oslobodením od dane dňa 26.10.2016) a od dodávateľa AKIRA SEIKI CO., Ltd., Taiwan na základe faktúry int. č. FP16361 (colné konanie pri vstupe do EÚ bolo vykonané v Slovinsku; tovar prepustený do režimu voľného obehu s oslobodením od dane dňa 25.10.2016).
Slovinský deklarant D.O.O., Ferrarska 17, Koper - Capodistria deklaroval v zdaňovacom období október 2016 dodanie tovaru v sume 148.536,00 Eur žalobcovi, čo bolo zistené prostredníctvom systému VIES.
Pri dovoze uvedeného tovaru, pri ktorom bolo uplatnené oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. a po ktorom bezprostredne nasleduje preprava tovaru do členského štátu iného ako je členský štát dovozu tovaru, dovozca deklaruje nadobudnutie tovaru v členskom štáte, v ktorom skončí odoslanie alebo preprava tovaru. V uvedených prípadoch, keďže žalobca preukázal prepravu tovaru zo Slovinska na Slovensko, bol povinný uplatniť v Slovenskej republike daň z nadobudnutia tovaru, ktorú si mohol zároveň odpočítať. Správca dane zvýšil sumu v riadku 07 o sumu 148.536,00 Eur, k tomu prislúchajúcu daň v riadku 08 o sumu 29.707,20 Eur a sumu odpočítania dane v riadku 21 daňového priznania o sumu 29.707,20 Eur, čím nevznikol žiadny rozdiel.
Žalobca v riadku 15 a 16 daňového priznania vykázal sumu 559.551,00 Eur, kde deklaroval dodanie tovaru maďarským odberateľom na základe faktúr:
- č.:2016067 z 01.10.2016 (dodanie CNC sústruhu) pre odberateľa KENTAUR Kereskedelmi és Alkatrészgyártó Kft., k tomuto obchodu bola predložená zmluva z 20.06.2016 uzatvorená s maďarským odberateľom, v zmysle ktorej ide o dodanie stroja vrátane montáže a výroby skúšobnej dávky. Odberateľ zaplatil zálohu vo výške 50.000,00 Eur 23.06.2016. Podľa platobných podmienok uvedených v zmluve a zvyšná suma faktúry je splatná až po odovzdaní stroja. Na základe tohto bola faktúra uhradená bezhotovostným prevodom a to 50.000,00 Eur 06.10.2016 a 43.500,00 Eur 13.02.2017. Tovar žalobca nadobudol od dodávateľa TAIWAN TAKISAWA TECHNOLOGY CO., LTD. na základe faktúry z 30.10.2015, int. č. FP15259,
- č.: 2016068 z 03.10.2016 (dodanie tovaru - zapichovacia brúska) pre odberateľa UniTurn Fémipari Kft. - konateľ žalobcu predložil k tomu zmluvu z 25.03.2016 uzatvorenú s odberateľom. Zmluvne bola dohodnutá záloha na tovar pred jeho dodaním v sume 134.500,00 Eur a zbytok po uvedení stroja do prevádzky. Na základe tohto bola zvyšná sume 110.500,00 Eur uhradená 06.10.2016. Preberací protokol bol vyhotovený 03.10.2016. Podľa predložených nadobúdacích dokladov tovar bol nadobudnutý od dodávateľa PARAGON MACHINERY CO., LTD. na základe faktúry z 12.05.2016, int. č. FP16184,
- č.: 2016070 zo 14.10.2016 (dodanie stroja - CNC vertikálne obrábacie centrum Akira Seiki) pre odberateľa LICHT FORM szerszám és Formagyártó Kft.,k uvedenému obchodu bola predložená zmluva z 22.03.2016, v zmysle ktorej pri objednávke tovaru bola poskytnutá záloha vo výške 30 %, t. j. 51.000,00 Eur a zvyšok mal byť zaplatený po konečnej faktúre, ktorá má byť vyhotovená po montáži a inštalácii stroja. Na základe toho zvyšná časť faktúry 119.000,00 Eur bola uhradená 19.10.2016. Podľa predložených nadobúdacích dokladov tovar bol nadobudnutý od dodávateľa AKIRA SEIKI CO., LTD., Taiwan na základe faktúry z 11.08.2016, int. č. FP16271.
V uvedených prípadoch teda došlo k dodaniu tovaru zákazníkovi spolu s jeho montážou a inštaláciou, čo je svojím charakterom dodávkou tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z.. Ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, to znamená, že v danom prípade je dodanie tovaru slovenským platiteľom dane maďarskému zákazníkovi dodávkou s miestom dodania v Maďarsku, pri ktorej definuje osobu povinnú platiť daň maďarský právny predpis. Dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ktoré je predmetom dane v inom členskom štáte platiteľ dane neuvádza v Slovenskej republike v daňovom priznaní ani v súhrnnom výkaze.
8. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca a žalovaný rozhodnutím č. 100276991/2018 z 02.02.2018 potvrdil rozhodnutie správcu dane. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol:
Daňový subjekt v riadku 36 daňového priznania - dodanie tovaru prvým odberateľom v rámci trojstranného obchodu však nedeklaruje dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom. V riadku 36 daňový subjekt uviedol dodanie tovaru - CNC sústruh odberateľovi HOLES Müanyag - Siklócsapágy Kft., Attila út 46, 1047 Budapest, Hungary, IČ DPH HU10550984 na základe faktúry č. 2016071 zo dňa 11.10.2016, fakturovaná suma 119.500,00 Eur. Daňový subjekt zároveň predložil nadobúdací doklad k dodávanému stroju - dodávateľskú faktúru č. IN-555650 zo dňa 17.05.2016, int. č. FP 16139. Prílohou k tejto faktúre je CMR zo dňa 19.05.2016 na prepravu tovaru od nemeckého dodávateľa priamo k maďarskému subjektu HOLES Kft., ktorý potvrdil prevzatie tovaru v časti 24 dňa 23.05.2016.
Správca dane pri ústnom pojednávaní dňa 27.02.2017 požiadal daňový subjekt o vyjadrenie k vyššie uvedeným nadobudnutiam tovaru a dodaniu tovaru, ktoré deklaroval ako trojstranný obchod. Konateľ daňového subjektu Ing. X. uviedol, že tovar, ktorý dôjde v určitom zdaňovacom období, nie je vyfakturovaný v tom istom zdaňovacom období z dôvodu, že je potrebné ho ešte skompletizovať, inštalovať, odovzdať, až potom je vyfakturovaný odberateľovi. Táto doba môže trvať 2 - 3 mesiace, až pol roka (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100354860/2017).
Na základe týchto zistení správca dane skonštatoval, že podmienky oslobodenia od dane pri trojstrannom obchode, ktoré upravuje § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov neboli splnené. Prvý odberateľ v trojstrannom obchode môže uplatniť zjednodušený režim, ktorý spočíva v tom, že prvý odberateľ sa za stanovených podmienok nemusí registrovať v členskom štáte, v ktorom skončí preprava tovaru. Pre uplatnenie tohto režimu musí ísť o dodanie toho istého tovaru, ktorý je prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi. V danom prípade sa preprava tovaru uskutočnila z Nemecka/Veľkej Británie priamo do Maďarska, pričom osobou disponovať s tovarom ako vlastník, je daňový subjekt Controlsystem SK s.r.o., a to až do momentu, keď tovar po jeho montáži, resp. inštalácii, odovzdal maďarskému zákazníkovi, nie sú splnené podmienky pre uplatnenie zjednodušeného režimu trojstranného obchodu.
Daňový subjekt Controlsystem SK s.r.o. je nadobúdateľom tovaru z iného členského štátu v Maďarsku (miesto nadobudnutia tovaru podľa § 17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Tovar si u obchodných partnerov objednal pod identifikačným číslom prideleným v členskom štáte usadenia - SR (iný členský štát. ako je členský štát. v ktorom sa skončila preprava tovaru), uplatňuje sa postup podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, prípadne s dôsledkom podľa ods. 3 tohto ustanovenia.
