Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2C-63-2011.pdf
PDF · 175.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2C/63/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Perďochovou, v spore žalobcov: 1a/ H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 1b/ T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 1c/ Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 2/ N.. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 3a/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 3b/ P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 4a/ H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 4b/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, 4c/ T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, proti žalovanej: J. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX, právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie o žalobe žalobcov 1a/, 1b/ a 1c/ z a s t a v u j e .
II. Žalobu žalobcov v rade 2, 3a/, 3b/, 4a/, 4b/, 4c/ z a m i e t a.
III. Žalovaná m á voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodní žalobcovia 1/ až 5/ sa žalobou doručenou súdu dňa 16.03.2011 domáhali určenia, že sú podieloví spoluvlastníci a budú v katastri nehnuteľností zapísaní ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností C KN XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, v k. ú. G. a to v podieloch: žalobca 1/ U. O. v XXXX/XXXXXXX, žalobca X/Ing. P. V. v XXXX/XXXXXXX, žalobca 3/ Y. P. v XXXX/XXXXXXX, žalobca 4/ Y. W. v XXXXX/XXXXXXX a žalobca 5/ N. K. v XXXX/XXXXXXX, ako aj určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou uvedených nehnuteľností.
2. Žalobu skutkovo odôvodnili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi uvedených parciel, ktoré boli vytvorené geometrickým plánom č. XX/XXXX z 20.05.2009 vyhotoveným P. V., R. Z., úradne overeným dňa 10.12.2009 pod č. 414/09. Tieto parcely boli vytvorené z P KN parciel zapísaných v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX pre k. ú. G. po č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXXX a XXXX. Žalovaná má uvedené parcely na Liste vlastníctva č. XXXX, kde je uvedená ako výlučná vlastníčka. Na ich vydanie bola žalobcami vyzvaná listom zo dňa 12.02.2010. Na jej žiadosť jej bol poskytnutý geometrický plán, avšak doposiaľ neprejavila snahu a ochotu predmetné nehnuteľnosti vrátiť žalobcom. Vlastnícke právo jej bolo zapísané na základe kúpnej zmluvy č. 462/03 z 10.06.2003, kedy ich odkúpila od ZVL, a. s. Kysucké Nové Mesto „v likvidácií“. Vlastnícke právo bolo zapísané na žalovanú aj napriek tomu, že prebiehalo reštitučné konanie k uvedeným pozemkom, v ktorom žalobcovia ako oprávnené osoby žiadali o vrátenie vlastníckeho práva, nakoľko im bolo odňaté vyvlastnením - bez náhrady v zmysle z. č. 81/1949 Zb. Na základe rozhodnutia ObPÚ-2010/00027-003/11/KM z 08.03.2010 v zmysle zákona č. 229/1991 Zb. bolo k parcelám P KN č. XX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/XXX, XXX/X, XXXX/XXX, XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, z L. č. XXX v k. ú. Radoľa priznané vlastnícke právo žalobcom, ako oprávneným osobám, podľa výšky ich podielov.
3. Po úmrtí žalobcu 1/ U. O. súd pokračoval v konaní s jeho dedičmi, ako so žalobcami 1a/, 1b/ a 1c/. Po úmrtí žalobcu 5/ N. K. súd pokračoval v konaní s dedičmi ako so žalobcami 5a/, 5b/, 5c/, neskôr označenými ako žalobcovia 4a/, 4b/, 4c/ (k prečíslovaniu došlo v dôsledku zastavenia konania voči žalobcom 3a/, 3b/, 3c/ ako právnym nástupcom po pôvodnom žalobcovi 3/ Y. P.). O späťvzatí žaloby žalobcov 3a/, 3b/, 3c/ rozhodol súd uznesením č. k. 2C/63/2011-185 zo dňa 19.09.2016 tak, že konanie o návrhu žalobcov v rade 3a/, 3b/, 3c/ zastavil, nakoľko žalovaní 3a/, 3b/ a 3c/ po vstupe do konania namiesto ich právneho predchodcu - pôvodného žalobcu 3/ Y. P., vzali žalobu späť.
4. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 29.09.2011 uviedla, že uviedla, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa domáhajú. Žalobcovia nepreukázali svoju aktívnu legitimáciu v takomto konaní. Nie je pravdou tvrdenie žalobcov, že by mali byt' podielovými spoluvlastníkmi žalovaných parciel, ktoré parcele mali byť vytvorené geometrickým plánom č. XX/ XXXX, č. over. 414/09 zo dňa 10. 12.2009. Rovnako jej nie je známy dôvod prečo uvedené parcele registra "C“ boli vytvorené z pozemnoknižných parciel zapísaných v pozemnoknižnej vložke XXX pre k.ú. G., keď tieto parcele sú vedené ako parcely registra "C" (predtým EN) už v podstate od konca 50. rokov. Nie je pravdivé ani tvrdenie žalobcov, že by sa mali stať podielovými spoluvlastníkmi parciel špecifikovaných v navrhovanom petite na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Čadca č. ObPU-2010/00027-003/11/KNM zo dňa 08. 03.2010 na základe zákona 229/1991 Zb. Z textu rozhodnutia, ktoré žalobcovia priložili k návrhu vyplýva, že im bolo priznané vlastnícke právo ku nehnuteľnostiam označeným ako PKN, avšak v tomto prípade je nesporné, že pokiaľ im aj vlastnícke právo takýmto rozhodnutím priznané bolo, tak im bolo priznané ku tým častiam pôvodných PKN, ktoré netvoria dnešné parcele registra "C". Inak rozhodnutie ObPÚ považovala za neurčité, nezrozumiteľné, a preto aj nevykonateľné. Z rozhodnutia vyplýva, že oprávnené osoby uplatnili svoj nárok (ak vôbec právoplatne uplatnili) na vydanie nehnuteľnosti voči Poľnohospodárskemu obchodnému družstvu G., XXX XX G., ktoré malo nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, na základe zákona č. 81/1949 Zb. Nehnuteľnosti, ktoré ona užíva, a ktoré sú predmetom návrhu, však nikdy neprešli do vlastníctva POD G. (predtým JRD G. na základe zákona č. 81/1949 Zb.), ale zostali v užívaní pôvodných urbárnikov a boli vyvlastnené osobitnými právnymi aktmi, a to rozhodnutiami v prospech ZVL n. p. Kysucké Nové Mesto na základe vyvlastňovacích rozhodnutí ONV Kysucké Nové Mesto, odbor výstavby zn. Výst.+7,915-1959 z 2.9. 1959, ONV Čadca, odbor výstavby a vodného hospodárstva Výst. 1261-1963-330-V/5 z 4. 12. 1963, ONV ČADCA, odbor výstavby Výst. 222-67-330-V/5 z 10. 5. 1967. Je nesporné, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Čadci sa nevzťahuje ani voči nej, ani voči jej právnemu predchodcovi ZVL Kysucké Nové Mesto a. s., pretože títo neboli ani účastníkmi reštitučného konania pred Obvodným pozemkovým úradom v Čadci, a o takomto rozhodnutí sa nikdy nedozvedeli, nemali voči nemu právo sa brániť či už v rámci konania alebo aj opravnými prostriedkami. Pri vyvlastňovaní nehnuteľností v roku 1959 a nasledujúcich bol súpis vyvlastňovaných nehnuteľností zapísaný v tzv. vyvlastňovacích súpisov Oblastného ústavu geodézie a kartografie v Žiline a súčasne bol aj oddelený geometrickými plánmi - Vyvlastňovací súpis Oblastného ústavu geodézie a kartografie v Žiline č. 01/59-406-920 z 25. 2. 1959, č. 39/60-202/920 z 30. 9. 1961. Výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností teda nikdy nebolo POD, teda od roku 1959 na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu sa stal výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľnosti národný podnik Závody presného strojárstva v Kysuckom Novom Meste. Tento podnik neskôr zmenil názov na Závody valivých ložísk v Kysuckom Novom Meste, neskôr na ZVL Kysucké Nové Mesto š.p., a potom ZVL Kysucké Nové Mesto a. s.. Práve od posledného právneho subjektu v likvidácii odkúpila sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou. Pokiaľ by žalobcovia svoj nárok odôvodňovali titulom reštitučného nároku, tak reštitučný nárok voči skutočnému vlastníkovi nikdy neuplatnili a nikdy ho na vydanie sporných nehnuteľností nevyzvali. Pokiaľ by žalobcovia akýmkoľvek spôsobom chceli spochybniť jej vlastnícke právo alebo jej predchodcu, tak toto je nespochybniteľné, pretože jej právny predchodca ho nadobudol na základe rozhodnutia orgánu štátu, a s poukazom na znenie zákona č. 141/1950 Zb. (stredný občiansky zákonník), jej právny predchodca vlastnícke právo nadobudol aj vydržaním, keď' vydržiaca lehota začala plynúť dňa 02. 09. 1959 a s prerušením podľa zákona č. 40/1964 Zb. v spojení so zákonom č. 509/1991 Zb. Nadobudol vlastnícke právo vydržaním najskôr dňa 01. 01. 1992. Počas existencie jej právneho predchodcu a výkonu jeho vlastníckeho práva žalobca ani iné osoby vlastnícke právo nespochybňovali, a ani sa svojich nárokov voči nemu a voči žalovanej nedomáhali. Prvým kontaktom vo vzťahu k tejto nehnuteľnosti bola výzva právneho zástupcu žalobcov zo dňa 12. 02.2010, na ktorý reagovala odpoveďou zo dňa
