Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6Co-222-2017.pdf
PDF · 89.08 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/222/2017
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcov: 1a/ H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XXX, 1b/ T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XXX, 1c/ Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XXX, ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi U. O., nar XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX G. č. XXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, 2/ Ing. P. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XXX, 3/ Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XXX, 4a/ H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XXX, 4b/ Y. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XXX, 4c/ T. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XX, ako právni nástupcovia po pôvodnom žalobcovi N. K., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX G. č. XXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX,všetci žalobcovia zastúpení spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Kuric, s.r.o., so sídlom Dolný val 11, 010 01 Žilina, IČO: 36 841 200, proti žalovanej: J. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. č. XXX, zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcov v rade 1a/ až 4c/ proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 2C/63/2011-199 zo dňa 04.05.2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 2C/63/2011-199 zo dňa 04. 05. 2017 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd žalobu žalobcov o určenie podielového spoluvlastníctva odmietol (výrok I.). Súčasne priznal žalovanému voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd odmietol žalobu podľa ust. § 127 ods. 1 CSP v spojení s § 128 ods. 3 CSP, § 137 CSP. Žalobcovia si nesplnili súdom uloženú povinnosť na pojednávaní dňa 19.09.2016, neupravili žalobný návrh ohľadom veľkosti spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach z dôvodu úmrtia žalobcov v rade 1/, 3/ a 5/, nevymedzili predmet sporu, neodôvodnili svoju žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP v lehote určenej súdom, hoci boli poučení o následku nesplnenia tejto povinnosti, t.j. o odmietnutí žaloby. 3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobou sa pôvodní žalobcovia v rade 1/ U. O., v rade 2/ Ing. P. V., v rade 3/ Y. P., v rade 4/ Y. W. a v rade 5/ N. K., domáhali, aby súd určil, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností CKN 2246/3, 2246/2, 2301/3, 2246/4, 2246/5, 2246/1, 2246/7, 2246/6, 2246/9, 2246/11, 2246/8, 2246/10, 2246/12, 2246/14, 2217/3, 2217/4, 2217/5, 1217/6 v katastrálnom území G., a to v podieloch U. O. vo výške podielu 2547/1459240, Ing. P. V. vo výške podielu 5094/1459240, Y. P. vo výške podielu 3820/1459240, Y. W. vo výške spoluvlastníckeho podielu 11460/1459240 a N. K. vo výške spoluvlastníckeho podielu 6685/1459240. Súčasne sa domáhali určenia, že žalovaná J. P. nie je vlastníčkou vyššie označených nehnuteľností. Uplatnený nárok zdôvodnili skutkovými tvrdeniami a na ich preukázanie označili a predložili dôkazné prostriedky.
4. Osobitne v odôvodnení súd prvej inštancie zdôraznil, že v priebehu konania zomrel žalobca v rade 1/ U. O., žalobca v rade 3/ Y. P. a žalobca v rade 5/ N. K.. Na ich miesto nastúpili právni nástupcovia, s výnimkou právnych nástupcov po žalobcovi v rade 3/ Y. P., ktorí zobrali v plnom rozsahu žalobu späť a žiadali konanie zastaviť. Súd voči právnym nástupcom žalobcu v rade 3/ uznesením zo dňa 19.09.2016 konanie zastavil. 5. Podanie splnomocneného zástupcu žalobcov, doručené súdu dňa 05.10.2016, ktorým žiadal o pripustenie zmeny petitu žaloby tak, aby súd okrem iného určil, že žalobcovia Ing. P. V. (pôvodne označený ako žalobca v rade 2/), Y. W. (pôvodne označený ako žalobca v rade 4/), sú podielovými spoluvlastníkmi označených nehnuteľností, a to v podieloch Ing. P. V. - podiel 5094/1459240, Y. W. - podiel 11460/1459240 a spoluvlastnícky podiel 12547/1459240 patrí do dedičstva po poručiteľovi U. O., zomrelom XX.XX.XXXX (pôvodne označený ako žalobca v rade 1/) a spoluvlastnícky podiel 6685/1459240 patrí do dedičstva po poručiteľovi N. K. zomrelom XX.XX.XXXX (pôvodne označený ako žalobca v rade 5/), vyhodnotil len ako spresňujúci žalobný návrh, nepovažoval ho za riadne odôvodnenie žalobného návrhu. Obsahoval len rozsudočný návrh, podiely uviedol podľa pôvodnej žaloby, a pokiaľ ide o žalobcov v rade 1/ a 5/, stručne uviedol, že ich podiely patria do dedičského konania bez bližšieho zdôvodnenia.