Následné dodanie tovaru zákazníkovi spolu s jeho inštaláciou alebo montážou realizovanou dodávateľom je svojím charakterom dodávkou tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, t. j. v danom prípade je dodanie tovaru slovenským daňovým subjektom maďarskému zákazníkovi dodávkou s miestom dodania v Maďarsku, pri ktorej definuje osobu povinnú platiť daň maďarský právny predpis. Dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ktoré je predmetom dane v inom členskom štáte, platiteľ neuvádza v SR v daňovom priznaní ani v súhrnnom výkaze.
Daňový subjekt teda vyššie uvedené obchody nesprávne posúdil ako trojstranný obchod a uviedol ich v riadkoch 35 a 36 daňového priznania.
Z vyššie uvedených dôvodov teda vyplýva, že obchody uvedené pod bodom 1) až 6) nemožno charakterizovať ako nadobudnutie tovaru prvým odberateľom v rámci trojstranného obchodu, kedy prvý odberateľ nie je povinný platiť daň. Keďže si daňový subjekt - nadobúdateľ tovaru objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku, jedná sa o nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a daňový subjekt je povinný v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava tovaru skončila v inom členskom štáte. Právo na odpočítanie dane daňový subjekt nemá, keďže podmienkou je preukázanie skončenia prepravy tovaru v tuzemsku.
Správca dane vyčíslil rozdiel dane v sume 31.711,31 Eur:
- faktúra int. č. FP 16316, základ dane 6.977,65 Eur, DPH 1.395,53 Eur
- faktúra int. č. FP 16322, základ dane 1.410,40 Eur, DPH 282,08 Eur
- faktúra int. č. FP 16328, základ dane 3.297,00 Eur, DPH 659,40 Eur
- faktúra int. č. FP 16332, základ dane 4.781,25 Eur, DPH 956,25 Eur
- faktúra int. č. FP 16343, základ dane 1.538,25 Eur, DPH 307,65 Eur
- faktúra int. č. FP 16349, základ dane 140.552,00 Eur, DPH 28.110,40 Eur.
Rozdiel pri trojstrannom obchode v riadku 35 predstavuje sumu 158 556,55 €. Rozdiel pri trojstrannom obchode v riadku 36 predstavuje sumu 119.500,00 €. Rozdiel dane za zdaňovacie obdobie október 2016 celkom predstavuje sumu 31.711,31 Eur.
B. Nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu:
Na základe predložených dokladov a vyjadrení konateľa daňového subjektu, správca dane posúdil ako nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu ešte ďalšie obchody, než ktoré deklaroval daňový subjekt v riadkoch 07 a 08 daňového priznania:
Nadobudnutie tovaru od dodávateľa TAIWAN TAKISAWA TECHNOLOGY CO., Ltd., Taiwan na základe faktúry int. č. FP16315 (colné konanie pri vstupe do EÚ bolo vykonané v Slovinsku; tovar prepustený do režimu voľného obehu s oslobodením od dane dňa 26.10.2016) a od dodávateľa AKIRA SEIKI CO., Ltd., Taiwan na základe faktúry int. č. FP16361 (colné konanie pri vstupe do EÚ bolo vykonané v Slovinsku; tovar prepustený do režimu voľného obehu s oslobodením od dane dňa 25.10.2016).
Slovinský deklarant D.O.O., Ferrarska 17, Koper - Capodistria, IČ DPH deklaroval v zdaňovacom období október 2016 dodanie tovaru v sume 148.536,00 Eur daňovému subjektu Controlsystem SK s.r.o., čo bolo zistené prostredníctvom systému VIES.
Pri dovoze tovaru, pri ktorom je uplatnené oslobodenie od dane podľa § 48 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a po ktorom bezprostredne nasleduje preprava tovaru do členského štátu iného ako je členský štát dovozu tovaru, dovozca deklaruje nadobudnutie tovaru v členskom štáte, v ktorom skončí odoslanie alebo preprava tovaru. Vo vyššie uvedených prípadoch, keďže daňový subjekt preukázal prepravu tovaru zo Slovinska na územie Slovenska, bol povinný uplatniť v SR daň z nadobudnutia tovaru, ktorú si mohol zároveň odpočítať.
Správca dane zvýšil sumu v riadku 07 o sumu 148.536,00 Eur, k tomu prislúchajúcu daň v riadku 08 o sumu 29.707,20 Eur a sumu odpočítania dane v riadku 21 daňového priznania o sumu 29. 707,20 Eur, čím nevznikol žiadny rozdiel dane.
Daňový subjekt z nadobudnutého tovaru v sume 158.556,55 Eur (ktorý nesprávne deklaroval ako trojstranný obchod - uvedený v bode A tohto rozhodnutia) je povinný zaplatiť DPH v sadzbe 20%, čo predstavuje sumu 31.711,31 Eur. O sumu 158.556,55 Eur sa zvyšuje suma v riadku 07 a o sumu 31.711,31 Eur suma v riadku 08 daňového priznania.
C. Dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu podľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Daňový subjekt v riadku 15 a 16 daňového priznania vykázal sumu 559.551,00 Eur.
Deklaroval ňou dodanie tovaru maďarským odberateľom na základe faktúr:
- č. 2016067 zo dňa 01.10.2016 (dodanie CNC sústruhu) pre odberateľa KENTAUR Kereskedelmi és Alkatrészgyártó Kft., IČ DPH HU 10501313 - daňový subjekt predložil zmluvu zo dňa 20.06.2016 uzatvorenú s maďarským odberateľom, v zmysle ktorej ide o dodanie stroja vrátane montáže a výroby skúšobnej dávky. Odberateľ zaplatil zálohu vo výške 50.000,00 Eur dňa 23.06.2016. Podľa platobných podmienok uvedených v zmluve, zvyšná suma faktúry je splatná až po odovzdaní stroja. Na základe toho bola faktúra uhradená bezhotovostným prevodom nasledovne: 50.000,00 Eur dňa 06.10.2016 a 43.500,00 Eur dňa 13.02.2017. Tovar daňový subjekt nadobudol od dodávateľa TAIWAN TAKISAWA TECHNOLOGY CO., LTD, na základe faktúry zo dňa 30.10.2015, int. č. FP 15259.
- č. 2016068 zo dňa 03.10.2016 (dodanie tovaru - zapichovacia brúska) pre odberateľa UniTurn Fémipari Kft., IČ DPH HU 17781891 - daňový subjekt predložil zmluvu zo dňa 25.03.2016 uzatvorenú s odberateľom. Zmluvne bola dohodnutá záloha na tovar pred jeho dodaním v sume 134.500,00 Eur a zbytok po uvedení stroja do prevádzky. Na základe toho bola zvyšná časť 110 500.00 Eur uhradená dňa 06.10.2016. Preberací protokol bol vyhotovený dňa 03.10.2016. Podľa predložených nadobúdacích dokladov tovar bol nadobudnutý od dodávateľa PARAGON MACHINERY CO., LTD na základe faktúry zo dňa 12.05.2016, int. č. FP 16184.
- č. 2016070 zo dňa 14.10.2016 (dodanie stroja - CNC vertikálne obrábacie centrum Akira Seiki) pre odberateľa LICHT FORM Szerszám és Formagyártó Kft., IČ DPH HU11925880 - daňový subjekt predložil zmluvu zo dňa 22.03.2016, v zmysle ktorej pri objednávke tovaru bola poskytnutá záloha vo výške 30 %, t. j. 51.000,00 Eur a zvyšok bude zaplatený po konečnej faktúre, ktorá bude vyhotovená po montáži a inštalácii stroja. Na základe toho bola zvyšná časť faktúry 119.000,00 Eur uhradená dňa 19.10.2016. Podľa predložených nadobúdacích dokladov tovar bol nadobudnutý od dodávateľa AKIRA SEIKI CO., LTD., Taichung City 40852, Taiwan na základe faktúry zo dňa 11.08.2016, int. č. FP 16271.