22.02.2010 a odpoveďou právneho zástupcu zo dňa 26. 03. 2010. Bez ohľadu na vyššie uvedené je nesporné, že žalované pozemky - takmer všetky - tvoria verejnú komunikáciu, teda cestu v miestnej časti obce G., ktorá sa podľa zákona č. 229/1991 Zb. nevydáva. Je nesporné, že Obvodný pozemkový úrad v Čadci v citovanom rozhodnutí túto otázku neskúmal a rozhodoval podľa pozemnoknižných parciel, pričom je nesporné, že mnohé z týchto pozemnoknižných parciel ku dňu vydania rozhodnutia neexistovali.
5. Uznesením č. k. 2C/63/2011-83 zo dňa 13.02.2013 súd pripustil zmenu žaloby tak, že tak, že súd určuje, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemok parc. č. C KN XXXX/X
- zast. plochy a nádvoria o výmere 23 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 9 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 39 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - orná pôda o výmere 11 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 346 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 889 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 8 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/ X - zast. plochy a nádvoria o výmere 4 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 23 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 1138 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 1845 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 1296 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 2089 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 176 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 77 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 12 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 274 m2, ktoré boli vytvorené z pozemku parc. č. C KN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7666 m2 zapl. Na LV č. XXXX kat. územie G. Geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil R., P. V. Žilina zo dňa 20.5.2009, a to v podieloch: 1/ H. O. - podiel 849/1459240, 2/ T. O. - podiel 849/1459240, 3/ Y. O. - podiel 849/1459240 4/ N.. P. V. - podiel 5094/1459240, 5/ Y. P. - podiel 3820/1459240, 6/ Y. W. - podiel 11460/1459240, 7/ N. K. - podiel - 6685/1459240. Súd určuje, že žalovaná J. P. nie je vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 23 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 9 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/ X - zast. plochy a nádvoria o výmere 39 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - orná pôda o výmere 11 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 346 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 889 m 2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 8m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 4 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 23 m2, pozemok parc.č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 1138 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 1845 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 1296 m2, pozemok parc. č. C W - zast. plochy a nádvoria o výmere 2089 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/ X - zast. plochy a nádvoria o výmere 176 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 77 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 12 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 274 m 2, ktoré boli vytvorené Geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil R., P. V. Z. z pozemku parc. č. C KN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7666 m2 zap. na LV č. XXXX kat. územie G..
6. Na pojednávaní konanom dňa 30.04.2012 právny zástupca žalobcov uviedol, že žalobcovia nadobudli do podielového spoluvlastníctva na základe rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Čadci č. rozhodnutia ObPÚ-2010/00027-003/11/KNM zo dňa 8.3.2010, na základe ktorého sú zapísané nehnuteľnosti na nich na LV č. XXXX na Správe katastra Kysucké Nové Mesto, okrem žalovaných nehnuteľností. Z vyvlastňovacích rozhodnutí ONV v Čadci vydané pod č. Vyst. 22-67-330/V/5 zo dňa 10.5.1967, ďalšie rozhodnutie Vyst. 1261-1963-330-V/5 zo dňa 4.12.1963 a rozhodnutie Odboru výstavby a vodného hospodárstva rady ONV v Kysuckom Novom Meste č. Vyst. -7915-1959 zo dňa 2.9.1959 tak nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania neboli vyvlastnené týmito rozhodnutiami. V tomto smere poukázal aj na list zo dňa 9.12.2002 ZVL Kysucké Nové Mesto, a.s., „ v likvidácii“, ktorá spoločnosť tento list adresovala kat. úradu Žilina, Správa kat. Kysucké nové Mesto, kde žiadala zapísať nehnuteľnosti na LV odvolávajúc sa na rozhodnutia, pričom sami konštatujú, že nie všetky nehnuteľnosti, ktoré majú zapísané na LV boli vyvlastnené a žiadali zapísať z titulu užívania. Následná kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá medzi odporkyňou a predávajúcimi, sa nemohla dotýkať nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu. Poukázal na GP P. V.. plánu XX/XXXX zo dňa 20.5.2009, z ktorého je zrejmé z akých nehnuteľností sú žalované nehnuteľnosti tvorené a preukazujú týmto GP, že nehnuteľnosti boli zapísané pôvodne na pozemnoknižnej vložke č. XXX a nehnuteľnosti tam obsiahnuté, ktoré boli vo
vlastníctve navrhovateľov resp. ich právnych predchodcov. Pokiaľ sa týka polemiky právneho zástupcu odporkyne s určitosťou a zrozumiteľnosťou rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Čadci, na základe ktorého boli nehnuteľnosti vydané žalobcom, toto rozhodnutie je jasné, určité, zrozumiteľné, sú v ňom uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom vydania a je tam odkaz, že sú uvedené na LV XXXX s tým, že v súčasnom období sa už nehnuteľnosti nachádzajú na LV XXXX, to znamená, že listina a to rozhodnutie bolo listinou spôsobilou na zápis do kat. nehnuteľností. z predloženého LV je nesporné a je preukázané akých parciel sa nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu, týka. Poukazujem predovšetkým na parcelu XXXX/X, XXXX/X a XXX/X, ktorá je v GP. Z tohto GP je zrejmé, že tá cesta je tvorená z týchto parciel, že tieto nehnuteľnosti boli pričlenené k parcele XXXX, z toho je cesta a tieto nehnuteľnosti sú zahrnuté do rozhodnutia ObPÚ. Jednoznačne preukazujeme, že z týchto troch pôvodne vydaných nehnuteľností, alebo tieto tri pôvodné nehnuteľnosti sú zabraté na cestu. A pokiaľ sa týka toho, že či ide o cestu alebo nejde o cestu, práve z GP, kde je pôvodná parcela, ktorá tvorila cestu XXXX, tak je presne rozkreslená na tie časti, z ktorých sú vytvorené samostatné KN parcely dnes a je uvedené, že to cesta nie je. Ono to cesta ako fakticky