6. Proti tomuto uzneseniu podali v zákonom žalobcovia, ktorí sa domáhali, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 389 a § 391 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Odvolatelia namietali, že nie je možné súhlasiť s právnym a skutkovým záverom súdu, pretože v konaní bolo niekoľko pojednávaní, na ktorých žalobcovia skutkovo a právne vymedzili a vyargumentovali svoju žalobu, uvádzali právny titul nadobudnutia podielového spoluvlastníctva, ako aj veľkosť podielov. Je nelogický záver súdu v tom, ktorý konštatuje, „že sa nedá zistiť, z akého dôvodu sa domáhajú žalobného návrhu, resp. čo je predmetom tohto súdneho sporu“. Zmenou návrhu zo dňa 05.10.2016 došlo iba k zmene výroku žaloby s poukazom na to, že žalobcovia zomreli a dedičia ako právni nástupcovia, ktorí vstúpili do konania po nich, žiadajú určiť, že pôvodné spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva po ich právnych predchodcoch (pôvodných žalobcoch), pretože tieto podiely neboli predmetom dedičského konania. Žalobcovia tiež namietali, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na základe akého zákonného ustanovenia došlo k odmietnutiu žaloby, keďže súd iba vo všeobecnosti cituje zákonné ustanovenia § 137, § 127 a § 128 CSP bez vymedzenia splnenia podmienok na odmietnutie žaloby. Napadnuté rozhodnutie odvolatelia považujú za nezákonné, aj preto, že žaloba aj po zmene zo dňa 05.10.2016 má náležitosti v zmysle § 127 až § 139 CSP a nebránilo súdu nič, aby o nej rozhodol.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 9. Konštatovala, že žalobcovia zmeškali lehotu na doplnenie žaloby, na ktorú boli viackrát súdom vyzývaní, naposledy na pojednávaní konanom dňa 19.09.2016. Bola to práve žalovaná, ktorá po zistení, že žalobcom už márne uplynula lehota na opravu a doplnenie žaloby, vzhľadom na predchádzajúci procesný postup súdu, navrhla súdu žalobu odmietnuť. Na podanie žalobcov zo dňa 05.10.2016 podané po uplynutí stanovenej lehoty súd vôbec nemusel brať zreteľ. Právne riešenie zvolené súdom prvej inštancie sa preto javí ako správne vzhľadom na hospodárnosť konania, zodpovednosť strán sporu za ich procesnú aktivitu a neodníma žalobcom možnosť opätovne sa svojich práv domáhať riadnym spôsobom, nakoľko nezakladá prekážku res iudicata.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. d) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil vo výroku o odmietnutí podania (žaloby) žalobcov, i v závislom výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
11. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
12. Nepochybne žalobca je povinný pri podaní žaloby alebo na základe výzvy súdu na odstránenie vád podania, vymedziť skutočnosti, na základe ktorých si uplatňuje nárok do tej miery, aby súd mohol posúdiť, aký nárok si uplatňuje. Ide o skutočnosti, ktoré sú potrebné na individualizáciu (nezameniteľnosť) nároku. Iba neuvedenie týchto základných skutočností môže byť dôvodom odmietnutia žaloby. Od týchto základných skutočností treba odlíšiť tzv. pre rozhodnutie
určujúce skutočnosti, ktorými si strana plní povinnosť tvrdenia, je od nich závislý výsledok konania, ich neuvedenie však neznamená nemožnosť súdu o žalobe konať a rozhodnúť.
13. Pre úplnosť je potrebné zdôrazniť, že navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1 a § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré žalobca uviedol v žalobe a žalovaný vo vyjadrení k nej. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. To znamená, že v prípade neunesenia dôkazného bremena je strana v konaní neúspešná. Nedostatok označených, resp. predložených dôkazov procesnou stranou nemôže byť však dôvodom pre odmietnutie jeho podania. Nejedná sa totiž o situáciu, kedy by súd nemohol vo veci konať a rozhodnúť.