V uvedených prípadoch došlo k dodaniu tovaru zákazníkovi spolu s jeho montážou a inštaláciou, čo je svojím charakterom dodávka tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, tzn. že v danom prípade je dodanie tovaru slovenským daňovým subjektom maďarskému zákazníkovi dodávkou s miestom dodania v Maďarsku, pri ktorej definuje osobu povinnú platiť daň maďarský právny predpis. Dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, ktoré je predmetom dane v inom členskom štáte daňový subjekt neuvádza v SR v daňovom priznaní ani v súhrnnom výkaze.
V nadväznosti na dohodnuté obchodné podmienky sa pre uplatnenie postupu v súlade s režimom DPH v rámci EÚ mal daňový subjekt registrovať v Maďarsku pre DPH ako zahraničná osoba, priznávať v daňovom priznaní v Maďarsku daň z nadobudnutia tovaru, odpočítavať si túto daň a následné dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou v Maďarsku deklarovať v zdaňovacom období, v ktorom sa dodanie pre zákazníka uskutoční.
Daňový subjekt podal v zákonnej lehote dňa 17.08.2017 vyjadrenie k protokolu, v ktorom v I. bode uvádza, že napriek množstvu kontrolných zistení správcu dane, na výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu majú vplyv len zistenia správcu dane v súvislosti s trojstrannými obchodmi, ktoré aj uvádza v tomto bode vyjadrenia.
V II. bode vyjadrenia daňový subjekt uvádza, že správca dane počas daňovej kontroly nepostupoval podľa § 3 ods. 1 a § 24 ods. 2 Daňového poriadku a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, pretože skutkový stav nebol zistený dostatočne spoľahlivo a vec bola po právnej stránke posúdená nesprávne. Daňový subjekt cituje ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a), b), c) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov o mieste dodania tovaru. Ďalej uvádza, že správca dane k záveru, že išlo o dodanie tovaru spolu s jeho inštaláciou alebo montážou realizovanou dodávateľom dospel na základe vyjadrenia konateľa daňového subjektu, ktorý uviedol, že tovar, ktorý dôjde v určitom zdaňovacom období, nie je vyfakturovaný v tom istom zdaňovacom období z dôvodu, že je potrebné ho ešte skompletizovať, inštalovať, odovzdať, až potom je vyfakturovaný odberateľovi. Daňový subjekt k tomu uvádza, že z jeho vyjadrenia vôbec nie je zrejmé, či montáž alebo inštaláciu vykonal daňový subjekt alebo iná osoba v jeho mene, resp. v čom montáž a inštalácia spočívala. Daňový subjekt uvádza, že dodanie tovaru s montážou a inštaláciou sa vzťahovalo len na dodanie príslušenstva k strojom (faktúry uvedené pod bodom 1 - 5) a nie na dodanie stroja Hedelius C50 (faktúra pod bodom 6). V súvislosti s dodaním stroja daňová povinnosť, a teda aj povinnosť fakturovať vznikla až po úspešnej skúšobnej prevádzke, čo vyplýva zo samotnej zmluvy. Podľa daňového subjektu v prípade dodania stroja Hedelius C50 (faktúra pod bodom 6) boli splnené podmienky trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V tomto smere skutkový stav nebol zistený dostatočne spoľahlivo.
Dodanie tovaru s montážou a inštaláciou sa vzťahovalo len na dodanie príslušenstva k strojom. Správca dane uvádza, že daňový subjekt si tovar objednal pod identifikačným číslom prideleným v Slovenskej republike, preprava tovaru sa skončila v Maďarsku, preto sa uplatňuje postup podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého v danom prípade miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, teda Slovenská republika a daňový subjekt je povinný v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov.
Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak nadobúdateľ tovaru objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý. Podľa daňového subjektu ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v danom prípade nie je možné aplikovať, pretože postup podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov predpokladá, že nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Ak podľa správcu dane dodanie tovaru bolo spojené s jeho inštaláciou alebo montážou, ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný. V danom prípade miestom dodania tovaru je Maďarsko, osobou povinnou platiť daň podľa Smernice Rady 2006/112/ES a maďarského právneho predpisu boli maďarskí odberatelia a daňový subjekt preukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. V tomto smere bola vec po právnej stránke posúdená neoprávnene a daňový subjekt navrhuje prehodnotiť právne závery uvedené v predmetom protokole a potvrdiť nadmerný odpočet vykázaný daňovým subjektom.
Správca dane pripomienky uvedené vo vyjadrení prerokoval s daňovým subjektom dňa 10.10.2017 - zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102137807/2017 a uviedol, že nesúhlasí s vyjadrením daňového subjektu, že v prípade nadobudnutia tovaru - stroja Hedelius C50 boli splnené podmienky trojstranného obchodu, pretože v danom prípade daňová povinnosť, a teda aj povinnosť fakturovať vznikla až po úspešnej skúšobnej prevádzke, čo vyplýva zo samotnej zmluvy. Pri faktúrach uvedených pod bodom 1 - 5 daňový subjekt uviedol, že sa jednalo o dodanie príslušenstva k strojom. Správca dane opätovne uviedol, že ani v jednom prípade (t. j. u faktúr pod bodom 1 - 6) neboli splnené podmienky ustanovenia § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého sa trojstranným obchodom rozumie obchod, ak:
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,
b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,
c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,
d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa,
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a
f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
Trojstranný obchod znamená, že na ten istý tovar sú dve dodania tovaru, a teda aj dve fakturácie. Z uvedeného vyplývajú aj povinnosti účastníkov trojstranného obchodu z hľadiska podávania daňového priznania:
Prvý dodávateľ - podáva daňové priznanie, v ktorom uvedie hodnotu dodania pre prvého odberateľa (oslobodené od DPH). Prvý odberateľ (daňový subjekt Controlsystem SK s.r.o.) - podáva daňové priznanie, v ktorom uvedie nadobudnutie tovaru od prvého dodávateľa (považuje sa za zdanené) a zároveň uvedie hodnotu dodania tovaru pre druhého odberateľa (oslobodené od DPH).
Druhý odberateľ - podáva daňové priznanie, je osobou povinnou platiť daň z nadobudnutia.
Z uvedeného vyplýva, že daňový subjekt v tom istom daňovom priznaní, t. j. v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2016 mal uviesť nadobudnutie tovaru od nemeckých/britských dodávateľov v riadku 35 a dodanie týchto nadobudnutých tovarov maďarským odberateľom v riadku 36. V tom prípade by boli splnené podmienky ustanovenia § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a osobami povinnými platiť daň by boli maďarskí odberatelia (písm. f) cit. ust.).
Daňový subjekt v riadku 35 daňového priznania uviedol sumu nadobudnutia tovarov z iných členských štátov (faktúry pod bodom 1 - 6), ale dodanie týchto tovarov nefakturoval maďarským odberateľom, a teda ich neuviedol v riadku 36 daňového priznania. Nadobudnutý tovar uvedený v riadku 35 daňového priznania bol podľa vyjadrenia konateľa daňového subjektu fakturovaný maďarským odberateľom až po jeho skompletizovaní, inštalovaní a odovzdaní, čo trvá 2 - 3 mesiace, až pol roka.
Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva. že tieto obchody nemožno charakterizovať ako nadobudnutie tovaru prvým odberateľom v rámci trojstranného obchodu, kedy prvý odberateľ nie je povinný platiť daň. Keďže si platiteľ - nadobúdateľ tovaru objednal tovar pod identifikačným číslom DPH prideleným v tuzemsku. je povinný v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava tovaru skončila v inom členskom štáte (§ 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Právo na odpočítanie dane daňový subjekt nemá, keďže podmienkou je preukázanie skončenia prepravy tovaru v tuzemsku. Následné dodanie tovaru zákazníkovi spolu s jeho inštaláciou alebo montážou realizovanou dodávateľom je svojím charakterom dodávkou tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, t. j. v danom prípade je dodanie tovaru slovenským platiteľom dane maďarskému zákazníkovi dodávkou s miestom dodania v Maďarsku, pri ktorej definuje osobu povinnú platiť daň maďarský právny predpis.
Na základe uvedeného správca dane pripomienky daňového subjektu k protokolu z daňovej kontroly nepovažoval za opodstatnené. Vo vyrubovacom konaní neboli zistené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozdiel dane uvedený v protokole z daňovej kontroly. Keďže daňový subjekt už nepredložil žiadne ďalšie dôkazy, resp. nenavrhol správcovi dane vykonať žiadne iné šetrenia, správca dane zotrval na zisteniach a záveroch uvedených v protokole. považoval túto zápisnicu v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku za poslednú zápisnicu a následne vydal predmetné rozhodnutie.
Finančné riaditeľstvo SR k uvedeným zisteniam a vyvodeným záverom správcu dane, ako i k námietkam odvolávajúceho sa uvádza, že dokazovanie je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje Daňový poriadok medzi správcu dane a daňový subjekt.
V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa ustanovenia § 24 Daňového poriadku, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom musí dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V rámci dokazovania správca dane dokazovanie vedie, zabezpečuje jeho výkon a za tým účelom i sám zabezpečuje dôkazy príkladmo uvedené v § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane rozhoduje na základe vlastnej úvahy, ktoré dôkazy a v akom rámci a rozsahu vykoná.
Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa trojstranným obchodom rozumie obchod, ak :
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,
b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,
c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,
d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa,
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a
f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.
Podľa § 45 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane, a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti.“
Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak nadobúdateľ podľa ods. 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25 tohto zákona.
Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby v zmysle § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa § 49 ods. 2 tohto zákona platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. V zmysle § 49 ods. 2 písm. b) tohto zákona platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4,7 a 9 až 12. V zmysle §49 ods. 2 písm. c) tohto zákona platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a tohto zákona.
Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly preveroval splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca dane v danom prípade skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky,ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym a postupoval pri tom v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku, podľa ktorého sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane. Konanie správcu dane, ktorým zabezpečoval dôkazné prostriedky, je plne v súlade s procesno-právnou normou a výsledky šetrenia je možné použiť ako dôkazy v súlade s § 24 ods. 4 Daňového poriadku. Správca dane všetky zabezpečené dôkazy vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, hlavne z hľadiska ich pravdivosti, pričom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podstata trojstranného obchodu spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Aby sa mohol použiť zjednodušený postup v prípade obchodu medzi tromi osobami identifikovanými pre daň, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, ktoré oprávňujú obchod posúdiť ako trojstranný obchod. Podstatou trojstranného obchodu je skutočnosť, že tovar sa fyzicky prepravuje alebo odosiela priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu.
Finančné riaditeľstvo SR z vyššie uvedených skutočností, z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia, z protokolu o daňovej kontrole a z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane pri preverovaní sporných dodaní vychádzal z vykonaných šetrení a zhodnotením všetkých dôkazov dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním boli zistené také skutočnosti, ktoré nepreukázali opodstatnenosť uplatnenia trojstranného obchodu.
Správca dane vykonal dokazovanie a získal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania dostatočné množstvo dôkazov, na základe ktorých dospel k správnemu záveru, že odvolávajúci sa nesplnil podmienky pre oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode.
V prípade deklarovaných trojstranných obchodoch medzi nemeckými/britskými dodávateľmi (prvý dodávateľ) - odvolávajúcim sa (prvý odberateľ) - maďarskými odberateľmi (druhý odberateľ) vychádzal správca dane zo skutočností, ktoré zistil z dokladov a účtovníctva predloženého odvolávajúcim sa k výkonu daňovej kontroly a z jeho vyjadrení, ktoré poskytol v priebehu výkonu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odvolávajúci sa v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2016 deklaroval trojstranné obchody a v riadku 35 uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom na základe prijatých faktúr: int. č. FP16316, FP16322, FP16328, FP16332, FP16343, FP16349 v sume 158.556,55 Eur a v riadku 36 uviedol dodanie tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi na základe faktúry č. 2016071 zo dňa 11.10.2016 v sume 119.500,00 Eur. V riadku 36 daňového priznania však odvolávajúci sa nedeklaroval dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom, ale uviedol v ňom dodanie tovaru nadobudnutého a prepraveného k maďarskému odberateľovi dňa 23.05.2016. Z dôvodu montáže a inštalácie u zákazníka bola vykonaná fakturácia až dňa 11.10.2016, čo daňový subjekt (nesprávne) uviedol v riadku 36 daňového priznania v zdaňovacom období október 2016.
Odvolávajúci sa k uvedenému postupu uviedol, že tovar, ktorý dôjde v určitom zdaňovacom období, nie je vyfakturovaný v tom istom zdaňovacom období z dôvodu, že je potrebné ho ešte skompletizovať, inštalovať, odovzdať, až potom je vyfakturovaný odberateľovi. Táto doba môže trvať 2, 3 mesiace až pol roka (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100354860/2017 zo dňa 27.02.2017). To znamená, že zdaniteľné obchody, ktoré daňový subjekt uviedol v zdaňovacom období október 2016 v riadku 35 daňového priznania budú vyfakturované až v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach. Z uvedených dôvodov bol správny záver správcu dane, ktorý zdaniteľné obchody, ktoré daňový subjekt uviedol v riadku 35 a riadku 36 daňového priznania, neposúdil ako nadobudnutie a dodanie tovaru v rámci trojstranného obchodu podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Námietka uvedená v odvolaní daňového subjektu, že správca dane nedal jasne a zrozumiteľne odpoveď ani na jednu právne a skutkovo relevantnú ťažiskovú otázku uvedenú vo vyjadrení daňového subjektu k protokolu nie je opodstatnená. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102137807/2017 zo dňa 10.10.2017, ktorú správca dane spísal pri prerokovaní pripomienok k protokolu vyplýva, že správca dane pri ústnom pojednávaní vysvetlil, prečo fakturácie uvedené daňovým subjektom v riadkoch 35 a 36 nemožno posúdiť ako trojstranný obchod. Ďalej správca dane uviedol, že daňový subjekt si tovar objednal pod IČ DPH prideleným v tuzemsku (SR), je povinný v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodov, a to aj keď preprava tovaru skončila v inom členskom štáte (§ 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov). Právo na odpočítanie dane daňový subjekt nemá, keďže podmienkou je preukázanie skončenia prepravy tovaru v tuzemsku. Následné dodanie tovaru zákazníkovi spolu s jeho inštaláciou a montážou realizovanou dodávateľom je svojím charakterom dodávkou tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, t. j. v danom prípade je dodanie tovaru slovenským platiteľom dane maďarskému zákazníkovi dodávkou s miestom dodania v Maďarsku, pri ktorej definuje osobu povinnú platiť daň maďarský právny predpis.
V tejto súvislosti Finančné riaditeľstvo SR nepovažuje za opodstatnené ani tvrdenie odvolávajúceho sa, že správca dane nenaplnil požiadavky uvedené v § 63 ods. 5 Daňového poriadku, keď v rozhodnutí len viac ako stručne uviedol, že pripomienky odvolávajúceho sa k protokolu nepovažuje za opodstatnené. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zrozumiteľné, obsahuje zhrnutie všetkých zistených skutočností, ktoré odôvodňujú výrok, obsahuje taktiež aj vysporiadanie sa s pripomienkami a vyjadreniami odvolávajúceho sa a následne závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, ako aj posúdenie ich právneho významu.