existuje, ale ako cesta to zapísané nie je. Nebola zmenená kultúra, čiže z GP je zrejmé, aká je kultúra tých jednotlivých parciel, ktorých sa domáhajú. K otázke naliehavého právneho záujmu uviedol, že podielové spoluvlastníctvo nadobudli na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Čadci a v zásade žiadnym iným spôsobom nie sú schopní preukázať svoje podielové spoluvlastníctvo iba súdnou cestou. Pokiaľ sa týka naliehavého právneho záujmu na druhej časti výroku, že odporkyňa nie je podielovou spoluvlastníčkou v celosti, poukázal na to, že spomínané nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve viacerých urbárnikov, ktorí sú zapísaní v zozname urbárnikov a takýmto spôsobom by došlo k negácii LV odporkyne a na základe rozhodnutia ObPÚ v Čadci došlo k zápisu pôvodných pozemnoknižných spoluvlastníkov resp. členov urbáru tak, ako si títo uvedení v zozname oprávnených osôb, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia ObPÚ. Takýmto spôsobom je jedine možné domôcť sa cestou súdu ochrany svojho podielového spoluvlastníctva. Právny zástupca žalovanej uviedol, že nie je daný naliehavý právny záujem v tomto konaní zo strany navrhovateľov, pretože pokiaľ by ObPÚ v rozhodnutím ObPÚ 2010/27-3/11 KNM z 8.3.2010 skutočne rozhodol o priznaní vlastníckeho práva, ako tvrdia žalobcovia, tak potom by mali byť zapísaní v kat. nehnuteľností a nemali by sa domáhať určenia vlastníckeho práva, ale vydania, pretože ich vlastnícke právo by im defacto mal niekto zadržiavať. Oni sa však domáhajú určenia vlastníckeho práva, čiže nemôžu odôvodňovať svoje vlastníctvo od tohto rozhodnutia, pretože nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných sú pozemnou komunikáciou, sú cestou. Cesty sa podľa zákona č. 229/1991 nevydávajú. Navyše z obsahu rozhodnutia ObPÚ, o ktorý navrhovatelia svoj nárok opierajú jednoznačne vyplýva, že sa priznáva vlastnícke právo k pozemkom, bývalým urbárskym pasienkom, pozemkom registrovaným ako parcely reg. „E“ ako KNE, čiže nemôžu sa vydávať a nevydávali sa pozemnoknižné parcely, pretože tie nie sú predmetom spôsobilým byť predmetom právnych úkonov, ale vydávajú sa parcely reg. „E. Čiže ak aj nejaká parcela „E“ je totožná s pôvodným číslom pozemnoknižnej parcely, tak nejedná sa o celú pôvodnú pozemnoknižnú parcelu, ale o zvyšok pôvodnej pozemnoknižnej parcely, ten ktorý je mimo komunikácie. Toto nakoniec vyplýva aj z odôvodnenia samotného rozhodnutia, kde sa uvádza ako povinná osoba len bývalé JRD v G., potom poľnohospodárske družstvo, Poľnohospodárske obchodné družstvo POD G. a Štátny podnik - lesy SR, už podľa toho, či sa jedná o nehnuteľnosti, ktoré tvorili súčasť pasienkov, alebo poľnohospodárskeho pôdneho fondu a lesného pôdneho fondu. Žalovaná a ani jej právny predchodca neboli účastníkmi žiadneho reštitučného konania. Pokiaľ by tak bolo, ObPÚ by zablokoval plombou LV dotknutých vlastníkov pokiaľ sa na ne vzťahoval reštitučný nárok pozemkového spoločenstva v G.. Jednalo sa takisto o viacero stavebných pozemkov, zastavaných plôch vo vlastníctve POD, ktoré boli zablokované a následne prešli do podielového spoluvlastníctva navrhovateľov. Ale prešli na základe rozhodnutia ObPÚ, čiže ak rozhodnutie je doklad o vlastníctve, tak potom vlastníctvo je dané a nemôžeme ho znova určovať.
7. Na pojednávaní konanom dňa 22.7.2013 bol vypočutý svedok Vladimír Hrošovský, ktorý uviedol, že pozemno-knižné parcely 829/2, už to bolo v ROEP, lebo mu to nechceli podpísať, že kým sa nedorobí ROEP, tam sú LV v E stave. Novovytvorené parcely sú aj zbytkové parcely, ktoré nepatria urbariátu. XXXX/X - tá už urbariátu nepatrí, 3- nepatrí, XXXX/X tiež nepatrí urbariátu, XXXX/X nepatrí urbariátu, potom XXXX/X nepatrí, XXXX/X to sú všetko doterajšie, to všetko ostáva. Tam sa čisto zamerala iba vozovka, tam sa iné nemeralo. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní spochybňoval GP predovšetkým preto, že pri zameriavaní a vytyčovaní nehnuteľností nebola prítomná žalovaná. On, ako autorizovaný geodet ju neoslovil a uspokojil sa iba s údajným tvrdením zomrelého pôvodného navrhovateľa v rade 1/, že on údajne mal ísť za ňou domov a ona mala mať nejakú robotu a nemala čas. Takéto tvrdenie neobstojí, pretože je povinnosťou autorizovaného geodeta, pokiaľ sa dotýka jeho činnosť
nejakej nehnuteľnosti, ktorá má evidovaného vlastníka v kat. nehnuteľností, tak ho pri vytyčovaní a zameriavaní nehnuteľností aj s týmto osloviť. Toto neurobil. GP je účelovo šitý na mieru, pretože nie je možné GP vyznačovať bez toho, aby to bol ZP, obyčajným GP nie je možné vyznačovať stav PKN alebo EKN, ak už na konkrétnu nehnuteľnosť je založený LV na pozemky v reg. C. Nehnuteľnosti boli zapísané do vlastníctva pôvodného š.p. na základe vyvlastňovacích rozhodnutí. Dokonca už v samotnom výpise z pozemno-knižnej vložky, ktorý je doložený do spisu vyplýva, že prvé vyvlastňovacie konanie k týmto nehnuteľnostiam začalo už vo februári 1946 vtedajším ministerstvom dopravy a verejných prác. Logicky ministerstvom dopravy, lebo pozemok, ktorý je predmetom tohto konania, je defacto verejná komunikácia. Následne táto verejná komunikácia tvorila súčasť športovo rekreačného zariadenia bývalej ZVL Kysucké Nové Mesto a účelová verejná komunikácia a ako verená komunikácia slúži doteraz. Aj z tohto hľadiska návrh a domáhanie sa určenie vlastníckeho práva k verejnej komunikácii bez toho, aby sa zohľadnila pozícia Ministerstva dopravy SR ako účastníka konania, v takomto prípade je nemožná. Z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu takisto vyplýva, že toto rozhodnutie je neurčité a zmätočné, pretože účastníkom konania po vydaní nehnuteľností a priznaní vlastníckeho práva nebol ani pôvodný š.p. alebo akciová spoločnosť ZVL Kysucké Nové Mesto a nebola ani žalovaná. Pretože keby bol uplatnený reštitučný nárok na nehnuteľnosti, ktoré má ona v registri C na LV, musela by byť zákonite účastníčkou tohto konania. V tomto prípade sa takéto rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu nevzťahuje ani na ZVL Kysucké Nové Mesto už v rôznych formách a štádiách, ako jestvovalo a nevzťahuje sa ani na samotnú odporkyňu. Navyše v konaní nebolo vôbec nikdy preukázané, že by bolo uplatnený reštitučný nárok na tieto nehnuteľnosti. Obvodný pozemkový úrad vo svojom rozhodnutí sa odvolával len na určité obecné ustanovenia, obecné formulácie, ale listina, ktorou by mal byť uplatnený reštitučný nárok voči pôvodnej ZVL Kysucké Nové Mesto š.p. neexistuje a ani nebola dokazovaná. Z tohto hľadiska rozhodnutie pozemkového úradu je voči žalovanej a jej právnemu predchodcovi neúčinné, pretože nebol účastníkom tohto konania. V tomto konaní sa rozhodovalo o vlastníckom práve a nie je možné rozhodovať o vlastníckom práve pokiaľ osoba, ktorá je vedená ako vlastník správou katastra, nie je účastníkom konania. Právny zástupca žalobcov uviedol, že sa prikláňa k návrhu na vykonanie dokazovania týkajúceho sa určitej chronológie predmetnej parcely, ale mám za to, nielen od vyvlastňovacích rozhodnutí, ale od pôvodnej pozemno-knižnej XXX a parcely, ktorá je vedená ako parcela XXXX a XXX/XX zapísaná pôvodne v tejto pozemkovej vložke, následne ktorá bola v časti prevedená na vlastníctvo odporkyne ako parcela ale len v určitej časti z parcely XXXX, XXXX, čiže celú genézu tejto parcely aj pripojené tituly nadobudnutia k jednotlivých parcelám. Čo sa týka poukázania na to že má jednať o verejné komunikácie tak to, že táto cesta je verejnou komunikáciou, to je len tvrdením protistrany, ktoré nebolo podporené žiadnymi dôkazmi.