14. Odvolací súd sa nestotožnil s procesným postupom súdu prvej inštancie v prejednávanej veci. Prioritne poukazuje na ním nesprávne zvolený procesný postup a odmietnutie žaloby po vykonaní viacerých pojednávaní vo veci, na ktorých okresný súd vykonával dokazovanie, procesne zavŕšil konanie záverečnými rečami a uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, t.j. konanie smerovalo k meritórnemu rozhodnutiu veci. Po uvedených procesných úkonoch na pojednávaní dňa 04.05.2017 však okresný súd vo veci meritórne nerozhodol, ale žalobu odmietol s poukazom na ustanovenie § 127 ods. 1 a 2 CSP, a § 128 ods. 3 CSP.
15. Krajský súd zdôrazňuje, že za predpokladu, že žaloba obsahuje okrem všeobecných náležitostí (§ 127 CSP) aj náležitostí žaloby (§ 132 Ods. 1 CSP), prípadne tieto možno vyvodiť z obsahu žaloby bez akýchkoľvek pochybností, nie je dôvod, aby súd žalobcu vyzýval k odstraňovaniu formálnych nedostatkov žaloby. Len ak žaloba neobsahuje zákonom požadované náležitosti má vady.
16. V prípade odstraňovania vád podania vo veci samej - žaloby je smerodajný postup podľa § 129 CSP. Z povahy tohto procesného postupu vyplýva, že má svoje uplatnenie vo fáze konania pred prijatím žaloby na konanie a rozhodnutie, resp. pred vykonaním prvotných úkonov súdu smerujúcich k prejednaniu a rozhodnutiu veci. Vadným podaním v zmysle § 129 CSP je neúplné, nezrozumiteľné a neurčité podanie. Neúplné podanie neobsahuje niektorú predpísanú obsahovú náležitosť podania. Nezrozumiteľným podaním je také podanie, pri ktorom nie je možné ani pri použití výkladového pravidla podľa § 124 CSP zistiť, ktoré tvrdenia sú pre rozhodnutie podstatné a čo má byť predmetom konania. Neurčité podanie je také podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosti o individualizácii veci alebo identifikácii strán alebo pochybnosť o právnych následkoch, ktoré má spôsobiť (napr. existuje rozpor medzi skutkovými tvrdeniami a žalobným návrhom).
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že predmetná žaloba netrpí žiadnou vadou, ktorá by odôvodňovala postup súdu prvej inštancie podľa ust. § 129 CSP. Žaloba totiž obsahuje všetky obsahové náležitosti, je dostatočne určitá a zrozumiteľná, aby súd mohol na jej základe konať a meritórne rozhodnúť. Treba zdôrazniť, že uvedené platí aj vo vzťahu k žalobnému návrhu (petitu). Ani nesprávne formulovaný žalobný návrh nie je dôvodom na odmietnutie žaloby, ak je pri posúdení všetkých súvislostí zrejmé čoho sa žalobca domáha.
18. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že prejavom dispozičnej zásady typickej pre sporové konanie je možnosť strany (v danom prípade žalobcov), aby modifikovala svoj návrh (žalobu). Okresný súd preto v súdenej veci nepostupoval správne, pokiaľ nerozhodol o písomnom podaní žalobcov doručenom súdu dňa 05.10.2016, ktoré podľa obsahu je zmenou žaloby, odôvodňujúci procesný postup podľa § 139 CSP.
19. Naviac, odôvodnenie napadnutého uznesenia v jeho bode. 11 je zmätočné, keď v ňom prvoinštančný súd konštatuje „od samého začiatku bolo súdu zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú
určenia spoluvlastníckeho podielu v jednotlivých parcelách“, no následne konštatuje, že: „Napriek poučeniu žalobcovia nevymedzili predmet sporu, nevymedzili jednotlivé spoluvlastnícke podiely k týmto nehnuteľnostiam.“
20. V ďalšom konaní okresný súd primárne uznesením rozhodne o zmene žaloby zo dňa dňa 05.10.2016 a následne na základe dôkazov označených a predložených procesnými stranami súd prvej inštancie posúdi nárok žalobcu uplatnený žalobou, o ktorom meritórne rozhodne.
21. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)