Finančné riaditeľstvo SR k námietke odvolávajúceho sa, že správca dane obchodnú transakciu dodania stroja Hedelius C50 (faktúra uvedená pod bodom 6) posúdil ako dodanie tovaru s inštaláciou realizovanou dodávateľom, no z obsahu spisu nie je zrejmé, či montáž alebo inštaláciu vykonal daňový subjekt alebo iná osoba v jeho mene, resp. v čom montáž spočívala, uvádza, že detaily týkajúce sa rozsahu montáže alebo inštalácie, nie sú v danom prípade podstatné, rovnako ani to, či inštaláciu vykonal samotný odvolávajúci sa daňový subjekt alebo iná osoba v jeho mene. Z odôvodnenia rozhodnutia je zrejmé, že sám konateľ odvolávajúceho sa k tejto veci uviedol, že dodanie tohto stroja nebolo v zdaňovacom období október 2016 vyfakturované, pretože stroj je potrebné ešte skompletizovať, inštalovať a odovzdať, až potom bude vyfakturovaný odberateľovi, čo podľa jeho slov môže trvať 2, 3 mesiace až pol roka.
Daňový subjekt v odvolaní tvrdí, že dodanie tovaru bolo spojené s jeho inštaláciou alebo montážou, potom podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, t.j. v Maďarsku a osobou povinnou platiť daň podľa Smernice Rady 2006/112/ES a maďarského právneho predpisu boli maďarskí odberatelia. Podľa tvrdenia odvolávajúceho sa tým preukázal, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Finančné riaditeľstvo SR k uvedenému tvrdeniu uvádza, že skutočnosť, že dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou je dodávkou s miestom dodania v mieste, kde bol tovar zmontovaný alebo inštalovaný, t.j. v Maďarsku, vyplýva z ust. § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Toto samotné konštatovanie však nie je zároveň preukázaním toho, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak nadobúdateľ tovaru (Controlsystem SK s.r.o.) objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že odvolávajúci sa pri daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a napokon ani v odvolacom konaní nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Z uvedeného dôvodu správca dane vyrubil daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu z predmetných faktúr.
Finančné riaditeľstvo SR neakceptuje tvrdenie odvolávajúceho sa, že rozhodnutie správcu dane je založené na protirečivých záveroch, ktoré popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky. Činnosť odvolávajúceho sa spočíva v tom, že nadobúda tovar z iných členských štátov EÚ, ako aj z tretích krajín (prostredníctvom deklaranta registrovaného pre daň v inom členskom štáte) a dodáva tovar s inštaláciou a montážou zákazníkom v Maďarsku, kde je tovar zmontovaný a inštalovaný. Tieto skutočnosti určujú režim dane tak, ako to už bolo uvedené.
Finančné riaditeľstvo SR považuje závery správcu dane, že zo strany daňového subjektu nebolo preukázané splnenie podmienok trojstranného obchodu v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a nemôže sa uplatniť osobitný režim pre tento druh obchodu tak, ako to daňový subjekt deklaroval, za správne a logické. Daňový subjekt nepreukázal, že boli splnené podmienky pre uplatnenie postupu podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Finančné riaditeľstvo SR v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že nie je povinnosťou správcu dane vyhľadávať a zisťovať skutočnosti, ktoré by daňový subjekt mohol uplatniť pri jeho nárokoch, ale je povinnosťou správcu dane tieto nároky prejednať a umožniť daňovému subjektu preukázať existenciu nárokov dôkazmi. Preukazovanie skutočností, ktoré majú vplyv na správne určenie dane je v kompetencii daňového subjektu. Daňový subjekt si nemôže vysvetľovať túto svoju povinnosť ako právo požadovať od správcu dane, aby tento prevzal jeho aktívnu úlohu pri preukazovaní ním uplatnených nárokov.
Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že daňový subjekt nepredložil v daňovej kontrole ani v odvolacom konaní také nové dôkazy a skutočnosti, ktorými by preukázal splnenie podmienok trojstranného obchodu.
Finančné riaditeľstvo SR konštatuje, že vyvodené závery správcu dane o tom, že vo vyššie uvedených prípadoch neboli splnené všetky podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, nemôže sa uplatniť osobitný režim pre tento druh obchodu, sa zakladá na objektívnom, pravdivom a dostatočnom zistení skutkového stavu veci a konanie správcu dane nebolo v rozpore s platnými právnymi predpismi. Z uvedených dôvodov sú námietky daňového subjektu, týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočne zisteného skutkového stavu neopodstatnené.
Finančné riaditeľstvo SR z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia a z predloženého spisového materiálu zistilo, že správca dane v záujme objektívneho hodnotenia dôkazov vzal do úvahy všetky dôkazy a zistenia, ktoré mal k dispozícii, t.j. postupoval v súlade so všeobecne záväznými predpismi, chránil záujmy štátu a dbal pri tom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Finančné riaditeľstvo SR dospelo k záveru, že správca dane postupoval v súlade s § 3, § 24 a § 63 Daňového poriadku, posúdenie skutkového stavu veci bolo vecne správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ako aj Daňového poriadku.
Na základe takto zistených skutočností Finančné riaditeľstvo SR rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
9. Včas podanou žalobou žalobca žiadal na nariadenom pojednávaní zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 100276991/2018 z 02.02.2018, prípadne aj rozhodnutie prvostupňového orgánu a vrátiť vec na ďalšie konanie. Uplatnil si aj náhradu trov konania.
V dôvodoch žaloby uviedol:
Rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR č. 100276991/2018 z 02.02.2018 nemá oporu v zákone a uvedeným rozhodnutím žalovaného boli porušené práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. Žalobca tvrdí, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Žalobné body sú nasledovné.
A. K odôvodneniu rozhodnutia a k podmienkam pre trojstranný obchod.
Žalobca uvádza, že v odôvodnení rozhodnutia je potrebné reagovať na dva okruhy problémov, na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Právne posúdenie veci znamená, že správca dane subsumuje (podradí) zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis z ktorého správca dane vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Žalovaný uvádza, že žalobca príslušnú sumu nesprávne uviedol v riadku 36 daňového priznania v zdaňovacom období október 2016 z čoho, rovnako ako správca dane vec právne posúdil tak, že sa nejednalo o trojstranný obchod podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z..
Žalobca uvádza, že hmotno-právne podmienky pre trojstranný obchod sú uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode) trojstranným obchodom sa rozumie obchod, ak
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,
b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,
c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,
d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa,
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí a
f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
Ak žalovaný dospel k záveru, že sa nejednalo o trojstranný obchod podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z.z., potom mal uviesť konkrétny odkaz na podmienku, ktorá vyplýva z uvedeného ustanovenia zákona a ktorú žalobca nesplnil. Ak odvolací orgán, rovnako ako správca dane v rozhodnutí vôbec nevysvetlil alebo nedostatočne vysvetlil, akým spôsobom žalobca porušil ustanovenie § 45 zákona ě. 222/2004 Z. z., potom ide o absenciu dôvodov na základe ktorých vo veci rozhodol aj o prejav arbitrárnosti.