8. Na pojednávaní konanom dňa 04.05.2017 právny zástupcovia strán sporu zotrvali na doterajších argumentáciách v spore.
9. Uznesením č. k. 2C/63/2011-199 zo dňa 04.05.2017 súd žalobu žalobcov odmietol s odôvodnením, že zo žalobného návrhu sa nedali zistiť vlastníci a právny zástupca žalobcov bol upozornený, aby upresnil spoluvlastnícke podiely, avšak v zákonnej lehote neodstránil prekážky vo veci samej.
10. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Žiline uznesením sp. zn. 6Co/222/2017 zo dňa 30.11.2017 uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd konštatoval, že sa nestotožnil s procesným postupom súdu prvej inštancie v prejednávanej veci. Poukázal na ním nesprávne zvolený procesný postup a odmietnutie žaloby po vykonaní viacerých pojednávaní vo veci, na ktorých okresný súd vykonával dokazovanie, procesne zavŕšil konanie záverečnými rečami a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, t.j. konanie smerovalo k meritórnemu rozhodnutiu veci. Po uvedených procesných úkonoch na pojednávaní dňa 04.05.2017 však okresný súd vo veci meritórne nerozhodol, ale žalobu odmietol s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 a 2 CSP, a § 128 ods. 3 CSP. Za predpokladu, že žaloba obsahuje okrem všeobecných náležitostí (§ 127 CSP) aj náležitostí žaloby (§ 132 Ods. 1 CSP), prípadne tieto možno vyvodiť z obsahu žaloby bez akýchkoľvek pochybností, nie je dôvod, aby súd žalobcu vyzýval k odstraňovaniu formálnych nedostatkov žaloby. Len ak žaloba neobsahuje zákonom požadované náležitosti má vady. V prípade odstraňovania vád podania vo veci samej - žaloby je smerodajný postup podľa § 129 CSP. Z povahy tohto procesného postupu vyplýva, že má svoje uplatnenie vo fáze konania pred prijatím žaloby na konanie a rozhodnutie, resp. pred vykonaním prvotných úkonov súdu smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutiu veci. Vadným podaním v zmysle § 129 CSP je neúplné, nezrozumiteľné a neurčité podanie. Neúplné podanie neobsahuje niektorú predpísanú obsahovú náležitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je také podanie, pri ktorom nie je možné ani
pri použití výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. Neurčité podanie je také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o individualizácii veci alebo identifikácii strán alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a žalobným návrhom). Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetná žaloba netrpí žiadnou vadou, ktorá by odôvodňovala postup súdu prvej inštancie podľa ust. § 129 CSP. Žaloba totiž obsahuje všetky obsahové náležitosti, je dostatočne určitá a zrozumiteľná, aby súd mohol na jej základe konať a meritórne rozhodnúť, čo platí aj vo vzťahu k žalobnému návrhu (petitu). Ani nesprávne formulovaný žalobný návrh nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, ak je pri posúdení všetkých súvislostí zrejmé čoho sa žalobca domáha. Zároveň je prejavom dispozičnej zásady typickej pre sporové konanie možnosť strany (v danom prípade žalobcov), aby modifikovala svoj návrh (žalobu).
11. Po rozhodnutí odvolacieho súdu okresný súd uznesením č. k. 2C/63/2011-258 zo dňa 14.01.2020 súd pripustil zmenu žaloby tak, že že petit znie: „Súd určuje, že žalobcovia N.. P. V., Y. W. sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - pozemok parc. č. C KN 2246/3 - zast. plochy a nádvoria o výmere 23 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 9 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 39 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - orná pôda o výmere 11 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 346 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 889 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 8 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 4 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 23 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 1138 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 1845 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 1296 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 2089 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 176 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 77 m2, pozemok parc. č. C KN XC/XX/XXXX XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 12 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 274 m2, ktoré boli vytvorené z pozemku parc. č. C KN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7666 m2 zap. na LV č. XXXX kat. územie G. R. plánom č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil R., P. V. Z. zo dňa 20.5.2009, a to v podieloch: N.. P. V. - podiel 5094/1459240, Y. W. - 11460/1459240, podiel 12547/1459240 patrí do dedičstva po por. U. O., zomr. XX.XX.XXXX a podiel - 6685/1459240 patrí do dedičstva po por. N. K., zomr. XX.XX.XXXX. Súd určuje, že žalovaná J. P. nie je vlastníčkou nehnuteľnosti - pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 23 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 9 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 39 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - orná pôda o výmere 11 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 346 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 889 m 2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 8m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 4 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 23 m2, pozemok parc.č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 1138 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 1845 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/XX - zast. plochy a nádvoria o výmere 1296 m2, pozemok parc. č. C W - zast. plochy a nádvoria o výmere 2089 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 176 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 77 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 12 m2, pozemok parc. č. C KN XXXX/X - zast. plochy a nádvoria o výmere 274 m2, ktoré boli vytvorené Geometrickým plánom č. XX/XXXX, ktorý vyhotovil R., P. V. Z. z pozemku parc. č. C KN XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 7666 m2 zap. na LV č. XXXX kat. územie G..