Z rozhodnutí správnych orgánov vyplýva, že ich rozhodnutia nie sú založené na nesplnení uvedených hmotnoprávnych podmienok. Procesnoprávnou podmienkou pre trojstranný obchod je, okrem iných uvedenie trojstranného obchodu v daňovom priznaní. Žalobca poukazuje na ustálenú judikatúru Súdneho dvora EÚ z ktorej vyplýva, že pokiaľ sú splnené hmotnoprávne požiadavky, nesplnenie niektorých formálnych požiadaviek nemôže narúšať základnú zásadu neutrality DPH. Prax, ktorá trestá nedodržanie účtovných povinností a povinnosti daňového priznania zdaniteľnou osobou ide jasne nad rámec toho čo je potrebné na dosiahnutie cieľa Smernice Rady 2006/ 112 /ES (porovnaj napr. rozsudok SD EÚ v spojených veciach C-95/07 a C- 96/07 Ecotrade bod 63, bod 67). Keďže z rozhodnutia vyplýva, že k dodaniu tovaru v rámci spoločenstva nesporne došlo, zo zásady daňovej neutrality vyplýva, aby oslobodenie od DPH bolo priznané, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, aj keď zdaniteľné osoby nedodržali určité formálne požiadavky. Inak by tomu bolo len v prípade, ak by porušenie týchto formálnych požiadaviek viedlo k neschopnosti predložiť určitý dôkaz o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené (porovnaj napr. rozsudok SD EÚ vo veci C - 146/05 Collée bod 31 ). V zmysle uvedenej judikatúry Súdneho dvora EÚ, ak žalobca sumu trojstranného obchodu v zdaňovacom období máj 2016 nesprávne uviedol v riadku 36 daňového priznania v zdaňovacom období október 2016 ide o formálnu vadu, ktorá nič nemôže zmeniť na tom, že podmienky pre trojstranný obchod podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. boli splnené.
Hmotnoprávne podmienky pre trojstranný obchod sú uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a z rozhodnutí správnych orgánov nevyplýva, že tieto podmienky splnené neboli. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené. Rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože napriek tomu, že podmienky pre trojstranný obchod uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona ě. 222/2004 Z. z. boli splnené konal v rozpore s ustanovením § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. a žalobcovi v pozícii prvého odberateľa uložil povinnosť platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu, ktoré sa u žalobcu považovalo za zdanené, čím sú splnené podmienky pre žalobný bod vymedzený v ustanovení § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku.
B. K ostatným záverom žalovaného.
Žalobca tvrdí, že hmotnoprávne podmienky pre trojstranný obchod uvedené v ustanovení § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. boli splnené, no napriek tomu považuje za potrebné poukázať aj na nezákonnosť ďalších tvrdení a záverov žalovaného. Žalovaný tvrdí, že rozhodnutie správcu dane nie je založené na protirečivých záveroch. Podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z., ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak
- nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Žalobca nadobudol tovar z iných členských štátov EÚ, ako aj z tretích krajín a dodával tovar s inštaláciou a montážou zákazníkom v Maďarsku, kde je tovar zmontovaný a inštalovaný, to znamená, že ide o režim dane podľa § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z..
Žalobca uvádza, že medzi právnym posúdením a skutkovým zistením musí byť logický vzťah. Správne orgány skutkový stav subsumovali pod ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.. Zo znenia § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že takto sa určí miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu len vtedy, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo s prepravou tovaru. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. podľa ktorého miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou podľa písmena b). Z ustanovenia § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet miestom dodania tovaru, bez ohľadu na jeho prepravu, je vždy miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, na čo nadväzuje povinnosť príjemcu platiť daň. Keďže ustanovenie § 17 zákona č. 222/2004 Z. z. predpokladá dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo s prepravou, to vylučuje jeho aplikáciu na prípady, ak pre miesto dodanie tovaru a teda aj miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu preprava nemá žiadny vplyv. Ustanovenie § 17 zákona č. 222/2004 Z. z. neobsahuje a ani obsahovať nemôže osobitnú úpravu určenia miesta nadobudnutia tovaru z iného členského štátu, pretože ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou nemôže byť nadobudnuté na inom mieste. Bolo by v rozpore s logikou a konštrukciou dane z pridanej hodnoty, ak by sa pre účely určenia miesta dodania tovaru spojeného s inštaláciou alebo montážou považovalo miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný a pre účely nadobudnutia takého tovaru z iného členského štátu považovalo iné miesto, ako miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný. Z uvedeného vyplýva, že námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že na dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou ustanovenie § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. nie je možné aplikovať je plne dôvodná. Aj v tomto smere bola vec po právnej stránke posúdená nesprávne. Žalovaný sa v rozhodnutí obmedzil len na tvrdenie, že rozhodnutie správcu dane nie je založené na protirečivých záveroch, no bez toho, aby uviedol prečo námietky žalobcu považuje za nesprávne alebo irelevantné.
Žalobca namietal, že dodanie tovaru s montážou a inštaláciou sa vzťahovalo len na dodanie príslušenstva k strojom a nie na dodanie stroja Hedelius C50, v prípade dodania stroja Hedelius C50 boli jednoznačne splnené podmienky trojstranného obchodu v zmysle ustanovenia § 45 zákona č. 222/2004 Z. z.. Žalovaný nepostupoval podľa ustanovenia § 74 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku, pretože v rozhodnutí o odvolaní sa s touto zásadnou námietkou žalobcu nikde nevysporiadal. Ak odvolací orgán v odvolacom konaní nepostupuje podľa ustanovenia § 74 ods. 2 prvá veta Daňového poriadku a v rozhodnutí sa nevysporiada so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní, teda nepreskúma napadnuté rozhodnutie v rozsahu požadovanom v odvolaní, ide o procesný postup správneho orgánu, ktorým došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, čím sú splnené podmienky pre žalobný bod vymedzený v ustanovení § 191 ods. 1 písm. g) Správneho súdneho poriadku.
10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a žiadnemu z účastníkov nepriznať nárok na náhradu trov konania. K žalobným námietkam uviedol toto:
Žalovaný preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a v žalobou napadnutom rozhodnutí sa dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, ktoré korešpondujú aj s námietkami uvedenými v podanej žalobe.
Žalovaný k námietkam žalobcu uvádza, že prioritnou úlohou orgánov daňovej správy je zabezpečiť, aby daňové subjekty, ktorým vznikne povinnosť platenia dane, za podmienok uvedených v príslušných hmotno-právnych predpisoch upravujúcich jednotlivé druhy daní, tieto dane uhradili do štátneho rozpočtu a tým naplnili jeho príjmovú časť. Pri plnení tejto úlohy daňové orgány v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky konajú na základe Ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý stanoví zákon. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok osobitne upravuje inštitút zisťovania a preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňovej kontroly je preto zabezpečenie podkladov v súčinnosti s daňovým subjektom na zistenie, či si daňový subjekt svoje zákonom stanovené povinnosti splnil.
Správa daní je príslušnými hmotnoprávnymi a procesnými predpismi verejného práva upravená (s prihliadnutím na jej účel vo vzťahu k fiškálnym záujmom štátu) tak, že daňový subjekt má okrem iného povinnosť sám si daňovú povinnosť vypočítať, priznať ju a zároveň hodnoverne preukázať prostredníctvom riadne vedeného účtovníctva a iných listinných dôkazov, teda má bremeno tvrdenia, ale má aj povinnosť toto svoje tvrdenie doložiť, teda má aj dôkazné bremeno. Toto svoje bremeno daňový subjekt plní v rámci dokazovania, ktoré vedie správca dane. Správca dane je oprávnený a zároveň povinný s využitím inštitútu daňovej kontroly a iných procesných postupov, samozrejme za zachovania procesných práv daňových subjektov, zisťovať a preverovať základ dane alebo iné skutočnosti pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Z uvedeného dôvodu sa pri tejto činnosti správcu dane, predchádzajúcej vyrubeniu daňovej povinnosti autoritatívnym spôsobom formou rozhodnutia, uplatňuje dôsledná aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov správcom dane spolu so zásadou objektívnej pravdy vo vzťahu k potrebným zisteniam.
Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 24 ods. 1 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočnosti na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy len vykonáva.