12. Žalovaná vo vyjadrení vo veci samej zo dňa 15.01.2020 zopakovala svoju argumentáciu v spore, ktorú doposiaľ prezentovala. Doplnila, že nadobudla nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy od pôvodného vlastníka, ktorým bol ZVL Kysucké Nové Mesto, a. s. v likvidácii. Právny predchodca prevodcu Závody presného strojárstva v Kysuckom Novom Meste nadobudol nehnuteľnosti do vlastníctva (resp. v tom čase ako správca štátneho majetku) na základe vyvlastňovacích rozhodnutí. Nikto z pôvodných vlastníkov ani ich právnych nástupcov neuplatnil voči bývalému štátnemu podniku ZVL Kysucké Nové Mesto, s.p. reštitučný nárok a reštitučný nárok nebol uplatnený ani voči žalovanej. Pokiaľ prebiehalo reštitučné konanie pred Obvodným pozemkovým úradom v Čadci č. j. ObPU-2010/00027-003/ll/KNM, tak ZVL Kysucké Nové Mesto/š.p. ani jeho právny predchodca či právny nástupca a ani žalovaná nebola účastníčkou tohto konania. Súd už na pojednávaní dňa 22. 07. 2013
informoval o tom, že spis pozemkového úradu je pripojený k spisu a z neho vyplýva, že žalovaná a ani jej právni predchodcovia neboli účastníkmi konania a rozhodnutie im nebolo doručené. Toto rozhodnutie sa preto na žalovanú nevzťahuje. Navyše zo spisu Obvodného pozemkového úradu Čadca vyplýva, že oprávnené osoby si reštitučným nárokom uplatnili len poľnohospodárske nehnuteľnosti u Poľnohospodárskeho obchodného družstva v Radoli. Pokiaľ by bola žalovaná účastníčkou reštitučného konania (alebo jej právny predchodca), tak orgán katastra by priamo na základe takéhoto rozhodnutia zapísal vlastnícke právo oprávnených osôb. Pretože však žalovaná účastníčkou nebola a voči nej a ani jej predchodcovi žiaden nárok riadne a včas uplatnený nebol, orgán katastra nemohol vykonať zápis, a pokiaľ aj v tomto rozhodnutí sú citované pozemno-knižné parcele, ktoré pôvodne tvorili nehnuteľnosť vo vlastníctve žalovanej, tak v tejto časti je rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu neurčité, zmätočné a pre potreby zápisu zmeny v katastri nehnuteľnosti nulitné a na pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania sa nevzťahuje. Žalovaná (ani jej právny predchodca) nemohli byť' účastníkmi reštitučného konania, pretože oprávneným osobám neprislúcha nárok na vydanie nehnuteľnosti, ktoré tvoria verejné komunikácie. Nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej, ktoré sú predmetom konania sú verejnou komunikáciou, a jedná sa o prístupovú cestu do rekreačného strediska Radoľa Ostré. Pokiaľ by boli oprávnené osoby uplatnili reštitučný nárok aj k tejto nehnuteľnosti Obvodný pozemkový úrad Čadca by bol musel ich návrh zamietnuť a odkázať ich s požiadavkou na pridelenie náhradného pozemku alebo náhrady v peniazoch. Poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 4 Cdo 283/2009 a nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 549/2015-33 zo dňa 16. 03.2016. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že ich vlastnícke právo je dané na základe rozhodnutia správneho orgánu
- Obvodného pozemkového úradu v Čadci č. j. ObPU-2010/00027-003/ll/KNM z 8. 3.2010 tak potom sa touto žalobou nemali domáhať určenia vlastníctva, ale vydania veci. Potom je žaloba nedôvodná a je potrebné ju v celom rozsahu zamietnuť Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva, tak potom žiadnym spôsobom vznik ich vlastníctva nepreukázali a v podstate ani netvrdili. Pokiaľ sa žalobcovia domáhajú negatórneho petitu určenia, že žalovaná nie je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností navrhovaných v petite II. tak na tomto návrhu nie je daný naliehavý právny záujem.
13. Uznesením č. k. 2C/63/2011-358 zo dňa 04.082.021 rozhodol, že namiesto žalobcu 3/ Y. W. pokračuje v konaní s jeho dedičmi, a to s Y. W. ako žalobcom 3a/ a P. W. ako so žalobcom 3b/.
14. Súd vo veci samej nariadil pojednávanie na deň 07.02.2022, na ktorom sa zúčastnil žalobca 3b/ a právny zástupca žalovaného. Ostatní žalobcovia sa na pojednávanie nedostavili, hoci predvolanie im bolo doručené riadne a včas, ako to vyplýva z potvrdení o doručení na č. l. 359 spisu. Žalobca 3b/ na pojednávaní uviedol, že ak je nejaký dedičský podiel po otcovi, je za vysporiadanie alebo odkúpenie na pojednávaní. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní zotrval na tom, že nie je daný naliehavý právny záujem čo do výroku II. uplatneného žalobou. Pokiaľ sa týka čo do výroku I., skutočne hoci je daný naliehavý právny záujem, pretože pri určení vlastníctva k nehnuteľnostiam judikatúra predpokladá, že naliehavý právny záujem je daný vždy, avšak v tomto prípade žalobcovia nepreukázali základné skutkové okolnosti, ktoré by mali svedčať o tom, že by mali byť oni, alebo ich právni predchodcovia spoluvlastníkmi sporných nehnuteľností. Predovšetkým nebolo doteraz vôbec preukázané, že by žalované nehnuteľnosti by mali byť totožné s nehnuteľnosťami, ktoré mali nadobudnúť ich právni predchodcovia do podielového spoluvlastníctva. Rovnako nebolo už vôbec preukázané, že by spoluvlastnícke podiely mali nadobudnúť samotní žalobcovia, pretože pokiaľ svoje vlastnícke právo odvodzujú od rozhodnutí bývalého pozemkového úradu o ich reštitučných nárokoch, tak pozemkový úrad nerozhodoval o pôvodnom pozemno-knižnom stave, alebo stave registra E, ale priznával vlastnícke právo, čiže konštituoval žalobcom vlastnícke právo len k nehnuteľnostiam registra C, ktoré sa v týchto jednotlivých rozhodnutiach nachádzali. Na druhej strane žalovaná odvodzuje svoje vlastnícke právo originálnym spôsobom, a to od pôvodného, alebo od predchádzajúceho vlastníka, ktorým bola ZVL KNM, pôvodne národný podnik, neskôr štátny podnik, potom v likvidácii, od ktorého odkúpila tieto nehnuteľnosti. ZVL KNM uvedené nehnuteľnosti získala vyvlastnením v roku 1959. Od tejto doby tieto nehnuteľnosti riadne užívala, držala, mala ich zapísané na LV a evidenčnom liste. Žalobcovia nepreukázali, že by mali byť vlastníkmi spornej nehnuteľnosti, preto navrhoval, aby bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu, a aby žalobcovia boli zaviazaní k náhrade trov konania v rozsahu 100 %.