Žalovaný k tvrdeniu o nesprávnom právnom posúdení veci uvádza, že podmienky pre posúdenie, či sa jedná o trojstranný obchod, sú definované v § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov
- oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov sa trojstranným obchodom rozumie obchod, ak :
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,
b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,
c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,
d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa,
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a
f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa odseku 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.
Podstata trojstranného obchodu spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi troma osobami, ktoré sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Aby sa mohol použiť zjednodušený postup v prípade obchodu medzi tromi osobami identifikovanými pre daň, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, ktoré oprávňujú obchod posúdiť ako trojstranný obchod. Podstatou trojstranného obchodu je skutočnosť, že tovar sa fyzicky prepravuje alebo odosiela priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu.
Žalobca deklaroval trojstranné obchody medzi nemeckými/britskými dodávateľmi (prvý dodávateľ) - žalobcom (prvý odberateľ) - maďarskými odberateľmi (druhý odberateľ) a uviedol ich aj v daňovom priznaní za zdaňovacie október 2016, keď:
- v riadku 35 uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom na základe prijatých faktúr: int. č. FP16316, FP16322, FP16328, FP16332, FP16343, FP16349 v sume 158.556,55 Eur,
- a v riadku 36 uviedol dodanie tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi na základe faktúry č. 2016071 zo dňa 11.10.2016 v sume 119.500,00 Eur.
V riadku 36 daňového priznania však žalobca nedeklaroval dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom, ale uviedol v ňom dodanie tovaru nadobudnutého a prepraveného k maďarskému odberateľovi dňa 23.05.2016. Z dôvodu montáže a inštalácie u zákazníka bola vykonaná fakturácia až dňa 11.10.2016, čo daňový subjekt (nesprávne) uviedol v riadku 36 daňového priznania v zdaňovacom období október 2016.
Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia zaoberal aj námietkou žalobcu, ktorá sa týkala dodania stroja Hedelius C50, preto je tvrdenie žalobcu o porušení § 74 ods. 2 Daňového poriadku neopodstatnené.
K ďalším námietkam žalovaný uvádza, že podľa ustanovenia § 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, ak nadobúdateľ tovaru (Controlsystem SK s.r.o.) objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Žalobca pri daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a napokon ani v odvolacom konaní nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Z uvedeného dôvodu správca dane vyrubil daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu z predmetných faktúr.
Vyvodené závery správcu dane i žalovaného o tom, že žalobca v preverovaných prípadoch nesplnil všetky podmienky trojstranného obchodu v zmysle § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a nie je možné uplatniť osobitný režim pre tento druh obchodu, sa zakladajú na objektívnom, pravdivom a dostatočnom zistení skutkového stavu veci a konanie správcu dane i žalovaného nebolo v rozpore s platnými právnymi predpismi.
Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami daňového subjektu, ktoré boli obsahom odvolania. Z obsahu rozhodnutí jasne vyplýva, z akých skutočností správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili. Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery týkajúce sa porušenia ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov boli vecne správne a sú v súlade tak s príslušnými ustanoveniami citovaného zákona, ako aj Daňového poriadku. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu. Finančné riaditeľstvo SR z obsahu spisu, ako aj z predložených dôkazov dospel k záveru, že všetky námietky daňového subjektu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto námietky nie sú opodstatnené.
11. Súd v konaní podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) na nariadenom pojednávaní preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa s obsahom žaloby, písomným vyjadrením žalovaného, obsahom pripojených administratívnych spisov žalovaného, ako aj správcu dane a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
12. Úlohou súdu, v danom prípade je posúdiť to, či obchod, ktorý uskutočnil žalobca spĺňal podmienky trojstranného obchodu, so zohľadnením, že žalobca sumu trojstranného obchodu v zdaňovacom období máj 2016 nesprávne uviedol v riadku 36 daňového priznania v zdaňovacom období október 2016, pričom ide o formálnu vadu, ktorá nič nemôže zmeniť na tom, že podmienky pre trojstranný obchod podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. boli splnené.
13. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Daňový poriadok“) daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, skutočností na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, úplnosť evidencie a záznamov, ktoré je povinný viesť.
14. Podľa ods. 2 citovaného poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
15. Z citovaného ustanovenia teda vyplýva, že správca dane vedie dokazovanie, ale dôkazné bremeno je na strane daňového subjektu, ktorý má povinnosť preukázať všetky tvrdené skutočnosti.
16. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. sa trojstranným obchodom rozumie obchod, ak:
a) sa na obchode zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu,
b) osoby zúčastnené na obchode sú identifikované pre daň v troch rôznych členských štátoch,
c) prvý odberateľ nie je identifikovaný pre daň v členskom štáte druhého odberateľa a voči prvému dodávateľovi a druhému odberateľovi použije rovnaké identifikačné číslo pre daň,
d) tovar odoslal alebo prepravil prvý dodávateľ alebo prvý odberateľ, alebo iná osoba na ich účet, z členského štátu iného ako je členský štát identifikácie prvého odberateľa do členského štátu druhého odberateľa,
e) druhý odberateľ použije identifikačné číslo pre daň pridelené členským štátom, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru skončí, a
f) druhý odberateľ je osobou povinnou platiť daň.
17. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sú splnené podmienky pre trojstranný obchod podľa ods. 1, prvý odberateľ nie je povinný platiť daň pri nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a nadobudnutie tovaru u tejto osoby sa považuje za zdanené.
18. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia pri trojstrannom obchode prvý odberateľ vyhotoví pre druhého odberateľa faktúru, ktorá nebude obsahovať sumu dane, a v ktorej uvedie slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti.“
19. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. je miestom nadobudnutia tovaru z iného členského štátu miesto, kde sa tovar nachádza v čase skončenia jeho odoslania alebo prepravy k nadobúdateľovi.
20. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak nadobúdateľ tovaru objedná tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako členský štát, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Odsek 1 týmto nie je dotknutý.
21. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak nadobúdateľ podľa ods. 2 preukáže, že nadobudnutie tovaru z iného členského štátu bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, opraví základ dane, pričom na opravu základu dane sa primerane vzťahuje § 25 tohto zákona.
22. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vzniká daňová povinnosť.
23. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, s výnimkou podľa ods. 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň:
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru.
24. Správca dane v priebehu daňovej kontroly preveroval splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri trojstrannom obchode v zmysle citovaného ustanovenia § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. a skúmal uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveroval aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym, teda bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie alebo vybratie dane.
25. Podstata trojstranného obchodu v zmysle citovaného ustanovenia § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. spočíva v uplatnení zjednodušeného postupu zdaňovania pri uskutočnení obchodu medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň troch rôznych členských štátov a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru. Aby sa mohol použiť zjednodušený postup v prípade obchodu medzi tromi osobami identifikovanými pre daň, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky, ktoré oprávňujú obchod posúdiť ako trojstranný obchod. Podstatou trojstranného obchodu je skutočnosť, že tovar sa fyzicky prepravuje alebo odosiela priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu a ide o dodanie toho istého tovaru.
26. Najvyšší súd Slovenskej republiky v niekoľkých svojich rozhodnutiach definoval podstatu trojstranného obchodu takto: Osoby (daňovníci), ktorí chcú uplatniť pri zdaniteľnom obchode postup podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z., musia kumulatívne splniť všetky zákonné podmienky, pričom môže dôjsť len k vyňatiu časti obchodov v reťazci za účelom uplatnenia trojstranného obchodu podľa § 45 zákona č. 222/2004 Z. z.. Musí ísť o obchod, na ktorom sa zúčastňujú tri osoby a predmetom obchodu je dodanie toho istého tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený priamo od prvého dodávateľa k druhému odberateľovi z jedného členského štátu do iného členského štátu (rozsudky č. k. 8Sžf/56/2015 z 25.01.2018, 4Sžf/15/2017 z 01.03.2018).