15. Keďže strany sporu nepredložili súdu do vyhlásenia uznesenia, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené, iné návrhy na vykonanie dokazovania, súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými stranami sporu, a zistil nasledovný skutkový stav:
16. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Čadci č. ObPÚ-2010/00027-003/11/KNM zo dňa 08.03.2010 bolo podľa § 9 ods. 4 z. č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku rozhodnuté, že oprávnené osoby podľa § 4 z. č. 229/1991 Zb. v počte 493 podľa zoznamu oprávnených osôb, ktorý je súčasťou rozhodnutia, spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. d/ z. č. 229/1991 Zb. na priznanie vlastníckeho práva k pozemkov - bývalým urbárskym pasienkom vedeným na LV č. XXXX, a to k parcelám P KN č. XX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/XXX, XXX/X, XXXX/XXX, XXXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/ X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, z PKV č. XXX v k. ú. G., ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zákona SNR č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Výrokom II. oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k pozemkom - bývalým urbárskym pasienkom v k, ú. G. - vedeným na LV č. XXXX, pričom ide o pozemky v k. ú . G. označené ako KN-E parcely spolu o výmere 41665 m2, medzi ktorými súd uvedené aj pozemky parc. č. KN-E XXX/X o výmere 3981 m2, XXX/X o výmere 231 m2, XXXX/X o výmere 528 m2 a XXXX/X o výmere 430 m2, XXXX/X o výmere 181 m2, XXXX/X o výmere 766m2. Ako povinná osoba bolo označené POD Radoľa ako právny nástupca PD Radoľa a JRD Radoľa. Prílohou uvedeného rozhodnutia je zoznam oprávnených osôb pozemkového spoločenstva Urbár Radoľa (č. l. 8-15 spisu).
17. Na Výpise z Listu vlastníctva č. XXXX podľa údajov platných k 26.08.2008 je v časti A: Majetková podstata zapísaná parcela registra „C“ č. XXXX o výmere 7666 m2 a „C“ XXXX o výmere 5683m2 - druh pozemkov zastavané plochy a nádvoria na meno J. P. rod. O.. Ako titul nadobudnutia je uvedená kúpna zmluva č. V XXX/XX z 10.06.2003 (č. l. 17 spisu). Tento stav mal súd overený aj z aktuálneho výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX ku dňu vyhlásenia rozsudku.
18. Geometrickým plánom č. XX/XXXX P. V., úradne overeným dňa 10.12.2009 pod č. 414/2009 bola zameraná cesta k vysporiadaniu vlastníckeho práva p. č. XXXX/X, X,XX, č. XXXX/X,X, č. XXXX/X (č. l. 18 -25 spisu).
19. Podľa Výpisu z pozemkovej knihy č. XXX je v časti Majetková podstata zapísané pozemky parc č. XXX/X pasienok o výmere 7629 m2, parc. č. XXX/X pasienok o výmere 3864 m2, č. XXX/X les o výmere 290844 č. XXX pasienok o výmere 15067 m2, XXXX pasienok o výmere 1322 m2, č. XXXX pasienok o výmere 1316 m2, sú zapísaní pod B 1 Bývalí urbárnici obce Radoľa (č. l. 26-30 spisu).
20. Podľa vyjadrenia Okresného úradu Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, zo dňa 24.03.2021, v zmysle Žiadosti o zápis nehnuteľností na List vlastníctva zo dňa 09.12.2002 žiadateľom ZVL Kysucké Nové Mesto, a. s., v likvidácii zaregistrovanej pod zn. Z 1840/2002, boli nehnuteľnosti KN-C p č. XXXX a KN C p. č. XXXX zapísané na LV č. XXXX. Následne v zmysle kúpnej zmluvy č. V462/2003 zo dňa 10.6.2003 boli nehnuteľnosti, a to KN-C XXXX a KN-C XXXX v celosti zapísané na LV č. XXXX, k. ú. G. pre vlastníka J. P., rod. O. (č. l. 288 spisu).
21. V žiadosti ZVL Kysucké Nové mesto zo dňa 09.12.2002 adresovanej Správe katastra Kysucké Nové Mesto a evidovanej pod Z XXXX/XXXX, tento subjekt požiadal o zápis pozemkov parc. č. KN C XXXX o výmere 7666 m2 a KN C XXXX o výmere 5683 m2, nakoľko je vedený ako užívateľ podľa Evidenčného listu č. 22 tieto nehnuteľnosti boli v minulosti vyvlastnené v prospech jeho právneho predchodcu, a to ZVL Kysucké Nové Mesto š.p. resp. Závody presného strojárstva n. p. Kysucké Nové Mesto a to na základe vyvlastňovacích rozhodnutí: ONV Čadca odbor výstavby zn. Výst. 222-67-330-V/5 zo dňa 10.mája 1967, ONV v Kysuckom Novom Meste odbor výstavby a vodného hospodárstva zn. Výst-7.915-1959 zo dňa 2.septembra 1959 a ONV v Čadci odbor výstavby a vodného hospodárstva zn. Výst-1261.1963.330.v/5 zo dňa 4.12.1963 (č. l. 289 - 320 spisu).
22. Zmluvou o prevode nehnuteľností medzi ZVL KNM a.s. v likvidácii ako prevodcom a J. P. ako nadobúdateľom, došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam KN - C XXXX o výmere 7666 m2 a KN-C o výmere 5683 m2 - druh pozemkov - zastavané plochy a nádvoria, na žalovanú. Vklad vlastníckeho práva bolo povolený pod V č. XXX/XXXX zo dňa 10.06.2003 (č. l. 321 spisu).
23. Podľa výpisu z evidenčného listu č. 22 vydaného Okresným úradom v Kysuckom Novom Meste odborom katastra nehnuteľností držiteľom, nájomcom alebo inou oprávnenou osobou vo vzťahu k
pozemkom XXXX o výmere 5683m2 a XXXX o výmere 7666 m2 nachádzajúcim sa v k. ú. G. je ZVL Kysucké Nové Mesto a.s. (č. l. 297 spisu).
24. Podľa rozvrhového uznesenia Ľudového súdu v Čadci sp. zn. 2058/60 z 27.08.1960 bolo rozhodnuté o rozvrhnutí náhrady za vyvlastnené pozemky pod rekreačné stredisko Závodov presného strojárstva n. p. v Kysuckom Novom Meste v zápisniciach č. 1235 zápisnice č. 1235, vo vložkách XXX, parcely č. XXXX, XXXX, vo vložke č. XXX, parcela č. XXXX/X vo vložke č. XX, parcela č. XXXX a vo vložke č. XXX parcela č. XXXX, kat. úz. G. podľa vyvlastňovacieho výmeru rady ONV v Kysuckom Novom Meste zo dňa 2.9.1959 zn. Výst. 7915/59 (č. l. 381 spisu).
25. Vo vyvlastňovacom súpise č. 01/59-406-920 zo dňa 25.februára 1959 vyhotoveného Oblastným ústavom geodézie a kartografie v Žiline, okresné meračské stredisko Žilina, z tohto súpisu je zrejmý súpis parciel s uvedením č. parcely, druhu parcely, výmery a podielových spoluvlastníkov, ktoré boli predmetom vyvlastnenia v prospech Závodov presného strojárstva, národný podnik KNM, medzi ktorými sa nachádzajú aj parcely, ktoré sú uvedené v pkn. vložke č. XXX - p. č. XXX/X,XXX,XXXX,XXXX (č. l. 383-406 spisu).
26. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení:
Podľa čl. 8 Základných princípov z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 6 ods. 1 Základných princípov CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Podľa § 132 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 136 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 76 CSP, samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
Podľa § 150 ods. 1 a 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (ods. 1). Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (ods. 2). Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva (ods. 3).
Podľa § § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie
27. Súd sa v prvom rade zaoberal späťvzatím žaloby žalobcami 1a/, 1b/ a 1c/, ktoré bolo súdu doručené dňa 04.02.2022. Vzhľadom k tomu, že došlo k späťvzatiu žaloby po otvorení pojednávania, vyžadoval sa súhlas žalovaného so späťvzatím žaloby. Žalovaná so späťvzatím žaloby žalobcov 1a/, 1b/, 1c/ súhlasila, preto súd konanie v časti o žalobe žalobcov 1a/, 1b/, 1c/ zastavil. Po späťvzatí žaloby žalobcami 1a/, 1b/ a 1c/ súd potom konal o žalobe žalobcov 2/, 3a/, 3b/, 4a/, 4b/, 4c/.
28. Súd sa vzhľadom na námietku žalovanej zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. V prejednávanej veci bol uplatňovaný nárok žalobcov o určenie, že žalobcovia 2/ a 3/ sú podieloví spoluvlastníci v uvedených podieloch a že ďalšie podiely patria do dedičstva po pôvodných žalobcoch 1/ N.. U. O. a 5/ N. K.. Konanie o žalobe pôvodného žalobcu 3/ Y. P. bolo zastavené pre späťvzatie žaloby zo strany jeho právnych nástupcoch žalobcov 3a/, 3b/ a 3c/. Predmetná žaloba v samej podstate je určením vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k dotknutým nehnuteľnostiam, ako aj určením spoluvlastníctva právnych predchodcov žalobcov k označeným pozemkom. Spoluvlastníctvom rozumieme pluralitu subjektov vlastníckeho práva k tej istej veci, to je prípad, keď vlastnícke právo k tej istej veci patrí niekoľkým osobám. Každý zo spoluvlastníkov má zásadne tie isté oprávnenia, aké má jediný vlastník, avšak výkon tohto jeho oprávnenia je obmedzený tým, že rovnaké oprávnenia majú aj ostatní spoluvlastníci. Súd dospel k záveru, že žalobcovia na určení, že sú podieloví spoluvlastníci a na určení, že ich právni predchodcovia boli podieloví spoluvlastníci v uvedených podieloch, majú naliehavý právny záujem, pretože pozemky, ku ktorým žiadajú určiť spoluvlastníctvo sú v katastri nehnuteľností zapísané v celosti práve na žalovanú, čím je daná aj jej pasívna legitimácia v spore. Existencia naliehavého právneho záujmu vychádza z ustálenej súdnej judikatúry, podľa ktorej ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto iný, má vo vzťahu k tejto osobe nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Zároveň súd zdôrazňuje, že spoluvlastníkovi prislúcha právna ochrana, pokiaľ ide o jeho spoluvlastnícky podiel, preto môže uplatňovať nárok na ochranu práv vyplývajúcich z jeho podielu a určenia spoluvlastníckeho práva k časti nehnuteľnosti. Nie je dôvodné, aby sa nepripustila určovacia žaloba proti žalovanej, ktorá tvrdí, že je výlučnou vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, ak sa žalobcovia domáhajú iba určenia svojho spoluvlastníctva na predmetnej nehnuteľnosti. Zároveň súd má za to, že v danej veci nešlo o nerozlučné spoločenstvo, v prípade ktorého by museli byť účastníkmi konania všetci spoluvlastníci, ale ide o spoločenstvo samostatné, ktoré žalobcom umožňuje domáhať sa právnej ochrany spoluvlastníckych podielov svojich a svojich právnych predchodcov voči žalovanej, ktorá sa považovala za výlučného vlastníka sporných nehnuteľností; nevyžaduje sa, aby v takomto prípade boli účastníkmi konania všetci podieloví spoluvlastníci.
29. Žalobcovia žalobným petitom v prvom rade žiadali určiť, že žalobca 2/ P. V. je v podiele 5094/1459240 a žalobca 3/ Y. W. v podiele 11460/1459240 sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a že podiel 6685/1459240 patrí do dedičstva po N. K. (právnom predchodcovi žalobcov 4a/, 4b/ a 4c/. Súd žalobu žalobcov vo vzťahu k žalobnému petitu I. , zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcov.
30. Pokiaľ teda ide o žalobný petit I. , ktorým sa domáhali žalobcovia určenia, že sú podielovými spoluvlastníkmi, tu súd zdôrazňuje, že v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami
sporu v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného.
31. Civilný sporový poriadok ako zákonný procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy.
32. Dôkazné bremeno možno charakterizovať ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. V rámci dokazovania platí zásada, že strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Inak povedané, účastník musí preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jeho tvrdenie za základ svojho rozhodnutia. (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str. 692-693, resp. 696-697). Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu
33. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.
34. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno na preukázanie skutočností, ktoré sú im na prospech. Žalobcovia tvrdili, že sú podielovými spoluvlastníkmi resp. podiely patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch, vo vzťahu k parcelám registra „C“ vymedzeným v žalobnom návrhu vytvorených nimi predloženým Geometrickým plánom č. XX/XXXX a nachádzajúcim sa v k. ú. G.. Na preukázanie svojich tvrdení predložili rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Čadci zo dňa 8.3.2010, výpis z Listu vlastníctva č. XXXX a výpis z pozemkovej knihy č. XXX.
35. Žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo k predmetným spoluvlastníckym podielom od uvedeného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu, podľa ktorého im bolo priznané vlastnícke právo okrem iného k KN-E parcelám XXX/X, XXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Parcely, ktorých určenie spoluvlastníctva sa domáhajú, boli podľa ich tvrdenia vytvorené z parciel PKN zapísaných vo vložke XXX pod č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXXX a XXXX. Uvedené skutkové tvrdenia boli rozporované žalovanou, ktorá na svoju obranu uviedla, že na základe Kúpnej zmluvy uzatvorenej so spoločnosťou ZVL KNM a. s. v likvidácii nadobudla pozemky registra „C“ parc. č . XXXX a č. XXXX vedené na LV č. XXXX a jej právny predchodca ich nadobudol na základe vyvlastňovacích rozhodnutí.
36. Zo žalobcami predložených dôkazov súd nemohol bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť záver, že parcely, ku ktorým určenia podielového spoluvlastníctva sa žalobcovia domáhajú zodpovedajú v celom rozsahu pôvodným pozemnoknižným parcelám zapísaným v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX a že zodpovedajú v celom rozsahu aj parcelám uvádzaným v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu a ani to, že parcely, ktoré nadobudli rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXXX v prospech žalovanej.
37. Pokiaľ žalobcovia odvodzovali svoje vlastnícke právo od rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu, v ktorom sú uvádzané KN-E parcely, nebolo preukázané, či nehnuteľnosti vytvorené nimi predloženým geometrickým plánom vo vzťahu ku ktorým sa domáhajú určenia podielového
spoluvlastníctva, sú skutočne tie, ktoré boli predmetom vydania v tomto rozhodnutí. Žalobcovia uvádzajú, že parcely, ktorých určenia spoluvlastníctva sa domáhajú boli vytvorené z PK parciel zapísaných vo vložke XXX pod č. XXX/X, XXX/X, XXX, XXX/X, XXXX a XXXX, avšak v predmetnom rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu je určené že sú vlastníkmi parciel XXX/X, XXX/X, XXXX/ X, XXXX/X a XXXX/Xa XXXX/X, čiže nie je ani zrejmé od čoho odvodzujú vlastnícke právo k parcelám XXX/X a XXX/X a zároveň ani nebolo preukázané, že KN-E parcely uvádzané v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu sú vytvorené v celom rozsahu z pôvodných PKN parciel z pozemnoknižnej vložky č. XXX. To, že žalobcovia predložili pozemnoknižné vložky s pozemnoknižnými parcelami neznamená, že sú parcely tam uvádzané totožné jednak s parcelami KNE, ktoré im boli priznané Obvodným pozemkovým úradom a jednak ani to, že sú totožné s parcelami žalovanej. Nebolo preukázané, či parcely, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie Obvodného úradu tvoria dnešné parcely registra „C“ vedené na LV č. XXXX na žalovanú. Navyše súd poukazuje, že všetky parcely uvedené v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu, sú v týchto výmerách a v podieloch uvádzaných v prílohe rozhodnutia zapísané na LV č. XXXX na jednotlivých podielových spoluvlastníkov, a teda aj na žalobcov, v podieloch ktorých určenia sa v tomto konaní domáhajú.