27. V danom konkrétnom prípade žalobca deklaroval trojstranné obchody medzi nemeckým/britským dodávateľom ako prvým dodávateľom a ním, ako prvým odberateľom a maďarským odberateľom ako druhým odberateľom, čo uviedol aj v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2016, nakoľko v riadku 35 uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom na základe prijatých faktúr: int. č. FP16316, FP16322, FP16328, FP16332, FP16343, FP16349 celkom v sume 158.556,55 Eur. V riadku 36 uviedol dodanie tovaru prvým odberateľom (ním) druhému odberateľovi (maďarským odberateľom) na základe faktúry č. 2016071 z 11.10.2016 v sume 119.500,00 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v riadku 36 daňového priznania nedeklaroval dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom, ale uviedol v ňom dodanie tovaru nadobudnutého a prepraveného k maďarskému odberateľovi dňa 23.05.2016. Z dôvodu montáže a inštalácie u zákazníka, teda u maďarského odberateľa bola vykonaná fakturácia až dňa 11.10.2016, čo ale žalobca nesprávne uviedol v riadku 36 daňového priznania v zdaňovacom období október 2016. Ako už bolo uvedené, žaloba v riadku 35 daňového priznania uviedol sumu nadobudnutého tovaru z iných členských štátov, ale dodanie týchto tovarov nefakturoval maďarským odberateľom a teda ich neuviedol v riadku 36 daňového priznania. Sám konateľ žalobcu pri výsluchu uviedol, že tieto obchody, ktoré sú uvedené v riadku 36 daňového priznania budú vyfakturované až v nasledujúcom zdaňovacom období, na základe čoho nie je možné súhlasiť s tvrdením žalobcu, že hmotno-právne podmienky v zmysle citovaného ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. boli splnené. Je potrebné v tejto súvislosti zároveň poukázať aj na to, že žalobca si tovar objednal pod IČ DPH prideleným v tuzemsku, t.j. v Slovenskej republike, a preto je povinný aj v tuzemsku zaplatiť daň z týchto obchodovo, a to aj keď preprava tovaru skončila v inom členskom štáte, v danom prípade v Maďarsku (§ 17 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.). Žalobca právo na odpočítanie dane nemá, lebo podmienkou je preukázanie skončenia prepravy tovaru v tuzemsku a táto zo strany žalobcu preukázaná nebola. Bolo preukázané, že preprava tovaru skončila v Maďarsku. Následné dodanie tovaru zákazníkovi v Maďarsku spolu s jeho inštaláciou a montážou realizovanou dodávateľom svojím spôsobom je dodávkou tovaru, pri ktorej sa miesto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z., lebo ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný. V danom prípade dodanie tovaru slovenským platiteľom dane maďarskému zákazníkovi dodávkou s miestom dodania v Maďarsku, pri ktorej definuje osobu povinnú platiť daň maďarský právny predpis. Konštatovanie žalobcu, že dodanie tovaru bolo spojené s jeho inštaláciou alebo montážou, a preto podľa § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. ide o dodávku s miestom dodania v mieste, kde je tovar zmontovaný alebo inštalovaný, t. j. v Maďarsku a osobou povinnou platiť daň podľa Smernice Rady 2006/112/ES a maďarského právneho predpisu boli maďarskí odberatelia, nie je zároveň aj preukázaním toho, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru. Ak žalobca ako nadobúdateľ tovaru objednal tovar pod identifikačným číslom pre daň, ktoré mu pridelil členský štát iný, ako je členský štát, v ktorom sa končí odoslanie alebo preprava tovaru, za miesto nadobudnutia tovaru z iného členského štátu sa považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň (v danom prípade identifikačné číslo pre daň žalobcovi bolo pridelené Slovenskou republikou), ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, t. j. v Maďarsku. Žalobca vo vyrubovacom konaní, ani v odvolacom konaní nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava tovaru, t. j. v Maďarsku. Preto správca dane mohol vyrubiť žalobcovi daň z nadobudnutia tovaru v tuzemsku z iného členského štátu, na základe predložených faktúr. Žalobca síce na pojednávaní dňa 30.05.2019 uviedol, že má jednoznačný dôkaz o tom, že maďarský odberateľ vykázal v daňovom priznaní daň z nadobudnutia tovaru vo výške 34.000.000,00 Forintov a daň mala byť riadne odvedená. K tejto skutočnosti súd uvádza, že žalobca mal dostatok času na to, aby v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacie konania, odvolacieho konania, ale aj s podaním žaloby ešte v roku 2018 predložil hodnoverný dôkaz o tom, že skutočne daň zaplatil maďarský odberateľ tak, ako na to poukazoval na nariadenom pojednávaní pred krajským súdom.
28. V zmysle §24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisoch, skutočnosti na preukázanie ktorých bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť, a preto súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že v danom prípade nesprávne uvedenie sumy v riadku 36, v ktorom žalobca nedeklaroval dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom, ktoré uviedol v riadku 35 daňového priznania majúc za to, že ide iba o formálnu vadu, nakoľko, ak žalobca deklaroval trojstranné obchody medzi nemeckým/ britským dodávateľom ako prvým a ním ako prvým odberateľom a maďarským odberateľom ako druhým odberateľom, teda deklaroval trojstranný obchod, pričom neboli zo strany žalobcu splnené všetky podmienky pre trojstranný obchod stanovené v § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004, pretože ako už bolo uvedené, žalobca v riadku 35 daňového priznania uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom na základe prijatých faktúr, ale v riadku 36 uviedol dodanie tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi na základe faktúr, pričom z listinných dôkazov jednoznačne vyplýva, že nešlo o dodanie toho istého tovaru, na základe čoho je možné tvrdiť, že zo strany žalobcu neboli splnené všetky hmotno-právne podmienky stanovené v citovanom § 45 zákona č. 222/2004 Z. z. pre trojstranný obchod. V tejto súvislosti je aj neopodstatnené poukazovanie na judikatúru Súdneho dvora EÚ, nakoľko v danom prípade nejde o nesplnenie niektorých formálnych požiadaviek, ale o nesplnenie hmotno-právnych podmienok, ktoré vyplývajú z § 45 zákona č. 222/2004 Z. z..
29. Za neopodstatnenú námietku súd považuje námietku žalobcu, že tento sa dostatočne a dôsledne nevysporiadal so všetkými námietkami, ktoré uviedol v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane, pretože ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia, žalovaný sa dôsledne vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní, predovšetkým čo sa týka posúdenia, či v danom prípade išlo o trojstranný obchod a boli splnené všetky hmotno-právne podmienky, stanovené v § 45 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. a dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nesplnil všetky hmotno-právne podmienky a predovšetkým nebolo listinnými dôkazmi preukázané, že aj keď žalobca deklaroval v daňovom priznaní, že ide o trojstranný obchod, že tento sa uskutočnil medzi tromi osobami, ktoré sú identifikované pre daň z troch rôznych členských štátov, prvý dodávateľ nemecký/anglický, prvým odberateľom žalobca a druhým odberateľom jeho zákazník v Maďarsku, lebo v riadku 35 uviedol nadobudnutie tovaru prvým odberateľom, na základe predložených faktúr v celkovej sume 158.556,55 Eur a v riadku 35 daňového priznania uviedol dodanie tovaru prvým odberateľom druhému odberateľovi na základe faktúry v sume 119.500,00 Eur, ale práve v tomto riadku nedeklaroval žalobca dodanie toho istého tovaru maďarským odberateľom, ktorý nadobudol ako prvý odberateľ, ale uviedol v ňom dodanie tovaru nadobudnutého a prepraveného maďarskému odberateľovi.
30. Na základe zistených a uvedených skutočností správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že námietky žalobcu v žalobe sú neopodstatnené, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
31. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, nepriznal právo na ich náhradu.
32. Toto rozhodnutie prijal senát v pomere hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.