38. Na preukázanie žalobcami tvrdených skutočností by bolo potrebné predložiť znalecký posudok, ktorý by jednoznačne zidentifikoval uvedené pozemky. Žalobcovia žiadali, aby si súd vyžiadal históriu vývoja vlastníckeho práva k pozemkom registra „C“ parc. č. XXXX a č. XXXX od času ich zápisu v pozemnoknižných vložkách ako pozemnoknižných parciel doposiaľ s uvedením, kto a odkedy bol vedený ako vlastník alebo užívateľ s uvedením nadobúdacích titulov od Okresného úradu, katastrálneho odboru v Kysuckom Novom Meste. Na žiadosť súdu bolo doručené vyjadrenie (č. l. 288 spisu), v ktorom sa uvádza iba to, že v zmysle Žiadosti o zápis nehnuteľností na List vlastníctva zo dňa 09.12.2002 žiadateľom ZVL Kysucké Nové Mesto, a. s., v likvidácii zaregistrovanej pod zn. Z 1840/2002, boli nehnuteľnosti KN-C p č. XXXX a KN-C p. č. XXXX zapísané na LV č. XXXX. V zmysle kúpnej zmluvy č. V 462/2003 zo dňa 10.06.2003 boli uvedené nehnuteľnosti v celom rozsahu zapísané na LV č. XXXX pre vlastníka J. P. rod. O.. Keďže z uvedeného vyjadrenia nevyplýva, z ktorých pôvodných parciel a v akom rozsahu boli súčasné parcely registra „C“ XXXX a „C“ XXXX vytvorené, žalobcom na preukázanie tvrdených skutočností o ich vlastníckom práve nič nebránilo, aby súdu predložili buď súkromný znalecký posudok na identifikáciu parciel alebo navrhli vykonanie znaleckého dokazovania súdom. Žalobcovia takýto návrh neurobili ani takýto dôkaz nepredložili, teda nepreukázali, že by nehnuteľnosti - parcela registra „C“ XXXX a C“ XXXX zapísané v prospech žalovanej na LV č. XXXX patrili žalobcom práve v rozsahu uplatňovanom žalobou. Naopak žalovaná predložila listinné dôkazy preukazujúce, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX nadobudla kúpnou zmluvou od spoločnosti ZVL a.s. „v likvidácii“, ktorý uvedené nehnuteľnosti nadobudol na základe vyvlastňovacích rozhodnutí, ktoré súdu boli predložené. V tomto smere je potrebné poukázať aj na to, že žalobcom malo vydať nehnuteľnosti uvedené v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu POD Radoľa a nežiadali v „reštitučnom konaní“ ich vydanie od žalovanej, ako aj to, že predmetom vydania boli poľnohospodárske pozemky, pričom parcely registra „C“ XXXX a „C“ XXXX sú vedené ako zastavané plocha a nádvoria.
39. V danom prípade bolo nevyhnutné preukázať identifikáciou parciel zhodnosť - identicitu parciel patriacich žalovanej a vedených na LV č. XXXX ako parcely registra „C“ XXXX a XXXX a parciel, ktoré podľa žalobcov im patria v rozsahu uplatnenom žalobou opierajúc sa o rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu, nakoľko ide o parcely KN - E, ako aj to, že tieto KN-E parcely sú v celom rozsahu totožné s pôvodnými PK parcelami. Súd poukazuje na zásadu kontradiktórnosti konania, ako aj na to, že strany sú povinné aspoň označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd takýto dôkaz bez návrhu žalobcu len z vlastnej iniciatívy vykonať nemohol, pretože by porušil zásadu princípu rovnosti strán. Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, a teda aj pri vykonávaní dôkazov. Nie je povinnosťou súdu, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez návrhu strán sporu. Žalobcovia na preukázanie tvrdeného vlastníckeho práva boli v záujme dosiahnutia úspechu v spore povinní navrhnúť vykonanie takéhoto dôkazu resp. tento dôkaz súdu predložiť.
40. Pokiaľ ide o druhý žalobný petit, ktorým žiadali žalobcovia určiť, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných pozemkov, súd konštatuje, že vzhľadom k zamietnutiu žaloby o určenie, že žalobcovia sú podieloví spoluvlastníci sporných pozemkov, resp. spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach patria do dedičstva po pôvodných žalobcoch, zamietol žalobu aj vo vzťahu k určeniu, že žalovaná nie je vlastníčkou uvedených nehnuteľností, keďže nepreukázaním, že sú podieloví
spoluvlastníci sporných pozemkov nebolo preukázané, že by žalovaná nebola ich vlastníčkou. Navyše súd zdôrazňuje, že určovacia žaloba (§ 137 písm. c) CSP) má predovšetkým preventívny charakter. Je na mieste tam, kde jej pomocou možno odstrániť stav ohrozenia práva, či neistoty v právnom vzťahu a primeranú nápravu nie je možné dosiahnuť inak. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo (k tomu napríklad rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 112/2004). Vo všeobecnosti tiež platí, že pozitívne určenie (t.j. že žalobca je vlastníkom) má spravidla prednosť pred negatívnym určením (t.j. že žalovaný nie je vlastníkom), lebo z negatívneho určenia nevyplýva jasne a jednoznačne, kto je skutočným vlastníkom. Bez pozitívneho určenia treba totiž pripustiť, že vlastníkom môže byť aj tretia osoba (ktorá nie je účastníkom konania). V tomto konkrétnom prípade žalobcami požadované negatívne určenie vo svojej podstate nie je spôsobilé úplne odstrániť neistotu v právnom vzťahu strán sporu, pretože aj v prípade vyhovenia takejto žalobe by nebola uspokojivo vyriešená otázka, kto je vlastníkom sporných nehnuteľností vo zvyšnej časti. Na takomto určení tu nie je daný ani naliehavý právny záujem, keďže uvedený výrok rozsudku by nebol spôsobilý odstrániť zapísaný stav v katastri, na základe takéhoto rozhodnutia by kataster nemohol vykonať žiaden zápis. Naliehavý právny záujem by tu bol daný, len keby sa žalobcovia domáhali určenia, že žalovaná nie je vlastníčkou spoluvlastníckych podielov, ktoré patria konkrétne žalobcom, nie však vo vzťahu k pozemku ako celku. K tomu súd dopĺňa, že žalobcovia, i keby zmenili žalobu, a žiadali určenie, že žalovaná nie je vlastníkom vo vzťahu k nim uplatňovaným podielom, súd by túto časť žaloby zamietol pre neunesenie dôkazného bremena.
41. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. Podľa §256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. Žalovaná bola v spore voči žalobcom 2/, 3a/, 3b/, 4a/, 4b/, 4c/ úspešná, keďže súd žalobu týchto žalobcov zamietol. Pokiaľ súd zastavil konanie o žalobe žalobcov 1a/, 1b/, 1c/, uvedení žalobcovia vzali späť žalobu bez uvedenia dôvodu, možno konštatovať, že zavinili tak zastavenie konania v tejto časti.
45. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.